BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w04 5/1 lk. 28-32
  • Tokeketshanake lam’asaso

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Tokeketshanake lam’asaso
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • ‘Ekimanyielo kakeketsha’
  • Lande na kaki paulo l’ohomba wa ekimanyielo kakeketsha’?
  • Woho wa monga ‘ekimanyielo kakeketsha’
  • Woho wakoka etshumanelo kimanyiya
  • Jehovah mbele kiɔkɔ y’ekeketshelo yoleki tshɛ
  • Tokimanyiya anto akina dia vɔ kɛndakɛnda oko walanga Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Jehowa atoshaka ɔnɛ lambɔkɔmɔ wolo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2000
  • Akristo wekɔ l’ohomba w’asekawɔ Akristo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2002
  • Nyotetemale “keketshana onto la wonyande”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2022
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
w04 5/1 lk. 28-32

Tokeketshanake lam’asaso

‘Vɔ wakakome ekimanyielo kakeketsha le mi.’​—KOLOSAI 4:11.

1, 2. Kânga mbaki dikambo sɔ wâle lewɔ, lande na kakatshɔka angɛnyi waki Paulo dia towenda lo lokanu?

KOKAKA monga wâle ndjala ɔngɛnyi w’onto ɔmɔtshi ladiɛnɛ lo lokanu oyadi kânga wakawodje lo lokanu aha la ndjela losembwe. Ewandji wa lokanu mbeyaka ndjokɔsa oko otshi ɔmɔtshi wa kɔlɔ, ko tatɛ kodja washo wolo dia mbeya kana ndo wɛ mbakakongola onongo ɔmɔtshi. Ɔnkɔnɛ, dia tetemala sawola l’ɔngɛnyi ayɛ ndo dia towendaka lo lokanu nɔmbaka dia monga la dihonga.

2 Koko, kɛsɔ mbakasale angɛnyi amɔtshi waki ɔpɔstɔlɔ Paulo aya ɛnɔnyi oko 1 900. Vɔ komengenga dia ntshɔ tenda Paulo lo lokanu dia tôsamba, tôsukɛ ndo dia tôkeketsha lo nyuma. Waa na waki angɛnyi asɔ wa kɔlamelo? Ndo kakɔna kakokaso mbeka oma lo dihonga, kɔlamelo ndo lɔngɛnyi lawɔ?​—Tukedi 17:17.

‘Ekimanyielo kakeketsha’

3, 4. (a) Waa na waki angɛnyi atanu waki Paulo, ndo akiwɔ le nde? (b) Alembetshiya ‘ekimanyielo kakeketsha’?

3 Tokalole yema dia sɛdingole kɛnɛ kakete oya l’ɔnɔnyi 60 T.D. Ɔpɔstɔlɔ Paulo aki lo lokanu la Rɔma l’ɔtɛ wakawomamatanyiyɛ onongo ɔnɛ nde mbatɔmbɔsha anto. (Etsha 24:5; 25:11, 12) Paulo akatɛkɛta di’Akristo atanu wakosukɛ: Tukikɔ, otomami ande ndamɛ w’oma lo wodja w’Asiya ndo laki “[unyandi] ukambi le Khumadiondjo”; Ɔnɛsimo, “unyasu la ngandji la kolamelu” l’oma la Kɔlɔsɛ; Aristarako, ose Makɛdɔniya l’oma la Tɛsalɔnika ndo laki ‘ose lokanu’ kâmɛ la Paulo; Mako, ɔnango aki Baranaba lakɛngɔlaka la Paulo lo kɛndɔ yande ya misiɔnɛrɛ ndo lakafunde Evanjiliɔ wele la lokombo lande; ndo Justo osekande la Paulo lakakambe lande olimu “wa diulelu dia [Nzambi].” Paulo akate di’asekande atanu asɔ ate: ‘Vɔ waki ekimanyielo kakeketsha le mi.’​—Kolosai 4:7-11.

