Tshapita 9
Elongamelo k’Eolwelo Mbishaka Wolo
OTONDOYALA eolwelo kema, tshike ndoko elongamelo ka lɔsɛnɔ la lo nshi yayaye le anto wambovɔ. Koko Jehowa, oma lo ngandji kande ka mamba, akasha miliyara y’anto wambovɔka dikoka di’oshinga wolo dia vɔ ndjâla la lɔsɛnɔ la pondjo. Omalɔkɔ, sho lawɔ tekɔ l’elongamelo k’ekeketshelo ka nyomoyosangana la anto aso wa ngandji woladi djɔ lo nyɔi.—Ɛdika la Mako 5:35, 41, 42; Etsha 9:36-41.
2 Diɛsɛ oma l’eolwelo mbakoka Jehowa, aha l’ekambi ande wa kɔlamelo soyama pondjo pondjo, tshika Satana dia nde koma polo ndo l’ekomelo kande lo pemba dia mɛnya mɛtɛ k’emamatanya ande w’ɔnɛ: “Kene tshe keli la untu, ndi nkikimoka ne dia lumu landi.” (Jobo 2:4) Lam’ele Yeso akolwama oma l’edo, nde akakoke ndowola nɛmɔ dia olambo a lɔsɛnɔ lande la ntondo ka kiti ka diolelo kaki She ka l’olongo, oma l’olambo ɔsɔ mbayotokondja lɔsɛnɔ. Wanɛ wele ekitɔ kâmɛ la Kristo wambosangana kâmɛ lande lo Diolelo dia l’olongo oma l’ekimanyielo k’eolwelo. Ndo le so sho tshɛ, wanɛ wele la mbetawɔ, eolwelo kekɔ kiɔkɔ ya wolo woleki wɔnɛ wele laso lam’atototanemaka l’ehemba watânɛ dia ndjakema.
ETSHINA KA WETSHELO WA MBETAWƆ K’AKRISTO
3 Oko wadita Heberu 6:1, 2, eolwelo kekɔ “[wetshelo w’etatelo, NW],” etenyi kɛmɔtshi k’etshina ka mbetawɔ, naka sho kema latɔ kete hatokomaki Akristo wambotshunda pondjo. Koko wetshelo ɔsɔ tshikitana la kanyi yele l’anto efula wa l’andja ɔnɛ. Oko wewɔ kema la lonyuma, efula k’anto wekɔ lo nsɛna lɔsɛnɔ la tawesaka ɔngɛnɔngɛnɔ. Vɔ mɛnaka paka ɔnɛ lɔsɛnɔ la nshi nyɛ loto mbele mɛtɛ. (1 Kor. 15:32) Wanɛ wamamema ɛtɛmwɛlɔ a watshɛwɔ, oyadi l’atei kana l’andja wa Lokristokristo, kanyiyaka ɔnɛ vɔ wekɔ l’anima wahakoke mvɔ, dui sɔ mbetɛka eolwelo oko dikambo di’anyanya. Onto tshɛ lalanga mbɔtɔnganyiya tokanyi tɔsɔ tohende hatokeketshama oma l’elongamelo kande koko ayokandakanda efula. Woho akɔna wakokaso kimanyiya wanɛ walanga pokamɛ na?—Etsha 17:32.
4 La ntondo k’onto la ngasɔ ndjɔsa eolwelo oko yɛdikɔ y’ɔlɔlɔ efula, nde pombaka tokotamanyi anima fundo ndo eongelo ka wambovɔ. Mbala efula, avɛsa amɔtshi ato kokaka dia mpotolɛ onto lele la mposa ka mɛtɛ akambo asɔ. (Etat. 2:7; Ezek. 18:4; Osam. 146:3, 4) Koko ekadimwelo wa Bible ɛmɔtshi wa lo nshi yaso nyɛ potshahotshaka mɛtɛ shɔ. Ɔnkɔnɛ, ekɔ ohomba dia menda ɛtɛkɛta wakambema olimu l’ɛtɛkɛta wakafundama Bible l’etatelo.
