Onde wɛ ekɔ lo ndjela Kristo tshɛ lo tshɛ?
‘Nyotetemale nkɛndakɛnda dimɛna dimɛna woho wakɛndakɛndanyu.’—1 TES. 4:1.
1, 2. a) Akambo akɔna wa weke wakɛnyi anto efula wa lo nshi ya Yeso? b) Lande na kele ndo nshi yaso nyɛ mbele etena ka diambo?
ONDE wɛ atakanyiyaka woho wotonga lɔsɛnɔ layɛ dimɛna otondonga wɛ aki laawɔ etena kaki Yeso lanɛ la nkɛtɛ? Wɛ otokanyiya woho wotɔkɔnɔla Yeso hemɔ yayɛ yakɔhɛnyahɛnya. Kana wɛ otɔngɛnangɛna diɛsɛ diotonga la yɛ dia mɛna ndo mpokamɛ Yeso, mbuta ate wɛ otonga la akoka wa mbetshama oma le nde kana mɛna ahindo amɔtshi wakandasale. (Mako 4:1, 2; Luka 5:3-9; 9:11) Wɛ otonga mɛtɛ la diɛsɛ dia diambo otondongaka wɛ aki lawɔ etena kakasalaka Yeso akambo asɔ. (Luka 19:37) Ndoko lɔlɔnga lokina lakɛnyi akambo wa ngasɔ ndo kɛnɛ kakasale Yeso lanɛ la nkɛtɛ ‘lo tshimbo y’olambo ande’ ekɔ dui diahasalemaki nto pondjo.—Heb. 9:26; Joa. 14:19.
2 Koko, nshi yaso nyɛ yekɔ nto etena ka diambo efula. Lande na? Nɛ dia tekɔ lo nsɛna l’etena kelɛ Afundelo ɔnɛ “etena k’ekumelu” ndu “nshi y’ekumelu.” (Dan. 12:1-4, 9; 2 Tim. 3:1) L’etena kɛnɛ mbakakadjema Satana oma l’olongo. Kem’edja, nde ayanga nkelekama ndo mbidjama “lu difuku diaha l’ekumelu.” (Eny. 12:7-9, 12; 20:1-3) Ndo nto, paka l’etena kɛnɛ mbeso la diɛsɛ dia lânde dia nsambisha “lukumu l’ololo . . . la diulelu” l’andja w’otondo lo mbutɛ anto awui wendana la Paradiso kayaye. Olimu ɔsɔ hawokambemaki nto pondjo.—Mat. 24:14.
3. Yema la ntondo ka Yeso mbudɛ l’olongo, akandatɛ ambeki ande dia nsala, ndo dui sɔ akadiahombe nembetshiya?
3 Yema la ntondo ka nde mbudɛ l’olongo, Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Nyu nyayuyala emenyi ami lu Jerusalema, lu Judiya tshe la Samariya edja ndu l’ekumelu ka kete.” (Etsha 1:8) Olimu ɔsɔ wakahombe monga olimu wa wetshelo wa l’andja w’otondo. Oyango akɔna wakahombe monga l’olimu ɔsɔ? Ele wa mbetɛ anto akina ambeki wa Yeso la ntondo k’ekomelo ndja. (Mat. 28:19, 20) Kakɔna kahombaso nsala naka sho nangaka nkotsha dimɛna ɔkɛndɛ wakatosha Kristo ɔsɔ?
4. a) Dui diakɔna di’ohomba diɛnya ɛtɛkɛta waki Petero wele lo 2 Petero 3:11, 12? b) Mbekelo kakɔna kahombaso mbewɔ?
