Nyuma bu ditongami diakasɛnɛ ndo mvɔ la nkɛtɛ
Nyuma yekɔ. L’andja wahɛnama wa lo nyuma, ekɔ nyuma y’ɛlɔlɔ la nyuma ya kɔlɔ. Onde yɔ yaki anto wakasɛnaka ntondo la nkɛtɛ ko ndjovɔ?
Keema. Aha ngasɔ oko wakanyiya anto ɔmɔtshi; etena kavɔ onto nde hatshu lo andja wa lo nyuma. Ngande weyaso dui sɔ? Nɛ dia Bible mbadita. Bible ekɔ dibuku diele l’awui wa mɛtɛ ndo tɔ ndja oma le Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ, lele lokombo lande, Jehowa. Jehowa lakatonge anto mbeyaka dimɛna kɛnɛ kaakomɛ lam’avɔwɔ.—Osambo 83:18; 2 Timɔte 3:16.
Adama akatombe oma lo ditshu; nde akakalola lo ditshu
Bible mbutaka dia Nzambi akatonge Adama onto la ntondo “oma lo ditshu dia nkɛtɛ.” (Etatelo 2:7) Nzambi akookitsha lo paradiso, mbuta ate, l’ekambɔ k’Ɛdɛna. Otondonga Adama akakitanyiya ɔlɛmbɛ wa Jehowa, tshike nde komvɔ, nde ototetemala monga la lɔsɛnɔ lanɛ la nkɛtɛ. Koko lam’ele nde akasekola ɔlɛmbɛ wa Nzambi l’okonda, Nzambi akawotɛ ate: “[Wɛ] ayokalola lo nkɛtɛ, nɛ dia oma lɔkɔ mbakayɔsama. Wɛ ekɔ ditshu ndo wɛ ayokalola lo ditshu.”—Etatelo 3:19.
Dui sɔ alembetshiyadiɔ? Tokanyiya yema, lende aki Adama la ntondo ka Jehowa mbootonga oma lo ditshu? Ndooko dihole diakinde. Nde komonga l’olongo oko nyuma kakahombe mbotɔ. Nde komonga. Ɔnkɔnɛ, etena kakate Jehowa dia Adama “ayokalola lo nkɛtɛ,” nde akalange mbuta dia Adama akahombe mvɔ. Adama kosangɔ otsha lo andja wa lo nyuma. Lo nyɔi kande, nde kondjala nto. Ɔnkɔnɛ nyɔi ekɔ oshishelo wa lɔsɛnɔ.
Ko, kayotota dikambo di’anto akina wavɔ? Onde nsɛnɔ yawɔ komɛka? Bible kadimolaka ɔnɛ:
“Vɔ tshɛ [anto ndo nyama] tshɔka lo dihole diakɔ ɔtɔi. Vɔ tshɛ wakaye oma lo ditshu ndo vɔ tshɛ kalolaka lo ditshu.”—Ondaki 3:20.
“Wanɛ wambovɔ haweye ndooko dikambo.”—Ondaki 9:5.
“Ngandji kawɔ, lohetsho lawɔ ndo kandjema kawɔ kamboshila ndanyema.”—Ondaki 9:6.
“Ndooko olimu kana kanyi kana ewo kana lomba lele lo Diombo lɛnɛ atayatshu.”—Ondaki 9:10.
“[Onto] atokalolaka lo nkɛtɛ; lushi lakɔ tokanyi tande ndanaka.”—Osambo 146:4.
Paka wanɛ wasɛna ato mbakoka nsala elimu ɛnɛ
Onde wɛ ekɔ l’okakatanu dia mbetawɔ avɛsa wa lo Bible anɛ? Naka ngasɔ, kana yimba la dui nɛ: Lo nkumbo efula, papa katoyangaka falanga dia nkotsha ehomba wa wanɛ wele lo luudu lande. Koko etena kavɔnde, mbala efula nkumbo kande mongaka l’ekakatanu. Tena dimɔtshi, wadɛnde l’anande tohombaka falanga yakokawɔ nsomba diangɔ dia ndɛ. Ndo ondo vɔ koka pɛnyahɛnyama oma le atunyi ande. Kakianɛ ohoyambola ɔnɛ: ‘Ko naka onto akɔ ekɔ lo nsɛna l’andja wa lo nyuma, lande na kahandatetemala nkotsha ehomba w’ase nkumba kande? Lande na kahandakoke mbaashimbɛ oma le anto wa kɔlɔ?’ Nɛ dia Afundelo mbutaka mɛtɛ. Onto akɔ bu la lɔsɛnɔ ndo nde hakoke nsala ndooko dikambo.—Osambo 115:17.
Wanɛ wambovɔ hawokoke nkimanyiya tovushi ndjala kana nkokɛ amɛnyi mfɔnu oma l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ
Onde dui sɔ mɛnyaka dia wanɛ wavɔ hawokokaki nsɛna nto? Ndooko. Tayɔtɛkɛta dikambo dia eolwelo yema l’ɔkɔngɔ. Koko dui sɔ nembetshiyaka dia wanɛ wavɔ haweye kɛnɛ kasalayɛ. Vɔ hawokoke kɛɛna, kooka kana ntɛkɛta la yɛ. Wɛ hahombe mbaoka wɔma. Vɔ hawokoke kokimanyiya ndo hawokoke kosalɛ kɔlɔ.—Ondaki 9:4; Isaya 26:14.