4 Paulo akatɛkɛta la lowando l’efula dikambo di’ekimanyielo kakawosha angɛnyi ande wa kɔlamelo. Nde akakambe la tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ (pa·re·go·riʹa) yokadimwami ɔnɛ ‘ekimanyielo kakeketsha,’ yatanema lo Bible paka lo divɛsa nɛ. Tshɛkɛta shɔ yekɔ l’elembetshiyelo efula ndo wakakambaka la yɔ l’awui wendana l’enganga.a Yɔ kokaka kadimwama ɔnɛ ‘mamuya, mbɔladia, esambelo, kana ekimanyielo.’ Paulo aki l’ohomba w’ekeketshelo ka ngasɔ, ndo angɛnyi ande atanu asɔ wakawosha tɔ.

Lande na kaki paulo l’ohomba wa ekimanyielo kakeketsha’?

5. Kânga mbakinde ɔpɔstɔlɔ, kakɔna kaki Paulo l’ohomba, ndo kakɔna katotôngaka latɔ ohomba sho tshɛ tena la tena?

5 Amɔtshi koka mamba lam’okawɔ dia Paulo laki ɔpɔstɔlɔ aki l’ohomba w’ekeketshelo. Koko, nde aki l’ohomba wa keketshama. Mɛtɛ, Paulo aki la mbetawɔ ka nge ndo nde akashike tanga la tondo k’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa lo demba efula, “lu dikomoki diaheyama mbala lasuki la nyoi tena efula,” ndo wa pâ kina. (2 Koreto 11:23-27) Koko, nde aki onto, ndo tena la tena anto tshɛ tongaka l’ohomba w’esambelo ndo wa keketsha mbetawɔ yawɔ oma l’ekimanyielo k’anto akina. Kânga Yeso aki l’ohomba w’ekeketshelo. L’otsho w’ekomelo la ntondo ka nyɔi kande, ondjelo ɔmɔtshi akɛnɛ le nde la Ngɛtɛsɛmanɛ ndo “akûkikitsha.”​—Luka 22:43.

6, 7. (a) La Rɔma, waa na wakanyangiya Paulo, ndo waa na wakokeketsha? (b) Anango Paulo w’Akristo wakôkambɛka weho akɔna w’elimu la Rɔma, wakonge ‘ekimanyielo kakeketsha’?

6 Paulo nde la wɔ aki l’ohomba w’ekeketshelo. Lam’akandakome la Rɔma oko ose lokanu, anto wa lo wodja ande hita kombolongola dimɛna. Ase Juda asɔ lo tshɛ kawɔ, wakatone losango la Diolelo. L’ɔkɔngɔ w’ɛlɔhɛ w’ase Juda ntshɔ dia tenda Paulo lɛnɛ akinde lo lokanu, ɔkɔndɔ wa l’Etsha mbutaka ɔnɛ: ‘Amɔtshi wakatatɛ mbetawɔ akambo wakandate ndo akina wakatone. Ɔnkɔnɛ, nɛ dia vɔ kombuta dui dakɔ diâmɛ, vɔ wakatatɛ mumɔ.’ (Etsha 28:17, 24, 25) Woho wakiwɔ komonga la lowando lo ngandji k’otamanya ka Jehowa akasha mɛtɛ Paulo lonyangu! Lonyangu laki la nde l’ɔtɛ wa dikambo sɔ mɛnamaka hwe lo mukanda wakandafundɛ etshumanelo ka la Rɔma ɛnɔnyi engana la ntondo ate: “Dimi la lokonyo la wuki, ndu lunyangu lahashili l’utema ami, ne dia dime latuyalombelaka mananu, ndu lutukakitwana la Kristu lu dikambu di’asikami wakuto la mi wudja otoi.” (Romo 9:2, 3) Koko, la Rɔma nde akakondja angɛnyi w’eshika wele dihonga ndo ngandji kaki lawɔ akɔladia asolo ande. Vɔ waki anango wa lo nyuma w’eshika.