4 Tolembete ɛtɛkɛta wayela ɛnɛ waki ɔpɔstɔlɔ Petero: “Wuhu akona w’antu wayunyuyala lu akambu w’ololo tshe la w’ekila. Lam’alungamelanyu lushi l’eyelu ka [Jehowa]!” (2 Pet. 3:11, 12) Ɛtɛkɛta waki Petero ɛsɔ mɛnyaka ɔnɛ dia sho mbetsha etsha w’anto wamamema Nzambi lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso, sho pombaka ntetemala nsungukala lo nshi nyɛ y’ekomelo. L’atei w’etsha ɛsɔ mbele ndo esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ. Ɔnkɔnɛ, ekɔ mɛtɛ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ dia sho mɛna ohetoheto wele l’anangɛso l’akadiyɛso wa l’andja w’otondo lo woho wakotshawɔ ɔkɛndɛ wa nsambisha wakatosha Kristo. L’etena kakɔ kâmɛ, ekɔ ohomba efula sho mbewɔ diaha tɔsɛngiya tahomana la so lushi la lushi l’andja waki Satana ndo mbekelo yaso y’anto wele kema kokele nkitshakitsha ohetoheto wele la so l’olimu wakambɛso Nzambi. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tɔsɛdingole kɛnɛ kakokaso nsala dia sho ntetemala ndjela Kristo.
Tonge suke dia mbetawɔ ɛkɛndɛ watosha Nzambi
5, 6. a) L’ɔtɛ wa dikambo diakɔna diakandola Paulo asekande ambetawudi wa la Jerusalɛma, ndo nde akawaewola diaha vɔ nsala na? b) Lande na kahatahombe mbɔsa ɛkɛndɛ watosha Nzambi oko dui di’anyanya?
5 Lo mukanda wakandafundɛ Akristo wa la Jerusalɛma, ɔpɔstɔlɔ Paulo akândola asekande ambetawudi lo woho wakawatshikala la kɔlamelo la ntondo k’ɛhɛnyɔhɛnyɔ. Nde akate ate: “Nyuho nshi ya ntundu, lam’akayi yanyi ya [Nzambi] le nyu uku akanyashikikala l’atei w’asui efula.” Eelo, Jehowa akohɔka kɔlamelo yaki la wɔ. (Heb. 6:10; 10:32-34) Ɛtɛkɛta wa lowando waki Paulo wakahombe nkeketsha Akristo w’ase Hɛbɛru asɔ efula. Koko, lo mukanda akɔ wâmɛ, Paulo akâhɛmɔla lo mbekelo kele naka tɔ mbawahemɛ, kete tɔ kakahombe nkitshakitsha ohetoheto waki la wɔ l’olimu wakawakambɛka Nzambi. Nde akatɛ Akristo asɔ dia vɔ pombaka mbewɔ diaha ‘mbisha tɛkɛ nɛndɛ’ dia ntona dia nkitanyiya wadjango waki Nzambi.—Heb. 12:25.
6 Woho wakandewola Akristo w’ase Hɛbɛru diaha ‘mbisha tɛkɛ nɛndɛ’ dia nkotsha ɛkɛndɛ watosha Nzambi mendanaka ndo l’Akristo wa nshi nyɛ. Sho mbeyaka dia sho pombaka ndjashikikɛ diaha mbetawɔ dia mbɔsa ɛkɛndɛ aso w’Okristo oko dui di’anyanya kana mbetawɔ di’ohetoheto wele la so l’olimu wakambɛso Nzambi nkitakita. (Heb. 10:39) Ndo nto, nkamba olimu w’ekila nembetshiyaka lɔsɛnɔ kana nyɔi.—1 Tim. 4:16.
7, 8. a) Kakɔna kayotokimanyiya dia sho nama ohetoheto aso l’olimu waki Nzambi? b) Naka taya bu l’ohetoheto waki la so l’etatelo, kakɔna kahombaso mbohɔka lo dikambo dia Jehowa nde la Yeso?
7 Kakɔna kayotokimanyiya diaha sho mbishaka tɛkɛ nɛndɛ diaha nkotsha ɛkɛndɛ watosha Nzambi? Yoho mɔtshi y’ohomba efula yakokaso ndɔshana la mbekelo kɛsɔ ele, kanaka yimba mbala la mbala lo kitshimudi yele la dɔkɔlɔkɔ dia ndjakimɔ kaso. Lo yoho mɔtshi, takalake Jehowa dia tayetshaka osalelo wa lolango lande lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso ndo sho pombaka nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la diɔ. (Adia Mateu 16:24.) Ɔnkɔnɛ, sho pombaka ndjambolaka tena dimɔtshi ɔnɛ: ‘Onde lâkɔshi yɛdikɔ ya nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la ndjakimɔ kami le Nzambi la nɛmɔ woho wakamayɔshi lushi la batismu kami? Kana onde lamboshisha ohetoheto waki la mi l’edja katete ɛnɔnyi?’
