UYONO 43
UNE 90 Phiuduphiyọ Ohwohwo Awọ
Mavọ Yen e se Vwo Phi Ẹwẹn Ivivẹ Kparobọ?
“Vwo imuẹro rẹ erọnvwọn ejobi.”—1TẸ 5:21.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
Obo re se vwo phi ẹwẹn ivivẹ ri se gbowọphiyọ ẹga rẹ avwanre vwọ kẹ Jihova kparobọ.
1-2. (a) Erhọ yen erọnvwọn evo re sa nẹrhẹ idibo ri Jihova vwo ẹwẹn ivivẹ? (b) Die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana?
O TORO ikpe ra hephaa, e se vwo ẹwẹn ivivẹa ọkievo. Kerẹ udje, oniọvo rọ dia eghene se roro sẹ Jihova ghini vwo ọdavwẹ rọyen. Fikirẹ ọnana o se siomauko ro vwo bromaphiyame. Roro kpahen oniọvo ọshare ro brorhiẹn ọke rọ vwọ hẹ eghene ro phi ọdavwẹ rẹ Uvie na phiyọ ẹdia rẹsosuọ ukpe rọ vwọ reyọ vwọtua efe. Enẹna, ọ ghwanrire jẹ o ji vwo orua rọ cha vwẹrote, o se vwo ẹwẹn ivivẹ sẹ orhiẹn ro bruru ọke rọ vwọ hẹ eghene na shephiyọ. Vwẹ ẹwẹn roro oniọvo aye rọ kpakore, o rhe vwo ẹgba kirobo ri jovwoo. Ofu se dje kidie o rhe se ruẹ te obo ro ruẹ jovwoo. Wọ nọ oma wẹn enọ nana jovwo re: ‘Jihova ghini ni vwe sua? Erọnvwọn buebun mi vwo ze kẹ Jihova ghini fo? O ji vwo obo ri Jihova sa reyọ ovwẹ vwo ru?’
2 Siẹrẹ a rha guọnọ ekpahọnphiyọ rẹ enọ nanaa, i se gbowọphiyọ ẹga rẹ avwanre vwọ kẹ Jihova. Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen oborẹ odjekẹ ri Baibol sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ avwanre siẹrẹ e de vwo ẹwẹn ivivẹ (1) sẹ Jihova vwo ọdavwẹ rẹ avwanre, (2) sẹ erhiẹn rẹ avwanre bruru vwẹ obuko re shephiyọ, yẹrẹ (3) sẹ o vwo obo ri Jihova je sa reyọ avwanre vwo ru.
OBO RE VWO PHI ẸWẸN IVIVẸ KPAROBỌ
3. Ọrhọ yen idjerhe ọvo e se vwo phi ẹwẹn ivivẹ kparobọ?
3 Idjerhe ọvo re se vwo phi ẹwẹn ivivẹ kparobọ yen e vwo se Ota rẹ Ọghẹnẹ a sa vwọ mrẹ ekpahọnphiyọ vwọ kẹ enọ rẹ avwanre. E de ru ọtiọyen, esegbuyota rẹ avwanre kpahen Jihova kugbe oyerinkugbe avwanre vẹ ọyen kọ cha rhe ganphiyọ je nẹrhẹ e “mudia gan vwẹ esegbuyota na.”—1Kọ 16:13.
4. Mavọ yen avwanre se vwo “vwo imuẹro rẹ erọnvwọn ejobi”? (1 Tẹsalonaika 5:21)
4 Se 1 Tẹsalonaika 5:21. Noso nẹ Baibol na vuẹ avwanre nẹ e “vwo imuẹro rẹ erọnvwọn ejobi.” Mavọ yen e se vwo ru ọtiọyen? Ọ da dianẹ obo ru wo segbuyota rhe mu uwe ẹroo, wọ sa vwọ vwanvwẹ obo ri Baibol na tare. Kerẹ udje, roro kpahen eghene na ro vwo ẹwẹn ivivẹ sẹ Jihova ghini vwo ọdavwẹ rọyen. Ofori nẹ ọ kpairoro vrẹ ẹwẹn ivivẹ ro vwori sẹ Jihova ghini vwo ọdavwẹ rọyen? Ẹjo, a guọnọre nẹ ọ davwẹngba vwo “vwo imuẹro rẹ erọnvwọn ejobi” womarẹ o vwo se Baibol na rere ọ sa vwọ riẹn ẹro rẹ Jihova vwo no.
