OCISELEKO CALIVULU VO INTERNET Colombangi Via Yehova
Olombangi Via Yehova
OCISELEKO CALIVULU VO INTERNET
Umbundu
Ũ
  • Ñ
  • ñ
  • õ
  • Õ
  • ũ
  • Ũ
  • ĩ
  • Ĩ
  • ã
  • Ã
  • ẽ
  • Ẽ
  • EMBIMBILIYA
  • ALIVULU
  • OLOHONGELE
  • w05 1/12 kam. 8-12
  • Ocitumasuku Ca Hosea Ci Tu Kuatisa Oku Endaenda La Suku

Vonepa eyi ka mu sangiwa ovideo layimue.

Tu ecele, kua pita ocitangi cimue poku lekisa ovideo.

  • Ocitumasuku Ca Hosea Ci Tu Kuatisa Oku Endaenda La Suku
  • Utala Wondavululi—2005
  • Otulosapi
  • Ocipama ci Likuata
  • Ceci ca Lekisiwa Vulandu Waco
  • Ulandu Wesapulo Liaco
  • Yehova wa Pisa va Isareli
  • Yehova wa Lungula va Isareli
  • Onepa Yikuavo Yulandu Waco
  • Ceci tu Lilongisa Vulandu Waco
  • Atosi a Velapo Velivulu Lia Hosea
    Utala Wondavululi Wusapula Usoma wa Yehova—2007
  • Upi Ongangu Kovaprofeto—Hosea
    Upange Wetu Wusoma—2013
  • Oku Endaenda La Suku Ku Nena Asumũlũho
    Utala Wondavululi—2005
  • ‘Olonjila Via Yehova Via Sunguluka’
    Utala Wondavululi—2005
Utala Wondavululi—2005
w05 1/12 kam. 8-12

Ocitumasuku Ca Hosea Ci Tu Kuatisa Oku Endaenda La Suku

‘Ovo vaka kuama Yehova.’​—⁠HOSEA 11:⁠10.

1. Olomapalo vipi viocindekaise via lomboluiwa kelivulu lia Hosea?

OVE hẽ, o sanjukila oku tala olomapalo vimue vi koka ovinjola? Elivulu lia Hosea, li lombolola olomapalo vimue viocindekaise, viatiamẽla kepata lia Hosea uprofeto wa Suku.a Pole, ulandu waco u lekisa ocisila Yehova a lingile la va Isareli lekuatisa Liocihandeleko ca Mose.

2. Ulandu upi tua kũlĩha watiamẽla ku Hosea?

2 Ulandu wolomapalo viaco, u sangiwa kelivulu lia Hosea kocipama catete. Hosea wa kala kocikanjo cusoma wapata ekũi a va Isareli. Ovo va tukuiwavo hati, va Efarimi. Momo konepa yaco oko kua tungile epata lia Efarimi. Hosea wa kala uprofeto wa Yehova vokuenda kuotembo yolosoma epanduvali via sulako vioko Isareli, kuenda vioko Yuda ndeci: Usiya, Yotama, Ahasi, kuenda Hesekiya. (Hosea 1:⁠1) Eye wa talavaya eci ci pitahãla akũi atãlo kanyamo. Elivulu lia Hosea lia malusuiwa oku sonehiwa kunyamo wo 745. Pole, li kuete esilivilo kokuetu. Momo koloneke vilo, omanu valua va kasi oku pokola kolondaka via popele hati: ‘Ovo vaka kuama Yehova.’​—⁠Hosea 11:⁠10.

Ceci ca Lekisiwa Vulandu Waco

3, 4. Lombolola ulandu u sangiwa kelivulu lia Hosea kocipama catete toke catãlo.

3 Oku kũlĩhĩsa ulandu welivulu lia Hosea kocipama catete toke catãlo, ci pamisa onjongole yetu yoku endaenda la Suku poku lekisa ekolelo kokuaye. Kuenda, ci tu kuatisavo oku amamako oku linga ocipango Caye. Va Isareli va vĩhisile ekalo liavo kespiritu. Pole, oco va kuatisiwe lohenda ya Yehova, va sukilile oku likekembela akandu avo. Uvangi waco wa lekisiwa kocituwa Hosea a lekisa kukãi waye Gomere. Eye noke yoku cita omõla umosi la Hosea, wa linga uvasi, kuenje wa cita omãla vavali lulume ukuavo. Pole, Hosea wo tambula vali, ndeci Yehova a kuatela ohenda va Isareli vana va likekembela.​—⁠Hosea 1:1–3:⁠5.

