Ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ
Lakokana l’epalanga wambotshunda lo nyuma
Kɔndwama oma le Elva Gjerde
Ambeta oko ɛnɔnyi 70, Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi akaye ndjosambisha papa ndo kɛnɛ kakandawotɛ kakatshikitanya lɔsɛnɔ lami. Ntatɛ oma ko lushi lɔsɔ, anto akina efula wakonge la shɛngiya lo lɔsɛnɔ lami. L’ɔkɔngɔ diko, lakayɔtɔka lɔngɛnyi l’onto ɔmɔtshi lalekami mbɔsa la nɛmɔ. Layanga nyotɛ lande na.
LAKÔTƆ lo 1932 l’osomba wa Sydney lo wodja wa Australie. Ambutshi ami waketawɔka ɔnɛ Nzambi ekɔ, koko vɔ kotshɔka l’ɔtɛmwɛlɔ. Mama akambutɛka ate: “Lɛnayɛ ango, Nzambi ekɔ la lofimbɔ l’olongo ndo naka wɛ nsala munga, kete nde ayokɔkɔmɔla.” Kɛsɔ akakonya dia mboka Nzambi wɔma w’efula, koko lakalangaka mbadia Bible efula. Etena kakaye kose aki papa ka womoto ndjotembola lo wikɛndɛ, nde akakɔndwɛ ɛkɔndɔ w’amɛna efula wa lo Bible. Lakayotatɛka mbokongɛ l’asolo walomɔlomɔ.
Lam’akimi dikɛnda, lakɛnaka papa adia dibuku dimɔtshi diakakondja mama oma le Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi. Nde akangɛnangɛna kɛnɛ kakandadia lɔkɔ ndo aketawɔ dia ntatɛ mbeka Bible. Dikɔlɔ dimɔtshi diakandekaka, papa akamunde tshu lahokamɛ kɛnɛ kakawekaka. Kam’akandɛnyi ngasɔ, nde akalange mbutɛmi dia dimi mumɔ, koko Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔsɔ akawotɛ ate: “Tshikande ndo nde ahokame.” Dui sɔ diakakimanyiya dia ntatɛ yoho ya lɔsɛnɔ y’oyoyo ndo monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa, Nzambi ka mɛtɛ.
Kombeta edja, dimi la papa takatatɛ ntshɔ lo nsanganya y’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Kɛnɛ kakandatoka lɛkɔ kakôtshutshuya dia nsala etshikitanu lo lɔsɛnɔ lande. Oma lâsɔ, nde akatatɛ mbahemɛ nkɛlɛ kande. Kɛsɔ kakatshutshuya mama nde la Frank k’enondo ami dia vɔ lawɔ ntatɛ mbɔtɔ lo nsanganya.a Sho akɔ anɛi takasale ehamelo ndo takabatizama. Ntatɛ oma ko etena kɛsɔ, epalanga efula wambotshunda lo nyuma wakonge la shɛngiya ya dimɛna efula lo lɔsɛnɔ lami l’otondo.
ETENA KAKAMASƆNƐ OLIMU WA NKAMBA
Etena kakimi dikɛnda, lakɔtɔ ɔngɛnyi l’epalanga efula wambotshunda lo nyuma waki l’etshumanelo kaso. L’atei awɔ mbaki ndo Alice Place kadiyɛso ka ntondo kakaye dia ndjotosambisha. Nde akayokomaka oko tshɛmi. Nde akandowanya l’olimu w’esambishelo ndo akakeketsha dia dimi batizama. Ɔnkɔnɛ, lam’akamakotsha ɛnɔnyi 15, lakabatizama.
