UYONO 40
UNE 30 Ọsẹ Mẹ, Ọghẹnẹ Mẹ Kugbe Ugbeyan Mẹ
Jihova ‘Sivwe Ihwo rẹ Udu Rayen Vwirhiri’
“O sivwe ohwo rẹ udu rọye vwirhiri, ọ gba era rayen.—UN 147:3.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
Jihova davwerhọn rẹ ihwo ri she ọkuọrọn mamọ. Uyono nana che dje obo rọ vwẹ uchebro kẹ ihwo rẹ udu rayen kuọrọnre kugbe obo ra sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efa.
1. Mavo yen oma ruẹ Jihova kpahan idibo rọyen?
DIE yen Jihova mrẹ siẹrẹ o de nẹ idibo rọyen rehẹ otọrakpọ na? O vwo oniso rẹ ọke oma da vwerhan avwanre vẹ ọke avwanre de muomaphiyọ. (Un 37:18) Oma vwerhọn siẹrẹ ọ da mrẹ nẹ a davwẹngba avwanre eje a vwọ vwẹ ẹga ke, dede nẹ avwanre hẹ ẹdia rẹ ofudjevwe! Vwọ vrẹ ọyena, o vwo owenvwe rọ vwọ vwẹ uchebro kẹ avwanre je cha avwanre uko.
2. Die yen Jihova ruẹ kẹ ihwo ri she ọkuọrọn, kẹ mavo yen avwanre sa vwọ mrẹ erere nẹ ẹroevwote rọyen rhe?
2 Une rẹ Ejiro 147:3 tare nẹ: Jihova ‘gba era rẹ ihwo’ rẹ udu rayen kuọrọnre. Baibol na dje oborẹ Jihova nabọ vwẹrote ihwo rẹ udu rayen she ọkuọrọn. Die yen ofori nẹ avwanre ru a sa vwọ mrẹ erere nẹ ẹroevwote ri Jihova rhe? Roro kpahen udje nana. O vwo erọnvwọn buebun rẹ idọktọ rọ tẹn ona se ru vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo rọ wan oma rere asan na se vwo kpo. Jẹ, asan rẹ ohwo na da wan oma na se vwo kpo, ofori nẹ o nene odjekẹ rẹ idọktọ na. Vwẹ uyono nana, a cha mrẹ oborẹ Jihova vuẹ ihwo ri she ọkuọrọn vwẹ ota rọyen kugbe oborẹ ayen se vwo nene uchebro rọyen.
JIHOVA KẸ AVWANRE IMUẸRO NẸ AVWANRE PHA GHANGHANRE
3. Diesorọ ihwo evo vwo nẹ oma rayen kueku?
3 Avwanre yerẹn vwẹ akpọ rẹ ẹguọnọ kanre, jẹ ọ da ohwo mamọ nẹ ihwo buebun nẹ oma rayen kueku fikirẹ oborẹ ihwo efa nene ayen yerẹn wan. Oniọvo aye ọvo re se Helena tare nẹ: “Orua rẹ ẹguọnọ kanre yen a da yọnrọn ovwẹ ghwanre. Ọsẹ mẹ onogbozighi, kọke kọke yen ọ vwọ vuẹ vwẹ nẹ mi fiemu vuọvoo.” Kerẹ Helen, ọ sa dianẹ ohwo ọvo ji ru we obo re brare, yinvwaro kpahen owẹ yẹrẹ vwẹ ẹro okueku vwo ni we re. Ọ da dia ọtiọyen, wọ sa mrẹ bẹnbẹn wọ vwọ rhọnvwe nẹ ohwo ọvo ghini vwo ẹguọnọ wẹn.
4. Vwo nene obo rehẹ Une rẹ Ejiro 34:18, imuẹro vọ yen Jihova vwọ kẹ ihwo ri she ọkuọrọn?
4 Ọ da tobọ dianẹ ihwo efa ru we obo re brare re, wo se vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹn o ji ni we ghanghanre. O “si kẹrẹ otu rẹ udu rayen vwirhiri.” (Se Une rẹ Ejiro 34:18.) Ọ da dianẹ udu wẹn “ghwọre,” karophiyọ nẹ Jihova mrẹ erhuvwu rọhẹ oma wẹn o de si we te oma. (Jọ 6:44) Ọkieje yen o vwo muegbe rọ vwọ vwẹ ukẹcha kẹ wẹ kidie wọ pha ghanghanre vwẹ ẹro rọyen.