4 Yehova wa likuminyile oku yambula va Isareli. Momo vofeka ka mua kaile ocili, lohenda, kuenda ukũlĩhĩso wa Suku. Eye wa yonguilevo oku yambula vakuakufendela oviteka kuenda usoma wo Yuda. Momo eci va kala oku talisiwa ohali lolofeka vikuavo, ka va sandele ekuatiso ku Yehova.​—⁠Hosea 4:1–5:⁠15.

Ulandu Wesapulo Liaco

5, 6. (a) Ukahonga wa lisanduilile ndati kusoma wapata ekũi lia va Isareli? (b) Momo lie elungulo liaco li kuetele esilivilo kokuetu?

5 Yehova wa popia la Hosea, hati: “Kuende, ka kuele ukãi ocipuepue loku cita laye omãla, momo ofeka ya limba calua kupuepue poku litepa la Yehova.” (Hosea 1:⁠2) Ukahonga wa li sanduilile ndati vofeka yo Isareli? Embimbiliya li popia hati: “Utima wukahonga wa va lueyisa, kuenje va litepa la Suku yavo. . . . Omãla vene vakãi va linga ovipuepue, kuenda olondombua viene vi limba kukahonga. . . . Alume lavovo va pambuka ha va kala lovipuepue, va lumbaila kumosi lolombaisi viefendelo liavo.”​—⁠Hosea 4:​12-14.

6 Va Isareli va litumbikile calua kukahonga kuenda kefendelo liolosuku viesanda. Omo liaco, Yehova wa likuminyile oku va yambula. (Hosea 1:4; 4:⁠9) Elungulo liaco li kuete esilivilo kokuetu. Momo Yehova wa likuminyavo oku yambula vakuakulinga ukahonga, kuenda omanu vakuetavo liesanda. Omo liaco, omanu vosi va yongola oku endaenda la Suku, va sukila oku pokola kolonumbi Viaye kuenda oku ivaluka okuti, “lomue ukuakahonga . . . o kuete ocipiñalo cimue vusoma wa Kristu haiwo wa Suku.”​—⁠Va Efeso 5:5; Tiago 1:⁠27.

7. Olohuela via Hosea la Gomere, via kala ocindekaise ca nye?

7 Eci Gomere a kueliwa la Hosea, wa kala ufeko kuenda ka kũlĩhĩle ulume. Noke, “wa cita omõla ulume.” (Hosea 1:⁠3) Olohuela viuprofeto Hosea la Gomere via kala ocindekaise cukamba Yehova a kuata la va Isareli. Momo kunyamo wo 1513 eci Yehova a va yovola Kegito, wa linga lavo ocisila ci kasi ndohuminyo yolohuela. Va Isareli va tavele kocisila caco kuenje va likuminyile okuti, lalimue eteke vaka yanduluka Yehova. (Isaya 54:⁠5) Omo liaco, ukamba wa Yehova la va Isareli wa lekisiwa volohuela via Hosea la Gomere. Pole, noke ekalo liavo lia pongoloka.

8. Apata ekũi a va Isareli eya ndati? Nye ove o lombolola catiamẽla kefendelo liavo?

8 Noke, ukãi wa Hosea “wa mina vali, kuenje wa cita omõla ukãi.” Pole, omãla vaco Gomere wa va citila kukahonga. (Hosea 1:​6, 8) Ocili okuti, Gomere wa kala ocindekaise ca va Isareli. Oco hẽ, va Isareli veya oku livĩhisa ndati lukahonga? Kunyamo wo 997 apata ekũi a va Isareli, veya oku litepa lapata okombuelo ya Yuda kuenda apata a Benjamini. Noke apata ekũi ana a kala kusoma wo konano, va tumbika efendelo liociñumañuma congombe. Ovo va cilingila oku tateka omanu voko Yuda oco ka vaka ende vali ko Yerusalãi oku fendela Yehova. Handi vali, omanu valua ko Isareli veya oku livĩhĩsa lefendelo lia Baale lina mua kongelele ukahonga.

9. Ndomo ca lomboluiwa kelivulu lia Hosea 1:​6, nye ca pita la va Isareli?

9 Eci Gomere a cita omõlaye wavali kukahonga, Yehova wa sapuila Hosea hati: “U luka Kasangiohenda, momo si kuatela vali epata lia Isareli ohenda. Si va ecela vali.” (Hosea 1:⁠6) Yehova wa yanduluka va Isareli poku ecelela okuti, vambatiwa kumandekua la va Asuria kunyamo wo 740. Noke wa lekisa ohenda kapata avali a Yuda kuenje wa va yovola. Pole, ka ci lingile lohonji, pamue losipata, lovita, lolokavalu, pamue lava vakuakuendela kolokavalu. (Hosea 1:⁠7) Kunyamo wo 732 vuteke umosi, ungelo wa Yehova wa ponda eci ci soka 185.000 kasualali a va Suria va yonguile oku lundula o Yerusalãi ombala yo Yuda.​—⁠2 Olosoma 19:⁠35.