Lakɔtɔ lɔngɛnyi nto la Percy Dunham nde la Madge ka wadɛnde. Lɔngɛnyi lɔsɔ lakayongaka la shɛngiya lo lɔsɛnɔ lami. Lakalangaka akumi efula ndo lakayadjɛ oyango wa ndjonga ombetsha w’akumi lushi lɔmɔtshi. Percy nde la Madge wakakambe oko waa misiɔnɛrɛ la Lettonie l’ɛnɔnyi wa 1930. Etena kakalɔmaka Ta dia hende di’andja w’otondo l’Erɔpɛ, vɔ wakelamɛ dia tokamba lo Bɛtɛlɛ ka l’Australie l’osomba wa Sydney. Percy nde la Madge wakanangaka efula. Wakakɔndɔla akambo efula wakahomana la wɔ l’olimu wa misiɔnɛrɛ ndo ɔngɛnɔngɛnɔ waya oma l’olimu akɔ. Lakashihodia dia mbetsha akambo wa lo Bible ndeka mbetsha akumi nɛmɔ la fwa. Ɔnkɔnɛ, lakɔshi yɛdikɔ ya nkoma misiɔnɛrɛ.
Ɔnangɛso Dunham la wadɛnde wakambutɛ ɔnɛ dia dimi ndjokoma misiɔnɛrɛ, dimi pombaka ntatɛ nkamba olimu w’ombatshi mboka. Ɔnkɔnɛ, lakatatɛ nkamba olimu w’ombatshi mboka kâmɛ l’ɛlɔngɔlɔngɔ ndo esekaseka dikumi wanɛ waki ambatshi mboka l’etshumanelo ka Hurstville kakimi l’osomba wa Sydney lo 1948 lele l’ɛnɔnyi 16.
Ɛnɔnyi ɛnɛi oma lâsɔ, lakakambe oko ombatshi mboka l’esomba ekina ɛnɛi wa la Nouvelle-Galles du Sud lo wodja wa Queensland. Betty Law mbaki onto la ntondo lakametsha Bible lɛkɔ. Nde akambolɛ l’ɛnɔnyi ehende. Nde akayokomaka osekami ombatshi mboka lakatshɔka tosambisha la mi l’osomba wa Cowra wanganyi la Sydney oko kilɔmɛtɛlɛ 230. Kânga mbakiso kombidjasɛ edja efula kâmɛ, dimi la Betty tekɔ angɛnyi polo ndo ɛlɔ.
Wakatome oko ombatshi mboka wa lânde la Narrandera osomba wele kilɔmɛtɛlɛ 220 lo sidɛ-ɛstɛ ka Cowra. Joy Lennox laki osekami okina ombatshi mboka waki l’ohetoheto mbakasambishaka la mi ndo nde lawɔ akambolɛ l’ɛnɔnyi ehende. Paka dimi la nde ato mbaki Ɛmɛnyi wa Jehowa l’osomba w’otondo. Dimi la Joy taki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula lo woho wakatolongola Ray Irons nde la Esther ka wadɛnde. Waki l’ɔnawɔ la pami ndo l’ana asato wa wamato wakalangaka mbeka Bible. Ray nde l’ɔnawɔ la pami wakatshɔka tolama nyama yakawalongaka ndo Esther nde l’anawɔ wa wamato wakakambaka l’ɔtɛlɛ. Lushi la lomingu tshɛ, dimi la Joy takakatɛka Ray Irons la Esther ka wadɛnde vɔ l’anawɔ mbo ya ndɛ ya dikɔlɔ ndo vɔ wakayilɛka kâmɛ l’anto oko dikumi l’ahende wakadjasɛka l’ɔtɛlɛ awɔ. Mbo ya ndɛ shɔ yakadiemaka lo falanga yakatafutaka luudu lawɔ. Mbala efula l’ɔkɔngɔ wa sho nsola alɔnga, takekaka Tshoto y’Etangelo kâmɛ la Ray Irons la nkumbo kande. Ray nde l’Esther ka wadɛnde l’anawɔ anɛi waketawɔ akambo wa mɛtɛ ndo vɔ mbaki anto wa ntondo wa l’etshumanelo ka la Narrandera.