7 Ngande wakayaɛnya anangɛso asɔ atanu dia vɔ waki ekimanyielo kakeketsha na? Vɔ kotona dia tenda Paulo kânga mbakinde lo lokanu. Koko, la lolango ndo la ngandji tshɛ vɔ wakakambɛka Paulo elimu wakinde kokokaka kamba l’ɔtɛ wa lokanu lande. Ɛnyɛlɔ, vɔ wakakambe oko akɛndji otsha le tshumanelo diotshikitanyi lo kahanyaka mikanda wa Paulo ndo alako ande wa l’onyɔ; vɔ wakelaka Paulo alapɔlɔ wakeketsha wendana la eongelo ka dimɛna kaki l’anangɛwɔ wa la Rɔma ndo wa l’ahole akina. Ondo vɔ wakelaka Paulo kɛnɛ kakinde l’ohomba, oko ahɔndɔ walɔtawɔ nshi ya tshitshi, wɛɔmbɔ w’abuku, ndo dihomɔ dia funda. (Efeso 6:21, 22; 2 Timote 4:11-13) Totshelo tasha ekimanyielo ta ngasɔ takakeketsha ndo takasukɛ ɔpɔstɔlɔ waki lo lokanu ɔsɔ, woho ɔnɛ wele nde lawɔ akayongaka ‘ekimanyielo kakeketsha’ le anto akina, ndo le tshumanelo tshɛ.​—Romo 1:11, 12.

Woho wa monga ‘ekimanyielo kakeketsha’

8. Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lo woho waketawɔ Paulo la ndjakitshakitsha tshɛ dia nde aki l’ohomba wa ‘ekimanyielo kakeketsha’?

8 Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma l’ɔkɔndɔ wa Paulo nde l’asekande atanu asɔ na? Tɔ̂shi wetshelo ɔmɔtshi wa lânde: Pombaka monga la dihonga ndo la ndjahombia dia kimanyiya anto akina etena kɛnawɔ pâ. Ndo nto, paka monga la ndjakitshakitsha dia mbetawɔ dia sho kokaka monga l’ohomba w’ekimanyielo lo tena dieso l’asui sho shoamɛ. Paulo kombetawɔ tsho dia nde aki l’ohomba w’ekimanyielo koko nde aketawɔ ekimanyielo kɛsɔ la ngandji ndo akândola wanɛ wakokimanyiya. Nde kɔmbɔsa dia nongola ekimanyielo oma le akina aki djembetelo ya wɔdu kana ya sɔnyi, ndo sho lawɔ hatohombe fɔnya ngasɔ. Naka sho mbuta dia hatongaki l’ohomba w’ekimanyielo kakeketsha ndoko lushi, kete anto a woho okina mbeso. Ohɔ di’ɛnyɛlɔ ka Yeso mɛnyaka dia kânga onto la kokele mbeyaka monga l’ohomba w’ekimanyielo lo tena dimɔtshi.​—Heberu 5:7.

9, 10. Etombelo w’ɔlɔlɔ akɔna wakoka monga lam’etawɔ onto dia nde ekɔ l’ohomba w’ekimanyielo, ndo shɛngiya yakɔna yakoka monga la dikambo sɔ le anto akina wa lo nkumbo ndo wa l’etshumanelo?

9 Etombelo w’ɛlɔlɔ koka ndjala naka anto wele l’ɛkɛndɛ mbetawɔ dia ekɔ awui amɔtshi wahaweye ndo dia vɔ wekɔ l’ohomba w’ekimanyielo k’anto akina. (Jakoba 3:2) Mbetawɔ akambo asɔ keketshaka dimama diele lam’asa wanɛ walɔmbɔla la wanɛ walɔmbɔlawɔ ndo kimanyiyaka woho wa vɔ sawolaka la lɔngɛnyi ndo aha la mboka wɔma. Ndjakitshakitsha kele la wanɛ walanga mbetawɔ ekimanyielo mbishaka wetshelo le anto akina wele l’atei wa dikambo dia woho akɔ wâmɛ. Kɛsɔ ayɛnya dia wanɛ walɔmbɔla wekɔ vɔ lawɔ la wandja ndo vɔ mbidjaka anto lo demba.​—Undaki 7:20.

