‘Ɔkɛndakɛndake Kamɛ La Kristo’
“Uku akanyalungula Khumadiondjo Kristu Jesu, okone nyokendakendaki la ndi.”—KOLOSAI 2:6.
ONDE wɛ atɛnaka lam’atakɛndakɛnda yana ya hiami nde la she? Nde tôkoyaka she lo tshɛ ndo mbokaka ɔlɔ efula; lo wedi ande, aha la mbôka nkɛlɛ, she mbokimanyiaka la ngandji tshɛ ndo mbɔngɛnangɛnaka. Diakɔ diasungana Jehowa kamba l’ɛnyɛlɔ ka ngasɔ dia nembetshiya lɔsɛnɔ l’onto l’okambɛ olimu la kɔlamelo tshɛ. Oko ɛnyɛlɔ, Dui dia Nzambi mbutaka ɔnɛ: Ɛnɔka pami ka kɔlamelo “akakendakendaka la [“Nzambi ka mɛtɛ,” NW].”—Etatelu 5:24; 6:9.
2 Oko watokimanyiyaka ombutshi a pami woka ɔnande ngandji dia vɔ kɛndakɛnda kâmɛ, Jehowa akatokimanyiya lo yoho yoleki ɔlɔlɔ mɛtɛ. Nde akatome Ɔnande ɛtɔi lakandote la nkɛtɛ. L’akambo tshɛ wa lo lɔsɛnɔ lande l’otondo la la nkɛtɛ, Yeso Kristo akokoyaka paka She le l’olongo. (Joani 14:9, 10; Heberu 1:3) Omalɔkɔ, dia sho kɛndakɛnda la Nzambi, sho pombaka kɛndakɛnda la Yeso. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: ‘Omalɔkɔ, oko akanyetawɔ Nkumadiɔndjɔ Kristo Yeso, nyɔkɛndakɛndake kamɛ la nde, nyoke edio ndo nyokeketshame le nde, ndo nyoshikikale lo mbetawɔ oko akawanyolakanya, nyolole la mbetawɔ lo eokelo ka losaka.’—Kolosai 2:6, 7.
3 Lam’ele vɔ nangaka kɛndakɛnda kamɛ la Kristo ndo ntsha la wolo awɔ tshɛ dia ndjela wanya ande wa kokele, ambeki wa Bible w’etema ɔlɔlɔ batizamaka. (Luka 3:21; Heberu 10:7-9) L’andja w’otondo, paka lo 1997 oto, oleki anto 375000 wakatakula nna sɔ di’ohomba—yɛdikɔ ya l’atei atei yolekanyi anto 1000 mbakabatizamaka lushi tshɛ. Ehamelo kɛsɔ tɔngɛnyangɛnyaka efula mɛtɛ! Koko, ɛtɛkɛta wa Paulo wa lo Kolosai 2:6, 7 mɛnyaka ɔnɛ: awui efula nɔmbamaka dia kɛndakɛnda kâmɛ la Kristo, aha batismu mbele ekomelo a shimu. Otshelo wa lo Grɛkɛ wakakadimɔma ɔnɛ ‘ɔkɛndakɛndake’ nembetshiyaka dui diahomba onto tetemala la ntsha. Lâdiko dia lâsɔ, Paulo ambokotsha ɔnɛ di’onto kɛndakɛnda la Kristo, nde nɔmbamaka dia kotsha awui anɛi anɛ: mbika edio lo Kristo, keketshama le nde, shikikala lo mbetawɔ, la mbokaka losaka efula. Nyɛsɔ tɔsɛdingole ditelo sɔ l’ɔtɔi ndo l’ɔtɔi kele tende nganɛ wayodiotokimanyiya dia sho tetemala la nkɛndakɛnda kamɛ la Kristo.
Onde Wɛ ‘Mbika Edio lo Kristo’?
