UYONO 23
UNE 2 Jihova Yen Odẹ Wẹn
Oborẹ Odẹ ri Jihova Ghanre te kẹ Avwanre
“‘Ovwan iseri mẹ, eriyin Ọrovwohwo tare.”—AIZ. 43:10.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
Ẹkẹn ro te avwanre vwẹ orufon kugbe e tito rẹ odẹ ri Jihova.
1-2. Mavọ yen e ru riẹn nẹ odẹ ri Jihova ghanre kẹ Jesu?
ODẸ ri Jihova yen obo re ma ghanre kẹ Jesu. O vwo ohwo ọfa ro titẹ odẹ rẹ Ọsẹ rọyen vrẹẹ. Kirobo ra mrẹ vwẹ uyono rọ wanre na, Jesu vwo owenvwe ro vwo ghwu fikirẹ odẹ ri Jihova kugbe obo rẹ odẹ na mudia kẹ eje. (Mak 14:36; Hib. 10:7-9) Vwẹ oba rẹ Usuon rẹ Ẹgbukpe Uriorin rọyen na, Jesu cha vwomakpotọ vwẹ ogangan eje ri shekpahen orufon rẹ odẹ ri Jihova vwọ kẹ. (1 Kọr. 15:26-28) Ẹguọnọ ri Jesu kpahen odẹ rẹ Ọghẹnẹ ji dje oka rẹ oyerinkugbe rọ vẹ Ọsẹ rọyen vwori. Aphro herọọ nẹ Jesu vwo ẹguọnọ rẹ Ohwo ro vwo odẹ yena.
2 Jesu rhe otọrakpọ na vwẹ odẹ rẹ Ọsẹ rọyen. (Jọn 5:43; 12:13) O dje odẹ rẹ Ọsẹ rọyen kẹ idibo rọyen. (Jọn 17:6, 26) O yono ihwo kpahen odẹ ri Jihova je reyọ vwo ru igbevwunu buebun. (Jọn 10:25) Vwọrẹ uyota, Jesu rẹ Jihova nẹ ọ rhẹrẹ idibo rọyen ‘fikirẹ odẹ robọ [Rọyen].’ (Jọn 17:11) Kẹ, ọ da dianẹ odẹ ri Jihova ghanre kẹ Jesu mamọ, kẹ mavọ yen ohwo sa vwọ tanẹ ọyen ghini odibo ri Jesu jẹ ọ riẹn odẹ rẹ Ọsẹ rọyen yẹrẹ reyọ vwo ruiruoo?
3. Die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana?
3 Kerẹ Inenikristi re davwẹngba ri vwo nene owọẹjẹ ri Jesu, avwanre vwẹ ẹro ọghanghanre vwo nẹ odẹ rẹ Ọsẹ rọyen. (1 Pita 2:21) Vwẹ uyono nana, a cha mrẹ obo ra reyọ odẹ ri Jihova vwo se ihwo ri ghwoghwo “iyẹnrẹn esiri rẹ Uvie” na. (Mat. 24:14) A je cha ta ota kpahen oborẹ odẹ ri Jihova ghanre te kẹ avwanre ọvuọvo.
‘IHWO . . . RA VWẸ ODẸ RỌYEN SE’
4. (a) Owian vọ yen Jesu vwọ kẹ idibo rọyen tavwen o ki rhivwin kpo odjuvwu? (b) Onọ vọ yen vwomaphia fikirẹ owian yena?
4 Ọmọke krẹn tavwen o ki rhivwin kpo odjuvwu, Jesu da vuẹ idibo rọyen: “Ovwan che vwo ogangan ọke rẹ ẹwẹn ọfuanfon na de bru ovwan rhe, kẹ ovwan cha dia iseri mẹ vwẹ Jerusalẹm, vwẹ Judia kugbe Sameria ejobi, rhirin re te asan ro me sheri vwẹ akpọ na.” (Iruo 1:8) Kọyen ọ dia ubrakpọ rẹ Izrẹl ọvo yen e de che ghwoghwo iyẹnrẹn esiri naa, ọ cha ro akpọ na eje. Ọtiọyena, ihwo rehẹ ibrotọ rẹ akpọ na eje ki che vwẹ uphẹn rẹ ayen vwọ dia idibo ri Jesu. (Mat. 28:19, 20) Ẹkẹvuọvo, Jesu tare nẹ: “Ovwan cha dia iseri mẹ.” Kẹ, o ji fo idibo kpokpọ nana vwọ riẹn odẹ ri Jihova gbanẹ idibo ri Jesu ọvo yen ayen cha dia? Obo re phiare ra ta ota kpahen vwẹ Iruo rẹ Iyinkọn Na uyovwin 15 cha cha avwanre uko vwọ kpahenphiyọ onọ yena.
