TSHAPITA 16
‘Onga la losembwe’ ndo kɛndakɛndaka la Nzambi
1-3. a) Lande na keso la dibasa diaki Jehowa? b) Kakɔna katɔlɔmba Oshimbedi aso wa ngandji?
OHƆSA dia wɛ ekɔ lo masuwa wotadinde. Paka l’etena kamboyokoma ewo, kamboya onto ɔmɔtshi ko ambokotsha oma lo nyɔi. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga layɛ lam’akotsha onto ɔsɔ oma lo waale ko ambokotɛ ate: “Kakianɛ wɛ hayovɔ nto”! Onde wɛ hatoyaoka dia wɛ ekɔ la dibasa di’onto ɔsɔ? Lo mɛtɛ, wɛ koka mbosha lɔsɛnɔ layɛ.
2 Ɛnyɛlɔ kɛsɔ mɛnyaka kɛnɛ kakasale Jehowa lo dikambo diaso. Lo mɛtɛ, sho tekɔ la dibasa diande. Nde akafute oshinga w’etshungwelo dia toshimbɛ oma lo waale wa pɛkato la nyɔi. Kakianɛ, toyaoka dia tambotshungɔ nɛ dia tekɔ lo mbeya ɔnɛ edja tshɛ keso la mbetawɔ l’olambo wa nɛmɔ ɔsɔ, pɛkato yaso dimanyiyamaka ndo elongamelo kaso ka lo nshi yayaye ya pondjo mongaka shikaa. (1 Joani 1:7; 4:9) Oko wakatadiɛnyi lo tshapita 14, oshinga w’etshungwelo ekɔ ɛnyɛlɔ ka ngandji ndo ka losembwe laki Jehowa lo yoho yoleki tshɛ. Ahombaso nsala?
3 Ekɔ ohomba mimbola Oshimbedi aso wa ngandji ndaamɛ. Jehowa akate lo tshimbo y’omvutshi Mika ate: “Wɛ onto, nde akakotɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Kakɔna kakɔlɔmba Jehowa? Paka dia monga la losembwe, dia nanga kɔlamelo, ndo nkɛndakɛnda la la okitshakitsha kaamɛ la Nzambi kayɛ!” (Mika 6:8) Tolembete dia dikambo dimɔtshi diatɔlɔmba Jehowa ele dia “monga la losembwe.” Ngande wakokaso mbɔngɛnyangɛnya lo dikambo sɔ?
Towese ‘losembwe la mɛtɛ’
4. Ngande weyaso dia Jehowa nongamɛka dia sho nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ ande wa losembwe?
4 Jehowa nongamɛka dia sho nsɛna lo ndjela kɛnɛ kata ɛlɛmbɛ ande lo dikambo di’ɔlɔlɔ la kɔlɔ. Lam’ele ɛlɛmbɛ ande wekɔ osembɔki ndo kawɔ, sho mbesaka losembwe ndo sambo k’ɔlɔlɔ etena kayelaso ɛlɛmbɛ akɔ. Isaya 1:17 mbutaka ɔnɛ: “Nyeke dia nsala ɔlɔlɔ, nyoyange losembwe.” Ɔtɛkɛta wa Nzambi totshutshuyaka dia ‘nyanga losembwe.’ (Zɛfaniya 2:3) Vɔ tokeketshaka nto ɔnɛ: “Nyu pombaka ndɔta lonto l’oyoyo lakatongama lo ndjela lolango la Nzambi lo losembwe ndo lo kɔlamelo ya mɛtɛ.” (Ɛfɛsɔ 4:24) Losembwe la mɛtɛ, hɔtɔnɛ l’awui wa ngala, wa mindo, ndo wa dieyanelo dia mindo, nɛ dia ɔsɔ ekɔ waonga wahɔtɔnɛ la kɛnɛ kele ekila.—Osambo 11:5; Ɛfɛsɔ 5:3-5.
