Tshapita ya Divwa
Wolo Washa Elongamelo k’Eolwelo
1. Otondonga elongamelo ka eolwelo kema, ngande wotonga nshi yayaye ya wanɛ wakavu?
ONDE wɛ ambovushaka anto amɔtshi wokayɛ ngandji? Otondonga eolwelo kema, tshike sho ndoko l’elongamelo ka mbaɛna nto lushi lɔmɔtshi. Vɔ wototshikala lo eongelo kakɔndɔla Bible ɔnɛ: “Keli wavo haweyi nduku dikambu. . . . Ne dia nduku ulimu kuyanga kanyi, ewu kuyanga yimba, yeli lu Dihuli di’Edu [Diombo], lene atayatshu.”—Undaki 9:5, 10.
2. Naa elongamelo ka diambo kaya l’anto diɛsɛ oma lo eolwelo?
2 Diɛsɛ k’oma l’ekimanyielo ka eolwelo, Jehowa akasha nyemba y’anto wambovɔka diaaso dioleki woke dia mbolɔ oma lo nyɔi ndo dia ndjɔsɛna pondjo pondjo. Dui sɔ nembetshiyaka dia wɛ kokaka monga l’elongamelo kasalanganya asolo k’ɔnɛ lushi lɔmɔtshi, l’andja w’oyoyo waki Nzambi, wɛ ayonga nto kâmɛ la wakiyɛ wa ngandji wakavu.—Mako 5:35, 41, 42; Etsha 9:36-41.
3. (a) Lo toho takɔna tele akɛnama dia eolwelo ekɔ dikambo di’ohomba l’okotshamelo wa sangwelo diaki Jehowa? (b) L’etena kakɔna mɛtɛ kele elongamelo ka eolwelo kiɔkɔ ya wolo le so?
3 Diɛsɛ oma lo eolwelo, hatoyokoka monga la wɔma wa kɔlɔ wendana la nyɔi. Jehowa kokaka, aha l’ekambi ande wa kɔlamelo soyama pondjo pondjo, konya Satana ewo lo woho wahembande mɛnya mɛtɛ k’awui wa kashi wakandate ɔnɛ: “Kene tshe keli la untu, ndi nkikimoka ne dia lumu landi.” (Jobo 2:4) Yeso akatshikala la kɔlamelo otsha le Nzambi polo ndo lo nyɔi, ɔnkɔnɛ Nzambi akawolola otsha lo lɔsɛnɔ la l’olongo. Diɔ diakɔ diakakoke Yeso ntshɔ dia tokimɔ nɛmɔ di’olambo wa lɔsɛnɔ lande l’onto la kokele la ntondo ka kiti kaki She ka l’olongo. Oma l’olambo ɔsɔ mbayotokondja lɔsɛnɔ. Oma l’ekimanyielo ka eolwelo, wanɛ wele l’atei wa ‘lemba la tshitshɛ l’ɛkɔkɔ,’ wekɔ l’elongamelo katonga kâmɛ la Kristo lo Diolelo dia l’olongo, oko wewɔ ekitɔ kamɛ la nde. (Luka 12:32) Anto akina wekɔ l’elongamelo ka mbolɔ dia ndjɔsɛna pondjo pondjo lo paradiso ka lanɛ la nkɛtɛ. (Osambu 37:11, 29) Akristo tshɛ mɛnaka di’elongamelo ka eolwelo ekɔ kiɔkɔ ya wolo ‘woleki wɔnɛ wokongaka l’anto’ etena kewɔ l’atei w’ehemba wakoka mbakonya lo nyɔi.—2 Koreto 4:7.
Eolwelo Kekɔ Ohomba lo Mbetawɔ k’Okristo
4. (a) Lo yoho yakɔna yele eolwelo ‘wetshelo w’ohomba efula’? (b) Naa kanyi yele l’anto efula wa l’andja ɔnɛ lo kɛnɛ kendana la eolwelo?