5. Die yen e se yono vwo nẹ obo ri Jesu nene ihwo re niri kueku yerin wan?
5 Siẹrẹ e de roro kpahan udje ri Jesu, ọnana sa nẹrhẹ a riẹn oborẹ oma ruẹ Jihova. Jesu vwo ruiruo aghwoghwo rọyen vwẹ otọrakpọ na, o vwo oniso rẹ ihwo rẹ ihwo efa ni fiemuu, o de gbe arodọnvwẹ kẹ ayen. (Mt 9:9-12) Ọke rẹ aye ọvo rọ mua okpọga rọ rhẹro nẹ oma rọyen che kpo vwo djobọte ewun rọyen, Jesu da ta eta rẹ ọbọngan vwọ kẹ ji jiro fikirẹ esegbuyota rọyen. (Mk 5:25-34) Jesu vwẹrokere iruemu rẹ Ọsẹ rọyen gbagba. (Jọ 14:9) Ọtiọyena, wo se vwo imuẹro nẹ Jihova ni we ghanghanre, ọ je mrẹ iruemu iyoyovwin ru wo vwori te esegbuyota wẹn kugbe ẹguọnọ ru wo vwo kpahọn.
6. Die yen ohwo se ru ọ da dianẹ o nẹ oma rọyen kueku?
6 Die yen wo se ru ọ da dianẹ wo nẹ oma wẹn kueku? Se ẹkpo ri Baibol sansan re kẹ wẹ imuẹro nẹ Jihova ni we ghanghanre wo ji roro kokodo kpahen ayen.b (Un 94:19) Ọ da dianẹ ofu dje we yẹrẹ wọ sa yanmu ẹkẹn ru wo bru kẹ omaa kidie wo se ru bun te oborẹ ihwo efa ruẹẹ, wọ vwẹ oma wẹn guẹdjọọ. Jihova guọnọre nẹ wo ru vrẹ asan ẹgba wẹn muruu. (Un 103:13, 14) Ọ da dianẹ ohwo ọvo gboja kẹ wẹ vwẹ obuko re, wọ hanrha oma wẹẹn, kidie ọ dia owẹ yen sorọọ! Karophiyọ nẹ Jihova cha reyọ irumwemwu ihwo vwo guẹdjọ ọ dia ihwo re ru chọ naa. (1Pi 3:12) Sandra ra vwẹ oja re vwẹ ọkiemọ tare nẹ, “Ọkieje me vwọ rẹ Jihova nẹ ọ cha vwẹ uko me vwọ vwẹ ẹro abavo vwo ni oma mẹ, kirobo ro ni vwe.”
7. Mavọ yen a sa vwọ reyọ obo re rhiẹromrẹ vwẹ akpeyeren vwo ruiruo vwẹ ẹga ri Jihova?
7 Wọ nama vwẹ ẹwẹn ivivẹ sẹ Jihova sa reyọ owẹ vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efaa. O brọghọ phiyọ owẹ oma wo vwo nene wiankugbe vwẹ iruo aghwoghwo na. (1Kọ 3:9) Obo wo rhiẹromrẹ vwẹ akpeyeren sa nẹrhẹ ọ lọhọ wo vwo vwo ẹruọ rẹ oja rẹ ihwo efa kugbe oborẹ oma ruẹ ayen. O vwo erọnvwọn buebun wo se ru vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ayen. Helen ra ta ota kpahen siẹvure na mrẹ ukẹcha, asaọkiephana ọ je vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efa. Ọ da ta: “Mi nẹ oma mẹ kueku jovwo, ẹkẹvuọvo Jihova ruro ihwo ki rhi vwo ẹguọnọ mẹ ọ je reyọ ovwẹ vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efa.” Oma vwerhen Helen nẹ ọ ga kerẹ ọkobaro rẹ ọkieje.