5, 6. a) Lande na kele bu wotsho le so dia mbɔtɔnganyiya nsɛnɔ yaso l’ɛlɛmbɛ waki Jehowa? b) Ngande wɛnya Bible dia mbesa losembwe ekɔ tshelo yahomba ntetemala?
5 Onde ekɔ dui dia wolo leso dia mbɔtɔnganyiya nsɛnɔ yaso l’ɛlɛmbɛ wa losembwe waki Jehowa? Ndooko. Otema w’onto layasha le Jehowa hoke ɛlɛmbɛ ande wotsho. Oko walangaso Nzambi kaso ndo lonto lande, sho nangaka nsɛna lo yoho y’ɔngɛnyangɛnya. (1 Joani 5:3) Tatohɛke dia Jehowa “nangaka etsha wa losembwe.” (Osambo 11:7) Naka sho nangaka mɛtɛ mbokoya losembwe lande, kete sho pombaka nanga kɛnɛ kalangande ndo mpetsha kɛnɛ kahetshande.—Osambo 97:10.
6 Mbesa losembwe bu mɛtɛ dikambo dia wɔdu le anto wele kema kokele. Sho pombaka nkolola lonto l’edjedja la ditshelo dialɔ dia pɛkato ndo ndɔta lonto l’oyoyo lata Bible ɔnɛ lɔ “mongaka oyoyo” oma l’ekimanyielo k’ewo ka mɛtɛ. (Kɔlɔsayi 3:9, 10) Ɛtɛkɛta w’ɔnɛ “mongaka oyoyo” mɛnyaka dia ɔlɔtɛlɔ wa lonto l’oyoyo ekɔ tshelo yahomba ntetemala ndo yalɔmba di’onto mbidja welo efula. Koko oko weso atshi wa pɛkato, ekɔ tena dimɔtshi diatotshutshuya eongelo kɛsɔ dia takana lo tokanyi, lo ɛtɛkɛta ndo lo ditshelo oyadi sho kodjaka welo wa woho akɔna.—Rɔmɔ 7:14-20; Jakɔba 3:2.
7. Ngande wahombaso mbɔsa otakanelo aso kaanga mbadjaso welo wa mbesa losembwe?
7 Ngande wahombaso mbɔsa otakanelo aso kaanga mbadjaso welo wa mbesa losembwe? Mɛtɛ, sho hatɔnyɔla waale wele la pɛkato, koko hatohombe pondjo nkɔmɔ otema lo kanyiya ɔnɛ hatokoke kambɛ Jehowa kana mbesa losembwe l’ɔtɛ wa pɛkato yaso. Nzambi kaso koludi la kɛtshi akɔshi yɛdikɔ mɔtshi yakimanyiya atshi wa pɛkato wayatshumoya l’otema ɔtɔi dia mbetawɔma nto le nde. Tende ɛtɛkɛta w’ekeketshelo ɛnɛ waki ɔpɔstɔlɔ Joani: “Anami wa tshitshɛ, dimi lambonyofundɛ akambo anɛ diaha nyu nsala pɛkato.” Oma laasɔ nde akakotsha nto l’eshikikelo tshɛ ate: “Ko naka onto ɔmɔtshi ambosala pɛkato, tekɔ la okimanyedi wele kaamɛ la Shɛso, Yeso Kristo.” (1 Joani 2:1) Diɛsɛ oma l’oshinga w’etshungwelo wa Yeso, sho koka kambɛ Jehowa lo yoho yetawɔnde kaanga mbeso atshi wa pɛkato. Onde kɛsɔ hatotshutshuya dia nsala la wolo aso tshɛ dia ngɛnyangɛnya Jehowa?
Lokumu l’ɔlɔlɔ ndo losembwe laki Nzambi
8, 9. Lo woho akɔna wakɛnɛmɔla esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ losembwe la Jehowa?