4 Oko wadita Heberu 6:1, 2, eolwelo ekɔ ‘wetshelo w’ohomba efula.’ Tɔ kekɔ etenyi k’ohomba ka mbetawɔ, kele naka tɔ bu, kete hatokokaki koma pondjo Akristo wambotshunda. (1 Koreto 15:16-19) Koko wetshelo wa lo Bible wendana la eolwelo hawɔtɔnɛ la kanyi yele l’anto efula wa l’andja ɔnɛ. Oko wahaweye awui wa lo nyuma, efula k’anto mɛnaka dia paka lɔsɛnɔ la nshi nyɛ loto mbele mɛtɛ. Diakɔ diatawawese paka ɛngɛnɔngɛnɔ. Ekɔ nto wanɛ wamamema ɛtɛmwɛlɔ wa watshɛwɔ, oyadi l’atei kana l’andja wa Lokristokristo ndo vɔ fɔnyaka dia wekɔ l’anima wahavu. Koko kanyi shɔ hayokoke mbɔtɔnɛ pondjo la wetshelo wa lo Bible wendana la eolwelo, nɛ dia otondonga onto ekɔ l’anima wahavu tshike nde bu l’ohomba wa eolwelo. Pemba dia mbɔtɔnganyiya tokanyi tohende tɔsɔ hasha onto ekeketshelo koko ndekaka mbodja l’okandokando. Ngande wakokaso kimanyiya wanɛ wele l’etema w’ɔlɔlɔ walanga mbeya akambo wa mɛtɛ?
5. (a) La ntondo k’onto ndjoshihodia eolwelo, kakɔna kahombande mbeya? (b) Avɛsa akɔna wakoka kamba layɛ dia nembetshiya anima? ndo eongelo kele la wanɛ wakavu? (c) Kakɔna kakokaso sala naka onto ɔmɔtshi ekɔ lo kamba l’ekadimwelo ka Bible kadinyadinya kɛnɛ kele mɛtɛ lo dikambo sɔ?
5 La ntondo k’anto wa ngasɔ ndjoshihodia dia eolwelo ekɔ yɛdikɔ ya diambo efula, vɔ pombaka tokotungi la eokelo k’oshika kendana la anima ndo la eongelo kele la wanɛ wakavu. Mbala efula, avɛsa angana ato mbeyaka koka dia mpotolɛ onto lele la mposa k’akambo wa mɛtɛ awui asɔ. (Etatelu 2:7; Osambu 146:3, 4; Ezekiyele 18:4) Koko dikadimwelo dimɔtshi dia Bible dia nshi nyɛ ndo nɛ diakiwɔ kokadimola lo ndjela tshɛkɛta la tshɛkɛta ya l’ɔtɛkɛta wakafundama Bible dinyadinyaka kɛnɛ kele mɛtɛ lo dikambo di’anima. Ɔnkɔnɛ, mbeyaka monga ohomba sɛdingola tɔtɛkɛta takakambe lawɔ l’ɛtɛkɛta wakafundama Bible ntondo.
6. Ngande wakokayɛ kimanyiya onto dia shihodia elɛwɔ anima?
6 Ekɔ dimɛna efula kamba la Traduction du monde nouveau lo dikambo sɔ nɛ dia l’ahole tshɛ watanema tshɛkɛta ya lo Heberu neʹphesh ndo nyɛ yɔtɔnɛ la yɔ ya lo Grɛkɛ psy·kheʹ tɔ kadimolaka tɔtɛkɛta tɔsɔ ɔnɛ “anima.” Lo appendice w’ekadimwelo kɛsɔ vɔ nshila avɛsa efula wa lɛnɛ atanema tɔtɛkɛta tɔsɔ. Dikadimwelo dikina efula dia Bible hadioshikimala, koko diɔ kadimolaka tɔtɛkɛta ta l’etatelo tɔsɔ aha tsho oko “anima,” koko ndo oko “etongatonga,” “etongami,” “onto” la oko “lɔsɛnɔ”; “neʹphesh kami” kokaka kadimwama oko “dimi,” ndo “neʹphesh kayɛ” oko “wɛ.” Naka sho mbɛdika dikadimwelo dikina dia Bible la Traduction du monde nouveau, kete tayokoka kimanyiya ombeki wele l’otema w’ɔlɔlɔ dia nde shihodia ɔnɛ tɔtɛkɛta t’oma l’ɔtɛkɛta wakafundama Bible l’etatelo tokadimwami ɔnɛ “anima” mendanaka l’anto ndo la wa nyama. Koko tɔtɛkɛta takɔ hatosha kânga kanyi tshɔi yɛnya di’ɔnɛ anima ekɔ ɛngɔ kɛmɔtshi kahɛnama, kahakoke munandema ndo kakoka tomba oma lo demba di’onto wonya wavɔnde dia tɔsɛna lo dihole dikina.