5 La Traduction du monde nouveau kekɔ ɔlɔlɔ efula lo dikambo sɔ, nɛ dia tɔ kadimolaka ahole tshɛ watanema tshɛkɛta ya lo Heberu neʹphesh ndo nyɛ yɔtɔnganɛ layɔ lo Grɛkɛ psy·kheʹ oko “anima,” ndo lo dionelo diatɔ kana appendice ɛnɔngɔ w’avɛsa watanema tɔtɛkɛta takɔ wekɔ. L’ekadimwelo ekina wa Bible wa nshi nyɛ, ɛtɛkɛta akɔ w’oma l’etatelo kôkadimwama paka oko “anima” oto, koko ndo oko “etongatonga,” “etongami,” “onto” la oko “lɔsɛnɔ”; “neʹphesh kami” kokaka kadimwama oko “Dimi,” ndo “neʹphesh kayɛ” oko “wɛ.” Wɛdikelo wa Bible shɔ l’ekadimwelo w’edjedja kana la Traduction du monde nouveau ayokoka kimanyiya ombeki w’oshika dia nde shihodia ɔnɛ: tɔtɛkɛta t’oma lo lɔwɛndɔ l’etatelo tokadimwami ɔnɛ “anima” nembetshiyaka (1) anto, (2) nyama ndo (3) lɔsɛnɔ lele lawɔ vɔ akɔ tshɛ. Koko tɔtɛkɛta takɔ hatokiya kânga yema ɔnɛ: anima ekɔ ɛngɔ kɛmɔtshi kahɛnama, kahakoke munandema, ndo kakoka tomba oma lo demba lo nyɔi k’onto dia tɔsɛna dihole dikina.
6 Woho akɔ wâmɛ, la Traduction du monde nouveau hɛngɛnga lam’akambatɔ olimu la Shɛɔlɛ dia mbokadimola lo dihole dia tshɛkɛta ya lo Heberu sheōlʹ, Hadɛsɛ lo dihole dia tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ haʹdes ndo Ngɛhɛna lo dihole dia geʹen·na. Koko ekadimwelo ekina wa Bible wa lo nshi nyɛ kana yema y’ɛtɛkɛta ɛmɔtshi w’oma lo Bible kandjakandjaka ombadi lam’akadimolawɔ ɛtɛkɛta akɔ EHENDE ɛnɛ: haʹdes la geʹen·na oko “infɛrnɔ,” koko wekɔ lo kadimola ɛtɛkɛta akɔ ɛsɔ ehende: sheōlʹ la haʹdes oko “diombo” la “Odimu a Pengandu” l’ahole akina. Oma lo wɛdikelo w’ekadimwelo, naka ekɔ ohomba, kokaka mɛnama ɔnɛ: Shɛɔlɛ mbɔtɔnɛka la Hadɛsɛ. (Osam. 16:10; Etsha 2:27) Bible ponolaka dikambo diakɔ ɔnɛ: Shɛɔlɛ, kana Hadɛsɛ, mbut’ate diombo di’anto tshɛ, mendanaka la nyɔi koko aha la lɔsɛnɔ. (Osam. 89:48; Eny. 20:13) Ndo nto, tɔ mbikaka epole ɔsɛkɛ lo dikoka dia tomba oma lɛkɔ oma lo tshimbo y’eolwelo. (Jobo 14:13; Etsha 2:31) Lo woho wotshikitanyi, ndoko elongamelo ka lɔsɛnɔ la lo nshi yayaye le wanɛ watshɔ otsha lo Ngɛhɛna, ndo mɛtɛ, ndoko dihole diatama ɔnɛ: anima ekɔ lo sɛna lo dihole sɔ.—Mat. 18:9; 10:28.