Lakɔtɔ lo losanganya la woke lakasalema l’osomba wa Sydney lo 1951. Lɛsɔ mbakamatɔtɔka lo losanganya la wanɛ walanga nkamba olimu wa misiɔnɛrɛ ndo taki anto ndekana 300. Nathan Knorr mbakaye oma lo Bɛtɛlɛ ka la Brooklyn ndo nde akɛnyi ohomba w’esambishelo salema lo nkɛtɛ k’otondo. Takakimɛ ɛtɛkɛta tshɛ wakandatotɛ. Ambatshi mboka efula waki la so mbakatotatɛ nsambisha lo Pacifique Sud. Laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia monga l’atei w’anto 17 wakelamɛ oma l’Australie dia tɔtɔ lo Kalasa ka Ngiliyadɛ ka 19 lo 1952. Lakatatɛ nkamba oko misiɔnɛrɛ lele l’ɛnɔnyi 20.
ETENA KAKAMAHOMBE NSALA ETSHIKITANU
Wetshelo wakamalongola lo Kalasa ka Ngiliyadɛ kôfudia tsho ewo kami k’akambo wa lo Bible ndo mbetawɔ kami, koko akatshikitanya ndo lonto lami. Lam’akimi osekaseka, lakafɔnyaka ɔnɛ layonga lɔsɛnɔ la dimɛna ndo laki l’awui wolo. Koko lakahombe ntshikitanya ekanelo kami l’awui efula. Ɛnyɛlɔ, etena kakamɛnyi ɔnangɛso Knorr akɛnya ponde l’ɛlɔngɔlɔngɔ ekina w’ase Bɛtɛlɛ, lakate nte nde hasungana nsala dui sɔ.
Embetsha wa lo Kalasa ka Ngiliyadɛ wakashihodia dia dimi laki kanga awui wolo. Vɔ wakayasha le mi ndo wakakimanyiya dia dimi nsala etshikitanu. Yema yema, lakayɛnaka dia Jehowa mbokaka anto tshɛ ngandji ndo nde hatɔlɔmbɛ kɛnɛ keso bu l’akoka. Ndo asekami akina waki la mi lo kalasa wakakimanyiya efula. Lâkohɔ ɛtɛkɛta wakambutɛ ɔmɔtshi la l’atei awɔ ɔnɛ: “Elva le, ndoko lɛnɛ okime Jehowa lofimbɔ l’olongo lɛnɛ ende. Toyakiyanyake.” Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakamunanda efula.
L’ɔkɔngɔ wa sho nshidiya Kalasa ka Ngiliyadɛ, wakatotome dimi l’asekami anɛi lo wodja wa Namibie. Kam’akatakome lɛkɔ, takatatɛ mbeka Bible l’anto 80. Lakalange ntetemala nkamba lo wodja wa Namibie, koko ɔnangɛso ɔmɔtshi laki la so lo Kalasa ka Ngiliyadɛ lakatomama la Suisse akatamambe. L’ɔkɔngɔ wa dimi mbetsha ɔnɔnyi ɔtɔi la Namibie, lakoyele lɛnɛ akinde. Oma lâsɔ, takatshukana ndo takatshu l’olimu w’otshimbedi.
ETENA KAKASƐKƐ OMƐMI
L’ɔkɔngɔ wa sho mbetsha ɛnɔnyi efula l’olimu w’otshimbedi, takelamɛ lo Bɛtɛlɛ ka la Suisse. Laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia monga kâmɛ l’anangɛso l’akadiyɛso wambotshunda lo nyuma.
Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ, lakahomɔ mpokoso ka woke efula. Lakayosholaka di’omɛmi konama kɔlamelo yande le mi ndo le Jehowa. Nde akasɛkɛ ndo lakakɔmɔ tshɛ. Koko anangɛso ndo akadiyɛso wa lo nkumbo ka Bɛtɛlɛ wakakimanyiya ndo wakasukɛ lo yɛdikɔ y’efula. Vɔ wakapokamɛka etena tshɛ kakamatɛkɛtaka ndo wakatshikaka dia dimi momuya etena kaki dui sɔ ohomba. Ɛtɛkɛta awɔ w’ekeketshelo ndo lɔsɛngɔ laki la wɔ lakakimanyiya lo pâ k’efula kaki la mi ndo dia ndjasukanya la Jehowa.
