UYONO 15
UNE 30 Ọsẹ Mẹ, Ọghẹnẹ Mẹ Kugbe Ugbeyan Mẹ
Re “Vwo si Kẹrẹ Ọghẹnẹ” Ọyen Obo ri Yovwirin!
“Vwọ kẹ vwẹ o yoma mi vwo si kẹrẹ Ọghẹnẹ.”—UNE 73:28.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
Obo re se vwo sikẹrẹ Jihova kugbe erere ro no cha siẹrẹ e de ru ọtiọyen.
1-2. (a) Ẹgbaẹdavwọn vọ yen a guọnọre a vẹ ohwo sa vwọ dia uvi ugbeyan rọ kpẹkpẹre? (b) Die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana?
WO VWO ugbeyan wẹ vẹ ọyen kpẹkpẹre? Mavọ yen ovwan sa vwọ dia ugbeyan? Ọ sa dianẹ wẹ vẹ ọyen ghwọrọ ọke kugbe, wo de rhi vughe ebẹnbẹn ro vwori kugbe obo ri je vẹ obo ro vwo utuoma kpahen. Wọ da rhe mrẹvughe nẹ o vwo iruemu iyoyovwin ru wọ guọnọ vwẹrokeri. Ọnana da nẹrhẹ wo vwo ẹguọnọ rẹ ugbeyan wẹn.
2 Wọ vẹ ohwo sa vwọ dia ugbeyan rọ kpẹkpẹre, ọ guọnọ ọke vẹ ẹgbaẹdavwọn. Ọtiọyen ọ je hepha nẹ a vẹ Jihova Ọghẹnẹ se vwo uvi rẹ oyerinkugbe rọ kpẹkpẹre komobọ. Uyono nana cha ta ota kpahen obo re se vwo sikẹrẹ Ọghẹnẹ avwanre kugbe erere ro no cha siẹrẹ e de ru ọtiọyen. Ẹsosuọ, jẹ a mrẹ oboresorọ o vwo yovwin re vwo sikẹrẹ Jihova rọ dia uvi Ugbeyan rẹ avwanre.
3. Diesorọ e vwo roro kpahen erere ro no cha siẹrẹ e de sikẹrẹ Jihova? Djudje rọyen.
3 Wọ rhọnvwere nẹ e vwo sikẹrẹ Jihova ọyen obo ri yovwirin. Jẹ, e vwo roro kpahen obo ro ghini yovwin te, se mu avwanre vwo sikẹrẹ phiyọ ọkieje. (Une 63:6-8) Kerẹ udje, siẹrẹ a da re omamọ emu ro fo kẹ ugboma na, sasa oma, nabọ rovwonma je da ame buebun, eyen obo ri yovwin kẹ avwanre. Dedena, ẹwẹn rẹ ihwo buebun djẹ kpo erọnvwọn nanaa, ayen je vwẹrote omakpokpọ rayeen. Jẹ, kọke kọke e de roro kpahen erere ro nẹ erọnvwọn nana cha, owenvwe re vwo ru ayen ko che rhe avwanre. Ọtiọyen ọ je hepha nẹ, a riẹnre nẹ e vwo sikẹrẹ Jihova ọyen obo ri yovwin kẹ avwanre, ẹkẹvuọvo e de roro kpahen erere ro no cha siẹrẹ e de ru ọtiọyen, ọnana sa nẹrhẹ e sikẹrẹ Ugbeyan rẹ avwanre phiyọ.—Une 119:27-30.
4. Die yen ọbuine na tare vwẹ Une rẹ Ejiro 73:28?
4 Se Une rẹ Ejiro 73:28. Ohwo ro si Une rẹ Ejiro 73 na, ọyen ohwo ri Livae re vwo mu nẹ ọ ga kerẹ ọbuine vwevunrẹ uwevwin ẹga ri Jihova. Ọ sa dianẹ ọ fuevun ga Jihova ikpe evo re. Dedena, o niro nẹ o fori ọ vwọ karophiyọ oma rọyen vẹ ihwo efa nẹ e “vwo si kẹrẹ Ọghẹnẹ” ọyen obo ri yovwirin. Erere vọ yen no cha siẹrẹ e de ru ọtiọyen?
RE ‘VWO SIẸKẸRẸ ỌGHẸNẸ’ GHWA OMAVWERHOVWẸN CHA
5. (a) Re vwo siẹkẹrẹ Jihova, idjerhe vọ yen ọ vwọ ghwa omavwerhovwẹn cha? (b) Ru idje kiriguo rẹ oborẹ aghwanre ri Jihova cha wẹ uko je sẹro wẹn komobọ vwo nene obo rehẹ Isẹ 2:6-16.
5 Siẹrẹ e de siẹkẹrẹ Jihova phiyọ, omavwerhovwẹn rẹ avwanre kọ ganphiyọ. (Une 65:4) O vwo iroro buebun re sorọ ọ vwọ dia ọtiọyen. Emuọvo kọna, siẹrẹ avwanre de se Ota rọyen rọ dia Baibol na je reyọ vwo ruiruo, ọ nẹrhẹ e vwo aghwanre. Aghwanre tiọyena sa sẹro avwanre vrabọ rẹ erharhe erọnvwọn re sa so okpetu kẹ avwanre je nẹrhẹ e ru imwemwu egangan. (Se Isẹ 2:6-16.) Kọyensorọ, Baibol na vwọ ta: “Aghọghọ kẹ ohwo ro vwo aghwanre kugbe ohwo ro vwo ẹruọ.”—Isẹ 3:13.
6. Die yen nẹrhẹ ọbuine na ku aghọghọ rọyen kufia?
6 Vwọrẹ uyota, igbeyan ri Jihova dede ji muomaphiyọ ọkievo. Aghọghọ rẹ ohwo ro si Une rẹ Ejiro 73 va rọ abọ ọke rẹ erharhe iroro vwọ kọn ro ẹwẹn rọyen. Vwẹ ẹwẹn rọyen, o de rhi no nẹ irumwemwu rẹ ihwo ri vwo ọdavwẹ rẹ Ọghẹnẹ ri ji nene irhi rọyeen yen akpọ yovwẹn kẹ, ivun de miovwo, ọ da je rioma kpahen ayen. O vwo iroro ọchọchọ nẹ inogbozoghi vẹ ihwo re kparoma yen me fe, vwo omakpokpọ, nẹ ayen je rioja rẹ emu vuọvoo. (Une 73:3-7, 12) Ẹwẹn kpokpo ọbuine na te ẹdia ro de roro sẹ ẹgbaẹdavwọn rẹ ọyen vwọ vwẹ ẹga ke Jihova fi emu vuọvoo. Vwẹ ọdjarhe rọyen ọ da ta: “Mi ru udu mẹ fon dede na yẹ odiodi me hworhẹ abọ fon vwẹ ọvwata.”—Une 73:13.
7. Mavọ yen a sa vwọ vrabọ rẹ omaemuophiyọ ro se gbowọphiyọ omavwerhovwẹn rẹ avwanre? (Ni uhoho rọhẹ opharo ọbe na.)
7 Ọbuine na vwẹ uphẹn kẹ omaemuophiyọ nẹ o mu ọyen rọọ. O vwo obo ro ruru. Ọ da ro “ẹshẹ rẹ Ọghẹnẹ,” etiyin kọyen Jihova da kpọ iroro rọyen vi. (Une 73:17-19) Siẹrẹ e de muomaphiyọ, Jihova rọ dia uvi rẹ Ugbeyan rẹ avwanre riẹnre. A da nẹrhovwo rhe ji rhiabọreyọ uchebro womarẹ Ota kugbe ukoko rọyen, ka cha mrẹ ẹgba vwo chirakon ga ọ da tobọ dianẹ e muomaphiyọ. Ọ da dianẹ ẹnwan mu avwanre rọ dede, Jihova cha sasa udu avwanre je vwẹ ọbọngan kẹ avwanre.—Une 94:19.a
Ohwo ri Livae ro si Une rẹ Ejiro 73, ro mudia obaro rẹ “ẹshẹ rẹ Ọghẹnẹ” (Ni ẹkorota 7)
RE ‘VWO SIẸKẸRẸ ỌGHẸNẸ’ NẸRHẸ E VWO IPHIẸROPHIYỌ JI YEREN AKPỌ RO VWO OTỌ
8. Erhọ yen idjerhe eghanghanre evo re vwo siẹkẹrẹ Ọghẹnẹ vwo yovwin kẹ avwanre?
8 O ji vwo idjerhe eghanghanre ivẹ efa ro che vwo yovwin kẹ avwanre siẹrẹ e de sikẹrẹ Ọghẹnẹ. Ẹsosuọ, ọ nẹrhẹ e yeren akpọ ro vwo otọ. Ọrivẹ, ọ nẹrhẹ e vwo uvi rẹ iphiẹrophiyọ kpahen obaro na. (Jer. 29:11) E jẹ a fuẹrẹn ayen nẹ owọ kpo owọ.
9. Siẹrẹ e de sikẹrẹ Jihova, idjerhe vọ yen akpọ rẹ avwanre vwo vwo otọ?
9 Re vwo siẹkẹrẹ Jihova nẹrhẹ akpọ rẹ avwanre vwo otọ. Ihwo buebun ri vwo imuẹro nẹ Ọghẹnẹ herọọ nonena, nẹ arhọ fiẹ emu vuọvoo, ayen ji no nẹ uvwiẹ rẹ ihworakpọ eje che nẹ otọ na kakare. Ẹkẹvuọvo, vwo nẹ oborẹ avwanre yono nẹ Baibol na rhe, avwanre vwo imuẹro nẹ Ọghẹnẹ “herọ, nẹ ọyen hwosa vwọ kẹ ihwo re nabọ guọnọ.” (Hib. 11:6) Nonẹna dede, avwanre yeren akpọ rẹ omavwerhovwẹn kidie avwanre ruẹ obo ra vwẹ fiki rọyen ma avwanre—ra vwọ vwẹ ẹga kẹ Jihova, rọ dia Ọsẹ rẹ avwanre rọhẹ obodjuvwu.—Urhi 10:12, 13.
10. Vwo nene obo rehẹ Une rẹ Ejiro 37:29, die yen Jihova ve kẹ ihwo re vwẹrosuọ vwẹ obaro na?
10 Vwọ kẹ ihwo buebun, ẹroerhe rayen eje ghwa vwọ kpahen eyeren nana ọvo—re vwo kpo iruo, vwiẹ emọ, ji koko igho phiyọ akọkọ rẹ ayen cha ghwo kẹ siẹrẹ ayen de wontọ nẹ iruo nu. Iroro rayen nama djẹ kpo Ọghẹnẹẹ. Vwọ fẹnẹ ayen, idibo ri Jihova riẹnre nẹ ọ cha vwẹrote ọdavwẹ rayen. (Une 25:3-5; 1 Tim. 6:17) Avwanre vwẹroso Ọghẹnẹ rẹ avwanre sikẹre re na, ji vwo imuẹro nẹ o che ru obo ro veri. Avwanre rhẹro nẹ a cha vwẹ ẹga kẹ bẹdẹ vwẹ Iparadaisi vwẹ obaro na.—Se Une rẹ Ejiro 37:29.
11. Erhuvwu vọ yen no cha siẹrẹ e de sikẹrẹ Ọghẹnẹ, kẹ mavọ yen oma ruo?
11 Re vwo sikẹrẹ Ọghẹnẹ yovwin kẹ avwanre vwẹ idjerhe buebun. Kerẹ udje, Jihova veri nẹ ọyen cha vwẹ imwemwu rẹ ihwo ri kurhẹriẹ ri ji sikẹrẹ vwo ghovwo ayen. (Aiz. 1:18) Ọtiọyena, e rhe che mu oghwa rẹ abe rẹ imwemwu re ruru vwẹ obuko ree. (Une 32:1-5) Oma kọ cha vwerhen avwanre kidie e ruẹ obo re vwerhen Jihova oma. (Isẹ 23:15) Vwọrẹ uyota, wo se roro kpahen ebruphiyọ efa ro no cha siẹrẹ a vẹ Ọghẹnẹ de vwo uvi rẹ oyerinkugbe. Kẹ, mavọ yen wo se vwo sikẹrẹ Ọghẹnẹ phiyọ ọkieje?
OBO RE SE VWO “SI KẸRẸ ỌGHẸNẸ” PHIYỌ
12. Die yen wo rure vwo sikẹrẹ Ọghẹnẹ?
12 Ọ da dianẹ wẹwẹ Onenikristi ro bromaphiyame re, kọyen wọ nabọ sikẹre Jihova mamọ re. Wo yono uyota buebun kpahen Jihova Ọghẹnẹ vẹ Jesu Kristi re, wo kurhẹriẹ nẹ imwemwu wẹn, vwo esegbuyota ọgangan kpahen Ọghẹnẹ, ji vwo owenvwe wo vwo yeren akpọ nene ọhọre rọyen. Jẹ, re vwo sikẹrẹ Ọghẹnẹ phiyọ, o fori nẹ e rhe ruẹ erọnvwọn nana eje ọkieje.—Kọl. 2:6.
13. Erọnvwọn erha vọ yen sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo sikẹrẹ Jihova phiyọ?
13 Die yen sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo sikẹrẹ Jihova phiyọ ọkieje? (1) Ofori nẹ e se ji yono Baibol na ọkieje. E vwo se Baibol na, o fori e ru vrẹ e di vwo yono erọnvwọn elọlọhọ ri shekpahen Ọghẹnẹ. O fori nẹ a davwẹngba vwo vwo ọmrẹvughe rẹ ọhọre rẹ Ọghẹnẹ vwọ kẹ avwanre, je vwẹ uphẹn kẹ odjekẹ rọyen rọhẹ Baibol na nẹ o sun avwanre. (Ẹfe. 5:15-17) (2) E se ru esegbuyota rẹ avwanre gan womarẹ e vwo roro kokodo kpahen idjerhe buebun ro vwo dje ẹguọnọ rọyen kẹ avwanre. (3) O fori nẹ a vwẹ ọkieje vwo utuoma kpahen erọnvwọn ri miovwo ivun je kẹnoma kẹ igbeyan ri vwobọ vwẹ erọnvwọn tiọyena.—Une 1:1; 101:3.
14. Vwo nene obo rehẹ 1 Kọrẹnt 10:31, erhọ yen erọnvwọn evo re se ru re cha nẹrhẹ oma vwerhen Jihova vwẹ akpeyeren rẹ avwanre ri kẹdẹ kẹdẹ? (Ni ihoho na.)
14 Se 1 Kọrẹnt 10:31. Ọyen obo re ghanre re vwo ru erọnvwọn re vwerhen Jihova oma. Ọnana vrẹ e di vwo kpo uyono ji vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na. Erọnvwọn rẹ avwanre ruẹ re vwerhen Jihova oma ji churobọ si akpeyeren rẹ avwanre ri kẹdẹ kẹdẹ. Kerẹ udje, oma vwerhen Jihova siẹrẹ avwanre da fuevun vwẹ erọnvwọn eje, ji nene ihwo efa ghare obo re vwori. (2 Kọr. 8:21; 9:7) Ọ je guọnọ nẹ e ni arhọ ghanghanre. E se sikẹrẹ Ohwo rọ kẹ avwanre arhọ siẹrẹ a da vwẹ ẹro abavo vwo nẹ emuọre, udi, je vwẹrote omakpokpọ rẹ avwanre vwẹ idjerhe ri fori. A da davwẹngba vwẹ kemu kemu vwo ru obo re vwerhen Jihova oma, tobọ vwẹ erọnvwọn itete dede, ọ nẹrhẹ ẹguọnọ rọyen kpahen avwanre ganphiyọ.—Luk 16:10.
Idjerhe evo re vwo ru obo re vwerhen Jihova oma yen a vwọ jomaotọ djẹ imoto, sasa oma, re omamọ rẹ emu, kugbe ra vwọ kokẹ (Ni ẹkorota 14)
15. Mavọ yen Jihova guọnọre nẹ avwanre nene ihwo efa yerin wan?
15 Jihova dje uruemu esiri kẹ evwata vẹ ihwo ri jẹ evwata ẹdia. (Mat. 5:45) Ọ je guọnọ nẹ avwanre ru ọtiọyen vwọ kẹ ihwo efa. Kerẹ udje, avwanre ‘ta erharhe eta kpahen ohwo vuọvoo, yẹrẹ nene ihwo ghwọọ, . . . ẹkẹvuọvo a guọnọre nẹ e dje uruemu re dẹndẹn phia kẹ ihwo ejobi.’ (Tai. 3:2) Vẹ ọnana vwẹ ẹwẹn, a rha vwẹ ẹro okueku vwo nẹ ihwo efa kidie nẹ ayen vwo imuẹro kpahen oborẹ avwanre segbuyotaa. (2 Tim. 2:23-25) Siẹrẹ e de dje uruemu esiri vẹ erorokẹ phia vwẹ oborẹ avwanre nene ihwo eje yerẹn wan, jẹ e siẹkẹrẹ Jihova phiyọ.
E SE “SI KẸRẸ ỌGHẸNẸ” Ọ DA TOBỌ DIANẸ E RU OBO RE CHỌRE
16. Mavọ yen oma ru ohwo ro si Une rẹ Ejiro 73 ọke vwọ yanran na?
16 Kẹ, ọ da rha dianẹ wo niro nẹ wo muwan rẹ ẹguọnọ ri Jihovaa fikirẹ obo wo ruru vwẹ obuko re vwo? Kirobo ra ta ota kpahen, oka orọnvwọn tiọyen phia kẹ ohwo ro si Une rẹ Ejiro 73. Ọ da ta: “Awọ mẹ dino kprẹghẹ, ichiyotọ mẹ kegbe rọ vwọ ghworiẹ.” (Une 73:2) Kirobo rọ tare, ọyen mu “ophu,” ru kerẹ “ẹkpa,” kọyen rhe dia “kerẹ eranvwe” vwẹ obaro ri Jihova. (Une 73:21, 22) Kẹ, oruchọ rọyen na muro vwọ tanẹ ọ rọyen reri, ọyen rhe muwan rẹ ẹguọnọ ri Jihovaa?
17. (a) Ọke rọ vwọ tobọ muomaphiyọ, die yen ọbuine na ruru? (b) Die yen e se yono nẹ obo re phia kẹ na rhe? (Ni ihoho na.)
17 Ọ da dianẹ ọbuine na rorori nẹ Jihova sen ọyen jovwo, ọmọke krẹn yen oma ruro ọtiọyen. Ọ họhọre nẹ ọbuine na riẹnre nẹ o fori ọyen vwo sikẹrẹ Ọghẹnẹ ọke ro ghini vwo muomaphiyọ, kirobo rọ tare: “Ẹkẹvuọvo me vẹ owẹ herọ [Jihova] kọke kọke; wọwẹ re yọnrọn obọrhe mẹ. Wọwẹ re vwẹ ẹghwanre wẹn sun vwe, ukuko rọye ko wọ vwẹ ovwẹ kpo urinrin.” (Une 73:23, 24) Siẹrẹ avwanre de she ọkuọnrọn yẹrẹ ofu de dje avwanre e jẹ avwanre vwẹroso Jihova kerẹ oragha ro yeghee. (Une 73:26; 94:18) Ọ da tobọ dianẹ awọ rẹ avwanre ghworiẹre vwẹ ọmọke, e se bru Jihova ra vẹ imuẹro nẹ o che vwo ‘ghovwo’ avwanre. (Une 86:5) O fori nẹ e sikẹrẹ Ọghẹnẹ phiyọ, ma rho ọ da dianẹ ofu rẹ akpọ dje avwanre.—Une 103:13, 14.
Siẹrẹ esegbuyota avwanre de she kpotọ, ofori nẹ e sikẹrẹ Jihova womarẹ e vwo muomaphiyọ ẹga rọyen (Ni ẹkorota 17)
“SI KẸRẸ ỌGHẸNẸ” BẸDẸ
18. Diesorọ re vwo siẹkẹrẹ Jihova phiyọ rhe vwo asan rọ baree?
18 Re vwo yono ji siẹkẹrẹ Jihova phiyọ vwo asan rọ baree. Baibol na tare nẹ, idjerhe ri Jihova, aghwanre rọyen kugbe erianriẹn rọyen vrẹ oborẹ avwanre “sa hiẹ mrẹ.”—Rom 11:33.
19. Imuẹro vọ yen Une rẹ Ejiro vwọ kẹ avwanre?
19 Une rẹ Ejiro 79:13 tare nẹ: “Avwanre ihwo wẹn, igegede rẹ egbri wẹn, ke sa vwẹ ẹkpẹvwẹ kẹ wẹ bẹdẹ; nẹ uvwiẹ re te uvwiẹ avwanre ki se kere ejiro wẹn.” Wo vwo siẹkẹrẹ Ọghẹnẹ ọkieje ye, imuẹro herọ nẹ ebruphiyọ ri bẹdẹ che te we obọ, ọtiọyena ku wo se fiudugberi tanẹ: “Ọghẹnẹ hẹ ogangan rẹ udu mẹ ọye ẹkẹn ughwẹ mẹ bẹdẹ.”—Une 73:26.
UNE 32 Ka Ẹbẹre rẹ Jihova!
a Ihwo evo ri nene ọdjarhe, ẹnwan yẹrẹ omaemuophiyọ muabọ ọke grongron re, sa guọnọ ukẹcha rẹ idọktọ. Wọ da guọnọ evuẹ efa, ni Uwevwin Orhẹrẹ, Ukeri 1 2023.