8 Naka tamboyasɛdingola l’otema ɔtɔi ko tambɛna dia tambɔtɛwɔ lo yoho mɔtshi, kete ayonga dui dia dimɛna dia sho mbohɔ ɛtɛkɛta wakate ɔprɔfɛta Zɛfaniya. Nde akate ate: “Anya aye tawokomoki! [Jehowa, Nzambi k]aye, eko l’atei aye, ondoshi w’ata, latushanaka elembielo. Ndi ayongenangena utamanya lu dikambu diaye.” (Zef. 3:16, 17) Ɛtɛkɛta w’ekeketshelo ɛsɔ wakendanaka ntondotondo l’ase Isariyɛlɛ wa lo nshi y’edjedja wakakalola la Jerusalɛma oma lo lɔhɔmbɔ la la Babilɔna. Koko ɛtɛkɛta w’ekeketshelo ɛsɔ wâkendana ndo la ekambi waki Nzambi wa nshi nyɛ. Lam’ele olimu waki Jehowa mbakambaso, sho pombaka ntetemala mbohɔ dia Jehowa nde la Ɔnande tosukɛka ndo tokeketshaka dia sho nkotsha ɛkɛndɛ watosha Nzambi. (Mat. 28:20; Fil. 4:13) Naka sho nsala la wolo dia ntetemala nkamba olimu waki Nzambi l’ohetoheto, kete nde ayotɔtshɔkɔla ndo ayotokimanyiya dia sho mpama lo nyuma.
‘Toyange Diolelo ntondo’ l’ohetoheto tshɛ
9, 10. Dui diakɔna diele lo wɛɛla waki Yeso wendana la dambo dia woke dia dikɔlɔ, ndo wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lɔkɔ?
9 Etena kakandalɛka mma lo luudu l’owandji ɔmɔtshi wa Afarisɛ, Yeso akasha wɛɛla wendana la dambo dia woke dia dikɔlɔ. Lo wɛɛla ɔsɔ, Yeso akalembetshiya diaaso diakawasha anto wotshikitanyi dia vɔ tolɛ lo Diolelo dia l’olongo. Ndo nto, nde akɛnya kɛnɛ kalembetshiya ‘mbisha tɛkɛ nɛndɛ.’ (Adia Luka 14:16-21.) Anto wakawelɛ watɛkɛtama lo wɛɛla waki Yeso wakasha tɛkɛ nɛndɛ diaha ndja oya lo dambo. Ɔmɔtshi akate dia nde akahombe tenda ekambɔ kakandasombe. Okina akate dia nde akasombe ngɔmbɛ kɛmɔtshi ndo nde akahombe ntshɔ tokienda. Okina nto akate ate: ‘Halakoke ndja nɛ dia dimi oma la ntshuka wadi.’ Ɔsɔ aki mɛtɛ tɛkɛ nɛndɛ. Ɔnɛ lakasombe ekambɔ kana ngɔmbɛ akatakiɛnyi la ntondo, lâsɔ komonga ohomba efula dia nde ntshɔ tokienda nto. Ndo lande na kakakoke onto leke katshuka wadi ntona leeta l’ohomba lɔsɔ? Kema dui dia diambo dia kanga dambo latɛkɛtama lo wɛɛla momala efula.
10 Ekambi waki Nzambi tshɛ kokaka nkondja wetshelo oma lo wɛɛla waki Yeso ɔsɔ. Wetshelo akɔna na? Hatohombe mbetawɔ di’akambo w’onto ndamɛ, ɛnyɛlɔ wanɛ wɔtɛkɛtami lo wɛɛla waki Yeso, monga ohomba efula le so polo ndo lo sho ndjetsha olimu waki Nzambi l’ɔkɔngɔ. Naka Okristo ɔmɔtshi hadji akambo asɔ lo dihole diahombama, kete ohetoheto wele la nde l’olimu w’esambishelo wayotakitakitaka yema yema. (Adia Luka 8:14.) Diaha dikambo sɔ tokomɛ, sho pombaka nkitanyiya ɔhɛmwɛlɔ waki Yeso ɔnɛ: ‘Nyotetemale nyanga diolelo ntondo la losembwe.’ (Mat. 6:33) Mɛna woho wakitanyiya ekambi waki Nzambi dako sɔ, oyadi ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka kana epalanga, mbishaka ekeketshelo. Lo mɛtɛ, efula l’atei awɔ wambosala kɛnɛ kahombama dia mbetɛ nsɛnɔ yawɔ ɔsɛlɛngɛ woho wa vɔ ndeka nsambisha. Vɔ wakeke oma l’awui wakâkomɛ dia nyanga Diolelo ntondo l’ohetoheto tshɛ mbelaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ ndo ɔlɔ w’efula.