JIHOVA GUỌNỌRE NẸ AVWANRE RHIABỌREYỌ EVWOGHOVWO RỌYEN
8. Die yen Jihova vuẹ avwanre vwẹ Aizaya 1:18?
8 Oborẹ idibo ri Jihova evo ruru vwẹ obuko re tavwen yẹrẹ ayen vwo bromaphiyame nu ji kpokpo ayen ẹwẹn mamọ. E jẹ ọ chọrọ avwanre ẹroo nẹ, Jihova ruẹ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ọtanhirhe na, kidie o vwo ẹguọnọ rẹ avwanre mamọ. Vwọrẹ uyota, ọ guọnọre nẹ avwanre rhiabọreyọ ẹse nana. Jihova vuẹ avwanre nẹ siẹrẹ a vẹ ọyen da rhuẹrẹ “kugbe” nu,c o rhe che kere imwemwu na ba avwanre abọọ. (Se Aizaya 1:18.) Mavọ yen ọ vwerhoma te nẹ Jihova kpairoro vrẹ imwemwu re ruru vwẹ obuko re! Vwẹ ọke vuọvo na, erhuvwu rẹ avwanre ruru cha sa chọrọ ẹroo.—Un 103:9, 12; Hib 6:10.
9. Diesorọ o rhe fo ra vwọ tẹnrovi imwemwu rẹ avwanre ru vwẹ obuko ree?
9 Ọ da dianẹ obo wo ruru vwẹ obuko re ji kpokpo uwe ẹwẹn, davwẹngba vwọ tẹnrovi obo ru wo ruẹ enẹna vẹ obo ru wo che ru vwẹ obaro, ukperẹ obo re wanre. Roro kpahen udje rẹ ọyinkọn Pọl. Ọ darọ mamọ nẹ o ke mukpahen Inenikristi, ẹkẹvuọvo ọ riẹnre nẹ Jihova vwo ghovwo ọyen re. (1Ti 1:12-15) Kẹ, ọkieje yen ẹwẹn rọyen vwọ djẹ kpo imwemwu ro ruru vwẹ obuko re? Aphro herọọ, o ruẹ ọtiọyeen, kirobo rẹ ẹwẹn rọyen ji djẹ kpo ẹdia ride ro vwori ọke rọ vwọ hẹ ẹga rẹ ihwo ri Juu. (Fil 3:4-8, 13-15) Ukperẹ ọtiọyen, Pọl muomaphiyọ iruo aghwoghwo rọyen ji tẹnrovi obaro na. Kerẹ Pọl, wo che se wene obo re phiare vwẹ obuko ree. Ẹkẹvuọvo wọ sa reyọ ẹdia ru wọ hepha enẹna vwo jiri Jihova ji tẹnrovi akpọ ọkpokpọ ro ve kẹ wẹ vwẹ obaro na.
10. Die yen e se ru ọ da dianẹ oborẹ wo ruru vwẹ obuko re so ọmiaovwẹ kẹ ihwo efa?
10 Ẹwẹn se kpokpo uwe ọ da dianẹ obo wo ruru vwẹ obuko re so ọmiaovwẹ vwọ kẹ ihwo efa. Die yen wo se ru? Davwẹngba wẹ vẹ ohwo na vwọ rhuẹrẹ kugbe, ọ da tobọ dianẹ ọ guọnọ unueyovwo dede. (2Kọ 7:11) Vuẹ Jihova nẹ ọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo ru wo gbeku na. Ọ sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vẹ ihwo ru wo gbeku na vwọ vwẹ ẹga kẹ ji vwo ufuoma.