5. Mavọ yen avwanre sa vwọ “mrẹ” ẹkpahọnphiyọ ri Jihova vwọ kẹ enọ avwanre?
5 Siẹrẹ e de se Baibol na, kọ ghwa họhọ nẹ avwanre “mrẹ” Jihova rọ ta ota kẹ avwanre. Ẹkẹvuọvo, e se vwo vughe iroro rọyen kpahen onọ ọvo kiriguo ọ guọnọ ẹgbaẹdavwọn rẹ avwanre. Vwẹ isese ri Baibol rẹ avwanre, o fori nẹ a tẹnrovi ẹkpo ro shekpahen avwanre na. E se ru ọtiọyen womarẹ a vwọ reyọ ẹbe rẹ ukoko na tenyere vwo ru ehiahiẹ. (Isẹ 2:3-6) A sa nẹrhovwo rhe Jihova nẹ ọ cha avwanre uko siẹrẹ e de ru ehiahiẹ a sa vwọ mrẹ ẹkpahọnphiyọ rẹ enọ avwanre. Siẹrẹ e de ru ọtiọyen, ka sa mrẹ odjekẹ ri Baibol kugbe evuẹ re sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwẹ ẹdia avwanre na. A je sa mrẹ erere siẹrẹ e de se kpahen ikuegbe rẹ idibo ri Jihova re fuevun vwẹ Baibol na ri hirharoku oka rẹ ẹdia rọ họhọ ọ rẹ avwanre na.
6. Idjerhe vọ yen emẹvwa vwọ cha avwanre uko vwo phi ẹwẹn ivivẹ kparobọ?
6 Jihova je ta ota kẹ avwanre siẹrẹ avwanre da hẹ emẹvwa yono Baibol na. Ọ da dianẹ ọkieje yen avwanre kpo uyono, e se nyo emuọvo vwevunrẹ ota yerẹ ẹkpahọnphiyọ rẹ oniọvo rọ dia oborẹ avwanre ghwa guọnọ e se vwo phi ẹwẹn ivivẹ kparobọ. (Isẹ 27:17) Enẹna, e jẹ a ta ota kpahen obo re sa cha avwanre uko vwọ mrẹ ẹkpahọnphiyọ rẹ enọ evo siẹrẹ e de vwo ẹwẹn ivivẹ.
WO DE VWO ẸWẸN IVIVẸ SẸ JIHOVA VWO ỌDAVWẸ WẸN
7. Onọ vọ yen ihwo evo sa nọ?
7 Wọ vwẹ ẹwẹn roro sẹ, ‘Jihova ghini ni vwe sua?’ Ọ da dianẹ wo nẹ oma wẹn kueku, wo se roro nẹ ọ cha bẹn wọ vẹ ọmemama rẹ akpọ vẹ odjuvwu vwọ dia igbeyan. Ọ sa dianẹ Ovie Devid ji vwo ọkpọ iroro ọtiọyen jovwo. O gbe re unu nẹ Jihova vwo ọdavwẹ rẹ ihworakpọ, ọ da nọ: “E Ọrovwohwo, die ohwo tobọ epha ru wo se gbemu, eyẹ ọmọ rẹ ohwo ru wo roro iroro kpaha?” (Un 144:3) Tivọ yen wọ da sa mrẹ ẹkpahọnphiyọ rẹ onọ nana?
8. Vwo nene obo rehẹ 1 Samuẹl 16:6, 7, 10-12, die yen Jihova nẹ vwẹ oma rẹ ihwo?
8 Baibol na yono avwanre nẹ Jihova vwo oniso rẹ ihwo rẹ ihwo efa niri kueku. Kerẹ udje, Jihova ji Samuẹl kpo uwevwin rẹ Jesse nẹ ọ re ku evwri ku uyovwin rẹ ọvo usun rẹ emọ rọyen rọ cha dia ovie rẹ Izrẹl vwẹ obaro na. Jesse de se emọ ighwrẹn usun rẹ emọ rọyen ẹrenren vwo bru Samuẹl ra jokparẹ Devid rọ dia ọ rẹ otete.b Ẹkẹvuọvo, Devid yen Jihova jẹ re. (Se 1 Samuẹl 16:6, 7, 10-12.) Jihova vughe oka rẹ ohwo ri Devid hepha—ọ riẹnre nẹ eghene ọshare ro vwo ẹguọnọ rọyen.