4 Ntondotondo, Paulo ate: sho pombaka ‘mbika edio lo Kristo.’ (Ɛdika la Mateu 13:20, 21.) Kakɔna kakoka onto ntsha dia nde koma lo mbika edio lo Kristo? Ɛɛ, edio w’osongo hawɛnama, koko vɔ wekɔ ohomba efula le wɔ—vɔ mbawosha wolo ndo mbolesha. Woho akɔ mbele, ɛnyɛlɔ ka Kristo la wetshelo ande tɔsɛngiyaka ntondotondo lo yoho yahɛnama, vɔ tɔtɔmɛka lo timba la l’etema aso. Oma lɛkɔ mbaleshamaso ndo mbakeketshamaso. Naka sho tshikɛ wetshelo l’ɛnyɛlɔ kande dihole dia vɔ nɔmbɔla yimba yaso, etsha aso, ndo tɛdikɔ tɔsaso, kete lâsɔ tayosɛngiyama dia nambola Jehowa nsɛnɔ yaso.—1 Petero 2:21.
5 Yeso akalange ewo k’oma le Nzambi. Nde akakiɛdinya la mbo ya ndɛ. (Mateu 4:4) Mɛtɛ, lo Dako diande dia lo Dikona, nde akashile avɛsa 21 w’oma l’abuku enanɛi wotshikitanyi wa l’Afundelo wa lo Hɛbɛru. Dia mbowokoya, sho pombaka ntsha oko atɔlɔmba ɔpɔstɔlɔ Petero dia sho ‘kombola’ mbo ya ndɛ ya lo nyuma “uku ana wutshiwo kakiane.” (1 Petero 2:2) Lam’ayanga ɔna ashashi ɛngɔ ka ndɛ, nde hatoshɛka nsaki ka wolo kokande. Naka ɛlɔ kɛnɛ sho hatokombola mbo ya ndɛ ya lo nyuma lo yoho shɔ, kete ɛtɛkɛta wa Petero wayotokeketsha dia sho ‘tonga’ nsaki kɛsɔ. Woho akɔna? Dui nɛ dia l’Osambu 34:8 kokaka tokimanyiya: “Nyunganeli, nyeyi nyati: [Jehowa] eli ololo.” Naka ‘tayonganɛka’ Bible, Dui dia Jehowa nshi tshɛ, ondo lo mbadiaka kianda mɔtshi y’avɛsa lushi tshɛ, kete tayɛna ɔnɛ diɔ toleshaka lo nyuma ndo diekɔ ɔlɔlɔ. L’edjedja ka wonya, nsaki ka dui diakɔ kayoyofula.
6 Koko, ekɔ ohomba efula mbeshesha mbo ya ndɛ dimɛna l’ɔkɔngɔ wa ndjilɛ. Oma lɔkɔ, sho pombaka kana lomba dimɛna l’awui wadiaso. (Osambu 77:11, 12) Oko ɛnyɛlɔ, etena kadiaso dibuku Onto Loleki Woke lo Tena Tshɛ, tshapita tshɛ yayotela ɛlɔlɔ efula naka wonya watatadia sho memala ko ndjambola ɔnɛ: ‘Naa yoho mɔtshi ya lonto la Kristo yɛnami l’ɔkɔndɔ ɔnɛ, ndo ngande wakokami mbokoya dionga diakɔ lo lɔsɛnɔ la mi?’ Naka sho kana yimba ngasɔ, kete tayokoka kamba l’awui wekaso. Ko l’ɔkɔngɔ, etena kayotohomba mbɔsa yɛdikɔ mɔtshi, sho mbeyaka ndjoyambola kɛnɛ kototsha Yeso lo dikambo diakɔ. Naka sho mbɔsa yɛdikɔ yaso lo yoho yasungana, kete tayɛnya ɔnɛ mɛtɛ sho mbika edio le Kristo.
7 Paulo tɔkɔkɔmiyaka dia sho ndɛ “mbu ya nde ya wulu,” mbut’ate: akambo wa mɛtɛ woshami etale lo Dui dia Nzambi. (Heberu 5:14) Oyango wa ntondo wahombaso ndjadjɛ lo dikambo sɔ ele mbadia Bible k’otondo. L’ɔkɔngɔ diko, sho mbeyaka ndjɔsɔna awui amɔtshi wa mbeka, ɛnyɛlɔ oko olambo w’etshungwelo wa Kristo, toseke ta weho la weho takadje Jehowa nde l’ekambi ande, kana pɔlɔfɛsi mɔtshi ya lo Bible. Tekɔ la diangɔ efula diayotokimanyiya dia ndɛ ndo mbeshesha mbo ya ndɛ shɔ ya wolo ya lo nyuma. Lande na ndjadjɛ oyango wa kondja ewo ka ngasɔ? Tatotshake ngasɔ dia sho tasɛmaka, koko dia keketsha ngandji kokaso Jehowa ndo dia ndjasukanya la nde. (1 Koreto 8:1; Jakoba 4:8) Naka sho ntsha tshɛ dia kondja ewo ka ngasɔ, kamba la tɔ lo shamɛ ndo kimanyiya anto akina, kete mɛtɛ tayokoya Kristo. Dui sɔ mbayotokimanyiya dia sho mbika edio dimɛna le nde.