5. Idjerhe vọ yen iyinkọn na vẹ ekpako rehẹ Jerusalẹm vwo djephia nẹ ofori ihwo eje riẹn odẹ ri Jihova? (Ni uhoho na.)
5 Vwẹ 49 C.E., iyinkọn na vẹ ekpako rehẹ Jerusalẹm de siomakoko je ta ota kpahen obo ra guọnọre nẹ Igiye ru rere e se vwo rhiabọreyọ ayen kerẹ Inenikristi. Rẹ ayen vwo ku ota na phiyọ, Jems, oniọvo ri Jesu da ta: “[Pita] nabọ gbikun rẹ oborẹ Ọghẹnẹ bru ihwo rẹ ẹgborho na ra vwẹ obọ rẹsosuọ, rọ vwọ reyọ ihwo vwo nẹ ohri rayen rhe rọ cha vwẹ odẹ rọyen se.” Odẹ rẹ ono yen Jems ta ota kpahan? Rọ vwọ vwanriẹn eta rẹ omraro Emọs, ọ da ta: “Rere ihwo ri chekọ na sa vwọ nabọ guọnọ Jihova, ayen vẹ ihwo rẹ ẹgborho na eje, ihwo ra vwẹ odẹ mẹ se, ọtiọyen Jihova tare.” (Iruo 15:14-18) Ọ dia idibo nana che yono kpahen Jihova ọvoo, a cha ‘vwẹ odẹ rọyen vwo se ayen.’ Ọnana mudiaphiyọ nẹ ayen cha vuẹ ihwo efa kpahen odẹ rẹ Ọghẹnẹ, a je cha reyọ odẹ na vwo vughe ayen.
Vwẹ omẹvwa ẹgbukpe ujorin rẹsosuọ rẹ ẹko rọvwẹrote na ruru, eshare yena re fuevun na djere phephẹn nẹ ofori Inenikristi dia ihwo ra vwẹ odẹ rẹ Ọghẹnẹ vwo se (Ni ẹkorota 5)
6-7. (a) Diesorọ Jesu vwọ rhe otọrakpọ na? (b) Emu ọghanghanre ọfa vọ yen ọnana churobọ si?
6 Odẹ ri Jesu mudiaphiyọ “Jihova yen Osivwin,” ọyen jehẹ ohwo rẹ Jihova reyọ vwo sivwin ihwo ri se re gbuyota. Jesu rhe otọrakpọ na rere ọ sa vwọ vwẹ oma rọyen kpahotọ kẹ ihworakpọ eje. (Mat. 20:28) Womarẹ osa rẹ ọtanhirhe rọ hware na, o de ruo e se vwo sivwin ihworakpọ ayen ji vwo vwo arhọ ri bẹdẹ.—Jọn 3:16.
7 Kẹ, diesorọ ihworakpọ vwọ guọnọ usivwin? Fikirẹ obo re phia vwẹ ogba rẹ Idẹn. Kirobo ra tare vwẹ uyono rọ wanre na, Adam vẹ Ivi, re dia ọsẹ vẹ oni rẹ avwanre rẹsosuọ gbevwosọ Jihova, ọtiọyena ayen de ku uphẹn rẹ ayen vwọ dia bẹdẹ kufia. (Jẹn. 3:6, 24) Jẹ, o vwẹ orọnvwọn rọ ma ghanre vrẹ usivwin rẹ ihworakpọ re dia irumwemwu. E miovwio odẹ ri Jihova. (Jẹn. 3:4, 5) Ọtiọyena, usivwin rẹ emọ rẹ Adam vẹ Ivi churobọ si okpota rode rọhẹ otọ—orufon rẹ odẹ ri Jihova. Kidie nẹ Jesu yen mudia kẹ Jihova vẹ odẹ Rọyen, kọyen orufon rẹ odẹ ri Jihova me rherhe vi.
Mavọ yen ohwo sa vwọ tanẹ ọyen ghini odibo ri Jesu jẹ ọ riẹn odẹ rẹ Ọsẹ rọyen yẹrẹ reyọ vwo ruiruoo?
