MWAHA ONTHOKORORIWA 21
ETXIPO 21 Nipacerihe Omwene wa Yehova
Mwaasaaseke esidade ehinrowa onyaanyiwa
“Koma ninnàsasa [esidade enwa].” — AHEB. 13:14.
ELE NINKELA AHU OXUTTERA
Ninrowa woona moota eliivuru ya Aheberi ekapiitulu 13 enrowaaya onikhavihera viinaano ni muhoolo.
1. Etthu heeni Yesu aahimmaawe weera yaamweereya oYerusalemu eseekulu yoopatxera?
MAHIKU vakhaani Yesu ahaakunveene wiiviwa, aahaaleela atthareli awe eprofesiya emoha, ni eprofesiya eyo yaapatxenre okwanela vaavo Yerusalemu ni etemplu saanyaanyinwaaya. Owo aahaaleela weera nihiku tinno, Yerusalemu aamurowa “[orukureriwa] ni anakhotto.” (Luka 21:20) Yesu aahaaleela weera yawoona vale anakhotto awo emurukureraka Yerusalemu, yaatthuneya otthawa moowaakuveya. Ni muhoolo mwaya, anakhotto ooRoma yaamurukurera Yerusalemu. — Luka 21:21, 22.
2. Miruku heeni Paulo aavanhaawe akristu Aheberi a oYudeya ni oYerusalemu?
2 Anakhotto ooRoma ehaakunveene omurukurera Yerusalemu, murummwa Paulo aalepa ekaarta yootthuneya yeeyo vano eneeriwa eliivuru ya Aheberi. Ekaarta eyo, Paulo aahaalepela akristu ooYerusalemu ni oYudeya miruku soovareleya muteko seiyo saarowa waakhavihera wiireherera wa ele yaakela weereya. Etthu heeni yaakela weereya? Yerusalemu aamurowa onyaanyiwa. Wakhala weera akristu ale yannatthuna ovuluwa, awo waatthuneya okhala oolikaneene ohiya impa saya ni anakoso aya. Mwa yeeyo, woohima sa oYerusalemu, Paulo aalempe ha: “Khannakhalano vava [esidade yoolekelaxa].” Ni aahaatxeerera eeraka: “Koma ninnàsasa [esidade enwa].” — Aheb. 13:14.
3. ‘Esidade erinono aliserse eekhaikhai’ tiheeni ni mwaha wa heeni nintthuneyaahu waasaasa?
3 Akristu yaawo yaatthanwe oYerusalemu ni oYudeya, awo yannooniwa okhala atthu oolosowa ni yannaveehiwa. Menento yoothanla ele yaavuluxa ikumi saya. Olelo-tho hiyo ninnooniwa okhala oolosowa mwaha wooweera khannaaroromela atthu nave khannaasaasa okhalano ekumi yooreera ni yoovareleleya elapo ela. Mwaha wa heeni ninthanlaahu opaka eyo? Mwaha wooweera noosuwela weera elapo ela enoomala moohipisa. Hiyo ninnaasaasa ‘esidade erinono aliserse eekhaikhai,’ naari neere ‘esidade enwa,’ Omwene wa Muluku.a (Aheb. 11:10; Math. 6:33) Yoole ori muru wa yoosoma ela, onoorowa othokorora: (1) moota miruku soowuupuxeriwa sa murummwa Paulo saakhavihenraaya akristu oopatxera ovirelela waasa ‘esidade enwa,’ (2) moota Paulo aakhavihenraawe akristu ale wa etthu yaarowa okhumelela muhoolo, ni (3) moota miruku sa Paulo sinnikhaviheraaya olelo.