8 Sho koka monga la losembwe mbuta ate, mbokoya losembwe laki Nzambi, etena kasalaso la wolo dia nsambisha anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo diakinde. Diɔtɔnganelo diakɔna diele lam’asa losembwe laki Jehowa la lokumu l’ɔlɔlɔ?
9 Jehowa hatokomiya dikongɛ nɛ di’akambo dia kɔlɔ aha la mbewola anto. Lo prɔfɛsiya kande kendana l’akambo wa lo nshi y’ekomelo, Yeso akate ate: “Lokumu l’ɔlɔlɔ pombaka ntondo sambishama lo wedja tshɛ.” (Makɔ 13:10; Mateo 24:3) Okambelo wa la tshɛkɛta “ntondo” mɛnyaka dia akambo akina wayosalema l’ɔkɔngɔ w’olimu w’esambishelo ka l’andja w’otondo. L’atei w’akambo asɔ, mbatanema mfɔnu ka woke kayolanya anto wa kɔlɔ ndo kayɔlɔngɔsɔla mboka k’oyelo w’andja w’oyoyo wa losembwe. (Mateo 24:14, 21, 22) Ndooko onto layokoka mbuta dia Jehowa keema la losembwe otsha l’anto wa kɔlɔ. Etena kawaewolande, nde ekɔ lo mbisha anto asɔ diaaso di’efula dia vɔ tshikitanya waonga awɔ woho wa vɔ ndjohandɔ l’elanyelo.—Jɔna 3:1-10.
10, 11. Lo woho akɔna wakɛnɛmɔlaso losembwe laki Nzambi etena kasambishaso lokomu l’ɔlɔlɔ?
10 Lo woho akɔna wakɛnɛmɔlaso losembwe la Nzambi etena kasambishaso lokumu l’ɔlɔlɔ? Ntondotondo, woho wakimanyiyaso anto akina dia vɔ nkondja panda ekɔ dikambo dia losembwe. Tonyomɔsɛdingola ɛnyɛlɔ kakatatɛkɛtshi l’etatelo k’onto toshimbɛ oma lo masuwa watadinde. Etena kayowokotondja ko wɛ aya dimɛna l’etei ka waato wakaye dia ndjonyoshimbɛ, onde wɛ hatosala dia nkimanyiya anto akina weke l’etei k’ashi? Woho akɔ waamɛ mbele tekɔ l’ɔkɛndɛ wa mbitsha anto waakakungakunga l’andja ɔnɛ oko wanɛ wakuwakuwa l’ashi. Ndo oyadi kaanga anto efula wekɔ lo ntona losango laso, tekɔ l’ɔkɛndɛ wa mbisha anto diaaso dia ‘ndjatshumoya’ kam’eke Jehowa la solo dia lotutsha, kele kawokondja panda.—2 Petero 3:9.
11 Lam’asambishaso anto tshɛ wahomana laso lokumu l’ɔlɔlɔ, sho kɛnɛmɔlaka losembwe lo yoho kina y’ohomba efula, mbuta ate sho mɛnyaka ɔnɛ: Sho bu la shɔnɔdi. Tatohɛke dia “Nzambi keema la shɔnɔdi, koko lo wedja tshɛ, onto lawoka wɔma ndo lasala akambo w’ɛlɔlɔ mbetawɔmaka le nde.” (Etsha 10:34, 35) Dia sho mbokoya losembwe Lande, hatohombe kanɛ anto kɔlɔ koko sho pombaka nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ aha la menda lokoho la demba, dihole diele l’onto lo tshunda di’anto kana ekondjelo kele lande. Ngasɔ mbayotosha oseka onto tshɛ lalanga tohokamɛ diaaso dia mboka ndo dia mbetawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ.—Rɔmɔ 10:11-13.