Onde Wɛ ‘Akeketshamakɔ le Kristo’?
8 Dia mbeta lo dui dia hende diatokimanyiya dia sho kɛndakɛnda kâmɛ la Kristo, Paulo ambɔsɛkɔ esadi eto oma l’ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi kalɔmba onto dia nde kanyiya otsha lo kekina, mbut’ate oma lo k’osongo otsha lo wokelo a mvudu. Lam’akanyiyaso dia luudu lakawɔ, hatokanyiya paka dikambo di’etshina katɔ keto, koko ndo di’otondo wa luudu lambemala ndo lɛna anto tshɛ oma l’ekimanyielo k’olimu wa wolo wambokambema. Woho akɔ mbele, sho pombaka mbidja weolo efula dia monga la waonga ndo mbekelo yafɔna la ya Kristo. Weolo wa ngasɔ hawɔtɔka l’ashi, oko akafundɛ Paulo Timɔtɛ ate: “Ehamelo kayɛ kɛname le anto tshɛ.” (1 Timɔtɛ 4:15, NW; Mateu 5:16) Naa elimu ɛmɔtshi w’Akristo watokeketsha na?
9 Yeso akatosha olimu wa ndakanya la sambisha anto lokumu l’ɔlɔlɔ. (Mateu 24:14; 28:19, 20) Nde akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka kokele, nde akasambisha la dihonga tshɛ ndo lo yoho y’ɔlɔlɔ. Lo mɛtɛ, hatotokamba oko nde pondjo. Koko, ɔpɔstɔlɔ Petero akatodjangɛ oyango ɔnɛ wa sho ndjela: “Nyukidia Kristu uku Khumandiondjo lu etema anyu. Nyutayalongosodi dia nyu mbeya lama nkaluya diui le untu tshe lanyumbula, dia elungamelu keli l’etema anyu. Keli nyutshi okone la memakana la [dilɛmiɛlɔ di’efula].” (1 Petero 3:15) Naka wɛ ndjaokaka dia wɛ bu ‘suke dia ndjatɛkɛtɛ,’ kete aha wɛ shisha elongamelo kayɛ. Yadjɛ eyango w’amɛna wayokokimanyiya dia wɛ takotshaka yema yema. Naka wɛ tɔshi tɛdikɔ la ntondo, kete wɛ ayokoka tshikitanya asawo ayɛ kana mbidja divɛsa ɔtɔi kana ahende l’atei. Wɛ kokaka ndjadjɛ oyango wa kahanyaka ekanda walembetshiya Bible, wa ntsha waembwelo w’eyoyo efula, kana wa tatɛ mbeka l’anto Bible. Aha ndeka mbidja yimba paka lo lofulo—ɛnyɛlɔ oko lo lofulo la wenya, la mikanda wayokahɛ anto, kana lofulo l’ambeki wa Bible—koko lo etombelo w’ɔlɔlɔ. Ndjadjɛ eyango w’ɛlɔlɔ ndo ntsha tshɛ dia mbakotsha kokaka tokimanyiya dia sho ndjasha l’olimu aso. Diɔ diakɔ diele Jehowa nangaka sho mbokambɛ ‘l’ɔngɛnɔngɛnɔ.’—Osambu 100:2; ɛdika la 2 Koreto 9:7.