9. Diesorọ wo se vwo vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ọdavwẹ wẹn? (Ni uhoho na.)
9 Roro kpahen obo ri Jihova vwo djephia re nẹ ọyen vwo oniso wẹn. Ọ vwẹ uvi rẹ uchebro ro fo ẹdia ru wẹ hepha vwọ kẹ wẹ. (Un 32:8) Mavọ yen o se vwo ru ọtiọyen ọ da dianẹ ọ nabọ riẹn wẹẹn? (Un 139:1) Wo de nene odjekẹ ri Jihova je mrẹ oborẹ ọ vwẹ ukẹcha kẹ wẹ, ọnana che nẹrhẹ wo vwo imuẹro nẹ Jihova ghini vwo ọdavwẹ wẹn. (1Ik 28:9; Iru 17:26, 27) Jihova mrẹ ẹgbaẹdavwọn wẹn eje. Ọ mrẹ emamọ iruemu ru wo vwori ọ je guọnọ dia ugbeyan wẹn. (Jer 17:10) Oma cha vwerhọn ọ da dianẹ wọ je guọnọ dia ugbeyan rọyen.—1Jọ 4:19.
“Wọ da guọnọ [Jihova], ku wọ mrẹ.”—1Ik 28:9 (Ni ẹkorota 9)c
WO DE VWO ẸWẸN IVIVẸ SẸ ERHIẸN RU WO BRU RU VWẸ OBUKO RE SHEPHIYỌ
10. Enọ vọ yen sa vwomaphia siẹrẹ e de roro kpahan erhiẹn re bruru vwẹ obuko re?
10 Ọke vwọ yanran na, evo se roro sẹ erhiẹn rẹ ayen bruru vwẹ obuko re shephiyọ. Ọ sa dianẹ ayen yanjẹ eki rẹ ayen chua yẹrẹ omamọ iruo ra da hwa okposa kẹ ayen vwo rere ayen sa vwọ vwẹ ẹga kẹ Jihova vọnvọn. Enẹna ọ sa dianẹ ikpe buebun wanvrẹ re. Ẹwẹn rayen sa djẹ kpo ihwo rẹ ayen vugheri ri brorhiẹn rọ fẹnẹ ọ rẹ ayen ri vwẹ igho enẹna ri ji yeren omamọ akpọ. Fikirẹ ọnana, ayen se roro sẹ: ‘Orhiẹn ri mi bruru me vwọ ga Jihova na yen me yovwin? Gbanẹ me rha wian gangan mi se vwo vwẹ igho?’
11. Die yen kpokpo ẹwẹn rẹ ohwo ro si Une rẹ Ejiro 73?
11 Ọ da dianẹ oka rẹ enọ etiọna ji kpokpo uwe ẹwẹn jovwo re, vwo oniso rẹ oborẹ oma ruẹ ohwo ro si Une rẹ Ejiro 73. Ọ mrẹ ihwo rẹ akpọ yovwin kẹ, ri vwo omakpokpọ, ri ji vwo ebẹnbẹn vuọvoo. (Un 73:3-5, 12) Rọ vwọ mrẹ ihwo nana rẹ akpọ yovwin kẹ, ko roro nẹ ẹgbaẹdavwọn rọyen eje rọ vwọ vwẹ ẹga kẹ Jihova vwo otọọ. Fikirẹ iroro ọchọchọ nana ro vwori na, ‘ẹwẹn rọyen de kpokpo vwẹ ẹdẹ na ejobi.’ (Un 73:13, 14) Mavọ yen o se vwo phi iroro echọchọ na kparobọ?
12. Vwo nene obo rehẹ Une rẹ Ejiro 73:16-18, idjerhe vọ yen ọbuine na vwo phi erharhe rẹ iroro kparobọ?
12 Se Une rẹ Ejiro 73:16-18. Ọbuine na de kpo asan ọfuanfon rẹ uwevwin ri Jihova. Etiyin o de rhi vwo iroro ro fiotọ. Ọ da rhe mrẹvughe nẹ dede nẹ ihwo evo yeren omamọ rẹ akpọ, jẹ ayen vwo iphiẹrophiyọ kpahen obaro naa. Ọtiọyena, ẹwẹn rọyen de rhi te otọ rọ vwọ riẹn nẹ, e vwo phi Jihova phiyọ ẹdia rẹsosuọ vwẹ akpeyeren, ọyen orhiẹn ro me yovwin kparobọ. Ọtiọyena, owenvwe rọ vwọ ga Jihova da rhe ganphiyọ.—Un 73:23-28.
