Bɔnɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Tsɔse Ni Hehi Konɛ A Fiɛɛ Ha
1. Kekleekle ligbi nɛ o ngɔ o he kɛ wo fiɛɛmi nítsumi ɔ mi ɔ, kɛ e pee mo kɛɛ?
1 Anɛ o kai kekleekle ligbi nɛ o ngɔ o he kɛ wo wehi a mi fiɛɛmi nítsumi ɔ mi ɔ lo? Eko ɔ, gbeye nu mo. Ke nɔ nɛ e kɛ mo kase Baiblo ɔ nɛ e kɛ mo ya fiɛɛmi ɔ jio, fiɛɛlɔ kpa ko nɛ e kɛ mo ya jio, atsinyɛ jemi ko be he kaa o bua jɔ yemi kɛ buami nɛ e kɛ ha mo ɔ he. Amlɔ nɛ ɔ nɛ o ji fiɛɛlɔ nɛ e he be nɛ ɔ, mo hu o ma nyɛ maa ye bua ni hehi konɛ a fiɛɛ.
2. Mɛni e sa kaa fiɛɛli hehi nɛ a kase?
2 E sa nɛ fiɛɛli hehi nɛ a kase bɔnɛ a kɛ nihi jeɔ ní sɛɛmi sisi ha, bɔnɛ a kɛ Baiblo ɔ tsuɔ ní ngɛ sinyahi a nya ha, bɔnɛ a kpaleɔ ya slaa nɔ ha, kɛ bɔnɛ a kɛ nihi jeɔ Baiblo mi nikasemi sisi ha. E sa nɛ a kase blɔ slɔɔtohi a nɔ nɛ a guu kɛ fiɛɛɔ ɔ. Blɔ nɛ ɔ ekomɛ ji odase nɛ a yeɔ ngɛ nítsumi hehi kɛ gbɛjegbɛhi a he. Nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ o maa pee kɛ ga nɛ o maa wo mɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ́ a ya a hɛ mi ngɛ blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ.
3. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi konɛ mɛ hu a hyɛ nɛ a kase?
3 Moo Pee Kɛ Tsɔɔ Lɛ Nɛ E Hyɛ: Yesu ngɔɛ e nya kɛkɛ kɛ tsɔɔ we e kaseli ɔmɛ bɔnɛ a fiɛɛ ha, se e fiɛɛ kɛ tsɔɔ mɛ nɛ a hyɛ. (Luka 8:1; 1 Pet. 2:21) Ke o to blɔ nya kaa o kɛ fiɛɛlɔ he ko maa ya fiɛɛmi ɔ, moo ngɔ munyu kpiti ko nɛ fiɛɛlɔ he ɔ ma nyɛ maa kase kɛ tsu ní, o ma nyɛ ma je fiɛɛmi munyu nɛ ɔ eko kɛ je asafo ɔ womi ɔmɛ eko mi. Lɔɔ se ɔ, moo fiɛɛ ngɛ kekleekle sinya a aloo sinya enyɔne ɔ hu nya konɛ fiɛɛlɔ he ɔ nɛ e bu bɔnɛ o ngɛ fiɛɛe ha a tue. Ke nyɛ je we ko mi kɛ yaa we kpa mi ɔ, o ma nyɛ ma bi fiɛɛlɔ he ɔ konɛ e de mo nɔ́ heje nɛ e susu kaa o fiɛɛmi ɔ pi si ɔ. Enɛ ɔ ma ha nɛ e maa na kaa se nami ngɛ he kaa e kɛ ni kpahi ma tsu ní ngɛ fiɛɛmi nítsumi ɔ mi, nɛ lɔɔ hu ma ha nɛ e maa kplɛɛ ga womi nɛ o ma kɛ ha lɛ ke e fiɛɛ kɛ tsɔɔ nɔ ko ta a nɔ.