7. L’ekimanyielo ka Bible ngande wakokayɛ nembetshiya eongelo kele la wanɛ wele lo Shɛɔlɛ? lo Hadɛsɛ? la lo Ngɛhɛna?
7 Ndo nto, Traduction du monde nouveau kambaka la tɔtɛkɛta tamɛ lam’akambatɔ la tshɛkɛta “Shɛɔlɛ” dia kadimola tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru sheʼohlʹ, ndo lam’akambatɔ la “Hadɛsɛ” dia kadimola tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ haʹdes ndo “Ngɛhɛna” lo dihole dia tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ geʹen·na. Lo Traduction du monde nouveau tshɛkɛta “Shɛɔlɛ” la tshɛkɛta “Hadɛsɛ” nembetshiyaka ɛngɔ ɔtɔi. (Osambu 16:10; Etsha 2:27) Bible mɛnyaka hwe dia Shɛɔlɛ la Hadɛsɛ nembetshiyaka diombo di’anto tshɛ ndo tɔtɛkɛta tɔsɔ mendanaka la nyɔi, koko aha la lɔsɛnɔ. (Osambu 89:48; Enyelo 20:13) Afundelo tɛkɛtaka nto di’elongamelo kele l’anto ka tomba oma lo diombo l’ekimanyielo ka eolwelo. (Jobo 14:13; Etsha 2:31) Koko, wanɛ watshɔ lo Ngɛhɛna bu l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la lo nshi yayaye, ndo ndoko dihole diotshiwɔ ɔnɛ anima koka monga la lɔsɛnɔ lɛkɔ.—Mateu 18:9; 10:28.
8. Naka onto shihodia dimɛna elɛwɔ eolwelo, dui sɔ koka monga la shɛngiya yakɔna lo dionga ndo lo ditshelo diande?
8 Naka sho nembetshiya onto akambo asɔ dimɛna, kete nde koka kimanyiyama dia shihodia kɛnɛ kalembetshiya eolwelo le nde. Nde koka tatɛ mandola ngandji kakɛnya Jehowa lam’akandɔshi yɛdikɔ shɔ y’ɔlɔlɔ efula. Kandji k’efula kele la wanɛ wambovusha wakiwɔ wa ngandji, kokaka kitakita yema oma l’elongamelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ ka nyomoyɛnana l’anto asɔ nto l’andja w’oyoyo waki Nzambi. Naka onto shihodia akambo asɔ dimɛna, kete dui sɔ ayowokimanyiya nto efula dia nde shihodia kitshimudi ya nyɔi kaki Kristo. Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakashihodia dia eolwelo ka Yeso Kristo kaki dikambo di’ohomba efula lo mbetawɔ k’Akristo, ndo dikambo sɔ diakadihwɛ anto akina mboka otsha lo eolwelo. L’ohetoheto tshɛ, vɔ wakasambisha awui wendana la eolwelo ka Yeso ndo l’elongamelo kashatɔ. Ɔnkɔnɛ, ndo wanɛ washihodia ndo wele la lowando ɛlɔ kɛnɛ lo dikambo di’eolwelo wekɔ la mposa k’efula ka mbewoya anto akina dikambo sɔ.—Etsha 5:30-32; 10:40-43; 13:32-39; 17:31.
Okambelo wa la ‘Sapi ka Hadɛsɛ’
9. Ngande wakakambe Yeso ntondo la “sapi ya nyoi ndu [k]a [“Hadɛsɛ,” NW]” na?
9 Wanɛ tshɛ wahomba tonga kâmɛ la Kristo lo Diolelo diande dia l’olongo pombaka ntondo tokotavwe. Koko vɔ mbeyaka dimɛna eshikikelo kakandawasha lam’akandate ate: “Dimi lakavu, enda, leko la lumu pundju pundju. Dimi leko la sapi ya Nyoi ndu ya [“Hadɛsɛ,” NW].” (Enyelo 1:18) Kakɔna kakandalange mbuta na? Nde akakotolaka yambalo y’anto oya lo dikambo diakokomɛ ndamɛ. Ndo nde lawɔ akavu. Koko Nzambi kombotshika lo Hadɛsɛ. Lo lushi la sato, Jehowa ndamɛ akawolola otsha lo lɔsɛnɔ la lo nyuma ndo akawosha lɔsɛnɔ lahavu. (Etsha 2:32, 33; 10:40) Ndo nto, Nzambi akawosha “sapi ya nyoi ndu [k]a [“Hadɛsɛ,” NW]” dia nde kamba la tɔ dia tshungola anto akina oma lo diombo di’anto tshɛ ndo oma l’etombelo wa pɛkato k’Adama. Oko wende la sapi shɔ, Yeso kokaka mbolola ambeki ande wa kɔlamelo oma lo nyɔi. Ntondotondo, nde mbololaka akitami wa nyuma wa l’etshumanelo kande, lo mbasha losha l’oshinga wolo la lɔsɛnɔ la l’olongo lahawakokaki mvɔ nto, oko wakasale She lo dikambo diande.—Romo 6:5; Filipi 3:20, 21.