7 Lam’ahotwama akambo asɔ, nyɔi la eolwelo ka Kristo ndjalaka la kitshimudi ya mɛtɛ. L’etena kɛsɔ onto kokaka kimanyiyama dia nde shihodia kitshimudi yakoka eolwelo ndjâla layɔ le nde ndo tatɛ la mandola ngandji kakɛnya Jehowa lam’akandɔshi yɛdikɔ shɔ y’ɔlɔlɔ efula. Pota ka l’asolo katotshikalaka la wanɛ wakavusha wakiwɔ wa ngandji, kokaka kɔnɔ, etena kɛnɛ, oma lo elongamelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ ka nyomɛnana lawɔ nto lo Dikongɛ di’Oyoyo diaki Nzambi. Akristo wa l’eleko ka ntondo wakashihodia ɔnɛ: eolwelo ka Yeso Kristo kaki dive dia tshuku dia mbetawɔ k’Akristo. L’ohetoheto tshɛ, vɔ wakewoyaka anto akina dikambo di’eolwelo kakɔ ndo elongamelo kakatɔashikɛka. Ɔnkɔnɛ, ndo wanɛ wele la lowando lo dikambo diakɔ ɛlɔ kɛnɛ, mbewoyaka anto akina mɛtɛ kɛsɔ k’ohomba efula.—Etsha 5:30-32; 10:40-43; 13:32-39; 17:31.
OKAMBELO W’OLIMU LA ‘SAPI YA HADƐSƐ’
8 Wanɛ tshɛ wambelamɛ dia tosangana la Kristo lo Diolelo diande dia l’olongo pombaka mvɔ lo weoho tshɛ. Koko vɔ shihodiaka ɛtɛkɛta ɛnɛ w’ekeketshelo wakatɛ Yeso ɔpɔstɔlɔ Joani ate: “Dimi lakavu, enda, leko la lumu pundju pundju. Dimi leko la sapi ya Nyoi ndu ya [Hadɛsɛ, NW].” (Eny. 1:18) Akandalange mbuta lo dikambo sɔ na? Nde akakotolaka yambalo y’anto oya lo dikambo diakokomɛ ndamɛmɛ. Ndo nde lawɔ akavu. Koko Nzambi kombɔsɛka lo Hadɛsɛ. Lo lushi la sato, Jehowa ndamɛmɛ akawolola la lɔsɛnɔ la lo nyuma ndo akawosha lɔsɛnɔ lahandakokaki mvɔ. Aha paka dikambo sɔ to, koko Nzambi kakawosha “sapi ya Nyoi ndu ya [Hadɛsɛ, NW]” dia nde kamba layɔ olimu dia tshungola akina oma lo diombo di’anto tshɛ ndo oma l’etombelo w’oma lo pɛkato k’Adama. Oko wende la sapi shɔ, Yeso kokaka mbolola ambeki ande wele la kɔlamelo oma l’edo. Etena kasalande dikambo sɔ, nde mbishaka akitami wa nyuma wa l’etshumanelo kande losha l’oshinga wolo la lɔsɛnɔ la l’olongo lahawakokaki mvɔ nto, hatshikitanyi la woho wakôsalɛ She.—Romo 6:5; Fil. 3:20, 21.
9 Etena kakɔna kakahombe mbolɔ Akristo w’akitami wele la kɔlamelo na? Eolwelo kawɔ kamboshilaka tatɛ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akalembetshiya ɔnɛ: vɔ pombaka mbolɔ ‘l’etena ka wôngelo wa Kristo,’ wôngelo akɔ wakatatɛ lo 1914 T.D. (1 Kor. 15:23) Ɛlɔ kɛnɛ, kam’ashidiyawɔ lowango lawɔ la la kɛtɛ, vɔ hawohombe suna lo nyɔi dia kongɛ okalwelo wa Nkumɛwɔ. Kam’avɔwɔ k’olɔwɔ lo nyuma, “wayukadimo, esadi uku kamula ka su.” Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wele lawɔ nɛ dia “etsha awo wambayela”!—1 Kor. 15:51, 52; Eny. 14:13.
10 Koko aha eolwelo kawɔ keto kele ɔtɔi akɔ w’eolwelo. Lam’ele tɔ mbelamɛka ɔnɛ: “eulwelu ka ntundu,” dui sɔ mɛnyaka dia eolwelo kekina kayoyelana latɔ. (Eny. 20:6) Wanɛ wayolɔ lo eolwelo kɛsɔ ka ndjihelo wayokondja dikoka di’ɔngɛnɔngɛnɔ dia ndjâla la lɔsɛnɔ la pondjo lo Paradiso ka la kɛtɛ. Etena kakɔna kayosalema dikambo sɔ na? Dibuku di’Enyelo tɛnyaka dia dikambo sɔ diayosalema l’ɔkɔngɔ wa elanyelo ka “ulungu la kete” ya lo dikongɛ nɛ di’akambo wa kɔlɔ anɛ. Ekomelo kɛsɔ ka dikongɛ di’akambo nɛ di’edjedja kambosukana efula. L’ɔkɔngɔ w’akambo asɔ, l’etena kakashikikɛ Nzambi, eolwelo ka la kɛtɛ kayotatɛ.—Eny. 20:11, 12.
