Yawda, July 31
Monhwɛ nhu sɛ nea moyɛ nyinaa sɔ Awurade ani.—Efe. 5:10.
Sɛ yɛresisi gyinae a ɛho hia a, ɛsɛ sɛ yɛhwehwɛ mu ‘hu Yehowa apɛde,’ na yɛma ɛkyerɛ yɛn kwan. (Efe. 5:17) Sɛ yɛhwehwɛ Bible nnyinasosɛm a ɛfa yɛn tebea bi ho a, ɛkyerɛ sɛ yɛrehwehwɛ Onyankopɔn adwene wɔ asɛm no ho. Afei, sɛ yɛde n’afotu no yɛ adwuma a, ɛbɛboa yɛn ma yɛasisi gyinae pa. Yɛn tamfo Satan, “ɔbɔnefo no” mpɛ sɛ yenya yɛn ho atwaye koraa; ɔpɛ sɛ yɛde wiase no kyekyere yɛn ho sɛnea ɛbɛyɛ a yennya bere mpo mfa nsom Onyankopɔn. (1 Yoh. 5:19) Hokwan pii wɔ hɔ a Kristoni betumi anya de ayɛ pii wɔ Yehowa som mu, nanso ɛnyɛ den koraa sɛ Kristoni bɛma sikapɛ, adwuma a ɔbɛyɛ, anaa sukuu a ɔbɛkɔ abɛyɛ ade titiriw mmom wɔ n’asetena mu. Sɛ ɛba saa a, ɛbɛkyerɛ sɛ wama wiase adwene rekyerɛ no kwan. Ɛwom, saa nneɛma no nhyɛ da nyɛ bɔne, nanso ɛnsɛ sɛ yɛde di kan wɔ yɛn asetenam. w24.03 24 ¶16-17
Fida, August 1
Ɔtreneeni amanehunu dɔɔso, nanso Yehowa gye no fi ne nyinaa mu. —Dw. 34:19.
Hyɛ nsɛntitiriw mmienu a ɛwɔ dwom no mu no nsow: (1) Atreneefo mfaa wɔn ho nnii; wɔn nso hyia ɔhaw. (2) Yɛkɔ sɔhwɛ mu a, Yehowa twitwa gye yɛn. Ɔyɛ no sɛn? Ɔkwan baako a ɔfa so yɛ saa ne sɛ, ɔboa yɛn ma yehu sɛnea asetena te ankasa. Ɛwom sɛ Yehowa ahyɛ yɛn bɔ sɛ yɛsom no a yɛn ani begye, nanso ɔnhyɛɛ yɛn bɔ sɛ ɔkwan biara so biribiara bɛkɔ tɔɔtee. (Yes. 66:14) Ɔhyɛ yɛn nkuran sɛ, ɛbɔ a wahyɛ yɛn sɛ daakye yebegye yɛn ani afebɔɔ no, ɛno na yɛmfa yɛn adwene nsi so. (2 Kor. 4:16-18) Nanso seesei de, ɔboa yɛn da biara ma yɛkɔ so som no. (Kwa. 3:22-24) Yehowa asomfo anokwafo bi a wɔn nhwɛso wɔ Bible mu ne yɛn bere yi so no, dɛn na yebetumi asua afi wɔn hɔ? Yebetumi ahyia ɔhaw a yɛnhwɛ kwan. Nanso, sɛ yɛde yɛn ho to Yehowa so a, ɔbɛboa yɛn bere nyinaa.—Dw. 55:22. w23.04 14-15 ¶3-4
Memeneda, August 2
‘Mommrɛ mo ho ase nhyɛ atumfo a wɔkorɔn no ase.’—Rom. 13:1.
Yebetumi asua biribi afi Yosef ne Maria nhwɛso no mu. Bere a atumfoɔ a wɔkorɔn no hyɛɛ mmara bi a na ɛbɛma wɔn ho akyere wɔn mpo no, na wɔayɛ krado sɛ wɔbedi so. (Luka 2:1-6) Aka kakra ma Maria awo no, aban no hyɛɛ mmara bi a na ɛyɛ den sɛ ɔne Yosef bedi so. Augusto a na odi Roma Ahemman no so no hyɛe sɛ obiara nkɔkyerɛw ne din wɔ ne kurom. Ná ɛsɛ sɛ Yosef ne Maria twa kwan kilomita 150 anaa akwansin 93 kɔ Betlehem. Ɛno da nkyɛn a, na ɔkwan no nso yɛ mmepɔwmmepɔw. Ná akwantu no bɛyɛ den ama wɔn, ɛnkanka Maria. Sɛnea ɛbɛyɛ a Maria ne abofra a ɔhyɛ yafunu mu no bedu fie dwoodwoo no, ɛbɛyɛ sɛ na ɛho asɛm haw Yosef ne Maria nyinaa. Ebia na wɔrebisa wɔn ho sɛ, ‘Na sɛ awo ka Maria wɔ ɔkwan so a, dɛn na yɛbɛyɛ?’ Ná ɛho asɛm haw wɔn, efisɛ abofra a ɔhyɛ yafunu mu no, na ɔno ne Mesia a wɔrehwɛ no kwan no. Wohwɛ a, wei nti na Yosef ne Maria bɛka sɛ wɔrentie aban no anaa? Yosef ne Maria amma saa ɔhaw yi mu biara ansiw wɔn kwan sɛ wɔbedi saa mmara no so. Osetie a wɔyɛe no nti, Yehowa hyiraa wɔn. Maria tumi koduu Betlehem a bɔne biara ansi, na abofra a ɔwoo no no nso, na ne ho twa kama. Afei nso, osetie a wɔyɛe nti, ɛboa maa Bible nkɔmhyɛ baam.—Mika 5:2. w23.10 8 ¶9, 11; 9 ¶12