Woho wasalɛso anto akina akambo
12, 13. a) Lande na kahatahombe monga suke dia nombosha anto akina? b) Yeso akandalange mbuta lam’akandasha dako di’ɔnɛ “nyotshike nombosha” ndo “nyotshike manya”? (Enda nɔtɛ.)
12 Monga la losembwe koka nembetshiya nto salɛ anto akina akambo woho watosalɛ Jehowa. Ekɔ wɔdu mɔnyɔla anto akina lo tɛkɛta kɔlɔ dikambo dia munga yawɔ ndo mbidja taamu lo kɛnɛ kendana la mɛtɛ k’eyango awɔ. Ko akɔna l’atei aso layetawɔ dia Jehowa sɛdingola eyango aso, wɛɔdu aso ndo dikɔmɔ diaso lo yoho yaha la kɛtshi? Diɛsɛ ko Jehowa hatosalɛ ngasɔ. Omembi w’esambo akate ate: “Naka wɛ menda munga yaso, wɛ Jah, Jehowa le, akɔna akoka memala?” (Osambo 130:3) Tekɔ mɛtɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mbeya ɔnɛ Nzambi kaso ka losembwe ndo ka kɛtshi hadje yambalo yande paka lo munga yaso. (Osambo 103:8-10) Laasɔ, ngande wahombaso salɛ anto akina akambo?
13 Naka sho shihodia woho wa kɛtshi kele la losembwe la Jehowa, kete hatotonga suke dia nombosha anto akina l’ɔtɛ w’akambo wahatende kana wele bu ohomba efula. Yeso akate lo Dako diande dia lo dikona ate: “Nyotshike nombosha di’aha nyu nomboshama.” (Mateo 7:1) Lo ndjela ɔkɔndɔ waki Luka, nde akate nto ate: “Nyotshike manya anto diaha nyu manyema.”a (Luka 6:37) Oma l’ɛtɛkɛta ɛsɔ, Yeso akɛnya dia nde mbeyaka dia anto wele bu kokele wekɔ la mbekelo ka nombosha asekawɔ. Ampokami ande tshɛ waki la mbekelo ka tayangaka asekawɔ lo kala wakahombe ntshika tshelo ya kɔlɔ shɔ.
Sho kɛnɛmɔlaka losembwe laki Nzambi etena kasambishaso anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ aha la shɔnɔdi
14. L’ɔtɛ w’ɛkɔkɔ akɔna wahombaso ‘tshika nombosha’ anto akina?
14 Lande na kahombaso ‘tshika nombosha’ anto akina? Ntondotondo, lowandji lakiso lekɔ la elelo. L’ɔkɔngɔ wa nde tohola ate: “Onto 1 kele Ombidji w’ɛlɛmbɛ ndo Shushi” mbuta ate Jehowa, ombeki Jakɔba akambola dimbola di’ohomba nɛ ate: “Ko wɛ eeyɛ dia wɛ nombosha wonyayɛ?” (Jakɔba 4:12; Rɔmɔ 14:1-4) Laadiko dia laasɔ, woho weso keema kokele koka nsala esadi eto di’aha sho mɛna akambo woho wewɔ mɛtɛ. Kanɛ anto akina kɔlɔ, mbɔsa di’oko tambɔnywama. Kandjema ndo oyango wa mɛnama onto l’ɔlɔlɔ ekɔ waonga ndo eyango wakoka fukutanya woho wɔsaso asekaso anto. Tekɔ l’awui akina wahomba toshimba diaha sho monga nsuke dia mɔnyɔla anto akina. Onde sho mɛnaka kɛnɛ kele l’etema awɔ? Onde sho mbeyaka akambo tshɛ wendana la wɔ? Laasɔ, akatosha lotshungɔ la kanɛ asekaso ambetawudi kɔlɔ kana la mɔnyɔla welo wadjawɔ dia kambɛ Nzambi? Ekɔ mɛtɛ dimɛna efula dia mbokoya Jehowa lo nyangaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ le anangɛso la akadiyɛso lo dihole dia sho mbika washo aso paka lo munga yawɔ!