10. Etena kakɔna kakamɛ eolwelo k’Akristo w’akitami w’esɔ wa kɔlamelo?
10 Etena kakɔna kakahombe mbolɔ Akristo w’akitami w’esɔ wele la kɔlamelo otsha l’olongo? Bible mɛnyaka dia eolwelo kɛsɔ kamboshilaka la tatɛ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akalembetshiya dia vɔ pombaka mbolɔ ‘l’etena ka wôngelo wa Kristo,’ wakatatɛ l’ɔnɔnyi 1914. (1 Koreto 15:23) Ɛlɔ kɛnɛ, kam’ashidiyawɔ esakelo kawɔ ka lowango lanɛ la nkɛtɛ, vɔ hawotshikala lo nyɔi dia kongɛ okalwelo wa Nkumɛwɔ. Kam’avɔwɔ k’olɔwɔ lo nyuma, lo ‘kadimɔ esadi eto oko lo kamula ka sso.’ Vɔ mɛtɛ wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia “etsha awo wambayela”!—1 Koreto 15:51, 52; Enyelo 14:13.
11. Naa eolwelo kayonga dikambo di’anto tshɛ ndo etena kakɔna kayotatɛ eolwelo kakɔ?
11 Koko lâdiko wa eolwelo k’ekitɔ wa Diolelo otsha l’olongo, eolwelo kekina kekɔ nto. Woho ɔnɛ welamamɛtɔ ɔnɛ: “Eulwelu ka ntundu” l’Enyelo 20:6 mɛnyaka dia eolwelo kekina kayohomba ndjelana latɔ. Wanɛ wayolɔ lo eolwelo kɛsɔ ka ndjihelo wayonga l’elongamelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ ka sɛna pondjo pondjo lo paradiso ka la nkɛtɛ. Etena kakɔna kayonga eolwelo ka hende kɛsɔ na? Dibuku di’Enyelo mɛnyaka dia tɔ kayonga l’ɔkɔngɔ w’elanyelo ka “ulungu la kete,” mbut’ate dikongɛ nɛ di’akambo kamɛ l’ewandji walɔmbɔla lɔkɔ. Ekomelo kɛsɔ k’andja ɔnɛ w’omusu kambosukana efula. L’ɔkɔngɔ diko, l’etena kakashikikɛ Nzambi, eolwelo ka la nkɛtɛ kayotatɛ.—Enyelo 20:11, 12.
12. Waa na wayonga l’atei w’anto wa kɔlamelo wayolɔ oya lo lɔsɛnɔ la lanɛ la nkɛtɛ, ndo lande na kele dikambo sɔ elongamelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ efula na?
12 Waa na wayolɔ lo eolwelo ka lanɛ la nkɛtɛ? L’atei awɔ mbayonga ekambi waki Jehowa wa kɔlamelo wa lo nshi y’edjedja, mbut’ate apami la wamato wele oma lo mbetawɔ kawɔ ka nge lo eolwelo, vɔ ‘kombetawɔ etshungwelo k’oma lo woho ɔmɔtshi wa tshungo.’ Kɛsɔ nembetshiyaka dia vɔ wakatone shisha kɔlamelo yawɔ otsha le Nzambi l’ɔtɛ wa vɔ pandɔ oma lo nyɔi ka kɔlɔ. Ayonga mɛtɛ ɔngɛnɔngɛnɔ dia mbeyana la wɔ ndo dia mbahokamɛ wakɔndɔla awui efula wakawɛnyi vamɛ la washo wɔkɔndwami paka lo tshena pe lo Bible! Ndo nto, l’atei wa wanɛ wayolɔ oya lo lɔsɛnɔ la lanɛ la nkɛtɛ ayonga Abɛlɛ, ɔmɛnyi wa Jehowa wa ntondo wa kɔlamelo; Ɛnɔka la Nɔa, wanɛ wakasambisha la dihonga tshɛ losango l’ɔhɛmwɛlɔ laki Nzambi la ntondo ka Mvula k’Elola; Abarahama la Sara wanɛ wakalongola andjelo; Mɔsɛ, ɔnɛ lele oma lo tshimbo yande mbakakimwama Ɛlɛmbɛ l’Okongo wa Sinai; ndo amvutshi waki la dihonga oko Jeremiya lakɛnyi elanyelo ka Jerusalɛma l’ɔnɔnyi 607 N.T.D., ndo Joani Obatizanyi lakoke Nzambi ndamɛ ata dia Yeso ekɔ Ɔnande. Ndo nto, ayonga ndo apami la wamato efula wa kɔlamelo wavɔ lo nshi nyɛ y’ekomelo y’andja ɔnɛ wa kɔlɔ.—Heberu 11:4-38; Mateu 11:11.