11 Wa na wayolɔ l’eolwelo kakɔ na? Ekambi wa Jehowa wa kɔlamelo wakasɛnaka lo nshi y’edjedja mbayolɔ. L’atei awɔ ayoyala ndo anto wele, oma lo mbetawɔ kawɔ ka wolo lo eolwelo, “kumbetawo ntshungwama”—vɔ wakatone dia shisha kɔlamelo yawɔ otsha le Nzambi l’ɔtɛ wa vɔ pandɔ oma lo nyɔi ka lɔsɔkisha. (Heb. 11:35) Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wayoyala dia mbeyana lawɔ ndo dia mbahokamɛ wasanya, vɔamɛmɛ, ekɔndɔ ɛmɔtshi wɔkɔndwami paka lo tshena pe l’atei a Bible lee! L’atei awɔ, ayonga Abɛlɛ, ɔmɛnyi wa Jehowa wa ntondo wa kɔlamelo. Ɛnɔka la Nɔa, esambisha waki l’ohetoheto wakewoyaka losango l’ɔhɛmwɛlɔ laki Nzambi la ntondo ka Mvula k’Elola. Abarahama, ɔnɛ lakalongola andjelo. Mɔsɛ, ɔnɛ lele oma lo tshimbo yande mbakakimwama Ɛlɛmbɛ l’Okongo wa Sinai. Amvutshi waki la dihonga oko Jeremiya, ɔnɛ lakɛnyi elanyelo ka Jerusalɛma l’ɔnɔnyi 607 N.T.D. Ndo Joani Obatizanyi, ɔnɛ lakoke Nzambi ndamɛmɛ ata dia Yeso ekɔ Ɔn’ande. Ndo anto wa kɔlamelo wavɔ lo nshi nyɛ y’ekomelo ya dikongɛ di’etena kɛnɛ, wayoyala l’ɔnɔngɔ awɔ.—Heb. 11:4-38; Mat. 11:11.
12 L’etena kakoka, anto akina nto, wayolɔ. Yɛdikɔ yayokamba Yeso olimu la ‘sapi ya Hadɛsɛ’ di’ɔlɔlɔ w’anto yambɛnyama l’ɛnɛlɔ kakashama le ɔpɔstɔlɔ Joani, lo ɛnɛlɔ kakɔ, nde akɛnyi Hadɛsɛ “akadjema lu eduwa ka dja.” Alanga nembetshiya dikambo sɔ na? Kɛdikɛdi, Hadɛsɛ ambolanyema oshiki; aya kema nto nɛ dia ndoko ɛngɔ keke lɔkɔ. Ɔnkɔnɛ, lâdiko dia nde mbolola atɛmɔdi wa Jehowa wele la kɔlamelo, lo kɛtshi kande, Yeso ayotondja kânga anto wa kɔlɔ oma lo Hadɛsɛ kana Shɛɔlɛ. Ndoko ɔtɔi a l’atei awɔ layolɔ paka dia ndjolomboyama ko ndjodiakema. L’atei a woho wa lɔsɛnɔ la losembwe layônga la tshina dia Diolelo dia Nzambi, vɔ wayokimanyiyama dia mbɔtɔnganyiya nsɛnɔ yawɔ la mboka yaki Jehowa. Ɛnɛlɔ tɛnyaka dia “[wɔmbɔ a lɔsɛnɔ, NW]” wayofwama, ko anto tshɛ wayolɔ wayoyala la dikoka dia sala tshɛ woho wa kombo yawɔ fundama lɔkɔ. Vɔ “wayulumbuyama untu l’untu uku aki etsha andi” wakasalema l’ɔkɔngɔ w’eolwelo kande. (Eny. 20:12-14; Etsha 24:15) Ɔnkɔnɛ, lo menda ekomelo ka dikambo diawɔ, eolwelo kawɔ kayokoka ndjâla “eulwelu ka lumu” lo dihole dia ndjâla paka “eulwelu [ka manyema] k’elumbwelu.”—Joa. 5:28, 29.
