BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • cl tshap. 2 lk. 18-29
  • Onde wɛ koka mɛtɛ ‘ndjasukanya la Nzambi’?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Onde wɛ koka mɛtɛ ‘ndjasukanya la Nzambi’?
  • Yasukanya la Jehowa
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Jehowa akadihola mboka
  • Woho wayaeyanya Jehowa l’Ɔtɛkɛta Ande
  • “Ɔna nangaka mbosholɛnde”
  • Dibuku dia wekelo diatokimanyiya
  • ‘Enda, ɔnɛ ele Nzambi kaso’
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2003
  • Wɛ koka monga ɔngɛnyi waki Jehowa
    Ngɛnangɛnaka la lɔsɛnɔ pondjo pondjo!—Kondja wahɔ oma lo wekelo wa Bible
  • Kɛnɛ kele mɛtɛ lo dikambo dia Nzambi ndo Kristo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (Numɛlɔ k’anto tshɛ)—2020
  • “Ndi ayusukana le nyu”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2003
Enda awui akina
Yasukanya la Jehowa
cl tshap. 2 lk. 18-29
Womoto ɔmɔtshi akana yimba la kɛnɛ kadishande lo Bible.

TSHAPITA 2

Onde wɛ koka mɛtɛ ‘ndjasukanya la Nzambi’?

1, 2. a) Dui diakɔna diakoka mbɔsa anto oko hadiokoke salema, ko kakɔna katoshikikɛ Bible? b) Lɔngɛnyi lakɔna la dimɛna laki lam’asa Abarahama la Jehowa, ndo lande na?

NGANDE wayoyaoka naka Otungi w’olongo la nkɛtɛ mbuta lo dikambo diayɛ ate: “Ɔnɛ ekɔ ɔngɛnyi ami”? Anto efula koka mbɔsa dia dikambo sɔ hadiokoke salema. Onde onto k’onto koka monga ɔngɛnyi wa Jehowa Nzambi? Koko, Bible toshikikɛka dia dui sɔ koka salema.

2 Abarahama aki onto ɔmɔtshi la lo nshi y’edjedja lele Jehowa akawete ate: “Ɔngɛnyi ami.” (Isaya 41:8) Eelo, Jehowa akɔsaka Abarahama oko ɔngɛnyi ande hita. Abarahama akonge la lɔngɛnyi la ngasɔ nɛ dia nde “aki la mbetawɔ le Jehowa.” (Jakɔba 2:23) Ndo ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa nyangaka waaso wa sɔnga lɔngɛnyi la ma ma la wanɛ wookambɛ ndo nde ‘mbaɛnyaka ngandji’ kawaokande. (Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 10:15) Ɔtɛkɛta ande tɔlɔmbaka ɔnɛ: “Nyoyasukanya la Nzambi, ko nde ayoyasukanya la nyu.” (Jakɔba 4:8) Lo ɛtɛkɛta ɛsɔ, sho tanaka leeta ndo daka.

3. Leeta lakɔna latosha Jehowa ndo daka diakɔna diokakatanyi la lɔ?

3 Jehowa tɔlɔmbaka dia sho ndjasukanya la nde. Nde ekɔ suke ndo nangaka tolongola oko angɛnyi. Ndo nde tolakaka dia naka sho ndjasukanya la nde, kete nde lawɔ ayosukana la so. Etena kɛsɔ mbayotokondja ɛngɔ kɛmɔtshi k’ohomba efula, ɛngɔ kakɔ ko: “Lɔngɛnyi la ma ma la Jehowa.” (Osambo 25:14) Tshɛkɛta “lɔngɛnyi la ma ma” yakambi lawɔ lanɛ mbelaka kanyi ya sawo dia lo sheke l’ɔngɛnyi wa laande.

4. Ngande wokokiyɛ nembetshiya ɔngɛnyi w’oshika, ndo woho akɔna wɛnya Jehowa dia nde ekɔ ɔngɛnyi wa ngasɔ le wanɛ wayasukanya la nde?