Lâkohɔ nto ɛtɛkɛta wakambutɛ kadiyɛso Madge Dunham lakahomana nde lawɔ l’ekakatanu wa wolo. Nde akambutɛ mbala kɛmɔtshi ate: “Elva, wɛ ayohomana l’ekakatanu l’olimu wakambɛyɛ Jehowa, koko ekakatanu woleki wolo mbeyaka koyɛ oma le wanɛ wodjashi la yɛ. Ɔnkɔnɛ, koyasukanyake la Jehowa lo tena dia ngasɔ. Ohɔ dia nde mbakambɛyɛ olimu, koko aha onto lele kema kokele.” Dako diande sɔ diakakeketshaka lo tena di’ekakatanu. Lakayashikikɛ diaha munga kakasalɛ omɛmi manganyami la Jehowa.
Lakɔshi yɛdikɔ ya nkalola l’Australie dia tokamba olimu w’ombatshi mboka l’oyango wa dimi monga suke la nkumbo kami. Etena kakatatatshɔka otsha lɛkɔ lo mashuwa, takatakɛtshanyaka l’anto waki l’etei awui wa lo Bible. L’atei awɔ mbaki ndo Arne Gjerde laki la solo dia lotutsha. Nde akangɛnangɛna awui wakatasawola. L’ɔkɔngɔ diko, nde akayoyaka lakaso la Sydney dia ndjotembola. Nde akahame esadi esadi ndo akabatizama. Lo 1963, takatshukana dimi la Arne ndo ɛnɔnyi ehende l’ɔkɔngɔ, lakote ɔna. Lokombo lande Gary.
ETENA KAKAMAVUSHA OMƐMI
Dimi la Arne la Gary taki la lɔsɛnɔ la lo nkumbo l’ɔngɛnɔngɛnɔ. L’etena kɛmɔtshi, Arne akakotsha toshambrɛ tokina lo luudu laso l’oyango w’ambutshi ami ndjodjasɛ la so. Koko ɛnɔnyi esamalo l’ɔkɔngɔ wa sho tshukana, akambo wakatshikitana. Akayɛnama dia Arne aki la hemɔ ka kansɛrɛ ndo nde akatshu lo lopitadi. Lakatshɔka dia towenda lɛkɔ l’edja tshɛ kakawosakɛka. Kânga mbakadiɛnama l’etena kɛmɔtshi ɔnɛ nde amboka dimɛna, hemɔ kakayowoheka nto. Enganga wakambutɛ ɔnɛ ambotshikala mingu ngana tsho dia nde mvɔ. Diɛsɛ ko nde kondjovɔ l’etena kɛsɔ. Nde akayotombaka oma lo lopitadi ndo lakawoshaka yema y’ekanga la ngelo dia nde nkalangana. Nde akayonga la wolo wa nkɛndakɛnda ndo akɛmbɛ ɔkɛndɛ ande w’ekumanyi l’atei w’etshumanelo. Woho wakandɛnaka akambo la sso di’ɔlɔlɔ akôkimanyiya dia nde mboka dimɛna ndo akakimanyiya dia dimi ntetemala mboshaka yema y’ekanga la ngelo.
Lo 1986, hemɔ kande kakakalola oyoyo oto. L’etena kɛsɔ ko ambutshi ami wambotavɔka ndo takonɔ otsha la Blue Mountains la Sydney lɛnɛ akatanemaka angɛnyi aso. Oma lâsɔ, Gary akayotshukaka Karin kadiyɛso kaki la lonyuma la dimɛna ndo vɔ wakɔshi yɛdikɔ dia sho akɔ anɛi mbidjasɛ dihole ɔtɔi. L’ɔkɔngɔ wa ngɔndɔ nyɛi, sho tshɛ takonɔ lo luudu laki suke la lɛnɛ akamadjasɛka dimi la Arne ntondo.