13 Mɛtɛ, aha onto tshɛ lakasɛnɛ l’etena kɛmɔtshi mbayolɔ. Amɔtshi wakasale pɛkato yahakoke dimanyiyama. Wanɛ wayodiakema lo “fono ka wulu,” kambosukana etena kɛnɛ, wayoyala l’atei a wanɛ wayolanyema pondjo. (Mat. 12:31, 32; 23:33; 24:21, 22; 25:41, 46; 2 Tes. 1:6-9) Omalɔkɔ, kânga mbayɛnama kɛtshi ka diambo lo mbolola wanɛ tshɛ wele lo Hadɛsɛ, eolwelo hatosha ndoko ɔkɔkɔ ɔtɔi wa sho mbahola washo oma lo woho wasɛnaso ɛlɔ kɛnɛ. Koko, dikambo sɔ pombaka totshutshuya dia mɛnya lowando laso l’efula otsha lo ɛnyɛlɔ ka ngandji ka mamba kaki Nzambi.
TAMBOKEKETSHAMA OMA L’ELONGAMELO K’EOLWELO
14 Wanɛ waketɛ elongamelo k’eolwelo dui diawɔ hita, kokaka kondja wolo w’efula oma lɔkɔ. Lam’atowosukanaka l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lawɔ, vɔ wateyaka dia vɔ hawokoke tshindjatshindja nyɔi pondjo, oyadi ekanga a weoho akɔna tshɛ wayowɔsa. (Und. 8:8) Naka vɔ wakatetemalaka la sala olimu wa Nkumadiɔndjɔ ndo wakakambaka kâmɛ l’ɔlɔngɔswamelo ande la kɔlamelo, kete vɔ kokaka nongamɛ nshi yayaye l’eshikikelo tshɛ. Vɔ mbeyaka vɔate: oma l’ekimanyielo k’eolwelo mbayowoyala la lɔsɛnɔ nto l’etena kakashikikɛ Nzambi. Ande lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ layonga lee! Lo ndjela ɛtɛkɛta waki Paulo, ayoyala “lumu la mete.”—1 Tim. 6:19; 1 Kor. 15:58; Heb. 6:10-12.
15 Aha paka mbeya tsho ɔnɛ: eolwelo kayoyala mbatokeketsha, koko mbeya Ɔnɛ lele Kiɔkɔ y’eolwelo kakɔ mbatokeketsha. Dikambo sɔ tokeketshaka dia monga la kɔlamelo otsha le Nzambi kânga lam’ayotanemɛ dia ndjakema l’anya w’akanga a pɛnyɛ wa ngala. L’edja ka deko aha nɛ, Satana okokambaka olimu la wɔma wa nyɔi oko ehomɔ dia nde mbidja anto lo lɔhɔmbɔ. Koko Yeso komboka wɔma wa ngasɔ; nde akɛnya kɔlamelo yande otsha le Jehowa polo ndo lo nyɔi. Oma lo nyɔi kande l’etombelo w’ɛngɛnɔngɛnɔ w’oma lɔkɔ, nde akasha anto akina dikoka dia vɔ tshungɔ oma lo wɔma wa ngasɔ. (Heb. 2:14, 15) Oma lo mbetawɔ kawɔ lo ehomɔ kɛsɔ ka panda, ambeki ande wa mɛtɛ wakakondja lokumu oko akanga wa kɔlamelo. Lam’akawadjamaka l’ehemba, vɔ wakɛnyaka dia ‘vɔ kombokaka nsɛnɔ yawɔ ngandji’ koleki kɛnɛ kakawokaka Jehowa. (Eny. 12:11) Oma lo tomba takiwɔ latɔ, vɔ kopemba dia kokɛ nsɛnɔ yawɔ ya l’etena kɛnɛ lo mɔnyɔla ɛlɛmbɛ w’Akristo, nɛ dia dui sɔ diotâshishɛ elongamelo kawɔ ka lɔsɛnɔ la pondjo. (Luka 9:24, 25) Onde wɛ ekɔ la mbetawɔ ka ngasɔ oka? Wɛ ayokikondja naka wɛ ayoka Jehowa ngandji mɛtɛ ndo ayodja kɛnɛ kalembetshiya elongamelo k’eolwelo le yɛ l’otema ayɛ.