15. Ɛtɛkɛta ndo akambo akɔna wahahombe monga l’atei w’ekambi waki Nzambi, ndo lande na?
15 Kayotota dikambo di’ase nkumbo kaso? Lonyangu ko, ɛlɔ kɛnɛ nkumbo aya dihole diasalema akambo woleki esehe tshɛ, l’ɔtɛ wa tɔ monga dihole dia wɔladi. Sho mbokaka mbala la mbala dia waomi, wadi, kana ambutshi wahɛnyahɛnya ase nkumbo yawɔ la tɛngɔ kana la dikɔmɔki. Koko, ɛtɛkɛta wa lɔlɛngɔ, wa diɔnyɔ ndo dikɔmɔki ekɔ awui wahahombe monga le atɛmɔdi waki Nzambi. (Ɛfɛsɔ 4:29, 31; 5:33; 6:4) Dako diaki Yeso di’ɔnɛ “nyotshike nombosha” ndo “nyotshike manya” pombaka mendana ndo lo nkumbo yaso. Tohɔ dia monga la losembwe kɛdikɛdi salɛ anto akina akambo woho watosalɛ Jehowa. Ndo ndooko lushi latosalɛ Nzambi kaso akambo la esehe kana la ngala. Koko nde ndola “la ngandji k’efula ndo la kɛtshi” otsha le anto wawoka ngandji. (Jakɔba 5:11) Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula ka sho mbokoya!
Dikumanyi diakamba dikambo dia ‘akambo wosembwe’
16, 17. a) Kakɔna kalongamɛ Jehowa oma le dikumanyi? b) Yɛdikɔ yakɔna yahomba mbɔsama naka onto lotshe pɛkato hayatshumoya oma k’ɛse otema ndo lande na?
16 Kaanga mbele sho tshɛ mbahomba monga la losembwe, dikumanyi dia l’etshumanelo k’Akristo mbele l’ɔkɛndɛ wa laande wa dikambo sɔ. Tende elembetshiyelo wa prɔfɛsiya wakasha Isaya wendana la “ewandji” kana dikumanyi. Nde akate ate: “Eenda, nkumekanga ayolɛ dikambo dia losembwe, ndo ewandji wayolɛ dikambo dia sambo k’ɔlɔlɔ.” (Isaya 32:1) Eelo, Jehowa nongamɛka dia dikumanyi nkamba lo wahɔ wa losembwe. Ngande wakokawɔ nsala dikambo sɔ?
17 Apami wele l’akoka wa lo nyuma asɔ mbeyaka dimɛna dia losembwe, kana sambo k’ɔlɔlɔ nɔmbaka di’etshumanelo namema pudipudi. Etena kalomboshawɔ anto wosadi pɛkato ya weke, dikumanyi hawohɛ dia losembwe la Nzambi mbaalɔmbaka dia monga la kɛtshi lo yɛdikɔ tshɛ yahombama. Diakɔ diasalawɔ la wolo tshɛ dia nkimanyiya onto lambosala pɛkato dia ndjatshumoya. Koko naka nde ambotona dia ndjatshumoya oma k’ɛse otema, kete losembwe nɔmbaka dia mbɔɔsɛ yɛdikɔ ya wolo. Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbishaka didjango nɛ: “Nyonya kanga kɔlɔ ɔsɔ oma l’atei anyu.” Kɛsɔ nembetshiyaka ɔnɛ nyowotshanya oma l’etshumanelo. (1 Kɔrɛtɔ 5:11-13; 2 Joani 9-11) Dikumanyi hawɔngɛnangɛna lam’ɔsawɔ yɛdikɔ ya ngasɔ, koko vɔ mbeyaka dia yɔ yekɔ ohomba dia kokɛ pudipudi k’etshumanelo ka lo lɔkɛwɔ ndo ka lo nyuma. Ndo vɔ nongamɛka dia lushi lɔmɔtshi onto lotshe pɛkato ɔsɔ ayoyokana yimba dimɛna ndo ayokalola l’etshumanelo.—Luka 15:17, 18.