11. Ɔkɔndɔ akɔna wa lo Bible wɛnya ohomba wa sho kambɛ Nzambi olimu l’ohetoheto ndo l’otema ɔtɔi?
11 Dia mɛnya ohomba wa kambɛ Nzambi olimu l’ohetoheto, tende dikambo diakete lo lɔsɛnɔ la Jɔashi nkumekanga ka l’Isariyɛlɛ. Lam’ele nde akayakiyanyaka lo woho wakadiɛnamaka di’ase Suriya wayodja ase Isariyɛlɛ otshumba, Jɔashi akatshu le Elisha dia tôlelɛ. Ɔprɔfɛta Elisha akɔ̂lɔmbɛ dia nde mboka lohito lo didishi otsha la Suriya dia nde mɛnya dia nde ayowalɛndja l’ekimanyielo ka Jehowa. Dui sɔ diakahombe nkeketsha nkumekanga Jɔashi. Oma lâsɔ, Elisha akatɛ Jɔashi dia nde ntsheta mpito lo nkɛtɛ. Jɔashi akayitsheta mbala shato tsho. Elisha akômala efula l’ɔtɛ wa dikambo sɔ nɛ dia otondotsheta mpito mbala tshanu kana shamalo, dui sɔ diotɛnya dia nde “ayolembia asi Suriya . . . edja ndu lam’ayu[nd]âshila ushiki.” Ɔnkɔnɛ, Jɔashi akahombe nɛndja ase Suriya paka mbala shato tsho. Lam’ele nde kotsheta mpito lo nkɛtɛ l’ohetoheto, Jɔashi akadje etshumba paka yema tshitshɛ tsho. (2 Khum. 13:14-19) Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɔkɔndɔ ɔsɔ? Jehowa ayotɔtshɔkɔla efula naka sho nkamba olimu ande l’otema ɔtɔi ndo l’ohetoheto.
12. a) Kakɔna kayotokimanyiya dia sho nama ohetoheto aso l’olimu waki Nzambi etena kalɔshanaso l’ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ? b) Ta wahɔ wakondjayɛ lo ntetemala monga l’akambo efula wa nsala l’olimu w’esambishelo.
12 Ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ mbidjaka ohetoheto ndo omamemelo aso le Nzambi l’olimu wôkambɛso l’ohemba. Anangɛso l’akadiyɛso efula wekɔ lo ndɔshana l’ekakatanu wendana l’ekondjelo. Akina wekɔ la lonyangu nɛ dia hemɔ kɛmɔtshi ka wolo katatawɔ hayowasha diaaso dia vɔ kambɛ Jehowa oko walangawɔ. Koko onto tshɛ la l’atei aso kokaka nsala kɛnɛ kahombama dia nama ohetoheto wele la nde ndo ntetemala ndjela Kristo tshɛ lo tshɛ. Tambokɔlɔmba dia wɛ mbadia alako ndo avɛsa amɔtshi wele lo kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Kakɔna kayokokimanyiya dia ntetemala ndjela Kristo?” Tɔsɛdingole woho wakokayɛ nkamba la wɔ lo yoho ya dimɛna. Naka wɛ nsala ngasɔ, kete wɛ ayokondja wahɔ w’efula. Monga l’akambo efula wa nsala l’olimu w’esambishelo tokeketshaka, ngɔnyaka nsɛnɔ yaso ndo toshaka wɔladi w’efula ndo ɔngɛnɔngɛnɔ. (1 Kor. 15:58) Lâdiko dia lâsɔ, kambɛ Nzambi olimu l’anima aso tshɛ ayotokimanyiya dia sho ‘ntetemala nama wôngelo wa lushi la Jehowa lo yimba.’—2 Pet. 3:12.