13. Mavọ yen e se vwo vwo ẹwẹn ri dọe ọ da dianẹ avwanre vwo ẹwẹn ivivẹ kpahen erhiẹn re bruru vwẹ obuko re? (Ni uhoho na.)
13 Ota rẹ Ọghẹnẹ je sa nẹrhẹ wo vwo ẹwẹn ri dọe siẹrẹ wo de nene erharhe iroro muabọ kirobo rẹ ọbuine na ruru. Vwẹ idjerhe vọ? Roro kpahen ọghanrovwẹ rẹ obo ru wo vwori ji te ebruphiyọ ri Jihova, wọ reyọ ayen vwọ vwanvwẹ e rẹ ihwo re riẹn Jihovaa. Obo re ma ghanre vwọ kẹ ayen yen oborẹ ayen vwori vwẹ akpọ na ọvo kidie ayen vwo iphiẹrophiyọ kpahen obaro naa. Jẹ, vwọ vrẹ erọnvwọn iyoyovwin ru wo vwori enẹna, Jihova ji ve nẹ ọyen che bruphiyọ kẹ wẹ vwẹ obaro na. (Un 145:16) Vwọba, roro kpahen ọnana: Avwanre ghini sa riẹn oborẹ akpeyeren avwanre rha dia ọ da dianẹ avwanre brorhiẹn rọ fẹnẹre? Imuẹro ọvo kọna: Ihwo ri brorhiẹn fikirẹ ẹguọnọ rẹ ayen vwo kpahen Ọghẹnẹ vẹ irivẹ rayen vwo emu vuọvo rẹ ayen guọnọre vwẹ akpeyeren ro che jẹ ayen obọ e tee.
Vwẹ ọkieje vwo roro kpahen ebruphiyọ ri Jihova veri kpahen obaro na (Ni ẹkorota 13)d
SIẸRẸ WO DE VWO ẸWẸN IVIVẸ SẸ O VWO OBORẸ JIHOVA JE CHA REYỌ OWẸ VWO RU
14. Diesorọ ihwo evo vwo nẹ oma rẹ ayen kueku, kẹ onọ vọ yen se kpokpo ayen ẹwẹn?
14 Idibo ri Jihova evo rhe se ruẹ te oborẹ ayen guọnọ ru tee fikirẹ ọghwo, jẹ omakpokpọ evwo yẹrẹ emuọvo shechọ vwẹ oma rayen. Ọnana sa nẹrhẹ ayen nẹ oma rayen kueku nẹ ayen rha ghanre vwẹ ẹro ri Jihovaa. Ayen sa nọ, ‘O ji vwo oborẹ Jihova cha reyọ ovwẹ vwo ru?’
15. Imuẹro vọ yen ohwo ro si Une rẹ Ejiro 71 vwori?
15 Oka rẹ iroro ọtiọyen ji rhe ohwo ro si Une rẹ Ejiro 71. Ọ da rẹ nẹ: “Wọ sen vwẹ vwẹ ọke rẹ ogangan mẹ da lọhọ-ọ.” (Un 71:9, 18) Dedena, o vwo imuẹro nẹ ọyen da fuevun kẹ Ọghẹnẹ, Jihova che bicha je vwẹrote ọyen. Kirobo rẹ ọbuine na riẹnre, Jihova vwo omavwerhovwẹn kpahen ihwo re davwẹngba rẹ ayen eje vwọ vwẹ ẹga kẹ dede nẹ ayen hirharokuẹ ẹdia sansan.—Un 37:23-25.
16. Erhọ yen idjerhe evo rẹ Jihova sa vwọ reyọ ihwo re kpakore vwo ruiruo? (Une rẹ Ejiro 92:12-15)
16 Ihwo re kpakore, vwẹ ẹro ri Jihova vwo ni ẹdia wẹn, vwo ni oma wẹn. Ọ sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ fuevun ga dede nẹ wo nene ebẹnbẹn muabọ. (Se Une rẹ Ejiro 92:12-15.) Ukperẹ wọ vwọ tẹnrovi obo ru wo che se ruu, roro kpahen obo wo se ru. Kerẹ udje, wọ sa vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efa womarẹ udje wẹn kugbe ọdavwẹ ru wo djephia. Wọ sa vuẹ ihwo efa kpahen oborẹ Jihova vwẹrote we vwẹ ikpe nana eje kugbe uvi iphiẹrophiyọ ru wo vwori kpahen orugba rẹ ive rẹ Ọghẹnẹ vwẹ obaro na. Wọ nama vwẹ ẹro okueku vwo nẹ oborẹ ẹrhovwo wẹn se ru kẹ ihwo efaa. (1Pi 3:12) O toro ẹdia rẹ avwanre hephaa, avwanre eje vwo obo ra sa vwọ kẹ Jihova kugbe ihwo efa.