8. Die yen ofori nẹ ihwo eje ri se Jesu gbuyota mrẹvughe?
8 Ofori nẹ ihwo eje ri se Jesu gbuyota, te ihwo ri Ju vẹ Igiye mrẹvughe nẹ obọ ri Jihova Ọghẹnẹ rọ dia Ọsẹ ri Jesu yen usivwin rayen Nurhe. (Jọn 17:3) Vwọba, kerẹ Jesu, ka cha vwẹ odẹ ri Jihova vwo se ayen. O ji fo nẹ ayen nẹ orufon rẹ odẹ ri Jihova ghanghanre. Kidie usivwin rayen churobọ sio. (Iruo 2:21, 22) Ọtiọyena, a guọnọre nẹ idibo ri Jesu eje re fuevun yono kpahen Jihova vẹ Jesu. A gbe ta rẹ Jesu vwọ vwẹ eta nana ku ẹrhovwo rọyen phiyọ vwẹ Jọn 17: “Mi dje odẹ wẹn kẹ ayen re, mi ji che dje kẹ ayen, rere ẹguọnọ ru wo vwo kpahen ovwẹ sa vwọ dia oma rayen, mẹ vẹ ayen mi ji vwo oyerinkugbe.”—Jọn 17:26.
“OVWAN ISERI MẸ”
9. Mavọ yen e se vwo djephia nẹ odẹ ri Jihova ghanre kẹ avwanre?
9 Ọtiọyena, idibo ri Jesu rẹ uyota eje, ki ji vwo ọdavwẹ rẹ ayen vwo ru odẹ ri Jihova fon. (Mat. 6:9, 10) Ofori nẹ ayen nẹ ọdẹ ri Jihova ghanghanre vrẹ edẹ efa. Ayen je cha vwẹ uruemu rayen vwo dje ọnana phia. Kẹ, mavọ yen e se vwo ru ẹkẹn ro te avwanre vwẹ orufon rẹ odẹ ri Jihova ji phoro efian rẹ Eshu mu banrọ na no?
10. Udje rẹ aguare vọ yehẹ Aizaya uyovwin 42 fiẹ 44? (Aizaya 43:9; 44:7-9) (Ni uhoho na.)
10 E djisẹ rẹ obo rọ ghanre te e vwo ru ẹkẹn ro te avwanre vwẹ orufon rẹ odẹ ri Jihova vwẹ ọbe rẹ Aizaya uyovwin 42 fiẹ 44. Vwẹ etiyin ri Baibol na, a vwẹ aguare ọvo vwo ruẹ udje ra da fuẹrẹn ọ ro muwan re se ọghẹnẹ vwẹ usun rẹ eghẹnẹ na. Jihova de se eghẹnẹ ri chekọ abọ nẹ ayen rhi djephia sẹ ayen ghini eghẹnẹ. O je tanẹ iseri vwomaphia vwo djephia sẹ ayen ghini eghẹnẹ. Ohwo vuọvo sa vwomaphiaa!—Se Aizaya 43:9; 44:7-9.
Idjerhe buebun yen ẹdjọ rẹ aguare rẹ udje na vwo shekpahen avwanre (Ni ẹkoreta 10-11)
11. Die yen Jihova vuẹ ihwo rọyen vwẹ Aizaya 43:10-13?
11 Se Aizaya 43:10-13. Jihova ta kpahen ihwo rọyen nẹ: “Ovwan iseri mẹ, . . . Mẹvwẹ Ọghẹnẹ.” Jihova vuẹ ayen nẹ ayen kpahenphiyọ onọ nana: “Ọghẹnẹ ọfa je herọ nọ vwẹ?” (Aiz. 44:8) Ọtiọyena, avwanre vwo uphẹn ra vwọ kpahenphiyọ onọ yena. A sa vwẹ eta vẹ uruemu avwanre vwo djephia nẹ Jihova ọvo yen Ọghẹnẹ rẹ uyota na. Odẹ rọyen yen me kpenu vrẹ edẹ efa. A sa vwẹ akpeyeren avwanre vwo djephia nẹ e ghini vwo ẹguọnọ ri Jihova je fuevun kẹ—o toro okeke ro nẹ obọ rẹ Eshu rhee. Vwẹ idjerhe ọtiọna, ke se vwo uphẹn re vwo ru odẹ Rọyen fon.