13, 14. (a) Kakɔna kayokomɛ Hadɛsɛ ndo edo wele lɔkɔ? (b) Waa na wayolwama nto ndo lande na?
13 Oma lâsɔ, anto akina lâdiko w’ekambi wa kɔlamelo waki Nzambi wayolɔ nto oma lo nyɔi, aha la kânga ɔtɔi tshikala lo diombo. Woho wayotshikala waombo hwe, mbut’ate aya ndoko odo lɔkɔ kokaka mɛnama lo woho wayokamba Yeso la ‘sapi ka Hadɛsɛ’ dikambo di’ɔlɔlɔ w’anto. Dikambo sɔ diakɛnyama lo ɛnɛlɔ kakawɛnya ɔpɔstɔlɔ Joani lɛnɛ akandɛnyi Hadɛsɛ “akadjema lu eduwa ka dja.” (Enyelo 20:14) Kakɔna kalanga dikambo sɔ nembetshiya na? Diɔ nembetshiyaka dia Hadɛsɛ, mbut’ate diombo diakundɛwɔ anto diayolanyema lo pondjo. Diɔ hadiotonga nto, edo wayotomba tshɛ oma lɔkɔ nɛ dia lâdiko wa nde mbolola atɛmɔdi tshɛ wa kɔlamelo waki Jehowa, Yeso ayolola ndo anto wa kɔlɔ oma lo kɛtshi kande. Ɔtɛkɛta wa Nzambi toshikikɛka ɔnɛ: “Eulwelu k’antu w’ololo la antu wa kolo uma lu nyoi kayuyala.”—Etsha 24:15.
14 Ndoko ɔtɔi l’atei awɔ layolɔ paka dia ndjolomboyama ko ndjakema nto. Ndo lam’ele l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diaki Nzambi losembwe layonga lo nkɛtɛ k’otondo, vɔ wayokimanyiyama dia mbɔtɔnganyiya nsɛnɔ yawɔ la mboka yaki Jehowa. Ɛnɛlɔ mɛnyaka dia “buku dia lumu” diayofwama. Ɔnkɔnɛ, vɔ wayokondja diaaso dia sala dia nkombo yawɔ fundama lɔkɔ. Vɔ ‘wayolomboyama onto l’onto lo ndjela etsha awɔ’ wayowosala l’ɔkɔngɔ wa eolwelo kawɔ. (Enyelo 20:12-14) Ɔnkɔnɛ, lo menda kɛnɛ kayowosala l’ekomelo, eolwelo kawɔ kayokoka ndjâla “eulwelu ka lumu” lo dihole dia ndjâla paka “eulwelu [ka manyema] k’elumbwelu.”—Joani 5:28, 29.
15. (a) Waa na wahatolwama? (b) Ewo kambotokondja lo kɛnɛ kendana la eolwelo pombaka monga la shɛngiya yakɔna le so?
15 Koko aha anto tshɛ wakasɛnɛ ndo wakavu mbayolɔ. Amɔtshi wakasale pɛkato yahakoke dimanyiyama. Weho w’anto asɔ kema lo Hadɛsɛ, koko wekɔ lo Ngɛhɛna, ndo difuto diawɔ ele elanyelo ka pondjo. L’atei awɔ mbayokotshama ndo wanɛ wayodiakema lo “fono ka wulu,” kambosukana etena kɛnɛ. (Mateu 12:31, 32; 23:33; 24:21, 22; 25:41, 46; 2 Tesalonika 1:6-9) Omalɔkɔ, kânga mbayonga Jehowa la kɛtshi k’efula lo mbolola edo oma lo Hadɛsɛ, eolwelo hatosha ndoko ɔkɔkɔ ɔtɔi wa sho monga la wendjudi lo woho wasɛnaso ɛlɔ kɛnɛ. Ndoko eolwelo kayonga le wanɛ watɔmbɔkwɛ lowandji laki Jehowa la lolango lawɔ. Woho wamboteya dikambo sɔ pombaka totshutshuya dia mɛnya ɔnɛ tekɔ la lowando l’efula lo ngandji k’otamanya kaki Nzambi lo sɛna yoho ya lɔsɛnɔ yɔtɔnɛ la lolango lande.