17. Diesorọ a vwọ kẹnoma kẹ uruemu ra vwọ reyọ oma vwọ vwanvwẹ ihwo efa?
17 Ọ da dianẹ ofu dje we kidie wo rhe se ruẹ te obo ru wọ guọnọ ru vwẹ ẹga ri Jihovaa, vwo imuẹro nẹ kemu kemu wo se ru eje, Jihova no ghanghanre. Wo se vwo ẹwẹn ru wọ vwọ reyọ obo ru wo ruẹ vwọ vwanvwẹ i ri ihwo efa. Kẹnoma kẹ uruemu ọtiọyen! Diesorọ? Kidie Jihova ruẹ ọtiọyeen. (Ga 6:4) Kerẹ udje, Meri reyọ ori rọ pha ghanghanre vwo ruẹse kẹ Jesu. (Jọ 12:3-5) Vwọ fẹnẹ ọyena, ayeuku na da rha reyọ igho itete ri te emuọvoo, vwo ru itetoro vwẹ uwevwin rẹ ẹga na. (Lu 21:1-4) Ẹkẹvuọvo, Jesu nẹ okẹ rẹ eya nana ivẹ na kerẹ odjephia rẹ esegbuyota rayen, ọ reyọ ayen vwọ vwanvwẹ ohwohwoo. Ọtiọyena, kemu kemu wo ru vwọ kẹ Jihova fikirẹ esegbuyota kugbe ẹguọnọ ru wo vwo vwọ kpahọn, o nẹ ayen ghanghanre ọ da tobọ dianẹ wo niro nẹ o te emuọvoo.
18. Die yen cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo yerin ghene ẹwẹn ivivẹ rẹ avwanre vwori? (Ni ekpeti na “Baibol na sa Cha wẹ Uko Vwo Yerin Ghene Ẹwẹn Ivivẹ.”)
18 Avwanre eje se vwo ẹwẹn ivivẹ ọkievo. Jẹ, kirobo re yonori, Baibol na rọ dia Ota rẹ Ọghẹnẹ sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo yerin ghene ayen. Ọtiọyena, davwẹngba vwo phi ẹwẹn ivivẹ ro rhe we kparobọ, wọ reyọ imuẹro vwo wene ọdavwẹ ru wo vwori. Jihova nabọ riẹn wẹ komobọ. O vwo ọdavwaro kpahen kemu kemu ru wo ru vwọ kẹ, ọ je cha hwosa rayen vwọ kẹ wẹ. Vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ rẹ idibo rọyen eje re fuevun kẹ, ọ je cha vwẹrote ayen ọvuọvo.
UNE 111 Obo re Nẹrhẹ Avwanre Ghọghọ
a OBORẸ OTA NANA MUDIAPHIYỌ: Vwẹ uyono nana, a ta ota vwọ kpahen ẹwẹn ivivẹ rọ sa nẹrhẹ avwanre roro nẹ avwanre pha kueku vwẹ ẹro ri Jihova yẹrẹ sẹ ọhọ ghini hẹ erhiẹn rẹ avwanre bruru vwẹ obuko re. Enana dia ẹwẹn ivivẹ ri Baibol na ta ota kpahen ri djephia nẹ ohwo jẹ esegbuyota evwo kpahen Jihova vẹ ive rọyeen.
b Dede nẹ Baibol vuẹ avwanre ikpe ri Devid hepha ọke rẹ Jihova vwọ sanọọ, ọ sa dianẹ ọ jehẹ eghene.—Ni Uwevwin Orherhẹ ri September 1, 2011, aruọbe 29, ẹko 2, ọ rẹ Oyibo.
c IDJEDJE RẸ UHOHO: Eghene rọ guọnọ odjekẹ ri Jihova vwẹ Baibol ro se vwo vughe ẹro ri Jihova vwo ni ẹdia rọ hepha.
d IDJEDJE RẸ UHOHO: Oniọvo ọshare ro ruiruo rẹ ilebra rọ sa vwọ vwẹrote orua rọyen, jẹ ọ tẹnrovi iparadaisi rọ cha vwẹ obaro na.