12. Idjerhe vọ yen aroẹmrẹ rọhẹ Aizaya 40:3, 5 vwo rugba?
12 E de bicha odẹ ri Jihova kugbe oka rẹ ohwo rọ hepha, jẹ avwanre vwẹrokere Jesu Kristi. Aizaya je mraro rọyen phiyotọ nẹ ohwo ọvo cha kobaro rọ cha “rhuẹrẹ [yẹrẹ, “muegbe rẹ”] idjerhe rẹ Ọrovwohwo.” (Aiz. 40:3) Mavọ yen aroẹmrẹ yena rugba wan? Jọn ro Brẹ Ihwo Phiyame muegbe rẹ idjerhe na vwọ kẹ Jesu, rọ rhe re vwẹ odẹ ri Jihova je vuẹ ihwo kpahen odẹ na. (Mat. 3:3; Mak 1:2-4; Luk 3:3-6) Aroẹmrẹ vuọvo na tare nẹ: “Urinrin rẹ Ọrovwohwo ka cha vwọ phia.” (Aiz. 40:5) Vwẹ idjerhe vọ? Ọke rẹ Jesu vwọ rhe otọrakpọ na, ọ vwẹrokere Jihova gbagba kerẹsiẹ a da mrẹ nẹ Jihova komobọ yen rhere.—Jọn 12:45.
13. Mavọ yen a sa vwọ vwẹrokere Jesu?
13 Kerẹ Jesu, avwanre jẹ iseri ri Jihova. Avwanre vwẹ odẹ ri Jihova vwọ yan je vuẹ kohwo kohwo rẹ avwanre mrẹre kpahen emuesiri ro ruru. E se vwo ru ọnana fiotọ, ofori nẹ a vuẹ ihwo efa kpahen oborẹ Jesu ruru vwo ru odẹ ri Jihova fon. (Iruo 1:8) Jesu yen Oseri ri Jihova rẹsosuọ, ọtiọyena, avwanre ke vwẹrokere. (Ẹvwọ. 1:5) Mavọ yen odẹ ri Jihova ghanre te kẹ avwanre ọvuọvo?
OBORẸ ODẸ RI JIHOVA GHANRE TE KẸ AVWANRE
14. Vwo nene obo rehẹ Une rẹ Ejiro 105:3, mavọ yen oma ruẹ avwanre kpahen odẹ ri Jihova?
14 Avwanre vwẹ odẹ ri Jihova yan oma. (Se Une rẹ Ejiro 105:3.) Oma vwerhen Jihova siẹrẹ a da vwẹ odẹ rọyen vwọ yan oma. (Jer. 9:23, 24; 1 Kọr. 1:31; 2 Kọr. 10:17) Ra vwọ reyọ odẹ ri “Jihova vwọ yan eyan” mudiaphiyọ nẹ oma ri Jihova vwerhan avwanre kidie ọyen yen Ọghẹnẹ avwanre. Avwanre niro nẹ ọyen okpuphẹn ra vwọ vuẹ ihwo efa kpahen odẹ rọyen kugbe oka rẹ ohwo rọ hepha. Ọtiọyena, oma ra vwọ vuẹ ihwo rẹ avwanre vẹ ayen gbe ruiruo, emọ isikuru, irivẹ kugbe ihwo efa nẹ avwanre Iseri ri Jihova ra vo avwanree! Idẹbono guọnọre nẹ a vuẹ ihwo efa kpahen odẹ ri Jihovaa. (Jer. 11:21; Ẹvwọ. 12:17) Vwọrẹ uyota, Eshu vẹ emraro rẹ efian rọyen guọnọre nẹ ihwo kpairoro vrẹ odẹ ri Jihova. (Jer. 23:26, 27) Ẹkẹvuọvo, ẹguọnọ rẹ avwanre vwo kpahen odẹ ri Jihova nẹrhẹ avwanre ghọghọ vwẹ “ẹdẹ na ejobi.”—Une 5:11; 89:16.
15. Die yen o mudiaphiyọ re vwo se odẹ ri Jihova?
15 Rhe se odẹ ri Jihova ọkieje. (Joẹl 2:32; Rom 10:13, 14) Re vwo se odẹ ri Jihova vrẹ a de vwọ riẹn je reyọ oderhi rẹ Ọghẹnẹ vwo ruiruo. Ọnana mudiaphiyọ nẹ a cha riẹn oka rẹ Ohwo rọ hepha, vwẹrosuọ, ji bro ra kẹ ukẹcha kugbe odjekẹ. (Une 20:7; 99:6; 116:4; 145:18) A je cha vuẹ ihwo efa kpahen odẹ kugbe iruemu rọyen, ji jiro kẹ ayen nẹ ayen kurhẹriẹ ji ru ewene rere ayen se vwo vwo aroesiri ri Jihova.—Aiz. 12:4; Iruo 2:21, 38.