4. Ke fiɛɛlɔ he ko fiɛɛ nɛ wa bu tue ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua lɛ?
4 Moo Wo Lɛ Ga: Jehanɛ se hu ɔ, Yesu ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ha e kaseli ɔmɛ ngɛ bɔnɛ a maa fiɛɛ ha a he. (Mat. 10:5-14) Mo hu o ma nyɛ maa ye bua fiɛɛlɔ he ko jã nɔuu. Ke e su e nɔ nɛ e maa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nɔ ko ɔ, moo bu lɛ tue saminya. Lɔɔ se ɔ, ke nyɛ je nɔ ɔ ngɔ kɛ yaa a, jee o tsui mi nɛ o je e yi ngɛ nɔ́ pɔtɛɛ ko nɛ e pee ɔ he, ke o yɔse he komɛ nɛ e biɔ nɛ e ya e hɛ mi ngɛ po ɔ, mo je e yi. Loko o kɛ ga womi ko ma ha lɛ ɔ, o ma nyɛ maa mlɛ nɛ o hyɛ kaa e maa pee pe bɔnɛ e pee ɔ ngɛ sinya kpa nya lo. Eko ɔ, gbeye lɛ ha nɛ e pee jã a nɛ. Mo ha nɛ e hi o juɛmi mi kaa, e slo fiɛɛlɔ tsuaa fiɛɛlɔ kɛ e mɔde bɔmi, nɛ behi fuu ɔ, pi blɔ kake nɔ pɛ nɛ a guu kɛ peeɔ nɔ́ ko.—1 Kor. 12:4-7.
5. Mɛni wa ma nyɛ ma de ke wa ngɛ hlae nɛ waa wo nɔ ko ga?
5 Be komɛ ɔ, fiɛɛlɔ he ko ma bi mo ga womi. Se ke e pee we jã po ɔ, moo sɛ hlami nɛ o ye bua lɛ. Kɛ o ma plɛ kɛ gu ga blɔ nɔ kɛ tsu enɛ ɔ he ní ha kɛɛ? Nɔ́ nɛ fiɛɛli komɛ nɛ a ngɛ níhi a si kpami deɔ kɛkɛ ji, “I kpa mo pɛɛ i suɔ nɛ ma tsɛ o tue se ngɛ nɔ́ ko he bɔɔ.” Aloo, “Kɛ o na o fiɛɛmi ɔ ha kɛɛ?” O ma nyɛ ma de lɛ hu ke, “Benɛ i ji fiɛɛlɔ he ɔ, e yee ha mi kaa ma . . . , se nɛ́ i pee . . . ɔ, e ye bua mi.” Be komɛ ngɛ nɛ e he maa hia nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛɛ hyɛ Reasoning womi ɔ mi. Bɔnɛ pee nɛ e ko pee kaa nɔ́ nɛ o kɛ munyuhi fuu ngɛ lɛ haoe heje ɔ, moo wo lɛ ga ngɛ nɔ́ kake pɛ nɛ e sa kaa e bɔ he mɔde ɔ he.
6. Ke wa ngɛ wa fiɛɛmi nítsumi ɔ he munyu tue ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ wa ma nyɛ ma de ke “dade duɔɔ dade nya” ngɛ?
6 Dade Duɔɔ Dade Nya: Paulo wo Timoteo, nɛ e ji sane kpakpa fiɛɛlɔ nɛ e nane pi si ɔ he wami kaa e ya e hɛ mi ngɛ ní tsɔɔmi mi daa. (1 Tim. 4:13, 15) Eko ɔ, jeha babauu ji nɛ ɔ nɛ o bɔni fiɛɛmi yami mohu lɛɛ, se e sa kaa o tsa nɔ nɛ o ya hɛ mi ngɛ bɔnɛ o fiɛɛɔ ha a mi. Moo kase ní kɛ je nihi nɛ o kɛ mɛ yaa fiɛɛmi ɔ a ngɔ. O ma nyɛ maa kase ní kɛ je nihi nɛ a be níhi a si kpami tsɔ ɔ po a ngɔ konɛ mo hu o pee klaalo kaa o maa ye bua nihi, titli ɔ, fiɛɛli hehi nɛ mɛ hu a he nɛ be ngɛ sane kpakpa fiɛɛmi nítsumi ɔ mi.—Abɛ 27:17.