MMUROROMELE OLE OHINROWA WOOHIYANI
4. Mwaha wa heeni Yerusalemu yaaraaya esidade yootepa otthuneya wa akristu?
4 Yerusalemu yaari esidade yootepa otthuneya wa akristu. Tiweiwo waapakinwaayawo muloko woopatxera wa akristu a eseekulu yoopatxera eyaakha ya 33 Kristu awiiyeene, ni mukuttula aya woolamulela waakhala weiwo. Opwaha mwa yeeyo, akristu antxipale yaakhalano impa ni itthu sintxipale sa weerutthuni esidade ele. Menento Yesu aahaaleela atthareli awe weera ale yaakhala oYerusalemu ni ale yaakhala oYudeya, waatthuneya otthawela omwaako. — Math. 24:16.
5. Moota heeni Paulo aakhavihenraawe akristu wa ele yaarowa okhumelela muhoolo?
5 Weera aakhavihere akristu wa ele yaakela weereya, Paulo aahaakhavihera awo owehexexa moota Yehova oonelaawe esidade ele ya oYerusalemu. Paulo aawuupuxera weera Yehova khaakhulela etemplu, onamakeya ni mikuttho saavahiwa oYerusalemu. (Aheb. 8:13) Atthu antxipale yaakhala esidade ele, yaamukhootta Mesiya. Yehova khaavarihela-tho muteko etemplu ya oYerusalemu weera akokhoreliweke, ni eyo yaamurowa onyaanyiwa. — Luka 13:34, 35.
6. Mwaha wa heeni miruku sa Paulo simphwanyeya va Aheberi 13:5, 6 saaraaya sootthuneya wa akristu?
6 Emaara Paulo aalepelaawe akristu Aheberi, Yerusalemu yaari esidade ya mihakhu sintxipale. Namalepa mmoha ooRoma a etempu ele, aamwiitthana Yerusalemu okhala “esidade emoha yootepa ovuwa ya onkhuma nsuwa.” Ayuda a ilapo sintxipale vayaakhani yannarowa oYerusalemu weera yatthapele ifeesta, eyo-tho yanneeriha waatxeerereya mihakhu. Moohihovela, akristu akina yannattottela mureerelo mihakhu iye. Pooti weeraka waari mwaha ene yoowo Paulo aalenlaawe eeraka: “Ekhalelo anyu ehìnlele musurukhu, muhakalale ni seiyo muranyuno.” Avinyaka, owo aahuuluma yoororomeliha emoha emphwanyeya mwa soolepa, ooniheraka etthu Yehova onroromelihaawe eeraka: “Nkirwa wòhiya nari nkirwa wònyanyala.” (Mmusome Aheberi 13:5, 6; Ola. 31:6; Nsal. 118:6) Ayuda yaakhala oYerusalemu ni oYudeya, wannatthuneya osuwela yoororomeliha ela. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera, evirakaru etempu vakhaani yaakhelakaru ekaarta ele, awo wannatthuneya ohiya muttuli impa saya, anakoso aya ni itthu sintxipale yaaraayano. Ni awosa yaamurowa okhalaka elapo ekina, yaawo yaarowa okhala maxupo wa yaawo.
7. Mwaha wa heeni nintthuneyaahu wunnuwihera omuroromela wahu Yehova viinaano va?
7 Etthu ninxutteraahu: Etthu heeni ninwehereraahu? Omala wa elapo ela mpuwa mwa “maxupo matokweene.” (Math. 24:21) Ntoko akristu a eseekulu yoopatxera, nintthuneya okhala oolikaneene ni ooweha-weha. (Luka 21:34-36) Mpuwa mwa maxupo matokweene, pooti weeraka onootthuneyaka ohiya muttuli mireerelo sahu mikina naari sootheene. Nto oneereke otthuneya ororomela weera Yehova khanrowa waahiya atthu awe. Vaava maxupo matokweene ehaakunvaaya opatxera, nookhalano eparakha yoowoonihera etthu heeni ninroromelaahu. Mwiikoheke ha, ‘Keereke itthu kimpakaaka ni kintthunaaka sinnoonihera weera kinnaroromela yoolaihera ya Muluku yookikosoopa ohiya ororomela mihakhu?’ (1 Tim. 6:17) Ekhaikhai ti yooweera, nnaamweera nxutteraka etthu ni ele yeereñye eseekulu yoopatxera “maxupo matokweene” enrowa okhumelela muhoolo, enrowa okhala ootepa oxupa opwaha ale yaakumannaayano akristu a eseekulu yoopatxera. Vanonto, ninrowa osuwela hayi etthu yoopaka maxupo matokweene yapatxera vale?