16. Mavọ yen e se vwo dje Eshu phiyọ ọvwọrofian?
16 Vwo owenvwe ra vwọ rioja fikirẹ odẹ ri Jihova. (Jems. 5:10, 11) A da fuevun kẹ Jihova siẹrẹ a da rioja, jẹ e dje Eshu phiyọ ọvwọrofian. Vwẹ ọke ri Job, Eshu da ta eta nana kpahen idibo ri Jihova nẹ: “Obo rẹ ohwo vwori ejobi ọ vwọ hwa osa rẹ urhuarhọ rọyen.” (Job 2:4) Kọyen Eshu tanẹ siẹrẹ akpọ de yovwin kẹ ihwo ọvo yen ayen da ga Jihova, nẹ ayen che chukoku Jihova siẹrẹ ayen de hirharoku uweren ọgangan. Job djephia nẹ obo rọ tare na dia uyotaa. Avwanre ji se djephia nẹ o toro oborẹ Eshu ruruu, nẹ o vwo ọke vuọvo avwanre cha vwọ yanjẹ Jihova vwoo. A sa vwẹroso Jihova kokoroko nẹ ọ cha rhẹrẹ avwanre fikirẹ odẹ rọyen.—Jọn 17:11.
17. Kirobo rẹ 1 Pita 2:12 tare, ọrhọ yen idjerhe ọfa ra sa vwọ ghwa urinrin rhe odẹ ri Jihova?
17 Muọghọ kẹ odẹ ri Jihova. (Isẹ 30:9; Jer. 7:8-11) Kidie avwanre ihwo ri mudia kẹ Jihova, re je reyọ odẹ rọyen vwọ yan, a sa ghwa ujiri rhe odẹ na yẹrẹ phọphọ. (Se 1 Pita 2:12.) Ọtiọyena, avwanre che ru oborẹ avwanre se ru eje vwọ reyọ eta vẹ iruemu avwanre vwo jiri Jihova. Vwẹ idjerhe ọtiọna, ka sa ghwa ujiri rhe odẹ rọyen kirobo rẹ ẹgba avwanre muru dede nẹ avwanre gbaree.
18. Ọrhọ yen idjerhe ọfa e se vwo djephia nẹ odẹ ri Jihova ghanre kẹ avwanre? (Ni eta rehẹ obotọ.)
18 Avwanre nẹ odẹ ri Jihova ghanghanre vrẹ ọ romobọ. (Une 138:2) Diesorọ ọnana vwọ ghanre? Fikirẹ ẹguọnọ rẹ avwanre vwo kpahen odẹ ri Jihova, ọnana sa nẹrhẹ ivun miovwo irivẹ avwanre.a Jesu vwo owenvwe ro vwo ghwu ughwu rẹ ophọphọvwe kerẹ ohwo rọ churhi rere o se vwo brọghọ phiyọ odẹ ri Jihova. Ọ ro ẹnwan ganọọ, ẹwẹn ji kpokpoo kidie oma rẹ obo re ruro ‘vo rọọ.’ (Hib. 12:2-4) Ọ tẹnrovi eruo rẹ ọhọre rẹ Ọghẹnẹ.—Mat. 26:39.
19. Mavọ yen oma ru we kpahen odẹ ri Jihova, kẹ diesorọ?
19 Avwanre vwẹ odẹ ri Jihova yan oma, okpoghọ yen e bru phiyọ avwanre oma re vwo se avwanre Iseri ri Jihova. Fikirẹ ọtiọyena, a da tobọ vwẹ avwanre jehwẹ dede, e che ni ehwẹjẹ tiọyena fiemuu. Odẹ ri Jihova ghanre kẹ avwanre vrẹ odẹ rẹ avwanre. Eriyina, o toro oborẹ Eshu ruruu, e jẹ e vwo owenvwe re vwo jiri odẹ ri Jihova ọkieje. Vwẹ idjerhe ọtiọna, ke che djephia nẹ odẹ ri Jihova yen ma ghanre kẹ avwanre kirobo rẹ Jesu Kristi ruru.
UNE 10 Jiri Jihova!
a Ofu tobọ dje Job dede ọke rẹ igbeyan rọyen erha vwọ ta eta ebrabra kpahen oka rẹ ohwo rọ hepha. Ẹsosuọ, okọn vẹ emọ rọyen eje vwọ vabọ, “Job ru umwemwu-u eyẹ mu ota bare Orovwohwo-o.” (Job 1:22; 2:10) Ẹkẹvuọvo, ra vwọ vuẹ Job nẹ o ru umwemwu, kọ rhe ta eta “gbaegbae.” Obo ro ru chochọn rẹ odẹ rọyen kọyen ọ vwọ karo ukpe ro vwo brọghọ phiyọ odẹ rẹ Ọghẹnẹ yẹrẹ oka rẹ Ohwo rọ hepha.—Job 6:3; 13:4, 5; 32:2; 34:5.