4 Onde wɛ ekɔ l’ɔngɛnyi ɔmɔtshi w’oshika wakokayɛ ndiholɛ otema? Ɔngɛnyi wa ngasɔ ndjakiyanyaka dikambo diayɛ ndo wɛ mbɛkɛka otema le nde nɛ dia nde ekɔ la kɔlamelo. Otema ayɛ ndekaka ndola l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kosanyɛyɛ ɛngɛnɔngɛnɔ ayɛ. Lam’akohokamɛnde la kɛtshi, ekiyanu wele layɛ kitakitaka. Oyadi etena kɛnayɛ di’oko ndooko onto lakooka, nde kookaka. Woho akɔ waamɛ mbonga, etena kayasukanyayɛ la Nzambi, lele Ɔngɛnyi ayɛ wa laande wakɔsa la nɛmɔ, wayakiyanya efula dikambo diayɛ, ndo wakooka l’akambo tshɛ. (Osambo 103:14; 1 Petero 5:7) Wɛ mbosholɛka nsaki yayɛ y’oma k’ɛse otema nɛ dia wɛ mbeyaka dia nde ekɔ la kɔlamelo le wanɛ wele la kɔlamelo otsha le nde. (Osambo 18:25) Koko teye dia sho koka nkondja diɛsɛ dia monga la diekesanelo dia ngasɔ la Nzambi paka lo woho ɔnɛ wele ndaamɛ mbakalange dikambo sɔ.

Jehowa akadihola mboka

5. Kakɔna kakasale Jehowa dia tokimanyiya dia sho ndjasukanya la nde?

5 Oko weso atshi wa pɛkato, takatakoke pondjo ndjasukanya la Nzambi lo shoamɛ. (Osambo 5:4) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate: “Koko Nzambi akatɛnya ngandji kande hita lo yoho nyɛ: Kaanga mbakiso atshi wa pɛkato, Kristo akavu dikambo diaso.” (Rɔmɔ 5:8) Eelo, Jehowa akatome Yeso dia “[ndjo]kimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto efula.” (Mateo 20:28) Mbetawɔ kele laso l’eshinga w’etshungwelo ɔsɔ tosukanyaka la Nzambi. Lam’ele nde “akatolange ntondo,” Jehowa akalɔngɔsɔla kɛnɛ kakoka tokimanyiya dia sho mbɔtɔ la nde lɔngɛnyi.​—1 Joani 4:19.

6, 7. a) Ngande weyaso dia Jehowa bu Nzambi koshami ndo kaheyama? b) Lo toho takɔna tayaɛnya Jehowa ndamɛ?

6 Jehowa akasale dikambo dikina nto: Ndamɛ akayaɛnya le so. Lo lɔngɛnyi tshɛ, dia diekesanelo monga, pombaka mbeya onto dimɛna ndo ngɛnangɛna waonga la etsha ande. Ɔnkɔnɛ, otondonga Jehowa ekɔ Nzambi koshami ndo kahateye, tshike takatakoke pondjo ndjasukanya la nde. Koko Jehowa hayashɛ, nde nangaka dia sho mboweya. (Isaya 45:19) Ndo nto, anto tshɛ koka mbeya kɛnɛ kɛnyande lo dikambo diande ndamɛ, oyadi anto wa l’atei aso wokoki mbɔsama oko anto w’anyanya l’andja ɔnɛ.​—Mateo 11:25.

Collage: Toho tɔmɔtshi tayaeyanya Jehowa. 1. Dɛmbɔlɛmbɔ ndo lomombodi. 2. Ɛɔtwɛlɔ ka wonya lo dibongo dimɔtshi. 3. Bible kofwami.

Jehowa akayaeyanya oma l’etongelo kande ndo oma l’Ɔtɛkɛta ande wakafundama

7 Ngande wayaɛnya Jehowa ndamɛ le so na? Ntondotondo, diangɔ diakandatonge kɛnɛmɔlaka waonga amɔtshi wele la lonto lande, ɛnyɛlɔ woke woke wa wolo ande, lomba lande laheyama mbuta ndo ngandji kande k’efula. (Rɔmɔ 1:20) Koko, Jehowa hayaɛnya paka oma lo diangɔ diakandatonge to. Oko wende onto loleki mbeya mbewoya akambo, nde akayaɛnya ndamɛ lo yoho ya lofunda l’Ɔtɛkɛta ande, mbuta ate lo Bible.