10 Ekɔ elimu ɛmɔtshi wakambaso l’atei w’etshumanelo wakeketsha onto le Kristo. Wɔnɛ woleki ohomba ele wa mɛnyana ngandji lam’asaso, nɛ dia ɔsɔ ekɔ djembetelo yeyama Akristo wa mɛtɛ. (Joani 13:34, 35) Lam’akiso têke ambeki wa Bible, efula kaso takamamemaka paka embetsha aso, ndoko kɔlɔ kele lâsɔ. Ko kakianɛ, onde hatokoke ndjela dako dia Paulo di’ɔnɛ ‘todihwane etema’ lo nyanga woho wa mbeya anto akina wa l’etshumanelo? (2 Koreto 6:13) Ndo dikumanyi mbahombaso mboka ngandji ndo mbawandolaka. Naka tayokambaka kamɛ lawɔ, nyanga ndo mbetawɔ alako awɔ w’oma l’Afundelo, kete hatotoleka mbâwahɛ wotsho lâdiko dia tshuka. (Heberu 13:17) Wonya akɔ wamɛ, ntsha ngasɔ ayotokimanyiya dia sho keketshama le Kristo.
11 Batismu ekɔ wonya w’ɔngɛnɔngɛnɔ efula! Koko, aha tena tshɛ dia l’ɔkɔngɔ atɔ mbayotolongamɛka ɔnɛ diayoyalaka ɔlɔ oto. Etenyi koleki woke k’ekeketshelo kaso le Kristo nemanɛka la ‘nkɛndakɛnda lo mboka katatayele edja ndo kakianɛ.’ (Filipi 3:16) Dui sɔ hadiɛnya ɔnɛ onto pombaka sɛna oko kanga enginya, kana monga la yoho ya lɔsɛnɔ yahasungana. Diɔ mɛnyaka ɔnɛ onto pombaka sembɔ la mboka—mbut’ate: nde la dia monga la mbekelo y’amɛna ya lo nyuma ndo ndjikɛnɛmɔlaka nshi tshɛ. Tôhɛke dia, “one latetemala edja ndu l’ekumelu, ayushimbamela.”—Mateu 24:13.
Onde Wɛ ‘Shikikala lo Mbetawɔ’?
12 L’etenyi kande ka sato kɛnya nganɛ wahombaso kɛndakɛnda kamɛ la Kristo, Paulo ambotɔkɔkɔmiya dia sho ‘shikikala lo mbetawɔ.’ Bible kɛmɔtshi kadimolaka tshenyi shɔ ɔnɛ: “shikimala lo kɛnɛ kendana la mbetawɔ,” nɛ dia tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakambe la Paulo kokaka nembetshiya ɔnɛ: “shikimala, nshikikɛ, ndo aha mɛngɛ̂nga oyadi kakɔna tshɛ.” Lam’atatahame lo ewo, tekɔ lo kondja ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wa lâdiko watɛnya ɔnɛ mbetawɔ kaso le Jehowa Nzambi shikikala dimɛna ndo ɔnɛ: ndoko onto lakoka tolombosha lo dikambo diatɔ. Etombelo wayotokondja ele tayotashikikalaka tsho lo mbetawɔ. Lâsɔ, andja wa Satana ɔnɛ hawotokoka tɔsɛngiya otsha lo kɔlɔ. Dui sɔ toholaka dako dia Paulo diata dia sho ‘tetemala otsha lo etshundu w’anto.’ (Heberu 6:1) Lotshundu la oshikikalo wekɔ anto l’ɔnango.
13 Akristo wa l’eleko ka ntondo wa la Kɔlɔsai waki lo wâle wa mɛngɛ̂nga. Paulo akâhɛmɔla ate: “Nyaambaale kele ndooko onto atonyonganyiyake l’ɛtɛkɛta wa lokeso ndo w’anyaanya w’oma lo eewo k’anto: eewo kakɔ k’anto kɛsɔ keekɔ la [tsh]ina dyatɔ oma l’elakanyeelo w’oma lee anto, oma lo woolo wa [diangɔ] dia l’an[d]ja, koko aha oma lee Kristo.” (Kɔlɔsɛ 2:8, Dyookaneelo dy’oyooyo) Paulo konanga di’Ase Kɔlɔsai wakayokoma ambolami wa “diulelu dia On’a [Nzambi] la ngandji,” minganɛ, kana shisha eongelo kawɔ k’ohomba ka lo nyuma kakawakondja. (Kolosai 1:13) Kakɔna kakakoke mbanganyiya na? Paulo ate: “eewo k’anto [filɔzɔfi],” tshɔi yakɔ ya dihole yofundami tshɛkɛta shɔ lo Bible. Onde nde akatɛkɛtaka dikambo dia wa filɔzɔfɛ y’Ase Ngirika, ɛnyɛlɔ oko Platon la Socrates? Kânga mbele wetshelo ɔsɔ w’anto waki wâle le Akristo wa mɛtɛ wa lo nshi shɔ, tshɛkɛta ‘filɔzɔfi’ kambemaka l’awui efula. Yɔ tɛkɛtaka dikambo di’elui efula w’ambeyi a mukanda wayela kanyi mɔtshi ya lânde—kânga dikambo di’ɛtɛmwɛlɔ ɛmɔtshi. Oko ɛnyɛlɔ, Ase Juda anɛ: Josèphe la Philon, wakelɛka ɔtɛmwɛlɔ awɔ vamɛ ɔnɛ filɔzɔfi—ondo dia vɔ nyomoleka kisha lotombo.