Tambokeketshama oma l’Elongamelo k’Eolwelo
16. Ngande wakoka elongamelo ka eolwelo monga kiɔkɔ ya wolo w’efula?
16 Wanɛ wele la mbetawɔ ka shikaa l’elongamelo ka eolwelo kokaka kondja wolo w’efula oma l’elongamelo kɛsɔ. Kakianɛ, naka totatshunde osombe, kete teye dia taya langa lambɛlɛ okonda, oyadi esakemelo ka woho akɔna tshɛ kayowotosha. (Undaki 8:8) Naka takakambɛ Jehowa la kɔlamelo tshɛ kâmɛ l’ɔlɔngɔswamelo ande, kete sho kokaka nongamɛ nshi yayaye l’eshikikelo tshɛ. Sho mbeyaka di’oma l’ekimanyielo ka eolwelo mbayotonga la lɔsɛnɔ nto l’etena kakashikikɛ Nzambi. Ande lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ layonga lee! ‘Lɔsɛnɔ l’oshikaa,’ oko wakalielɛ ɔpɔstɔlɔ Paulo.—1 Timote 6:19; Heberu 6:10-12.
17. Kakɔna kakoka tokimanyiya dia nama kɔlamelo yaso otsha le Jehowa?
17 Mbeya dia eolwelo kayonga ndo mbeya Ɔnɛ lele kiɔkɔ ya dikambo sɔ tokimanyiyaka dia monga la mbetawɔ ka nge. Dikambo sɔ tokeketshaka dia monga la kɔlamelo otsha le Nzambi oyadi kânga wanɛ watosoya wambotanɛ dia todiaka. Oma ko mɔmbɔkɔmbɔla, Satana okokambaka la wɔma wa nyɔi ka losongɔ dia mbidja anto lo lɔhɔmbɔ. Koko Yeso komonga la wɔma wa ngasɔ. Nde akatshikala la kɔlamelo otsha le Jehowa polo ndo lo nyɔi. Oma l’olambo ande wa tshungo, Yeso akasha ehomɔ ka tshungola anto akina oma lo wɔma wa ngasɔ.—Heberu 2:14, 15.
18. Kakɔna kakakimanyiya ekambi waki Jehowa dia mbeyama efula oko akanga wa kɔlamelo na?
18 Oma lo mbetawɔ kawɔ l’olambo wa Kristo ndo lo eolwelo kande, ekambi waki Jehowa wakeyama efula oko akanga wa kɔlamelo. Lam’akawatanemaka la ntondo k’ehemba, vɔ wakɛnyaka dia ‘vɔ hawoke nsɛnɔ yawɔ hita ngandji’ koleki kɛnɛ kokawɔ Jehowa. (Enyelo 12:11) La lomba tshɛ, vɔ hawɔnyɔla ɛlɛmbɛ w’Akristo dia pemba kokɛ lɔsɛnɔ lawɔ la kakianɛ. (Luka 9:24, 25) Vɔ mbeyaka dia oyadi vɔ koshishaka lɔsɛnɔ lawɔ la kakianɛ l’ɔtɛ wasukɛwɔ lowandji laki Jehowa la kɔlamelo tshɛ, nde ayoyafuta lo mbaolola. Onde wɛ ekɔ la mbetawɔ ka ngasɔ? Wɛ ayonga latɔ naka wɛ mɛtɛ mbokaka Jehowa ngandji ndo naka wɛ ngɛnangɛnaka mɛtɛ kɛnɛ kalembetshiya elongamelo ka eolwelo le yɛ.
Ovuswelo
• La ntondo k’onto shihodia elɛwɔ eolwelo, lande na kahombande tokotashihodisha elɛwɔ anima ndo mbeya eongelo kele la wanɛ wambovɔ?
• Waa na wayolɔ, ndo ewo ka dikambo sɔ kekɔ la shɛngiya yakɔna le so?
• Woho akɔna watokeketsha elongamelo ka eolwelo na?
[Osato wa lo lɛkɛ 84, 85]
Jehowa ndakaka dia eolwelo k’anto w’ɔlɔlɔ ndo k’anto wa kɔlɔ oma lo nyɔi kayonga