Woho wayaeyanya Jehowa l’Ɔtɛkɛta Ande

8. Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ Bible kekɔ djembetelo ya ngandji katoka Nzambi?

8 Bible kekɔ djembetelo ya ngandji katoka Jehowa. L’Ɔtɛkɛta ande, nde ndjaɛnyaka ndamɛ l’ɛtɛkɛta wakokaso mboka ndo ɔsɔ ekɔ djembetelo yɛnya dia nde hatoke tsho ngandji, koko nde nangaka ndo dia sho mboweya ndo mbooka ngandji. Kɛnɛ kadiaso oma lo dibuku dia dimɛna sɔ tokimanyiyaka dia ndjasukanya la nde. (Osambo 1:1-3) Tɔsɛdingole toho tɔmɔtshi tananda otema tayaɛnya Jehowa ndamɛ l’Ɔtɛkɛta ande.

9. Naa bɛnyɛlɔ dimɔtshi dia lo Bible diatɛkɛta dia waonga wa Nzambi?

9 Afundelo wekɔ l’ahole efula watɛkɛta dia waonga wa Nzambi lo yoho yokɛma hwe. Tende bɛnyɛlɔ dimɔtshi. “Jehowa nangaka losembwe.” (Osambo 37:28) Nzambi “ekɔ la wolo w’efula.” (Jɔbɔ 37:23) “‘Dimi lekɔ la kɔlamelo,’ mbata Jehowa.” (Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 7:9) “Nde ekɔ kanga lomba lo otema.” (Jɔbɔ 9:4) Nde ekɔ “Nzambi ka kɛtshi ndo kokana kandji, kahoke nkɛlɛ esadi ndo koludi tɔɔ la ngandji ka kɔlamelo.” (Etombelo 34:6) “Nɛ dia Jehowa le, wɛ ekɔ ɔlɔlɔ ndo suke dia dimanyiya.” (Osambo 86:5) Ndo oko wɔtɛkɛtamidiɔ lo tshapita yetshi, dionga diande dimɔtshi ndeka waonga akina: “Nzambi ekɔ ngandji.” (1 Joani 4:8) Etena kakanayɛ yimba lo waonga w’amɛna asɔ, onde wɛ hakotɔma otsha le Nzambi koleki tshɛ kɛsɔ?

10, 11. a) Kakɔna kakadje Jehowa l’Ɔtɛkɛta ande dia tokimanyiya dia sho ndeka shihodia lonto lande dimɛna? b) Ɛnyɛlɔ kakɔna katokimanyiya Bible latɔ dia sho mɛna woho wakamba wolo waki Nzambi olimu?

10 Jehowa hakomɛ tsho lo tewoya waonga ande asɔ, koko la ngandji tshɛ, nde tɛnyaka shikaa l’Ɔtɛkɛta ande woho wakandɛnya waonga akɔ. Bɛnyɛlɔ sɔ tokimanyiyaka dia sho ndeka shihodia waonga wotshikitanyi wele la lonto lande dimɛna. Ndo kɛsɔ tokimanyiyaka dia ndjasukanya la nde. Tɔshi ɛnyɛlɔ.

Bible tokimanyiyaka dia sho ndjasukanya la Jehowa

11 Mbadia di’ɔnɛ Nzambi ekɔ la “nkudu kande ka diambo efula,” (Isaya 40:26) tshikitana la mbadia woho wakandatshungola ase Isariyɛlɛ lo Ndjale ka Beela ko mbaakokɛ l’oswe wa shɛnga ɛnɔnyi 40. Wɛ koka kanyiya woho wakakakitɔna efula k’ashi kɛsɔ lo bɛtshi pende, ko wodja ɔsɔ, waki ondo l’anto 3000000, tehɔ ekolo efumbo l’atei wa mpele dihende dia weke di’ashi wakakame. (Etombelo 14:21; 15:8) Wɛ koka mɛna woho wakaakokɛ Nzambi l’oswe wa shɛnga, lo mbatondjɛ ashi oma lo dive, lo mbasha diangɔ dia ndɛ diaki oko ntɔngɔ ya wɛma yakɛnamaka laadiko dia nkɛtɛ. (Etombelo 16:31; Embadi 20:11) Lanɛ Jehowa mɛnyaka di’ɔnɛ laadiko dia nde monga la wolo, nde kambaka nto lawɔ lo wahɔ w’ekambi ande. Shi ekɔ ekeketshelo dia mbeya ɔnɛ alɔmbɛlɔ aso tshɔka otsha le Nzambi kele la wolo efula ndo kele “eshamelo kaso ndo wolo aso, ekimanyielo kele suke dia tanema lo tena di’asui”?​—Osambo 46:1.