Yehova wa Pisa va Isareli

10. Uvasi wa Gomere wa lombolokele nye?

10 Gomere wa yanduluka Hosea kuenje, wa ‘linga ukãi wocipuepue.’ Eci ci lekisa ndomo uviali wa va Isareli wa iñila vukamba wopulitika lolofeka vikuavo. Kuenje va livĩhĩsa lefendelo lioviteka. Ndaño okuti, Yehova wa va sumũlũisile lovokuasi alua, pole ka va ecele esivayo kokuaye. Momo va fetika oku fendela olosuku viesanda, kuenje va lueya ocisila va lingile laye. Omo liaco, Yehova wa kuata esunga lioku va yambula omo lioku nyõla ekalo liavo kespiritu.​—⁠Hosea 1:2; 2:​2, 12, 13.

11. Eci Yehova a ecelela va Isareli la va Yuda oku enda kumandekua, nye ca pita locisila Cocihandeleko?

11 Nye ca pita la va Isareli omo lioku yanduluka Yehova? Yehova wa ecelela okuti, va ‘tualiwa vekalasoko’ lioko Bavulono, ofeka yina ya lundula va Asuria kuna va kala kumandekua kunyamo wo 740. (Hosea 2:​14) Eci Yehova a ecelela oku kunduiwa kusoma wapata ekũi a va Isareli, ka nyõlele ocisila a lingile lapata ekũi la vavali. Pole, kunyamo wo 607, Eye wa ecelela okuti, va Bavulono va lundula o Yerusalãi. Kuenda epata lia va Yuda liambatiwa kumandekua. Pole, ka nyõlele ocisila Cocihandeleko ca Mose cina ca ecelela apata ekũi la vavali oku kuata ukamba laye. Ukamba waco wa nyõleha lika kunyamo wa 33 eci ovitunda via va Yudea via sepula Yesu loku u ponda.​—⁠Va Kolosai 2:⁠14.

Yehova wa Lungula va Isareli

12, 13. Nye ca lomboluiwa kelivulu lia Hosea 2:​6-8? Olondaka viaco vi tiamisiwila ndati ku va Isareli?

12 Suku wa sapuilile va Isareli oco ‘va liwekepo oku linga upuepue.’ Pole, ka va tavele kuenje vamamako lovituwa viaco. (Hosea 2:​2, 5) Omo liaco, Yehova wa popia hati: “[Ndi] sitika onjila yaye lolosongo, loku umbako ongumbo, okuti, ka sangi vali olonjila viaye. O landula vambaisi yaye puãi ka va sangi. O va sanda puãi ka va mõli. Oco o popia, hati, Ngenda niukila ku veyange watete, momo nda kaile ciwa, ndeci nãsi ci sule. Puãi eye ka ci kũlĩhĩle okuti, ame, ame ndo muĩsa mũisa olomema lovinyu, lulela, haime ndo luisila opalata lulu, vina va lumbaile ku Baale.”​—⁠Hosea 2:​6-8.

13 Ocili okuti, va Isareli va enda oku sandiliya ekuatiso liolofeka va lisunguile lavio. Pole, lomue pokati kavo wa tẽla oku va kuatisa. Ovo va kala ndomanu va kasi vesisi linene okuti lomue o tẽla oku iñilamo oco va kuatisiwe. Kunyamo wo 740 noke lioku ñualiwa ocingonja vokuenda kuanyamo atatu, va Asuria va lundula ombonge yavo o Samaria. Kuenje usoma wapata ekũi wa kunduka. Va Isareli vana va puluka kolofa eci va kala kumandekua, ovo lika va limbuka esilivilo lioku vumba Yehova lutima wosi. Momo eci va kukululu yavo va vumbile Yehova va kala ciwa. Omo liaco, va sukilile oku yuvula efendelo lia Baale kuenda oku tumbulula ukamba wavo la Yehova.