[Wembola]
1. Elongamelo kakɔna ka diambo kayokotshama oma l’ekimanyielo k’eolwelo na?
2. (a) Lo weoho akɔna wele eolwelo ohomba l’okotshamelo wa sangwelo diaki Jehowa na? (b) L’etena kakɔna kayolekaka elongamelo k’eolwelo monga kiɔkɔ ya wolo le so na?
3. (a) Lo yoho yakɔna yele eolwelo “wetshelo w’etatelo” na? (b) Kakɔna kalembetshiya eolwelo le efula k’anto na?
4. (a) La ntondo k’onto ndjomana eolwelo fundo, lo dikambo diakɔna diahombaso kɛtshanya lande na? (b) Avɛsa akɔna wakokayɛ kamba lawɔ olimu dia nembetshiya ele anima? Ndo eongelo ka wanɛ wakavu na? (c) Kakɔna kahombayɛ sala naka onto ɔmɔtshi kambaka olimu l’okadimwelo wa Bible wɛnama oko ekɔ lo potshahotsha mɛtɛ yatanema l’afundelo akɔ na?
5. Woho akɔna wakokayɛ kimanyiya onto la ngasɔ dia nde shihodia ele anima na?
6. (a) Lande na kele ekadimwelo ɛmɔtshi wa Bible wa lo nshi nyɛ kandjakandjaka ambadi lo dikambo dia Shɛɔlɛ, Hadɛsɛ la Ngɛhɛna na? (b) Woho akɔna wakokayɛ nembetshiya oma l’atei a Bible, eongelo k’anto wele lo Shɛɔlɛ, kana Hadɛsɛ na? Ndo lo Ngɛhɛna na?
7. Naka nde ambodimana fundo, woho akɔna wakoka eolwelo sɛngiya dionga di’onto ɔmɔtshi la etsha ande na?
8. Dikambo di’ɔnɛ: Yeso ekɔ lo kamba olimu la “sapi ya Nyoi ndu ya [Hadɛsɛ, NW]” alembetshiyadiɔ le Akristo w’akitami wa nyuma na?
9. Etena kakɔna kayala eolwelo k’Akristo w’akitami wa kɔlamelo na?
10. Naa eolwelo kekina kayosalema, ndo etena kakɔna kayotatɛ eolwelo kakɔ na?
11. Wâ na wayonga l’atei w’anto wa kɔlamelo wayolɔ oya lo lɔsɛnɔ la lâ kɛtɛ, ndo lande na kele dikambo sɔ elongamelo kahɛtshahɛtsha asolo na?
12. (a) Anto angana oma l’atei a wanɛ wakavu wele lo Hadɛsɛ wayolɔ na? (b) Lâsɔ, wa na wayolɔ l’eolwelo kakɔ, ndo lande na?
13. (a) Wâ na wahatolɔ na? (b) Woho akɔna wasɛngiyama nsɛnɔ yaso oma lo ewo ka mɛtɛ k’endana l’eolwelo na?
14. Woho akɔna wakoka eolwelo monga kiɔkɔ ya wolo w’efula le onto lambosukana l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande la nshi nyɛ na?
15. Naka tambanemɛ oma le akanga a pɛnyɛ wa ngala, kakɔna kakoka tokimanyiya dia nama kɔlamelo yaso otsha le Jehowa na?
OVUSWELO A LƆKƐTSHANYA
● Lande na kahomba onto tâshihodisha kɛnɛ kele anima ndo eongelo ka wambovɔ la ntondo ka nde ndjokoka mpotɔ eolwelo na?
● Wâ na wayolɔ oma l’edo na? Lo dikambo diakɔna diatotshutshuya ewo kɛsɔ na?
● Woho akɔna watokeketsha elongamelo k’eolwelo na?