12. Ngande wayaɛnya Jehowa l’ɛtɛkɛta wakokaso mboka dimɛna?

12 Jehowa lele Nyuma akasale akambo akina nto dia tokimanyiya dia sho mboweya. Oko weso anto, sho ndeka shihodia kɛnɛ kɛnama la washo, ndo hatokoke “mɛna” kɛnɛ keta l’andja wa lo nyuma. Naka Nzambi tolembetshiya akambo wendana la lonto la nde lo nkamba l’ɛtɛkɛta wa lo nyuma, kete ayonga oko ɔnɛ layanga nembetshiya onto lakotɔ tshungu akambo amɔtshi wendana l’ɛnamelo kayɛ, oko dangi dia washo ayɛ, kana awadi wele layɛ. Koko Jehowa ndjashaka tshɛ dia tolembetshiya lonto lande l’ɛtɛkɛta wakokaso mboka dimɛna. Tena dimɔtshi, nde kambaka l’ɛfɔnyɛlɔ ndo la wɛdikelo lo ndjaɛdika la diangɔ dieyaso. Nde komaka polo ndo lo ndjaɛnya oko nde ekɔ la tenyi dia demba diele l’onto.a

13. Kakɔna kakoyɛ lo yimba etena kadiayɛ Isaya 40:11, ndo shɛngiya yakɔna yele la dikambo sɔ le yɛ?

13 Tende elembetshiyelo washama lo dikambo dia Jehowa watanema l’Isaya 40:11: “Oko olami w’ɛkɔkɔ, nde ayolama ɛkɔkɔ ande, la lonya lande, nde ayotshumanya ana w’ɛkɔkɔ, ndo nde ayowaɛmba lo ntolo kande.” Lanɛ Jehowa mbɛdikamaka l’olami wɛmba ɛkɔkɔ “l’anya ande.” Kɛsɔ mɛnyaka dikoka diele la Nzambi dia kokɛ ndo sukɛ ekambi ande, oyadi wanɛ woleki wɔdu. Sho mongaka l’ekokelo l’anya ande wa wolo, nɛ dia naka tekɔ la kɔlamelo otsha le nde, kete nde hatokashaki pondjo. (Rɔmɔ 8:38, 39) Olami wa Woke kukutɛka ɛkɔkɔ “lo ntolo kande,” kɛsɔ mɛnyaka lohahe la dihɔndɔ dia laadiko lakadjaka olami ɔn’ɔkɔkɔ weke ka mbotɔ lo tena dimɔtshi. Laasɔ, dikambo sɔ toshikikɛka woho watolanga ndo watokokɛ Jehowa la ngandji tshɛ. Kema dikambo sɔ totshutshuyaka dia sho ndjasukanya la nde?

“Ɔna nangaka mbosholɛnde”

14. Lande na kakoka mbutama ɔnɛ Jehowa akaleke ndjaeyanya ndamɛ lo tshimbo ya Yeso?

14 L’Ɔtɛkɛta ande mboleki Jehowa ndjaeyanya lo tshimbo y’Ɔnande la ngandji Yeso. Ndooko onto okina lakoka kɛnɛmɔla tokanyi kana nsaki yele la Nzambi, kana nembetshiya akambo wendana la nde lo yoho ya dimɛna ko ndeka woho wakasale Yeso. Ekɔ ngasɔ nɛ dia oko wende Ɔna enondo, nde akasɛnɛ kaamɛ la She la ntondo ka ditongami dia lo nyuma ndo nɛ diɛnama la washo tongama. (Kɔlɔsayi 1:15) Yeso akekesanɛ efula la Jehowa. Diakɔ diakandakoke mbuta ɔnɛ: “Ndooko onto leya Ɔna paka Papa ndo ndooko onto leya Papa paka Ɔna, ndo onto tshɛ lele Ɔna nangaka mbosholɛnde.” (Luka 10:22) Etena kakandasɛnaka lanɛ la nkɛtɛ oko onto, Yeso akeyanya She lo toho tohende t’ohomba efula.