Onepa Yikuavo Yulandu Waco

14. Hosea wa tumbulula ndati olohuela viaye la Gomere?

14 Oco tu kuate elomboloko liulandu wa Hosea kuenda ukamba va Isareli va kuatele la Yehova, tu sukila oku konomuisa olondaka viaye. Eye wa lombolola ndoco: “Yehova wa popia lame hati, kuende vali. Ka sole ukãi wa soliwa lombaisi yaye, haeye ocipuepue.” (Hosea 3:⁠1) Hosea wa sumuile calua poku yeva olondaka viaco. Momo ka yonguile vali oku tambula Gomere kulume una a kala laye. Noke wa sapuila ukãi waye hati: “O kala lame oloneke via lua. Ku lingi ukahonga, ndaño oku kala lulume ukuavo.” (Hosea 3:​2, 3) Gomere wa pokola kepindiso liaco, kuenje Hosea wa tumbulula olohuela viaye. Ulandu owu u tiamisiwila ndati ku Yehova la va Isareli kuenda va Yuda?

15, 16. (a) Nye va Isareli va sukilile oku linga oco va kuatisiwe lohenda ya Yehova? (b) Ocitumasuku ca Hosea 2:​18, ca tẽlisiwa ndati?

15 Eci va Isareli la va Yuda va kala kumandekua ko Bavulono, Yehova wa tuma ovaprofeto vaye oco va va lungule. Omo liaco, va sukilile oku likekembela lutima wosi okuti va kuatisiwa lohenda ya Yehova. Va sukililevo oku tiukila kokuaye ndeci Gomere a linga poku tiukila kulume waye Hosea. Momo Yehova wa likuminyile oku va yovola ‘vekalasoko’ lioko Bavulono loku va nena ko Yuda kuenda ko Yerusalãi. (Hosea 2:​14, 15) Eye wa tẽlisa ohuminyo yaco kunyamo wo 537.

16 Yehova wa tẽlisavo ohuminyo a lingile eci a popele hati: “Eteke liaco hu inãlĩsa lovinyama viovusenge lolonjila viovilu kuenda evi vi yala posi. Vofeka nyimũlamo ohonji losipata lovita. Hu tumãlĩsa ciwa oko kua koka.” (Hosea 2:​18) Va Yudea vana va tiukila kofeka yavo, va kala ciwa. Momo ka va kuatele usumba lovinyama viatema. Ocitumasuku eci ca tẽlisiwavo kunyamo wo 1919, eci Akristão olombuavekua va yovuiwa ‘Kombavulono yinene.’ Cilo va kolapo, kuenda va sanjuka calua omo liukamba wavo la vamanji vana va kuete elavoko lioku kala palo posi otembo ka yi pui. Momo pokati kavo ka pali ungangala.​—⁠Esituluilo 14:8; Isaya 11:​6-9; Va Galatia 6:⁠16.

Ceci tu Lilongisa Vulandu Waco

17-19. (a) Ovituwa vipi via Yehova tu sukila oku kuama? (b) Ohenda locikembe ca Yehova vi tu vetiya oku linga nye?

17 Yehova ukuacikembe haeye ukuahenda. Eyi oyo ongangu tu sukila oku kuama. Ulandu waco wa lekisiwa vovipama viatete vielivulu lia Hosea. (Hosea 1:​6, 7; 2:​23) Ohenda Yehova a kuatela va Isareli vana va likekembela, yeca uvangi wolondaka vi sangiwa kelivulu Liolosapo li popia hati: “U o limbika akandu aye ka tẽla oku sumũlũha, puãi u o litavela kuenda o tindukako eye o sanga ohenda.” (Olosapo 28:​13) Omanu vosi va likekembela va pondola oku sanga elembeleko kolondaka vi sangiwa kelivulu Liosamo yi popia hati: “Ovilumba vi sanjuisa Suku utima wa teka. A Suku, ove ku [sepula] utima wa teka, haiwo wa samba.”​—⁠Osamo 51:⁠17.

18 Elivulu lia Hosea li lombolola ocikembe, lohenda ya Suku una tu kasi oku vumba. Nda tua lueya volonjila viaye viesunga, tu sukila oku likekembela kokuaye. Nda tua cilinga, Yehova o tu tambula. Eye wa lekisile ohenda ku va Isareli vana va likekembela. Ndaño okuti, va enda loku u nyika, eye wa va kuatela ohenda. Momo wa kũlĩhĩle okuti, ka valipuile.’ (Osamo 78:​38-​41) Oku kũlĩha ciwa ohenda ya Yehova, ci tu vetiya oku amamako oku endaenda laye.

19 Ndaño okuti, va Isareli va kuata ovituwa vialua vĩvi ndeci: Oku ponda, oku iva, kuenda ukahonga, Yehova wa vangula lavo ‘lumbombe.’ (Hosea 2:14; 4:⁠2) Osimbu tu amamako oku lekisa ohenda locikembe ca Yehova, tu sukila oku pamisa ukamba wetu laye, kuenda oku lipulisa ndoco: ‘Ndamupi ndi pondola oku kuama ongangu ya Yehova yoku lekisa ohenda locikembe poku kala la va kuetu? Nda manji umue wa ndi lueyela, noke o ndi pinga ongecelo, ndi tava hẽ oku wecela ndeci Yehova a siata oku linga?’​—⁠Osamo 86:⁠5.