14 Ondo filɔzɔfi mɔtshi yakakotola yambalo ya Paulo yaki kɛnɛ kendana l’akambo w’ɔtɛmwɛlɔ. L’ɔkɔngɔ diko, paka lo tshapita yakɔ yâmɛ ya lo mukanda ande le Ase Kɔlɔsai, nde akatɛ embetsha wa l’etshumanelo ate: “Tukimelaki! Toletaki! Tunandaki,” lo mbuta ngasɔ nde akawaokɛka oko wɛɛla wa djongolongo lo dikambo di’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ wakakomɛ lo nyɔi ka Kristo. (Romo 10:4) Lâdiko dia filɔzɔfi y’apanganu shɔ, tɔsɛngiya tokina takayotatɛ ndjâla wâle lo lonyuma l’etshumanelo. (Kolosai 2:20-22) Paulo akahɛmɔla anto lo dikambo dia filɔzɔfi kaki etenyi kɛmɔtshi ka ‘diangɔ di’anyanya dia l’andja ɔnɛ.’ Wetshelo wa kashi wa ngasɔ wakaye oma lo lolango l’anto.
15 Sukɛ tokanyi la wetshelo w’anto waha l’etshina lo Dui dia Nzambi, kokaka mbidja etshumanelo k’Akristo lo wâle wa mɛngɛnga. Ɛlɔ kɛnɛ, sho pombaka mambalɛ di’aha mbɔtɔ lo wâle wa ngasɔ. Ɔpɔstɔlɔ Joani tɔkɔkɔmiyaka ate: “Elangemi ami, tanyetawoki nyuma tshe, keli nyuhimbi nyuma, kana [“oma le Nzambi mbeyɔ,” NW]; ne dia amvutshi efula wa kashi wambukukanela l’andja.” (1 Joani 4:1) Omalɔkɔ, naka onyayɛ la la kalasa ekɔ lo kɔ̂nga dia kietawoya ɔnɛ eleko ka ndjela awui wa lo Bible kambelekɔ, kana naka osukanyi ayɛ ekɔ lo kɔ̂nga dia wɛ monga la saki ka lomoombo, ko kana naka onyayɛ lakamba la yɛ dihole ɔtɔi ekɔ lo kosokoya lo mayɛlɛ dia wɛ tshika ndjela kum’otema kayɛ kolowanyemi oma lo Bible, ko kana nto naka onyayɛ ombetawudi tɛndaka anto akina wa l’etshumanelo lo yoho ya kɔlɔ lo ndjaɛkɛ lo tokanyi tande ndamɛ, kete aha wɛ mbetawɔ kɛnɛ kakotɛwɔ kânga yema. Paka wɛ sɔtɔla ndo mbewɔ kɛnɛ tshɛ katona Dui dia Nzambi. Naka tayotsha ngasɔ, kete tayoyalamaka di’aha mɛngɛnga lam’atatakɛndakɛnda kamɛ la Kristo.
‘Nyolole la Mbetawɔ lo Eokelo ka Losaka’
16 Dui dia nɛi diɛnya nganɛ wahombaso nkɛndakɛnda kamɛ la Kristo oko wadita Paulo ele dia sho ‘ndola la mbetawɔ lo eokelo ka losaka.’ (Kolosai 2:7) Tshɛkɛta ‘ndola’ toholaka ɔkɛdi wambɔmbɔ l’elola lo wedi akɔ tshɛ. Dui sɔ tɛnyaka ɔnɛ oko weso Akristo, sho la dia mbokaka losaka nshi tshɛ, kana dui sɔ pombaka ndjâla oko mbekelo le so. Ɔm’ɔmɔ l’atei aso mbeyaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mbokanaka losaka?’
17 Lo mɛtɛ, sho tshɛ tekɔ l’ɛkɔkɔ wa mbokaka Jehowa losaka lahadjam’anya lushi tshɛ. Oyadi kânga lo tena dia pâ k’efula, mbeyaka ndjâla awui amɔtshi wa totshitshɛ wakoka tokeketsha. Ɛnyɛlɔ oko, lam’atosamba ɔngɛnyi aso ɔmɔtshi. Olangemi aso ɔmɔtshi mbeyaka tokeketsha. Mbetsha otsho w’ɔlɔlɔ kokaka tosha demba wolo. Ndota mma dia dimɛna. Lembo la tofudu, tɔɔla t’ɔna, olongo walengalenga la wange w’asango asango, hiɛlɛlɛ ya yɔɔyɔ yapɛpa—sho mbeyaka mɛna awui tshɛ kana woleki lâsɔ ɔnɛ kam’okowongaka ango. Bu wolo monga la lɔhɛndɛ lo weshasha ɛsɔ tshɛ. Onde hasungana sho mboka losaka lo weshasha ɛsɔ? Tshɛ kawɔ ndja oma le Jehowa, Kiɔkɔ ya “woshasha tshɛ w’ɔlɔlɔ la losha tshɛ la kokele.” (Jakɔba 1:17, NW) Ndo nto, nde akatosha weshasha wa weke efula woleki wakatashidi engo—ɛnyɛlɔ oko lɔsɛnɔ. (Osambu 36:9) Lâdiko dia lâsɔ, nde amboyotosha diaaso dia nsɛna pondjo pondjo. Dia sho kondja woshasha ɔsɔ wa lɔsɛnɔ la pondjo, Jehowa akakimɔ olambo woleki lâdiko, wa totomɛ Ɔnande ɛtɔi lakandôte, ‘ɔnɛ lakandalekaka nanga.’—Tukedi 8:30; Joani 3:16.
18 Ande mɛtɛ kɛnama ɛtɛkɛta ɛnɛ w’omembi w’esambu: “Eko ololo mbukaka [Jehowa] lusaka.” (Osambu 92:1) Lo yoho yakɔ mbakohola Paulo Akristo wa la Tɛsalɔnika ate: “Nyukaki lusaka lu akambu tshe.” (1 Tesalonika 5:18; Efeso 5:20; Kolosai 3:15) Sho tshɛ, onto l’onto pombaka mbɔsa tɛdikɔ ta kawoyaka losaka. Aha nɔmbaka Nzambi diangɔ diahombaso to ko pe. Kema kɔlɔ nɔmbaka ngasɔ. Koko, ohotokokanyiya dia wɛ ekɔ l’ɔngɛnyi ayɛ ɔmɔtshi watokɔtɛkɛtshaka paka dia kɔlɔmba ema kɛmɔtshi! Ko lâsɔ, lande na kahatalɔmbɛ Jehowa paka dia mboka losaka loto la mbotombola na? Ande nganɛ wayondɔngɛnangɛna alɔmbɛlɔ wa ngasɔ lam’ɛnande oma l’olongo dia anto efula wa l’andja ɔnɛ wekɔ akanga a lɔhɛndɛ lee! Wahɔ okina wakondjaso ele alɔmbɛlɔ wa ngasɔ kokaka tokimanyiya dia sho mbidja timba taso paka l’awui w’amɛna wa lo lɔsɛnɔ, watohola ɛtshɔkɔ wele la so.
19 Onde hatɛnyi ɛlɔmbwɛlɔ ka lomba kakokaso kondja oma lo divɛsa dimɔtshi dia lo Dui dia Nzambi? Dako diatosha Paulo dia sho tetemala kɛndakɛnda kamɛ la Kristo ekɔ dui diahombaso sho tshɛ ndjela. Nyɛsɔ tɔshi tɛdikɔ ta wolo ta ‘mbika edio le Kristo,’ ‘keketshama le nde,’ ta ‘shikikala lo mbetawɔ,’ ndo ta ‘mbokaka losaka efula.’ Dako sɔ diekɔ ohomba efula, djekoleko le wanɛ weke kabatizama. Koko diɔ mendanaka la so sho tshɛ. Ohokanyiya nganɛ wanyɔngɔmɛ omodio etale efula lo nkɛtɛ ndo nganɛ watemalaka luudu lakawɔ. Omalɔkɔ, lɔkɛndɔ latatakɛndakɛnda la Kristo kema la komelo. Sho tshɛ tekɔ l’ohomba wa tahamaka lo nyuma l’akambo wotshikitanyi wa lo lɔsɛnɔ. Jehowa ayotokimanyiya ndo ayotɔtshɔkɔla, nɛ dia nde kombolaka sho kɛndakɛnda la nde ndo l’Ɔnande la ngandji efula aha la mpekɔ.
[Study Questions]
1, 2. (a) Bible atatɔ lo dikambo dia lɔsɛnɔ l’Ɛnɔka, ɔnɛ lakakambɛ Jehowa olimu la kɔlamelo na? (b) Ngande watokimanyiya Jehowa dia sho nkɛndakɛnda la nde oko adiɛnya Kolosai 2:6, 7?
3. Lo ndjela Kolosai 2:6, 7, bonde kakokaso mbuta ɔnɛ: dia kɛndakɛnda kamɛ la Kristo, aha batismu mbele ekomelo a shimu na?
4. ‘Mbika edio le Kristo’ kɛdikɛdi na?
5. Ngande wakokaso ‘tongaka nsaki’ ka mbo ya ndɛ ya lo nyuma?
6. Bonde kele ekɔ ohomba sho kana lomba l’awui wâdiaso na?
7. Kanyi yakɔna yahombaso monga la yɔ lo dikambo dia mbo ya ndɛ ya wolo ya lo nyuma?
8. ‘Keketshama le Kristo’ kɛdikɛdi na?
9. (a) Dia sho mbokoya Kristo l’olimu aso, eyango akɔna ɛmɔtshi w’ohomba wakokaso ndjadjɛ na? (b) Ngande weyaso ɔnɛ Jehowa nangaka sho ngɛnangɛna olimu aso na?
10. Naa elimu ekina w’Akristo wahombaso kamba, ndo ngande watokimanyiyawɔ?
11. Kanyi yakɔna y’ɔlɔlɔ yahombaso monga ayɔ lo dikambo dia batismu?
12. ‘Shikikala lo mbetawɔ’ kɛdikɛdi na?
13, 14. (a) Naa wâle wakaholamɛka Akristo wa la Kɔlɔsai wa l’eleko ka ntondo lo kɛnɛ kendana la ndjashikikɛ kawɔ? (b) Kakɔna kakakoke kotola yambalo ya Paulo?
15. Ngande wakokaso mbewɔ di’aha minganyiyama la tokanyi tahɔtɔnɛ l’Afundelo tahomana la so tena efula na?
16. Naa dui dia nɛi diendana la woho wahombaso kɛndakɛnda kamɛ la Kristo, ndo dimbola diakɔna diahombaso ndjaoka?
17. (a) Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ sho tshɛ tekɔ l’ɛkɔkɔ efula wa mboka losaka, oyadi kânga la ntondo ka pâ yakɔna? (b) Naa weshasha ɛmɔtshi w’oma le Jehowa wakosokoya dia wɛ mbokaka losaka lo yoho ya lânde na?
18. Ngande wayotɛnya ɔnɛ sho mbokaka Jehowa losaka na?
19. Ngande watɛnya ɛtɛkɛta wa Paulo wa lo Kolosai 2:6, 7 nganɛ wakokaso sho tshɛ tetemala la nɔngɔsɔla lɔkɛndɔ latatakɛndakɛnda la Kristo?
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 22]
[Caption on page 22]
Esangɔ ɛmɔtshi, edio w’osongo hawɛnama, koko vɔ ndeshaka osongo ndo mbokeketsha wolo efula
[Caption on page 25]
[Review on page 25]
Ngande Wayoyokadimola?
◻ Kakɔna kalɔmbama dia kɛndakɛnda kamɛ la Kristo?
◻ ‘Mbika edio le Kristo’ kɛdikɛdi na?
◻ Ngande wakokaso ‘keketshama le Kristo’?
◻ Bonde kele ohomba ‘shikikala lo mbetawɔ’?
◻ Ɛkɔkɔ akɔna wele la so wa ‘mbokaka losaka efula?’