15, 16. Lo toho takɔna tohende takeyanya Yeso She?

15 Yoho ya ntondo, wetshelo wa Yeso tokimanyiyaka dia mbeya She. Elembetshiyelo washa Yeso lo dikambo dia Jehowa munandaka etema aso. Ɛnyɛlɔ, dia nembetshiya woho wende Nzambi ka kɛtshi ketawɔ nongola atshi wa kɔlɔ wayatshumoya, Yeso akɛdika Jehowa l’ombutshi wa pami waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula lam’akandɛnyi ɔnande la lotshito ambokalola ndo nde akalawɔ dia tookumbatɛ la ngandji tshɛ. (Luka 15:11-24) Yeso akɛnya nto dia Jehowa ekɔ Nzambi ‘kakotola’ anto wele l’etema w’ɔlɔlɔ nɛ dia nde mbalangaka lo ɔmɔmɔ. (Joani 6:44) Nde mbeyaka kaanga lam’akɔ ɛsɔlɛ ka tshitshɛ lo nkɛtɛ. Yeso akate ate: “Tanyokake wɔma, nyu ndeka leemba la sɔlɛ nɛmɔ.” (Mateo 10:29, 31) Laasɔ, aha la taamu, sho koka mɛtɛ ndjasukanya la Nzambi kayakiyanya dikambo diaso kɛsɔ.

16 Yoho ya hende, ele ɛnyɛlɔ kaki Yeso tokimanyiyaka dia mbeya woho wele Jehowa. Yeso akokoya She lo yoho ya kokele polo lo nde koma lo mbuta ate: “Onto tshɛ lambɔmɛna ambɛna ndo Papa.” (Joani 14:9) Diakɔ diele, etena kadiaso akambo wendana la Yeso l’Evanjiliɔ, nsaki yande ndo dionga diakinde ladiɔ otsha le anto, ekɔ oko tekɔ lo mɛna tshondo ya She. Ndooko woho okina wotokoka Jehowa tɔkɛnɛmɔlɛ waonga ande ko ndeka ngasɔ. Lande na?

17. Lembetshiya l’ekimanyielo k’ɛnyɛlɔ kɛnɛ kakasale Jehowa dia tokimanyiya dia sho mbeya woho wende.

17 Ohɔsa dia wɛ ekɔ lo nanga nembetshiya onto ɔmɔtshi kɛnɛ kelɛwɔ ɔlɔlɔ. Wɛ koka mbolembetshiya lo nkamba la tɔtɛkɛta. Koko naka wɛ mbɛnya onto ɔmɔtshi lasala dikambo di’ɔlɔlɔ, ko wɛ mbotɛ wate: “Ongo mbele ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ,” kete kitshimudi ya tshɛkɛta “ɔlɔlɔ” yayoleka mbokɛma le nde ndo nde ayoleka ndjishihodia dimɛna. Jehowa akasale dikambo dimɔtshi dia ngasɔ dia tokimanyiya dia sho mbeya woho wende. Laadiko wa nde tolembetshiya woho wende, nde akatosha Ɔnande oko ɛnyɛlɔ kasɛna. Sho mɛnaka woho wele waonga wa Nzambi oma le Yeso. L’ɛkɔndɔ wa l’Evanjiliɔ watɛkɛta dikambo dia Yeso, Jehowa ekɔ lo totɛ ate: “Nyende woho wemi.” Kakɔna kɛnya ɛkɔndɔ wakafundama oma lo wolo wa nyuma ɛsɔ lo dikambo dia Yeso lam’akinde lanɛ la nkɛtɛ na?