20. Lombolola ulandu umue u lekisa esunga lioku kolela kolohuminyo via Yehova.

20 Yehova eca elavoko. Eye wa likuminyile ku va Isareli hati: ‘Ndu wĩhi vali ocimbota co Akore kuenje, ndi ci pongolola uvelo welavoko.’ (Hosea 2:​15) Va Isareli va kuatele elavoko lioku tualiwa vali kofeka yavo kuna kua kala ‘ocimbota co Akore.’ Ohuminyo yaco ya tẽlisiwa kunyamo wo 537. Omo liaco, tu sukila oku kolela kovina viosi Yehova a tu likuminya.

21. Ukũlĩhĩso u kuete esilivilo lie koku endaenda la Suku?

21 Oco tu amameko oku endaenda la Suku, tu sukila oku kuata ukũlĩhĩso kuenda oku pokola kolonumbi viaye. Va Isareli ka va kuatele ukũlĩhĩso wa Yehova. (Hosea 4:​1, 6) Pole, kua kala omanu vamue va velisilepo ukũlĩhĩso wa Yehova loku pokola kolonumbi viaye. Kuenje va tambula asumũlũho alua. Umue pokati komanu vaco, Hosea. Eye wa kala pokati keci ci soka 7.000 komanu vana ka va fendelele Baale koloneke viuprofeto Eliya. (1 Olosoma 19:18; Va Roma 11:​1-4) Oku lekisa olopandu kelongiso lia Yehova ci tu kuatisa oku amamako oku endaenda laye.​—⁠Osamo 119:66; Isaya 30:​20, 21.

22. Ndamupi tu tenda efendelo liesanda?

22 Yehova oyongola okuti, vana va kuete ocikele coku songuila omanu vaye, va yuvula efendelo liesanda. Elivulu lia Hosea 5:​1, li popia ndoco: “Yeveleli avitunda! Yeveleli, apata lia Isareli! Vongola etũi, anjo ya Soma. Momo episo olio liene, omo ko Misipa wa lingi onjanjo, loko Tavore wa lingi owanda wa nyanyumuĩwa.” Ovitunda via kala ndonjanjo ku va Isareli. Momo via enda oku vetiya efendelo lioviteka vofeka. Komunda Tavore kuenda Komisipa, oko kua kala ovitumãlo viefendelo liesanda.

23. Ekuatiso lie wopa vulandu u sangiwa kelivulu lia Hosea okupisa kocipama catete toke catãlo?

23 Ocitumasuku ca Hosea ci lekisa okuti, Yehova ukuahenda. Kuenda eca elavoko lesumũlũho komanu va pokola kolonumbi viaye loku yuvula efendelo liesanda. Omo liaco, tu amamiko loku kuama ongangu ya va Isareli vana va likekembela akandu ovo ku Yehova. Tu sukila oku sanda Yehova lutima wetu wosi loku linga ovina vi u sanjuisa. (Hosea 5:​15) Nda tua ci linga, tuka kuata asumũlũho alua. Momo Yehova wa likuminya oku eca asumũlũho kuenda ombembua komanu vana va endaenda kumue laye.​—⁠Osamo 100:2; Va Filipoi 4:​6, 7.

[Atosi pombuelo yamẽla]

a Kelivulu lia va Galatia 4:​21-26, ku sangiwavo ulandu umue wocindekaise. Oco o kũlĩhe ulandu waco, tanga elivulu liatatu lio Estudo Perspicaz das Escrituras, kemẽla 335 toke 336, lia sandekiwa Lolombangi via Yehova.

O Tambulula Ndati?

• Olohuela via Hosea la Gomere via kala ocindekaise ca nye?

• Momo lie Yehova a yambuila va Isareli?

• Nye wa lilongisa velivulu lia Hosea kocipama catete toke catãlo?

[Elitalatu kemẽla 9]

Ove hẽ wa kũlĩha eci ci lomboloka ukãi wa Hosea?

    Alivulu Wumbundu (1993-2025)
    Tunda
    Iñila
    • Umbundu
    • Tumisa o link
    • Ceci o yongola
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Alungulo Onumbi
    • Onumbi Yoku Liteyuila
    • Ndomo o Liteyuila
    • JW.ORG
    • Iñila
    Tumisa o link