NWIIWELELEKE ALE ENOOHOOLELANI
8. Miruku heeni Yesu aavanhaawe atthareli awe?
8 Sivirakaru iyaakha vakhaani yaakhenleene ekaarta ya murummwa Paulo, akristu yaawoona anakhotto ooRoma emurukureraka Yerusalemu. Eyo yaari ethoonyero weera yoophiya ewoora yootthawa, mwaha wooweera esidade ya oYerusalemu yaamurowa onyaanyiwa. (Math. 24:3; Luka 21:20, 24) Vanonto, yaarowa otthawela woowiini? Yesu aalenle paahi weera: “Vano, ale eneera ekhale oYudeya, etthawele omwaako.” (Luka 21:21) Muttetthe ole saakhala miyaako sintxipale. Vanonto, yaarowa otthawela mwaako heeni?
9. Mwaha wa heeni akristu yeeraaya yiikoheke mwaako heeni yaarowaaya otthawela? (Nwehe maapa.)
9 Moone miyaako akristu ale apaale yaarowaaya otthawelawo: miyaako sa oSamariya, miyaako sa oGalileya, mwaako Hermoni, miyaako sa oLíbano ni miyaako sa eparte ekina ya Yordani. (Nwehe maapa) Isidade ikina saakhala mmiyaakoni mmo, pooti weeraka saakhala ntoko ti soovareleleya. Mwa ntakihero, esidade ya oGamala yaari vasulu va mwaako woorakama ni waari wooxupa ophiyavo. Ayuda akina yannoona esidade ele okhala nipuro noophwanelela otthawelawo. Menento oGamala naari nipuro ayuda ni aroma yaawanaayawo, ni atthu antxipale a weiwo yaakhwa.b
Saakhala miyaako sintxipale seiyo akristu yeeraaya etthawelewo, mene khaiyene miyaako sootheene saari soovareleleya (Nwehe eparagrafu 9)
10-11. (a) Moota heeni Yehova aavahaawe miruku akristu? (Aheberi 13:7, 17) (b) Moota heeni akristu yaattottenlaaya mureerelo mwaha woowiiwelela ale yaahoolela? (Nwehe efootu.)
10 Onooneya weera Yehova annaweettiha akristu moorweela mwa alopwana yaahoolela muloko. Moovira etempu, namathola-thola Eusébio, oolepa eeraka: “Atthu a muloko wa oYerusalemu, ehooleliwaka ni Muluku, yaahaakhela miruku saavahiwa ni alopwana oothanliwa. Awosa yaaleeliwa weera . . . etthawe esidade ele ehaakunveene opatxera ekhotto, ni etthawele esidade ya oPereia yiitthaniwa Pela.” Otthawela oPela, onooneya weera yaari yoothanla yooreera mwaha wooweera esidade ele khayaarakamelanne ni Yerusalemu, ni atthu yaaheereke waakuva ophiya. Opwaha mwa yeeyo, atthu antxipale yaakhala oPela, khaiyene yaari ayuda, nto mwaha wa yeeyo, awo khiyaarowa weerera owana ni anakhotto ooRoma. — Nwehe maapa.
11 Akristu yaatthawenle omwaako, yaavarihela miruku sa Paulo sa ‘owiiwelela ale enhoolela’ muloko. (Mmusome Aheberi 13:7, 17.) Yookhumelela aya, atthu a Muluku yaavuluwa. Yooweereya ennoonihera weera Muluku khaahiñye atthu awe ‘yaaweherera esidade erinono aliserse eekhaikhai,’ Omwene wa Muluku. — Aheb. 11:10.