11. Die yen e se yono vwo nẹ udje rẹ ọmaro Jona? (Ni uhoho rọhẹ opharo ọbe na.)
11 Yono vwo nẹ oruchọ wẹn, wọ je vwẹ uphẹn kẹ Jihova nẹ ọ vwẹ owẹ vwo ruiruo vwẹ idjerhe rọ guọnọre. Jokaphiyọ udje rẹ ọmraro Jona. Ukpe ro vwo kpo Ninive ri Jihova vuẹrẹ nẹ ọ ra, ọ da djẹ kpo ẹbẹre ọfa. Jihova da ghwọkuẹ Jona, o de yono vwo nẹ oruchọ rọyen na. (Jon 1:1-4, 15-17; 2:7-10) Jihova kpairoro vrẹ Jonaa. Vwẹ ọke ọfa, Ọghẹnẹ da rhoma vwẹ uphẹn kẹ nẹ o kpo Ninive, o de nyupho ri Jihova. Dede nẹ obo ro ruru na darọ mamọ, jẹ Jona rhiabọreyọ owian ri Jihova vwọ kẹ na.—Jon 3:1-3.
Jihova vwo sivwin ọmraro Jona vrabọ rẹ erin rode na nu, ọ da rhoma vuẹ nẹ o kpo Ninive re ghwoghwo ovuẹ Rọyen (Ni ẹkorota 11)
JIHOVA REYỌ ẸWẸN ỌFUANFON RỌYEN VWO BRẸ AVWANRE UCHE
12. Idjerhe vọ yen Jihova vwọ kẹ avwanre ufuoma siẹrẹ erọnvwọn ebrabra da phia kẹ avwanre? (Filipae 4:6, 7)
12 Siẹrẹ erọnvwọn ebrabra da phia kẹ avwanre, Jihova reyọ ẹwẹn ọfuanfon rọyen vwo brẹ avwanre uche. Roro kpahen obo re phia kẹ Ron vẹ Carol. Kpregede na, ọmọshare rayen de hwe oma rọyen. Ayen da ta: “Avwanre hirharoku edavwini egangan vwẹ obuko re, jẹ ọnana yen ma bra kparobọ. Vwẹ ason buẹbun avwanre sa vwerhẹẹn, avwanre nẹrhovwo rhe Jihova je mrẹ ufuoma re djisẹ rọyen vwẹ Filipae 4:6, 7.” (Se.) Ọ da dianẹ wo nene ebẹnbẹn rọ nẹrhẹ wo she ọkuọrọn muabọ, wọ sa ta ọdavwẹ wẹn kẹ Jihova ọkieje uchabọ ru wọ guọnọre. (Un 86:3; 88:1) Rẹ Jihova nẹ ọ reyọ ẹwẹn ọfuanfon rọyen vwọ cha wẹ uko ọkieje. Ọ cha vwẹ ukẹcha kẹ wẹ ọkieje.—Lu 11:9-13.
13. Mavọ yen ẹwẹn ọfuanfon na sa vwọ cha avwanre uko vwọ fuevun ga Jihova ọkieje? (Ẹfesọs 3:16)
13 Wo hirharoku ebẹnbẹn ọgangan jovwo re, rọ nẹrhẹ wọ vwiẹrẹ? Ẹwẹn ọfuanfon na sa kẹ wẹ ẹgba wọ vwọ fuevun ga Jihova ọkieje. (Se Ẹfesọs 3:16.) Roro kpahen obo re phia kẹ oniọvo aye ọvo re se Flora. Ọ vẹ ọshare rọyen ga kuẹgbe kerẹ imishọnare a ke mrẹ nẹ ọshare na gbe ọfanrhiẹn rhurho, ayen da fan orọnvwe. Ọ da ta: “Iroro rẹ obo re phiare na de rhi mu vwe rọ. Me nẹrhovwo rhe Jihova nẹ ọ kẹ vwẹ ẹwẹn ọfuanfon rọyen mi se vwo chirakon. Jihova kẹ vwẹ ukẹcha re me guọnọre mi se vwo chirakon ji yerin ghene ebẹnbẹn ri mi niri nẹ ọ vrẹ vwẹ oma jovwo.” Flora rhe mrẹ vughe nẹ Ọghẹnẹ yen cha ọyen uko vwo fiudugberi, nẹ ọ je cha cha ọyen uko vwẹ ebẹnbẹn rọyen eje. Ọ da je ta: “Eta rehẹ Une rẹ Ejiro 119:32 djisẹ rẹ ukẹcha ri Jihova vwọ kẹ vwẹ: ‘Me djẹ nene idjerhe rẹ irhi wẹn vwẹ ọke wọ da hẹrẹ erianriẹn mẹ phihọ.’ ”
14. Idjerhe vọ yen a sa vwọ vwẹ uphẹn kẹ ẹwẹn ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ nẹ o ru iruo vwẹ oma rẹ avwanre?
14 Die yen ofori nẹ wo ru siẹrẹ wọ da nokpẹn ukẹcha ẹwẹn ọfuanfon na nu? Vwobọ vwẹ erọnvwọn re cha nẹrhẹ wọ vwẹ ẹwẹn ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ. Ọnana churobọ si re vwo kpo emẹvwa ji ghwoghwo ota kẹ ihwo efa. Vwẹ ọkieje vwo se Ota rẹ Ọghẹnẹ ọnana cha cha we uko vwo vwo iroro ri Jihova. (Fil 4:8, 9) Wo vwo se na, jokaphiyọ idje rẹ ihwo evo vwẹ Baibol na ri ji hirharoku edavwini, wo ji roro kokodo kpahen obo ri Jihova vwẹ ukẹcha kẹ ayen vwo chirakon. Sandra, ra ta ota kpahen siẹvure rioja mamọ kidie o hirharoku ebẹnbẹn buebun. Ọ da ta: “Ikuegbe ri Josẹf ghini kẹ vwẹ ọbọngan dẹn. Ọ vwẹ uphẹn kẹ ebẹnbẹn kugbe oshenyẹ rọ rioja rọyen nẹ o dogho oyerinkugbe rọ vẹ Jihova vworii.”—Jẹ 39:21-23.
JIHOVA VWẸ UCHEBRO KẸ AVWANRE WOMARẸ INIỌVO NA
15. Amono yen sa vwẹ uchebro kẹ avwanre, kẹ mavọ yen ayen sa vwọ cha avwanre uko? (Ni uhoho na.)
15 Iniọvo avwanre sa vwẹ uvi rẹ “uchebro” vwọ kẹ avwanre siẹrẹ a da rioja. (Kọl 4:11) Jihova dje ẹguọnọ rọyen kẹ avwanre womarẹ iniọvo avwanre. Iniọvo rẹ avwanre sa vwẹ uchebro kẹ avwanre siẹrẹ ayen da kerhọ siẹrẹ a da ta ọdavwẹ avwanre kugbe ayen de nene avwanre ghwọrọ ọke kuẹgbe. Ayen se se ẹkpo ri Baibol ọvo vwọ bọn avwanre gan yẹrẹ nene avwanre nẹrhovwo kugbe.d (Ro 15:4) Ọkievo, iniọvo na sa karophiyọ avwanre ẹro ri Jihova vwo nẹ emu, ọnana me nẹrhẹ e se chirakon rẹ ebẹnbẹn. Iniọvo na je sa vwẹ ukẹcha ro fori vwọ kẹ avwanre, kerẹ udje ayen se muẹ emu rhe avwanre ọke a dahẹ ebẹnbẹn.
Iniọvo ri tedje ra sa vwẹroso, se bicha wẹ ji vwẹ uchebro kẹ wẹ (Ni ẹkorota 15)
16. Die yen avwanre se ru a sa vwọ mrẹ ukẹcha rẹ ihwo efa?
16 Ọkievo, a sa nokpẹn rẹ ukẹcha miẹ ihwo efa. Iniọvo avwanre vwo ẹguọnọ rẹ avwanre mamọ, ayen je guọnọ vwẹ ukẹcha kẹ avwanre. (Isẹ 17:17) Ẹkẹvuọvo ọ sa dianẹ ayen riẹn oborẹ oma ruẹ avwanre yẹrẹ obo ra guọnọree. (Isẹ 14:10) Ọ da dianẹ ofu dje we, wọ sa vuẹ igbeyan ri tedje kpahen oborẹ oma ru we. Vuẹ ayen ukẹcha ru wọ guọnọre. Wo se nene ọkpako ọvo yẹrẹ ivẹ rẹ owẹ vẹ ayen riẹnriẹn oma ta ota kpahen oborẹ oma ru we. Iniọvo eya evo niro nẹ ọyen obo ri shephiyọ ayen vwọ vuẹ oniọvo aye ọfa ro tedje kpahen oborẹ oma ruẹ ayen.
17. Erhọ yen ebẹnbẹn evo re sa nẹrhẹ e jẹ ọbọngan ẹmrẹ, kẹ mavọ yen e se vwo phi ayen kparobọ?
17 Kẹnoma kẹ uruemu re vwo siomanẹ ohri rẹ ihwo. Ọ sa dianẹ obo re ru we da wẹ mamọ te ẹdia rẹ wọ rha guọnọ nene ihwo ru kugbee. Ọkievo, iniọvo wẹn sa ta eta ri shephiyọọ yẹrẹ jẹ ẹruọ wẹn evwo. (Jem 3:2) Ẹkẹvuọvo wo jẹ ọyena dobọ wẹn jẹ wẹ vẹ ayen vwo ru kugbee, Jihova sa reyọ ayen vwọ vwẹ ọbọngan kẹ wẹ. Ọkpako ọvo re se Gavin, ro she ọkuọrọn da ta: “Ọke buebun na, me nama guọnọ ta ota yẹrẹ nene igbeyan mẹ ghwọrọ ọke kuẹgbee.” Ẹkẹvuọvo, Gavin da davwẹngba ọ vẹ iniọvo rọyen vwọ ghwọrọ ọke kugbe, ọnana kọ nẹrhẹ oma vwerhọn ọkieje. Oniọvo aye ọvo re se Amy da ta: “Me mrẹ bẹnbẹn me vwọ vwẹroso ihwo, fikirẹ obo re phia kẹ vwẹ vwẹ obuko re. Ẹkẹvuọvo mi yono obo ri mi se vwo vwo ẹguọnọ rẹ iniọvo mẹ je vwẹroso ayen kirobo ri Jihova ruẹ. Me riẹnre nẹ ọnana nẹrhẹ oma vwerhen Jihova, ọ je nẹrhẹ oma vwerhen ovwẹ.”
MRẸ ỌBỌNGAN VWO NẸ IVE RI JIHOVA KPAHEN OBARO NA
18. Die yen avwanre se rhẹro rọyen vwẹ obaro na, kẹ die yen e se ru asaọkiephana?
18 Avwanre sa vwẹroso ive ri Jihova kpahen obaro na, kidie avwanre riẹnre nẹ o rhe che krii, ko che si kemu kemu rọ sua ofudjevwe vẹ ọmiaovwẹ no kẹ avwanre. (Ẹvw 21:3, 4) Vwẹ ọke yena, “iroro” rha cha djẹ kpo erọnvwọn re sua ọmiaovwẹ kẹ avwanre vwẹ obuko ree. (Aiz 65:17) Enẹna Jihova je ‘gba era rẹ avwanre.’ Rhiabọreyọ erọnvwọn eje ri Jihova vwọ reyọ ọbọngan vẹ uchebro vwọ kẹ avwanre. Wọ nama vwo ẹwẹn ivivẹ sẹ Jihova “vwẹrote” wee.—1Pi 5:7.
UNE 7 Jihova, Ọyehẹ Ogangan rẹ Avwanre
a E wene edẹ evo.
b Ni ekpeti na “Jihova ni We Ghanghanre.”
c A vẹ Jihova sa vwọ rhuẹrẹ “kugbe,” kẹ ofori nẹ e djephia nẹ avwanre kurhẹriẹ re. E se ru ọnana siẹrẹ a da rẹ nẹ ọ vwẹ imwemwu rẹ avwanre vwo ghovwo avwanre, ji wene iruemu rẹ avwanre. Avwanre de ru umwemwu ọgangan, ofori nẹ avwanre bru ekpako rẹ ukoko na ra vwọ kẹ ukẹcha.—Jem 5:14, 15.