Toyasɛdingole l’otema ɔtɔi
13. Ngande wakokaso mbeya yɛdikɔ yahombaso ndjasha l’esambishelo dia mɛnya dia tekɔ lo kambɛ Nzambi olimu l’anima aso tshɛ?
13 Koko ekɔ dimɛna mbohɔ dia kambɛ Nzambi l’anima aso tshɛ halemanɛ paka la lofulo la wenya wetshaso l’esambishelo. Akambo wele l’onto l’onto ntshikitana. Opandjudi wasambisha paka wonya ɔtɔi kana ehende ngɔndɔ tshɛ mbeyaka ngɛnyangɛnya Jehowa naka ɔsɔ mɛtɛ mbele lofulo la wenya wasambishande lo ndjela wolo ande wa demba. (Ɛdika la Mako 12:41-44.) Ɔnkɔnɛ, dia mbeya yɛdikɔ yahombayɛ ndjasha l’esambishelo dia mɛnya dia wɛ ekɔ lo kambɛ Nzambi olimu l’anima ayɛ tshɛ, wɛ pombaka nsɛdingola akoka ndo akambo wele la yɛ l’otema ɔtɔi. Oko weso ambeki wa Kristo, sho pombaka mɛna akambo woho wawaɛnande. (Adia Romo 15:5; 1 Kor. 2:16) Kakɔna kakadjaka Yeso lo dihole dia ntondo lo lɔsɛnɔ lande? Nde akatɛ elui w’anto wakaye oma la Kapɛrnauma ate: “Dieli la mi dia nsambisha lukumu l’ololo la diulelu dia [Nzambi], . . . ne dia dimi lakatumama dia dikambu diako.” (Luka 4:43; Joa. 18:37) Lo mbohɔ ohetoheto waki la Yeso l’olimu w’esambishelo, nsɛdingola akambo wele la yɛ dia menda kana wɛ kokaka nyomofudia olimu ayɛ.—1 Kor. 11:1.
14. Lo toho takɔna takokaso mfudia olimu aso?
14 Naka sho nsɛdingola akambo wele la so l’otema ɔtɔi, kete tayokoka mɛna dia sho kokaka mfudia lofulo la wenya wetshaso l’olimu w’esambishelo. (Mat. 9:37, 38) Ɛnyɛlɔ, nunu di’ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka weke kanongola apɔlɔmɛ wakahamia olimu awɔ w’esambishelo ndo wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ waya oma lo nkamba olimu w’ombatshi mboka l’ohetoheto. Onde ndo wɛ lawɔ mbalanga monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa ngasɔ? Anangɛso l’akadiyɛso amɔtshi wakasɛdingola akambo wele la wɔ ndo wakɔshi yɛdikɔ ya monɔ otsha lo ngelo nkina ya lo wodja awɔ kana otsha lo wedja ekina lɛnɛ ele ohomba efula w’apandjudi wa Diolelo. Ndo akina wakeke ɔtɛkɛta okina dia nkimanyiya angɛndangɛnda watɛkɛta ɔtɛkɛta akɔ. Kânga mbele mfudia olimu aso w’esambishelo mbeyaka monga tshondo y’okakatanu, dui sɔ telaka ɛtshɔkɔ efula ndo sho mbeyaka nkimanyiya anto efula dia vɔ “nkuma lu ewu ka mete.”—1 Tim. 2:3, 4; 2 Kor. 9:6.
Bɛnyɛlɔ dia lo Bible diahombaso ndjela
15, 16. Bɛnyɛlɔ di’anto akɔna diahombaso mbokoya dia sho ndjela Kristo l’ohetoheto tshɛ?
15 Kakɔna kakasale wanɛ wakayokomaka apɔstɔlɔ waki Kristo etena kakandawaelɛ dia vɔ monga ambeki ande? Lo kɛnɛ kendana la Mateo, Bible mbutaka ɔnɛ: “Ndi akatshiki tshe, akunela, akuyeli.” (Luka 5:27, 28) Lo dikambo dia Petero nde la Andɛlɛ waki amundji wa nse, sho mbadiaka ɔnɛ: “Kem’edja vo wakatshiki tei yawo, wakûyeli.” Oma lâsɔ, Yeso akɛnyi Jakɔba nde la Joani walɔngɔsɔla ɛtɛi awɔ vɔ la shɛwɔ. Kakɔna kakawasale etena kakawaete Yeso? Bible totɛka ɔnɛ: “Kem’edja vo wakatshiki watu la shewo, wakûyeli.”—Mat. 4:18-22.