18. Kakɔna kahohɛ dikumanyi etena kashawɔ asekawɔ alako w’oma lo Bible?
18 Kamba lo wahɔ wa losembwe nembetshiyaka nto mbisha alako w’oma lo Bible etena kele dui sɔ ohomba. Mɛtɛ dikumanyi hawoyange asekawɔ lo kiala dia manda la munga, ndo oyango awɔ keema wa mbisha engwelo l’oseka diaaso tshɛ. Koko osekawɔ ombetawudi mbeyaka “ntakɔ mboka aha la nde mbeya.” Etena kohɔ dikumanyi dia losembwe laki Nzambi kema ngala ndo okonda, vɔ nyangaka dia “mingola onto ɔsɔ la yimba memakana.” (Ngalatiya 6:1) Ɔnkɔnɛ, dikumanyi hawohombe pangwɛ kana tondjɛ onto lambotakɔ mboka ɛtɛkɛta wa kandji. Koko dako diashama la ngandji keketshaka onto ladilongola. Kaanga etena kashawɔ Okristo wambotakɔ mboka lohango la shikaa dia mbɛnya etombelo wakoka ndja oma lo dionga dimɔtshi dia kɔlɔ, dikumanyi hawohɛ dia ɔkɔkɔ wa Jehowa mbatɛkɛtɛwɔ.b (Luka 15:7) Etena kɛnama hwe dia dako kana lohango lamboshama ndola la ngandji, onto lambotakɔ mboka koka ndowana.
19. Tɛdikɔ takɔna tɔsa dikumanyi, ndo ahomba nɔmbɔla tɛdikɔ tawɔ?
19 Mbala efula dikumanyi komaka lo mbɔsa tɛdikɔ tayonga la shɛngiya lo nsɛnɔ ya asekawɔ ambetawudi. Ɛnyɛlɔ, dikumanyi sanganaka tena la tena dia sɛdingola kana anangɛso akina wa l’etshumanelo waya la akoka wahombama dia sɔnama oko dikumanyi kana oko ekambi wakimanyiya. Oko weyawɔ ohomba waha monga la shɔnɔdi, vɔ mbetawɔka nɔmbwama la wetshelo waki Nzambi wendana la ɛsɔnwɛlɔ ɛsɔ lo dihole dia ndjaɛkɛ lo tokanyi tawɔ hita. Ngasɔ mbasalawɔ akambo “aha la tongi ntondo la tokanyi ta kɔlɔ kana la shɔnɔdi.”—1 Timɔte 5:21.
20, 21. a) Welo akɔna wadja dikumanyi dikambo dia anangɛwɔ l’akadiyɛwɔ ndo lande na? b) Kakɔna kakoka dikumanyi nsala dia nkimanyiya “wanɛ wambɔkɔmɔ”?
20 Dikumanyi kɛnɛmɔlaka losembwe laki Nzambi lo toho tokina nto. L’ɔkɔngɔ wa nde ntɛkɛta dia dikumanyi wayokamba dikambo dia “losembwe,” Isaya akatetemala mbuta ate: “Onto l’onto ayonga oko dihole di’eshamelo oma lo lɔpɛpɛ, ndo oko dihole di’ekokelo oma lo mvula ngembe, oko ɛkɛdi w’ashi lo nkɛtɛ y’ofumbo, oko dɛdi dia dive dia woke lo nkɛtɛ ya shɛnga.” (Isaya 32:2) Ɔnkɔnɛ, dikumanyi salaka la wolo dia monga kiɔkɔ y’esambelo ndo y’ekeketshelo le asekawɔ ambetawudi.