Pela aari oovareleleya (Nwehe eparagrafu 10-11)
12-13. Moota heeni Yehova onweettihaawe atthu awe emaara ya maxupo?
12 Etthu ninxutteraahu: Yehova onnaavarihela muteko ale enhoolela muloko weera aavahe miruku soowiiwanyeya atthu awe. Mbiblyani aakhalamo matakihero a moota Yehova onaavarihelaawe muteko atthu weera ehoolele muloko awe etempu yooxupa. (Ola. 31:23; Nsal. 77:21 [77:20, Tradução do Novo Mundo]) Olelo ninnoona itthu sintxipale sinoonihera weera Yehova onnavirelela waavarihela muteko atthu weera ehoolele muloko awe.
13 Mwa ntakihero, emaara yaakhumelenlaaya eretta ya Coronavíru, ale ‘enhoolela muloko,’ yaavaha miruku sootthuneya. Asitokweene a mmulokoni yaahaakhela miruku weera ekwanihereke soohaawela soomunepani sa asinna ni asirokora. Apatxerakaru Coronavíru, nompaka konkreesu ni muulumo oopwahaka 500 ninvarihelaka muteko internet, TV ni rádio. Ni yootxa yoomunepani khiyaahiñye okumiheriwa. Mwaha wa yeeyo, hiyo naavirelela okhala oowiiraana. Nroromeleke weera, nihipwatthaka sooweerera ninrowaahu oviriha muhoolo, Yehova onoorowa ovirelela waakhavihera ale enhoolela muloko weera epakeke soothanla mwa miruku weera ntthareke. Ohiya paahi omuroromela Yehova ni wiiwelela malamulo awe, mikhalelo heeni mikina sinrowa onikhavihera okhala oolikaneene wa maxupo matokweene ni opaka itthu mwa miruku mpuwa mwa maxupo awo?
MUKHALENO NSIVELO NTOKWEENE NI NWAAKHELEKE ALETTO
14. Moovarihana ni Aheberi 13:1-3, mikhalelo heeni akristu yaatthuneyaaya woonihera vaavo Yerusalemu aahalelaawe onyaanyiwa?
14 Vaavo maxupo matokweene enrowaaya opatxera, nneereke otthuneya wooniherana nsivelo mukina ni mukhwaawe opwaha khalayi. Yapatxera vale, nneereke otthuneya otthara ntakihero na akristu yaakhala oYudeya ni oYerusalemu. Imaara sootheene awo yannooniherana nsivelo mukina ni mukhwaawe. (Aheb. 10:32-34) Mene vaavo saahalaaya iyaakha vakhaani weera Yerusalemu anyaanyiwe, akristu ale wannatthuneya waatxeerera wooniherana waya ‘nsivelo ntokweene’ ni “owàkhela aletto.”c (Mmusome Aheberi 13:1-3.) Etthu emoha-moharu enimweereya ni hiyo vaavo elapo ela yoonanara enrowaaya ophiya okhwipi.
15. Mwaha wa heeni akristu Aheberi yaatthuneyaaya woonihera nsivelo ntokweene ni okhaviherana mukina ni mukhwaawe etthawakaru oYerusalemu?
15 Vaavo anakhotto ooRoma yaamurukurenraaya Yerusalemu ni moohipisa emuhiya, akristu yaatthawa ekunxeene itthu vakhaaniini paahi. (Math. 24:17, 18) Awosa waatthuneya okhaviheranaka mukina ni mukhwaawe vaavo yaatthawelaaya omwaako ni yeeraaya yaaseke nipuro yaarowaaya okhalaka. Moohihovela, atthu antxipale yaakhala “mothoiwani” ni eyo yaamwaavaha eparakha akristu weera yoonihere nsivelo ntokweene ni waakhelana ekhaviheranaka mukina ni mukhwaawe ni ekawanaka itthu yaaraayano. — Tito 3:14.