18. Ngande wakakɛnɛmɔla Yeso waonga wele oko wolo, losembwe ndo lomba?

18 Waonga anɛi waki Nzambi woleki weke mɛnamaka lo yoho ya dimɛna efula le Yeso. Nde aki la wolo laadiko dia hemɔ, ndjala ndo kaanga nyɔi. Koko, otshikitanyi l’anto wa lokaki wakamba la wolo wele lawɔ lo yoho ya kɔlɔ, ndooko lushi lakandakambe la wolo wa nsala ahindo waki lande lo wahɔ ande hita kana dia salɛ anto akina kɔlɔ. (Mateo 4:2-4) Nde akalangaka losembwe. Diakɔ diele, otema ande wakalole la nkɛlɛ lam’akandɛnyi amundji w’okanda wa lokeso wava anto. (Mateo 21:12, 13) Nde komonga la shɔnɔdi otsha le ase wola ndo anto wakahɛnyahɛnyamaka, nde akaakimanyiya dia vɔ nkondja “ekeketshelo.” (Mateo 11:4, 5, 28-30) Wetshelo wa Yeso waki la lomba lahadjama anya, nɛ dia nde aki “onto loleki Sɔlɔmɔna.” (Mateo 12:42) Koko ndooko lushi lakafune Yeso lomba laki la nde lɔsɔ. Ɛtɛkɛta ande wakanandaka etema w’anto k’anto nɛ dia vɔ wakokɛmaka hwe, waki wɔdu ndo waki ohomba.

19, 20. a) Lo na aki Yeso ɛnyɛlɔ koleki tshɛ ka ngandji? b) Etena kadiaso ndo kakanaso yimba l’ɛnyɛlɔ ka Yeso, ahombaso mbohɔka?

19 Yeso aki ɛnyɛlɔ koleki tshɛ ka ngandji. Oma l’etatelo polo l’ekomelo k’olimu ande, nde akakɛnɛmɔla dionga dia ngandji lo toho efula, kaamɛ la kɛtshi ndo kandji k’onto. Takandakoke mɛna onto asowa aha la nde mbowoka kɛtshi. Mbala la mbala, kɛtshi kakandokaka anto kɛsɔ akootshutshuyaka dia mbakimanyiya. (Mateo 14:14) Kaanga mbakandakɔnɔla ase hemɔ ndo mbakandalesha wanɛ waki la ndjala, Yeso akɛnya kɛtshi lo yoho mɔtshi yoleki tshɛ. Nde akakimanyiya anto dia vɔ mbeya, mbetawɔ ndo nanga akambo wa mɛtɛ wendana la Diolelo dia Nzambi diayela anto ɛtshɔkɔ wa pondjo. (Makɔ 6:34; Luka 4:43) Kɛnɛ koleki tshɛ ele, Yeso akɛnya ngandji ka ndjahombia lo woho wakandetawɔ nambola lɔsɛnɔ lande dikambo di’anto akina. Joani 15:13.

20 Onde ekɔ dikambo dia diambo di’anto wa lo nɔnga tshɛ ndo wa l’ahole tshɛ kotɔma otsha le onto ɔsɔ laki la ngandji, l’osalosalo ndo lakayashaka efula le anto? (Makɔ 10:13-16) Koko, etena kadiaso ndo kakanaso yimba l’ɛnyɛlɔ kakatshike Yeso, tatohɛke pondjo dia sho mɛnaka shikaa woho wele She oma le Ɔna.​—Hɛbɛru 1:3.

Dibuku dia wekelo diatokimanyiya

21, 22. Ngande wahombama nyanga Jehowa, ndo kakɔna kayotokimanyiya lo dibuku dia wekelo nɛ dia kotsha oyango ɔsɔ?

21 Aha la taamu, woho wakayaeyanya Jehowa lo yoho ya hwe l’Ɔtɛkɛta ande mɛnyaka dia nde nangaka dia sho ndjasukanya la nde. Koko, nde hatotshutshuya la wolo dia sho mbɔtɔ lande ɔngɛnyi. Sho mbahomba nyanga Jehowa “etena kaakandakoke tanema.” (Isaya 55:6) Nyanga Jehowa kɛdikɛdi mbeya waonga ande ndo woho wasalande akambo oko wɛnyami awui asɔ lo Bible. Dibuku dia wekelo diadayɛ nɛ diakafundama l’oyango ɔsɔ.