21 Ɛlɔ kɛnɛ anto efula wekɔ l’ohomba w’ekeketshelo l’ɔtɛ w’efula k’ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ. Dikumanyi, ngande wakokanyu nkimanyiya “wanɛ wambɔkɔmɔ”? (1 Tɛsalɔnika 5:14) Nyahokame ndo nyoyadje lo dihole diawɔ. (Jakɔba 1:19) Ondo vɔ wekɔ l’ohomba wa mbewoya “lonyangu” lawaɛnya paa l’etema awɔ le onto ɔmɔtshi lɛkɛwɔ otema. (Tokedi 12:25) Nyosale woho wa vɔ monga l’eshikikelo k’ɔnɛ vɔ nangemaka ndo wekɔ la nɛmɔ la ntondo ka Jehowa ndo k’anangɛwɔ la akadiyɛwɔ. (1 Petero 1:22; 5:6, 7) Ndo nto, nyu mbeyaka nɔmba kaamɛ la wɔ ndo lo dikambo diawɔ. Vɔ mbeyaka keketshama efula etena kayowoka ekumanyi asala dɔmbɛlɔ di’oma k’ɛse otema lo dikambo diawɔ. (Jakɔba 5:14, 15) Nzambi ka losembwe mɛnaka welo wadjanyu la ngandji dia nkimanyiya Akristo wambɔkɔmɔ.
Dikumanyi kɛnɛmɔlaka losembwe laki Jehowa etena kakeketshawɔ wanɛ wambɔkɔmɔ
22. Lo toho takɔna takokaso mbokoya losembwe laki Jehowa ndo dikambo sɔ diekɔ l’etombelo akɔna?
22 Lo mɛtɛ, lam’atataleke mbokoya losembwe laki Jehowa, mbatataleke ndo ndjasukanya la nde! Tena tshɛ diayotoyelaka ɛlɛmbɛ ande wa losembwe, diayotosambishaka anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ, diayotoyangaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ le anto akina lo dihole dia mendaka paka munga yawɔ, tekɔ lo kɛnɛmɔla losembwe laki Nzambi. Dikumanyi le, etena kakokɛnyu pudipudi k’etshumanelo, kashanyu alako w’oma l’Afundelo wakeketsha, kɔsanyu tɛdikɔ aha la shɔnɔdi, kana kakeketshanyu wanɛ wambɔkɔmɔ, nyu kɛnɛmɔlaka losembwe laki Nzambi. Otema wa Jehowa pombaka ngɛnangɛna efula mɛtɛ etena kendande oma l’olongo ko mɛnaka ekambi ande wasala la wolo awɔ tshɛ dia ‘monga la losembwe’ ndo nkɛndakɛnda la Nzambi kawɔ!
a Dikadimwelo dimɔtshi kadimolaka ɔnɛ “tanyolomboshake” ndo “tanyanyake” mbuta ate “tanyotatɛke nombosha” ndo “tanyotatɛke manya.” Koko, l’ɔtɛkɛta wakafundama Bible, lokongɛ la etshelo ɛsɔ mɛnyaka etena ka kakianɛ. Kɛsɔ mɛnyaka dia akambo asɔ waki lo salema, koko wakahombe komɛ.
b Lo 2 Timɔte 4:2, Bible mbutaka dia tena dimɔtshi dikumanyi koka ‘mingola, mbisha lohango ndo kɔkɔmiya.’ Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ (pa·ra·ka·leʹo) yakadimɔma ‘kɔkɔmiya’ koka nembetshiya “nkeketsha.” Tshɛkɛta pa·raʹkle·tos yɔtɔnɛ layɔ, koka nembetshiya ɔtɛkɛtshi wasambɛ onto kilombo laka lɛɛta. Diakɔ diele, kaanga etena kashawɔ anto wele l’ohomba w’ekimanyielo ka lo nyuma lohango la wolo, dikumanyi pombaka nyanga dia mbakimanyiya.