16 Ɛnyɛlɔ kekina ka dimɛna ele kaki Saulo ɔnɛ lakayokomaka ɔpɔstɔlɔ Paulo. Kânga mbakandahɛnyahɛnyaka ambeki waki Kristo woho w’anyanya, nde akayotshikitanyaka dionga diande ndo akayokomaka ‘dɔnga dia diwomba diakasɔnama’ dia mɛmba lokombo la Kristo. Bible mbutaka ɔnɛ: “Kem’edja [Paulo] akasambisha dikambu dia Jesu lu temwelo ati: On’a [Nzambi] kendi.” (Etsha 9:3-22) Ndo kânga mbakandadiɛnɛ l’asui ndo l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ efula, Paulo koshisha ohetoheto waki la nde.—2 Kor. 11:23-29; 12:15.
17. a) Kakɔna kakombolaso nsala lo kɛnɛ kendana la ndjela Kristo? b) Ɛtshɔkɔ akɔna wakondjaso lo woho wasalaso lolango la Jehowa l’etema aso tshɛ ndo la wolo aso tshɛ?
17 Sho mɛtɛ nangaka mbokoya bɛnyɛlɔ di’amɛna dia ambeki asɔ ndo mbetawɔ leeta la monga ambeki waki Kristo aha la ntshimbatshimba. (Heb. 6:11, 12) Ɛtshɔkɔ akɔna wakondjaso etena kasalaso la wolo dia ntetemala ndjela Kristo dimɛna dimɛna ndo l’ohetoheto? Sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ lo nsala lolango laki Nzambi ndo l’ɔlɔ waya lo mbetawɔ waɛsɛ akina w’olimu ndo ɛkɛndɛ l’atei w’etshumanelo. (Osam. 40:8; adia 1 Tesalonika 4:1.) Eelo, oko wayaketembolaso dia ndjela Kristo, tekɔ l’ɛtshɔkɔ efula wele oko ki ka lo yimba, ɔlɔ, ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la so, mbetawɔma le Nzambi ndo elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo.—1 Tim. 4:10.
Onde wɛ âkohɔ?
• Olimu akɔna w’ohomba wakawatosha, ndo ngande wahombaso mbɔ̂sa?
• Mbekelo kakɔna kele l’anto kahombaso mbewɔ, ndo lande na?
• Akambo akɔna wahombaso nsɛdingola l’otema ɔtɔi?
• Kakɔna kayotokimanyiya dia sho ntetemala ndjela Kristo?
[Kiombo/Osato wa lo lɛkɛ 27]
Kakɔna kayokokimanyiya dia ntetemala ndjela Kristo?
▪ Adiaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi lushi la lushi ndo kanaka yimba la kɛnɛ kadiayɛ.—Osam. 1:1-3; 1 Tim. 4:15.
▪ Lɔmbaka Nzambi mbala la mbala dia nde kosha nyuma kande dia tɔ kosukɛ ndo kɔlɔmbɔla.—Zek. 4:6; Luka 11:9, 13.
▪ Sambishaka l’anto wasambisha l’ohetoheto w’oma k’ɛse otema.—Tuk. 13:20; Heb. 10:24, 25.
▪ Eya dia ekɔ ohomba nsala akambo la shamanya lo nshi yasɛnaso nyɛ.—Ef. 5:15, 16.
▪ Eya etombelo wa kɔlɔ waya lo ‘mbishaka tɛkɛ nɛndɛ.’—Luka 9:59-62.
▪ Kanaka yimba mbala la mbala lo kɛnɛ kendana la dɔkɔlɔkɔ diayɛ dia ndjakimɔ le Nzambi ndo l’ɛtshɔkɔ efula waya lo kambɛ Jehowa ndo lo ndjela Kristo l’otema ayɛ tshɛ.—Osam. 116:12-14; 133:3; Tuk. 10:22.