L’edja ka ngɔndɔ 18 yakayele, Arne aki baka la hemɔ ndo aki l’ohomba w’ekimanyielo. Lam’ele dimi kotshɔka ndoko mboka l’edja k’etena kɛsɔ tshɛ, lakɔsaka wenya ehende lushi tshɛ dia mbadiaka Bible ndo ekanda aso. Wadielo ɔsɔ wakakimanyiya dia mbishola alako w’eshika wakakimanyiya dia mbikikɛ kɛnɛ kakakomɛ. Dikumanyi wakayaka ndjotosamba ndo amɔtshi l’atei awɔ wambohomanaka l’okakatanu akɔ wâmɛ. Wembwelo awɔ wakakeketsha lo yɛdikɔ y’efula. Arne akayovɔka lo Ngɔndɔ ka nɛi 2003 ele l’elongamelo ka ndjolɔ.
ONTO LAKALEKE SUKƐMI
Lam’akimi dikɛnda, lakafɔnyaka dia layonga la lɔsɛnɔ la dimɛna efula. Koko akambo wakayotshikitanaka. Lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ woho wakamakikɛ ehemba ehende wakakomɛ, mbuta ate woho wakashisha omɛmi la ntondo kɔlamelo ndo woho wakavu omɛmi la hende la hemɔ. Lambokondja alako efula ndo anto efula wambokeketsha. “Tangu andja,” mbuta ate Jehowa Nzambi mbele Onto lakaleke sukɛmi. (Dan. 7:9) Alako ande wakalowanya lɔsɛnɔ lami ndo wakakimanyiya dia nkondja ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo nkamba olimu wa misiɔnɛrɛ. Etena katanemami la ntondo k’ekakatanu, ‘Jehowa sukɛkami ndo esambelo kande keketshakami.’ (Osam. 94:18, 19) Ase nkumbo kami wakakeketsha nto ndo vɔ waki oko ‘angɛnyi w’eshika lo nshi y’asui.’ (Tuk. 17:17) Efula ka l’atei awɔ waki epalanga wambotshunda lo nyuma.
Jɔbɔ akate ate: “Yimba yatuyalaka le esumbi, ndu ewu lu efula ka nshi ya lumu.” (Jobo 12:12) Etena kohɔmi lɔsɛnɔ lami la lo nshi yakete, dimi mbutaka di’ɛtɛkɛta waki Jɔbɔ ɛsɔ wakakotshama lo dikambo diami. Alako w’epalanga ɛsɔ wakakimanyiya ndo lɔngɛnyi lakamɔtɔ la wɔ lakalowanya lɔsɛnɔ lami. Lekɔ mɛtɛ la lowando lo woho wakamɔtɔ la wɔ ɔngɛnyi.
Dimi lawɔ laya opalanga nɛ dia lambokotsha ɛnɔnyi 80. Kɛnɛ kakakomɛ kambokimanyiya dia mbeya ehomba watongaka l’epalanga w’anto. Lâkakombola mbaembola ndo mbakimanyiya. Koko dimi ngɛnangɛnaka monga kâmɛ l’ɛlɔngɔlɔngɔ ndo l’esekaseka. Ohetoheto wele la wɔ keketshaka anto akina dia kambɛ Jehowa l’ohetoheto. Etena kaya ɔlɔngɔlɔngɔ le mi dia ndjoyanga ekeketshelo kana osukɔ, dimi mbokimanyiyaka la wangasanu tshɛ.
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Frank Lambert k’ɔnango Elva aki ombatshi mboka wakasambishaka l’ohetoheto l’Australie. Annuaire des Témoins de Jéhovah 1983 lɛkɛ 110-112 kɔndɔlaka woho wakandakindola wodja w’Australie dia nsambisha.
[Osato wa lo lɛkɛ 14]
Dimi la Joy Lennox l’olimu w’ombatshi mboka la Narrandera
[Osato wa lo lɛkɛ 15]
Dimi l’ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ ka la Suisse lo 1960
[Osato wa lo lɛkɛ 16]
Lakimanyiya Arne etena kakinde la hemɔ