22 Wɛ ayɛna dia dibuku nɛ kahanyema lo tenyi nɛi diɛnya waonga wa Nzambi anɛi woleki weke: wolo, losembwe, lomba ndo ngandji. Etenyi tshɛ tatɛka l’ɔsɛdingwelo wa lo tshena pe wa dionga diatɛkɛtama. Oma laasɔ, totshapita efula tayela mɛnyaka toho totshikitanyi takɛnɛmɔla Jehowa dionga diakɔ. Etenyi tshɛ kekɔ nto la tshapita mɔtshi yɛnya woho wakakɛnɛmɔla Yeso dionga diakɔ, ndo tshapita kina mɛnyaka woho wakokaso kɛnɛmɔla dionga sɔ lo nsɛnɔ yaso.

23, 24. a) Lembetshiya ohomba wa kiombo “Awui wa kana yimba.” b) Ngande watokimanyiya ekanelo ka yimba dia sho ndeka ndjasukanya la Nzambi?

23 Totshapita tshɛ, onyake ya ntondo tekɔ la kiombo yata ɔnɛ, “Awui wa kana yimba.” Ɛnyɛlɔ, enda kiombo ya lo lɛkɛ 24. Avɛsa ndo wembola wele lɔkɔ bu dia vusola tshapita, koko oyango awɔ ele wa kokimanyiya dia wɛ kana yimba l’akambo akina w’ohomba wa lo dikambo diatɛkɛtama. Ngande wakokayɛ nkamba dimɛna la kiombo shɔ na? Adia avɛsa woshilami la yambalo tshɛ. Oma laasɔ ko wɛ mbadia wombola wayela divɛsa tshɛ. Yanga dia nkondja ekadimwelo. Wɛ koka sala eyangelo ɛmɔtshi. Yambola ambola ekina wele oko: ‘Akambo anɛ ambetshawɔ lo dikambo dia Jehowa? Ngande wendanawɔ la lɔsɛnɔ lami? Ngande wakokami nkamba la wɔ dia kimanyiya anto akina?’

24 Ekanelo ka yimba ka ngasɔ koka tokimanyiya dia nyomoleka ndjasukanya la Jehowa. Lande na? Nɛ dia Bible kakatanyaka ekanelo ka yimba la otema. (Osambo 19:14) Etena kakanaso yimba dimɛna lo kɛnɛ kekaso lo dikambo dia Nzambi, awui asɔ mbɔtɔka l’otema aso wa didjidji, lɛnɛ ongawɔ la shɛngiya lo tokanyi taso, lo nsaki yaso ndo totshutshuyaka l’etsha. Lam’alekaso mboka Nzambi ngandji, mbataleke ndo ngandji kakɔ totshutshuya dia nanga mbɔngɛnyangɛnya oko wende Ɔngɛnyi aso woleki tshɛ. (1 Joani 5:3) Dia sho monga la diɔtɔnganelo dia ngasɔ, sho pombaka mbeka dia mbeya waonga ndo mboka ya Jehowa. Ntondotondo, tɔsɛdingole dikambo dimɔtshi diendana la lonto laki Nzambi diatotshutshuya dia ndjasukanya la nde. Dikambo diakɔ ko: Eongelo kande k’ekila.

a Ɛnyɛlɔ, Bible tɛkɛtaka dikambo di’elungi, dia washo, di’atuyi, di’ɛhɛmbɛ, di’onyɔ, di’anya ndo di’ekolo wa Nzambi. (Osambo 18:15; 27:8; 44:3; Isaya 60:13; Mateo 4:4; 1 Petero 3:12) Ditelo sɔ hadiokoke mbɔsama lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ oko wokoki monga nɛ diɛnya dia Jehowa ekɔ “Dive” kana “engawo.”​—Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 32:4; Osambo 84:11.

Awui wa nkana yimba

  • Osambo 15:1-5 Kakɔna kalɔmba Jehowa wanɛ walanga monga angɛnyi ande?

  • Osambo 34:1-18 Jehowa ekɔ suke la waa na, ndo eshikikelo kakɔna kakoka anto wa ngasɔ monga latɔ lende?

  • Osambo 145:18-21 Welo akɔna wakokaso mbidja dia ndjasukanya la Jehowa?

  • 2 Kɔrɛtɔ 6:14–7:1 Naa dionga diele ohomba dia sho tshikalaka angɛnyi wa Jehowa?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto