MWAHA ONTHOKORORIWA 42
ETXIPO 44 Nivekelo na Mutthu Oxankale
Moota woopaka nnene mavekelo ahu
“ Kinnìtthana ni murima wothene. Mukàkhule, Yahvéh.”— NSAL. 119:145.
ELE NINKELA AHU OXUTTERA
Hiyo nintthuneya oxuttera ni mavekelo aarumeyi a Yehova elempwale mBiblyani.
1-2. (a) Etthu heeni yaarowa onootxeeliha omuhulela murima ahu Yehova? (b) Ninsuwela hayi weera Yehova onniiwa mavekelo ahu mooreera murima?
NEEREKE ikwaha ikina nyuwo munnoona weera mavekelo anyu ta vasulu-sulu naari munuuluma masu mamoharu? Wakhala weera munaakhula weera aani, khamukhanle meekhiinyu. Okhala weera ekumi ahu ti yoowaatteliwa vantxipale, ikwaha ikina apaale hiyo pooti opaka mavekelo ookhuveya ni ninttiwala opaka mavekelo oorakama. Apaale hiyo pooti woona okhala wooxupa omuhulela murima ahu Yehova mwaha woowiisoona weera khaninphwanela omwattamela Owo.
2 Biblya onnanroromeliha weera etthu yootthuneya wa Yehova khaiyene opaka mavekelo oowuulummwa nnene, mene opaka mavekelo enkhuma vamurimani moowiiyeviha. Owo onniiwa “okhuwela wa alipa òpuheriwa.” (Nsal. 10:17) Owo onniiwa mooreera murima masu ootheene nnuulumaahu mwaha wooweera mweekhaikhai onnanipwattha. — Nsal. 139:1-3.
3. Makoho heeni ninrowaahu woona mwa yoosoma ene yeela?
3 Hiyo pooti wiikoha ha: Mwaha wa heeni nintthuneyaahu onvekelaka Yehova ni nroromelo? Nivekeleke moota heeni weera nimwaattamele Yehova? Moota heeni wuupuwelela mavekelo a vamurimani elempwale mBiblyani ennikhaviheraaya oreherera mavekelo ahu? Etthu heeni nintthuneyaahu opaka wakhala weera nooxupeya nihinoona yoohima vaavo nimpakaahu mavekelo? Nnoorowa woona waakhuliwa wa makoho ala.
MUHOOVELELEKE ONVEKELA YEHOVA
4. Etthu heeni enrowa onikhavihera onvekela Yehova ni nroromelo? (Nsalmu 119:145)
4 Vaavo nniiwexexaahu weera Yehova nthamwene oororomeleya ni ontthuna weera nikhumeleke nnene, nnamoonelela weera hiyo pooti onvekela Owo ni nroromelo. Namalepa a Nsalmu 119 aahiilipihera onvekela Yehova mwa mukhalelo owo. Ekumi awe yaari yoosareya maxupo. Owo annathokororiwa moohixariya ni atthu yaamoothera. (Nsal. 119:23, 69, 78) Owo-tho, ikwaha ikina annakhulumuwa mwaha wa ohimalela wawe. (Nsal. 119:5) Nnaamweera vareene hiiho, owo khoovelela omuhulela murima awe Yehova. — Mmusome Nsalmu 119:145.
5. Mwaha wa heeni nihintthuneyaahu ohiya miyuupuwelo soonanara sinootxeelihaka ovekela? Muthalihe.
5 Yehova onnaawopa mpaka yaale epanke soottheka itokweene weera envekeleke Owo. (Yes. 55:6, 7) Mwa yeeyo, nihaakhuleleke weera miyupuwelo soonanara sinootxeeliheke ovekela. Mwa ntakihero, mutthu ommweettiha aviao osuwela weera onnatthuneya wuuluma ni atthu enanweha-weha waakhala weera onoohaawela nikhavihero. Neereke owo aamutthuneya woovelela oveka nikhavihero oonaka wuuliha muru mwaha wooriheya naari mwaha woohipaka itthu nnene? Moohihovela hooye! Mwa mukhalelo mmoharu, nnaamweera ikwaha ikina niisoonaka okhala ooriheya naari oottheka, hiyo pooti onvekela Yehova ni nroromelo. — Nsal. 119:25, 176.
MOOTA WOOPAKA MAVEKELO OOREERA
6-7. Moota heeni wuupuwelela mikhalelo sa Yehova onrowaaya onikhavihera opaka mavekelo oreera? Nvahe ntakihero. (Nwehe-tho enoota.)
6 Vaavo nimmuhulelaahu murimaahu Yehova, nimuleelaka miyuupuwelo sahu ni moota nniisoonelaahu mavekelo ahu ennakhala ooreera. Vanonto, etthu heeni enrowa onikhavihera opala mavekelo mwa mukhalelo owo?
7 Mphimeleleke mikhalelo sa Yehova.a Vaavo nimphimelelaahu miyuupuwelo sawe hiyo nnoorowa omuleela miyuupuwelo sahu nihoovelelaka etthu. (Nsal. 145:8, 9, 18) Nrowe noone ntakihero na Kristine, murokora mmoha yoowo apapawe yaari oowaali. Owo ohimme ha: “Wuuluma ni Yehova ntoko Tiithi khaiyene waari wookhweya wa miyo. Kuupuwela weera soottheka saka saammweeriha Owo okihiya.” Mukhalelo heeni wa Yehova omukhavihenre? Owo ohimme ha: “Nsivelo noororomeleya na Yehova nookeeriha okhala oovareleleya. Miyo koosuwela weera Owo khanrowa okihiya. Naari miyo kamora, Owo onoorowa okivenxa mwa nsivelo. Eyo ennakikhavihera omuleela itthu sinkihakalaliha ni omuleela itthu sinkiriipiha murima.”
8-9. Mwaha wa heeni oraaya wooreera opatxera wuupuwela etthu ninrowaahu ohima nihinaaye opaka nivekelo? Muthalihe.
8 Muupuweleke etthu munrowaanyu ohima. Muhinaaye ovekela nyuwo pooti wiipakela makoho oovirikana. Mwa ntakihero: ‘Maxupo heeni kinwanaakano viinaano? Neereke ookhala mutthu miyo kintthuneyaaka omulevelela? Kinnaviriha maxupo manyowani yaawo kintthunaaka nikhavihero na Yehova weera kiwine?’ (2 Mam. 19:15-19) Hiyo-tho pooti otthara ntakihero Yesu ohinyaawe nuupuwelaka etthu heeni nintthuyaahu omukoha Yehova woohima sa nsina Nawe, Omwene Awe, ni yootthuna Awe. — Math. 6:9, 10.
9 Vaavo murokora mmoha oniitthaniwa Aliska aasuwenlaawe weera aiyawe yaakhalano cancer a mookookoni yoowo aarowa omweeriha okhwa, waari wooxupa wa owo ovekela. Owo ohimme ha: “Miyo kaaxupeya vantxipale ni vaavo kaapatxeraaka opaka mavekelo nkoona yoohima.” Etthu heeni emukhavihenre? Owo onnathaliha: “Kihinaaye ovekela miyo kinnuupuwela etthu kinrowaaka omuleela Yehova weera kihuulumeke paahi woohima sa miyo ni eretta ya aiyaka. Vaavo kimpakaka eyo kinnakhala oomaaleleya ni kinnawera onvekela nnenesene Yehova woohima sa itthu soovirikana.”
10. Mwaha wa heeni nintthuneyaahu opaka mavekelo oorakama? (Nwehe-tho efootu.)
10 Mwiihiyereke etempu weera mpake nivekelo. Ekhaikhai weera mavekelo ookhuveya pooti onaattameliha wa Yehova, mene vaavo nniihiyeraahu etempu weera nipake mavekelo oorakama, hiyo nnoowera omuleela Yehova miyuupuwelo sahu sintxipale.b Iyawe Aliska, Elijah, ohimme ha: “Kinnailipihera opaka mavekelo ikwaha sintxipale vanihikuni, ni koomwaattamela Yehova vantxipale mwaha woopaka mavekelo. Yehova khanweherera weera kipakeke mavekelo moowaakuveya weera kapakeke itthu saka.” Mweerere opaka ela: Muthanle etempu ni nipuro munrowaanyu opakaka mavekelo muhaakanyereriwaka ni itthu ikina, ni mwiilipihereke opaka mavekelo oorakama, ni pooti opaka mavekelo awo moowiiwanyeya ni muhoolo mwaya mwiikhoveleliheke opaka mavekelo mwa mukhalelo ene yoowo.
Muthanle etempu ni nipuro munrowanyu opakaka mavekelo voohihiyerera (Nwehe eparagrafu 10)
MUUPUWELELEKE MAVEKELO A MBIBLYANI
11. Moota heeni ninrowaahu ottottela mureerelo wuupuwelela mavekelo a vamurimani elempwale mBiblyani? (Nwehe-tho ekwaadru “Neereke nyuwo munnaviriha itthu imoha-moharu awo yaavirinhaaya?”)
11 Pooti okhala wooreera wuupuwelela mavekelo a vamurimani ni itxipo sonvuwiha Yehova, naari masalmu elempwale mBiblyani. Vaavo ninthokororaahu moota arumeyi a Muluku yaahimmaaya miyuupuwelo saya soowiixera onooweerihani nyuwo omuhulela murima anyu Yehova, mavekelo aya pooti wookhaviherani ophwanya itthu inyowani seiyo sinkela wookhaviherani nyuwo ovarihela muteko mmavekeloni mwanyu. Nyuwo pooti ophwanya mavekelo anlikana ni itthu munvirihaanyu.
12. Makoho heeni nintthuneyaahu wiipakelaka vaavo nnuupuwelelaahu etthu ninrowaahu ohima emaara yoopaka nivekelo?
12 Vaavo mumphimelelaanyu mavekelo elempwale mBiblyani, mwikoheke ha: ‘Taani uulumme masu ala ni itthu heeni aavirihaawe? Neereke itthu uulummawe sinnalilkana ni saawaka? Itthu heeni kinxutteraaka ni nivekelo nna?’ Nyuwo pooti othola-thola nyaha mikina werera mwaakhule makoho ala, mene mwapaka eyo, enookhala etthu yooreera. Nrowe noone matakihero vakhaaniini.
13. Etthu heeni ninxutteraahu woohima sa nivekelo na Ana? (1 Samuweli 1:10, 11) (Nwehe-tho ya vakaapani.)
13 Mmusome 1 Samuweli 1:10, 11. Vaavo Ana aapankaawe nivekelo, owo aanaviriha maxupo meeli matoko-toko. Owo khaayara, ni naamwaatteiwa awe anneeriha ekumi awe okhala yooxupa. (1 Sam. 1:4-7) Wakhala weera nyuwo munnavirelela oviraha maxupo, etthu heeni munxutteraanyu ni nivekelo na Ana? Owo aaphwanya omaaleleya apakaka mavekelo oorakama ni amuhulelaka murima awe Muluku. (1 Sam. 1:12, 18) Hiyo-tho pooti ophwanya omaaleleya vaavo “[nimmwinnyereraahu] Yahvéh sovalavela [sahu]” nimuleelaka moota nniisoonelaahu woohima sa maxupo ninvirihaahu. — Nsal. 55:23 [55:22, Tradução do Novo Mundo].
Mpuwa mwa ohiyara wawe ni oveehiwa ni naamwaatteiwa awe, Ana anvekela ni murima awe woothene Yehova (Nwehe eparagrafu 13)
14. (a) Etthu heeni ekina ninxutteraahu ni ntakihero na Ana? (b) Moota heeni ninrowaahu osuwela moota woovekela nuupuwelelaka mavekelo a mBiblyani? (Nwehe enoota.)
14 Sivirakaru iyaakha vakhaaniini amuyarakaru mwana awe, Samuel, Ana aarowa onvaherera wa Mutokweene aanamakeya Eli. (1 Sam. 1:24-28) Vaavo aapakaawe nivekelo na vamurimani, owo aamuleela Yehova weera annamuxukurela, mwaha wooweera annaroromela weera Yehova onnakosoopa arumeyi awe oororomeleya.c (1 Sam. 2:1, 8, 9) Owo nlelo annaviriha maxupo mweekumini mwawe, mene ohiya owehexexa maxupo awe paahi, owo aawehexexa mareeliho Yehova aamureelinhaawe. Etthu heeni ninxutteraahu? Hiyo nnoowera ovilela maxupo wakhala weera nnoowehexexa moota Yehova onikhaviheraawe ovinyera khalayi mpaka viinaano.