10 Ɛnyɛlɔ, ana kokaka nongola ekimanyielo k’oma le ambutshi awɔ esadi eto lam’alɔshanawɔ l’ekakatanu ndo l’ehemba, naka vɔ mbeyaka dia ndo ambutshi awɔ mbakahomanaka l’ekakatanu wa woho akɔ wâmɛ lam’akiwɔ akɛnda. (Kolosai 3:21) Lâsɔ, sawo di’ɔlɔlɔ kokaka monga lam’asa ombutshi l’ɔna. Wetshelo w’oma l’Afundelo kokaka mbishama lo yoho yoleki dimɛna ndo mbetawɔma esadi eto. (Efeso 6:4) Woho akɔ wâmɛ mbele, ase etshumanelo kokaka ndjalɔngɔsɔla dimɛna dia mbetawɔ ekimanyielo k’oma le dikumanyi etena kɛnawɔ dia ndo dikumanyi mbalɔshana l’ekakatanu, l’ekiyanu, ndo l’akambo wa wolo. (Romo 12:3; 1 Petero 5:3) Ndo nto, sawo di’ɔlɔlɔ kokaka monga, alako w’oma l’Afundelo kokaka mbetawɔma, ndo mbetawɔ k’ase etshumanelo kokaka keketshama. Hatohombe mbohɛ dia anangɛso l’akadiyɛso wekɔ l’ohomba w’ekeketshelo kakianɛ oleki tena tshɛ.​—2 Timote 3:1.

11. Lande na kele anto efula ɛlɔ kɛnɛ wekɔ l’ohomba wa ‘ekimanyielo kakeketsha’?

11 Oyadi dihole diakɔna diodjashiso, woho w’onto w’eso, kana ɛnɔnyi wele laso, sho tshɛ tayonga l’ekiyanu lo tena dimɔtshi dia lo lɔsɛnɔ. Ɔsɔ ekɔ akambo watanema l’andja wa nshi nyɛ. (Enyelo 12:12) Ekiyanu wa lo demba kana wa lo yimba ɛsɔ mbidjaka mbetawɔ kaso l’ohemba. Ehemba wa wolo mbeyaka tomba l’olimu, la kalasa, l’atei wa nkumbo, kana l’etshumanelo. Hemɔ ka wolo kana sui dimɔtshi diaki l’onto kokaka monga kiɔkɔ y’ekiyanu ɛsɔ. Naka olonganyi, ekumanyi kɛmɔtshi, kana ɔngɛnyi ɔmɔtshi mbisha ekeketshelo la tɔtɛkɛta t’eshika ndo la totshelo tasha ekimanyielo, kete dikambo sɔ mɛtɛ koka tutsha otema! Ndjalaka mɛtɛ oko onto lamata ashi lo dihole dia kandji! Omalɔkɔ mbele, naka wɛ ambɛna ɔnanyɔ ɔmɔtshi l’ekakatanu wa ngasɔ, kete onga ekimanyielo kakeketsha le nde. Kana naka okakatanu ɔmɔtshi wekɔ lo kɔhɛnyahɛnya kete lɔmba ekimanyielo k’anto wele l’akoka wa lo nyuma dia vɔ kokimanyiya.​—Jakoba 5:14, 15.

Woho wakoka etshumanelo kimanyiya

12. Kakɔna kakoka onto tshɛ la l’etshumanelo sala dia keketsha anango?

12 Anto tshɛ wa l’etshumanelo mbidja ndo ana w’akɛnda, kokaka sala dikambo dimɔtshi dia keketsha anto akina. Ɛnyɛlɔ, wɔtwɛlɔ ayɛ wa lo nsanganya mbala la mbala ndo otombelo ayɛ l’olimu w’esambishelo tena la tena keketshaka mbetawɔ k’anto akina. (Heberu 10:24, 25) Etete kayɛ l’olimu w’ekila ekɔ djembetelo yɛnya dia wɛ ekɔ la kɔlamelo otsha le Jehowa ndo dikambo sɔ mɛnyaka dia wɛ ekɔ lo sungukala lo nyuma kânga l’atei w’ekakatanu akɔna walɔshana layɛ. (Efeso 6:18) Etete kɛsɔ kokaka keketsha anto akina.​—Jakoba 2:18.

13. Lande na kakoka amɔtshi koma lo tshika sambisha, ndo kakɔna kakoka salema dia mbâkimanyiya?

13 Mbala mɔtshi, wesanu wa lo lɔsɛnɔ kana ekakatanu ekina kokaka konya amɔtshi lo kitshakitsha kana tshika olimu w’esambishelo. (Mako 4:18, 19) Mbeyaka monga ko hatoyɛna wanɛ wahayosambisha lo nsanganya ya l’etshumanelo. Koko, ondo vɔ wekekɔ la ngandji ka Nzambi l’etema awɔ. Kakɔna kakoka salema dia keketsha mbetawɔ kawɔ? Dikumanyi kokaka mbisha ekimanyielo ka la ngandji lo ntshɔ dia towaenda. (Etsha 20:35) Mbeyaka nɔmba ase etshumanelo akina dia vɔ lawɔ mbâkimanyiya. Wendelo ɛsɔ wa la ngandji kokaka monga mɛtɛ okanga wahombama, dia keketsha wanɛ waya la mbetawɔ ya wɛɔdu.