16. Moota heeni ninrowaahu owoonihera nsivelo asinna ni asirokora yaawo enhaawela nikhavihero nahu? (Nwehe efootu.)
16 Etthu ninxutteraahu: Nsivelo ninnaneeriha waakhavihera asinna emaara yeeyo enhaawelaaya nikhavihero nahu. Atthu a Muluku eri oolikaneene waavaha nikhavihero noomunepani ni na weerutthuni asinna ni asirokora etthanwe mmawannyaya mwaha wa ikhotto naari irisa sa ephattu. Murokora mmoha a wUcrânia otthanwe owannyawe mwaha wa ekhotto, ohimme ha: “Ninnoona ntata na Yehova nneettihaka ni nnikhaviheraka moorweela mwa asinna. Awo aanaakhela nnene ni aanikhavihera wUcrânia, oHungria ni vano wAlemanha nno.” Ale enwaakhela nnene asinna ni asirokora ni okosoopa soohaawela saya, enkhala ntoko ikaruma mmatatani mwa Yehova. — Mir. 19:17; 2 Akor. 1:3, 4.
Akristu olelo va etthanwe mmawannyaya ennahaawela nikhavihero nahu (Nwehe eparagrafu 16)
17. Mwaha wa heeni oraaya wootthuneya viinaano va wunnuwihera nsivelo ntokweene ni okhala oowaakhela aletto?
17 Moohihovela, okhaviherana mukina ni mukhwaawe, onoorowa okhala wootepa otthuneya muhoolo opwaha olelo va. (Hab. 3:16-18) Ni Yehova onnanikhavihera wunnuwihera nsivelo ntokweene ni owaakhela aletto, mikhalelo seiyo sinrowa okhala sootepa otthuneya etempu yeeyo ya maxupo.
ETTHU ENROWA WEEREYA MUHOOLO
18. Moota heeni ninrowaahu waatakiha akristu Aheberi a eseekulu yoopatxera?
18 Ntoko yooweereya enooniheraaya, akristu ale yaatthawenle omwaako, yaawera osepa maxupo yaakhumelenle oYerusalemu. Awo yaahiya esidade ele, mene Yehova khaahiñye. Ankhanto mahiku ahu ala? Hiyo khansuwenle nnene sene moota itthu sinrowaaya weereya muhoolo. Mene Yesu onleela weera nintthuneya okhala oolikaneene. (Luka 12:40) Nave-tho murummwa Paulo oohima va ekaarta aalepelaawe akristu Aheberi, miruku seiyo siri soovareleya muteko mahiku ahu ala ntoko saaraaya soovareleya muteko eseekulu yoopatxera. Nave-tho Yehova mwaneene, onnanroromeliha eeraka weera khanrowa onihiya naari oninyanyala. (Aheb. 13:5, 6) Nivirelele waasaasa ni murima ahu wootheene esidade ehinrowa onyaanyiwa, Omwene wa Muluku. Napaka eyo, nnoorowa ophwanya mareeliho oohimala Omwene owo onrowaaya okumihera. — Math. 25:34.
ETXIPO 157 Vano Ohaavo Murettele!
a Khalayi, isidade saalamuleliwa ni mwene mmoha. Esidade ntoko eyo yaarowa wooniwaka ntoko omwene mmoha. — Eph. 14:2.
b Eyo yeereñye eyaakha ya 67 Kristu awiiyeene, ehivinreene etempu yintxipale akristu etthawakaru oYudeya ni oYerusalemu.
c Masu ooweera “nsivelo ntokweene” pooti otaphulela nsivelo nenno enooniheranaaya amusi, mene Paulo oovarihela muteko masu ala atthunaka ohima nsivelo nenno nnooniheranaahu mmulokoni.