15. Vaavo ninvirihaahu ohixariya etthu heeni ninxutteraahu ni nivekelo na Profeta Yeremiya? (Yeremiya 12:1)
15 Mmusome Yeremiya 12:1. Mwa ekumi awe Yeremiya aaxupeya vaavo aawoonaawe atthu yaapaka itthu soonanara ekhalaka ntoko yannakhumela nnene mweekumini mwaya. Owo-tho annaxupeya vaavo aawoonaawe aIsraeli akina emunyoonyihaka. (Yer. 20:7, 8) Ninniiwexexa moota owo iisoneenlaawe mwaha wooweera hiyo-tho ninnanyoonyiheya vaavo ninwoonaahu atthu empaka itthu soonanara, ekhalaka ntoko tookhumela nnene mweekumini mwaya. Yeremiya aamuleela Yehova weera aari ooxupeya mwaha wa itthu iye, mene owo khatonko ohima weera Yehova khaiyene taxariya. Vaavo aamonaawe Yehova aattaruxaka atthu awe oohiiwelela nroromelo nawe nooweera Muluku taxariya naahaatxeerereya. (Yer. 32:19) Hiyo-tho pooti ohima itthu sinninyoonyiha vavo nimpakaahu nivekelo, nroromelaka weera Yehova mwa etempu yooreerela onoorowa oreherera maxupo oohixariya ninvirihaahu.
16. Wakhala weera yookhala etthu ennootxeliha opaka itthu ikina, etthu heeni nintthuneyaahu oxuttera ni ntakihero na mulevi? (Nsalmu 42:1-4) (Nwehe-tho efootu.)
16 Musome Nsalmu 42:1-4. Etxipo ela elempwale ni mulevi, yoowo ahaawera omukokhorela Yehova otemplu ni aIsraeli akina. Nsalmu olempaawe ninnoonihera moota iisoonelaawe. Apaale hiyo pooti wiilikanxera ni owo wakhala weera khaninwera okhuma vaate vahu. Mwa ntakihero, mwaha wa eretta naari mwaha woowaleliwa mukateya mwaha wa nroromelo nahu, ikwaha ikina hiyo pooti okhala nnene ni ikwaha ikina hiyo pooti okhulumuwa. Mene nihipwatthaka moota nniisoonelaahu nintthuneya opakaka mavekelo. Eyo enoonikhavihera wiiwexexa moota nniisoonelaahu ni enoonuupuxera etthu eri yootthuneya. Mwa ntakihero, Mulevi aahoonelela weera aakhalano iparakha inyowani sonvuwiha Yehova. (Nsal. 42:6 [42:5, NM]) Owo-tho aaphimelela woohima sa moota Yehova aamukosoopaawe. (Nsal. 42:9 [42:8, NM]) Onvekela Muluku ni murima ahu wootheene, onoonikhavihera wiiwexexa moota nniisoonelaahu, okhala eriyari-neeriyari ni ophwanya ikuru weera nivilele.
Mulevi omulempe Nsalmu 42 aamuhulela murima awe Muluku. Vaavo nnuulumaahu miyuupuwelo sahu mpuwa mwa nivekelo, hiyo nnoosuwela etthu yootthuneya opaka (Nwehe eparagrafu 16)
17. (a) Etthu heeni ninxutteraahu ni nivekelo na Yona? (Yona 2:1, 2) (b) Vaavo ninvirihaahu maxupo mwaha wa heeni oraaya wooreera wuupuwelela masu a masalmu? (Nwehe enoota.)
17 Mmusome Yona 2:1, 2. Profeta Yona, aapaka nivekelo nna emaara aarawe mmirimani mwa ehopa etoko-toko. Nnaamweera ahaamwiiwelenle Yehova, Yona annaroromela weera Muluku aamurowa omwiiwa. Vaavo aapakaawe mavekelo Yona aavarihela muteko masu mantxipale emphwanyeya va masalmu. Onooneya weera owo aahela mmuruni soolepa sa Masalmu.d Mwaha woowuupuwelela soolepa iye, owo aahiisoona okhala oovareleleya weera Yehova aamurowa omukhavihera. Mwa mukhalelo mmoharu, wakhala weera nnimwiilipihera ohela mmuruni iversu sa mBiblyani, hiyo pooti wuupuwelela iyo ni onimaaliha vaavo nnanvekelaahu Yehova emaara ya maxupo.
NVIRELELE OMWAATTAMELA YEHOVA MPAKAKA MAVEKELO
18-19. Wakhala weera ikwaha ikina khaninsuwela etthu yoomuleela Yehova munivekeloni, yoororomeliha heeni nimphwayaahu va Aroma 8:26, 27? Nvahe ntakihero.
18 Mmusome Aroma 8:26, 27. Ikwaha ikina ninnakhala ooxupeya nihinwera omuleela Yehova moota nniisoonelaahu. Mene hiyo khanikhanle woohikhala nikhavihero. Imaara iyo, munepa wootteela wa Muluku ‘onnanikhavihera’ hiyo. Moota heeni? Moorweela mwa munepa wootteela Yehova oheeriha weera mavekelo mantxipale elempwe mBiblyani. Vaavo nihinweraahu ohima miyuupuwelo sahu, Yehova oniiwexexa etthu naatthunaahu ohima ni Owo onnanikhavihera.
19 Muupuwelo owo, waamukhavihera murokora mmoha a oRussia onitthaniwa Yelena. Owo aawaleliwa mukateya mwaha woopaka mavekelo ni omusoma Biblya. Yelena anyoonyiheya vantxipale ni wannamuxupa ovekela. Owo ohimme ha: “Nto, kaahuupuwela weera vaavo miyo kinxupeyaaka ni kihonoona etthu yoohima munivekeloni, Yehova onnaakhulela mavekelo aarumeyi awe akhalayi . . . anoona ntoko yaawo kaatthunaaka opaka. . . . Eyo yaakimaaliha vantxipale emaara ya maxupo.”
20. Vaavo ninnyoonyiheyaahu, moota heeni ninrowaahu oreherera muupuwelo ahu weera nipake nivekelo?
20 Vaavo ninnyoonyiheyaahu, pooti okhala wooxupa okhala oomaaleleya vaavo nimpakaahu nivekelo. Weera nreherere muupuwelo ahu, hiyo pooti wiiwa masu oogravariwa a Masalmu. Nave-tho hiyo pooti weerera olepa miyuupuwelo sahu, hiihaale ntoko aapankaawe Mwene Davidi. (Nsal. 18, 34, 142; miru.) Ekhaikhai weera khekhanle malamulo woohima sa moota ninrowaahu oreherera mavekelo ahu. (Nsal. 141:2) Mpakeke mwa mukhalelo onrowaaya ovareleya muteko wa nyuwo.
21. Mwaha wa heeni nintthuneyaahu ovekelaka ni murima wootheene?
21 Tiwooreera osuwela weera Yehova onniiwexexa moota nniisoonelaahu nihinaaye onvekela. (Nsal. 139:4) Mene owo onnahakalala vaavo ninvarihelaahu masu anoonihera weera ninnamuroromela Owo, mwa yeeyo muhooveleleke onvekela Tiithi anyu a wiirimu. Muxuttereke ni mavekelo elempwale mBiblyani. Nvekeleke ni murima anyu wootheene. Muhimeke itthu sinoohakalalihani ni iye sinooxupani. Ntoko Nthamwene anyu eekhaikhai, Yehova onookhala vakhiviru vanyu!
ETXIPO 45 Muupuwelo wa Murima Aka
a Moone va “Algumas das qualidades mais notáveis de Jeová” sihimmwale mu liivuruni ya Princípios Bíblicos para a Vida Cristã va muru oneera “Jeová.”
b Mavekelo empakiwa mmithukumanoni ikwaha sintxipale khaiyene tooraakama.
c Vaavo aapakaawe nivekelo, Ana aahuuluma masu yaalikana ni ale nimphwanyaahu va iliivuru ya Mose. Onooneya weera owo aahiihiyera etempu weera aphimelele soolepa. (Ola. 4:35; 8:18; 32:4, 39; 1 Sam. 2:2, 6, 7) Iseekulu soottharelana Mariya, ameyawe Yesu yaavarihela muteko masu enlikana ni masu uulummaawe Ana. — Luka 1:46-55.
d Mwa ntakihero, mulikanxere ni Yona 2:3-9 ni Nsalmu 69:2 [69:1, NM]; 16:10; 30:4 [30:3, NM]; 142:2, 3; 143:4, 5; 18:7 [18:6, NM]; ni 3:9 [3:8, NM], yaawo enlikana ni mavekelo a Yona.