14, 15. Dako diakɔna diakasha Paulo lo dikambo dia keketsha anto akina? Sha ɛnyɛlɔ k’etshumanelo kɛmɔtshi kakayele dako sɔ.

14 Bible tɔlɔmbaka dia “[keketsha] akanga w’etema a weodu, [sukɛ] wane weli weodu.” (1 Tesalonika 5:14) Ondo “akanga w’etema a weodu” asɔ mɛnaka dia vɔ waya bu la dihonga, ndo dia vɔ hawokoke tondoya ekakatanu wele lawɔ aha l’ekimanyielo k’onto okina. Onde wɛ kokaka mbisha ekimanyielo kɛsɔ? Tshɛkɛta “[sukɛ] wane weli weodu” yakakadimɔma ɔnɛ “kukutɛ” kana “mamema” onto lele wɔdu. Jehowa ngɛnangɛnaka ndo nangaka ɛkɔkɔ ande tshɛ. Nde hawaɔshi oko vɔ bu nɛmɔ efula, ndo nde halange ndoko ɔtɔi takɔ mboka. Onde wɛ koka kimanyiya etshumanelo dia “kukutɛ” wanɛ wambɔkɔmɔ lo nyuma polo ndo lo vɔ koma nge?​—Heberu 2:1.

15 Ekumanyi kɛmɔtshi akatshu dia tenda atshukani amɔtshi wakatshike dia sambisha l’edja k’ɛnɔnyi esamalo. Ekumanyi kɛsɔ akafunde ate: “Lɔsɛngɔ ndo ngandji kaki l’etshumanelo k’otondo otsha le wɔ aki la shɛngiya ya wolo efula le wɔ, yakâkeketsha dia vɔ kalola l’olui.” Ngande wakayaoke kadiyɛso kɛsɔ kaki hayosambisha l’ɔkɔngɔ w’ase etshumanelo ntshɔ dia towaenda na? Nde ekɔ lo mbuta kakianɛ ate: “Kɛnɛ kakatokimanyiya dia sho tatɛ la sambisha nto ele anangɛso wakaye dia ndjotenda kana akadiyɛso wakâtshindɛka, kɔmɛnya ndoko lushi oko wekɔ lo tolombosha kana tɔ̂nyɔla. Koko, vɔ wakayadje lo dihole diakiso ndo wakatosha ekeketshelo k’oma l’Afundelo.”

16. Atongaka nshi tshɛ suke dia kimanyiya wanɛ wele l’ohomba w’ekeketshelo?

16 Lo mɛtɛ, Okristo w’oshika ngɛnangɛnaka monga ekimanyielo kakeketsha anto akina. Ndo oko watatshikitana awui lo nsɛnɔ yaso, shoamɛ mbeyaka keketshama oma l’etsha w’anangɛso. Lâsɔ, lo mɛtɛ sho pombaka mbeya dia aha nshi tshɛ yayotongaka l’ohomba w’ekimanyielo mbayotokilongolaka oma le anangɛso. Koko, tekɔ la Kiɔkɔ mɔtshi y’ekeketshelo yele nshi tshɛ suke dia tokimanyiyaka, mbut’ate Jehowa Nzambi.​—Osambu 27:10.

Jehovah mbele kiɔkɔ y’ekeketshelo yoleki tshɛ

17, 18. Lo weho akɔna wakakeketsha Jehowa Ɔnande Yeso Kristo?

17 Lam’akandahanema l’otamba, Yeso akalele la wolo ate: “Papa, lambukitsha lumu lami lu anya aye!” (Luka 23:46) Oma lâsɔ, nde akavu. Yema tshitshɛ la ntondo ka lâsɔ, nde akandama ndo angɛnyi ande w’eshika wakotshike ndo wakalawɔ la wɔma. (Mateu 26:56) Yeso akatshikala ndamɛ nde la Kiɔkɔ y’ekeketshelo tshɔi, mbut’ate She lele l’olongo. Koko, ndjaɛkɛ kande le Jehowa komonga anyanya. Kɔlamelo yaki Yeso le She yakafutama lo woho wakosukɛ Jehowa ndamɛ la kɔlamelo.​—Osambu 18:25; Heberu 7:26.

18 L’edja tshɛ kakandakambe olimu ande wa la nkɛtɛ, Jehowa akashaka Ɔnande kɛnɛ kakinde la tɔ ohomba dia tetemala monga la kɔlamelo polo ndo lo nyɔi kande. Ɛnyɛlɔ, l’ɔkɔngɔ wa Yeso batizama, dia tatɛ olimu ande, nde akoke dui dia She diawotɛ dia nde mbetawɔmaka ndo awoshikikɛ ngandji Kande oya le nde. Lam’aki Yeso l’ohomba w’esukelo, Jehowa akatome andjelo dia ndjôkeketsha. Lam’akahomana Yeso l’ohemba wakaleke woke lo lɔsɛnɔ lande la lanɛ la nkɛtɛ, Jehowa akoke alɔmbɛlɔ ndo ɛsɛngɔsɛngɔ ande. Lo mɛtɛ, awui asɔ tshɛ waki ekimanyielo kakeketsha le Yeso.​—Mako 1:11, 13; Luka 22:43.

19, 20. Ngande wakokaso monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayotokeketsha l’etena keso l’ohomba w’ekeketshelo?

19 Jehowa nangaka ndjala Kiɔkɔ yaso y’ekeketshelo yoleki. (2 Ekondo 16:9) Kiɔkɔ ya mɛtɛ ya nkudu k’otamanya ndo ya wolo wa mamba kokaka monga ekimanyielo kakeketsha le so l’etena keso l’ohomba. (Isaya 40:26) Ata, wola, elando, nyɔi kana woho weso bu kokele kokaka tela ekiyanu efula. Lam’akoma pâ ya lo lɔsɛnɔ oko ‘otunyi wa wolo,’ Jehowa kokaka monga ekeketshelo ndo wolo aso. (Osambu 18:17; Etumbelu 15:2) Nde toshaka ekimanyielo ka wolo efula, mbut’ate nyuma kande k’ekila. Oma l’ekimanyielo ka nyuma kande, Jehowa kokaka mbisha “one lambokomo wulu” dia nde “[fumbɔ] uku fudu ya pungu.”​—Isaya 40:29, 31.

20 Nyuma ka Nzambi kele nkudu koleki wolo tshɛ l’andja w’otondo. Paulo akate ate: “Dimi mbeyaka ntsha akambu tshe la wulu wa one latunkikitshaka.” Eelo, Shɛso ka ngandji lele l’olongo kokaka tosha ‘wolo woleki wɔnɛ wokongaka l’onto’ dia sho mbikikɛ asui polo lam’ayondetɛ “diango tshe eyuyu” lo Paradiso kakandalake kaya ka nsuke.​—Filipi 4:13; 2 Koreto 4:7; Enyelo 21:4, 5.

[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]

a Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi diaki yɔnɛ Vine (Vine’s Complete Expository Dictionary of Old and New Testament Words) mbutaka ɔnɛ: “Tshelo ya tshɛkɛta [pa·re·go·riʹa] nembetshiyaka ekanga wɔladia kandji.”

Onde wɛ akohɔ?

• Ngande wakɛnya anangɛso wa la Rɔma dia vɔ waki ‘ekimanyielo kakeketsha’ le Paulo?

• Lo weho akɔna wakokaso monga ‘ekimanyielo kakeketsha’ l’etshumanelo?

• Ngande wele Jehowa Kiɔkɔ yaso y’ekeketshelo yoleki tshɛ?

[Osato wa lo lɛkɛ 18]

Anangɛso wakakome ‘ekimanyielo kakeketsha’ le Paulo lo mbôsukɛ la kɔlamelo, lo mbôkeketsha ndo lo mbôkambɛ tolimulimu

[Osato wa lo lɛkɛ 18]

Dikumanyi mbishaka ɛnyɛlɔ lo kɛnɛ kendana la keketsha ɛkɔkɔ

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto