Bɔnɛ Waa Kɛ Sane Kpakpa Nɛ Je Mawu Ngɔ!
Womiyo ɔ Ma Tsu Ní Ha Womiyo Ehe Nɛ A Pee Nɛ E Ye Bua Wɔ Kɛ Pee Se Slaami Konɛ Wa Kɛ Je Baiblo Mi Nikasemi Sisi
1. Mɛni womiyo ehe a je kpo ngɛ “Poo O Tsui He Piɛ!” Kpe Ngua a sisi nɛ́ a kɛ pee se slaami konɛ wa kɛ je Baiblo mi nikasemi sisi ɔ?
1 Benɛ wa ya “Poo O Tsui He Piɛ!” Kpe Ngua a, wa bua jɔ kaa wa nine su womiyo ehe nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee se slaami nɛ wa kɛ je Baiblo mi nikasemi sisi ɔ nɔ. Sane Kpakpa Nɛ Je Mawu Ngɔ! womiyo ɔ ngɛ kaa Mɛni Mawu Ngɛ Hlae Ngɛ Wa Dɛ womiyo ɔ nɛ a kɛ to nane mi ɔ. E mi nikasemi ɔmɛ ngɛ kpitikpiti. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ wetsɛ ɔ nɛ je Baiblo mi nikasemi sisi ngɛ e sinya a nya. Mɛni Mawu Ngɛ Hlae Ngɛ Wa Dɛ womiyo ɔ tu níhi nɛ a hlaa ngɛ Kristofoli a dɛ, nɛ a he ma nyɛ maa wa ha nikaseli hehi kaa a maa kplɛɛ nɔ ɔ he munyu, se womiyo ehe nɛ ɔ lɛɛ e tu sane kpakpa a nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he munyu.—Níts. 15:35.
2. Mɛni heje nɛ a pee Sane Kpakpa womiyo ɔ?
2 Mɛni heje nɛ a pee womi ɔ ngɛ? Nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ bi nɛ a pee womi ko nɛ e mi he wɛ nɛ́ maa gbla nihi kɛ ba anɔkuale ɔ he konɛ a kɛ mɛ nɛ kase Baiblo Tsɔɔmi womi ɔ, nɛ ji womi titli nɛ wa guɔ nɔ nɛ waa kɛ nihi kaseɔ Baiblo ɔ. Nihi nɛ a bua jɔɛ womi kanemi he ɔ suɔ kaa a maa kase Baiblo ɔ kɛ gu womiyo ɔmɛ a nɔ. Jehanɛ hu ɔ, e he wɛ kaa a ma je womiyohi a sisi kɛ ya gbihi fuu a mi.
3. Mɛni lɛ ha nɛ womiyo nɛ ɔ ngɛ slɔɔto ngɛ womi kpahi nɛ waa kɛ nihi kaseɔ he ɔ?
3 Bɔnɛ A Pee Womi ɔ Ha: A ngma womihi nɛ waa kɛ nihi kaseɔ ɔ nɛ a mi wɛ konɛ ke nihi kane ngɛ a dɛhe po ɔ, a nu anɔkuale ɔ sisi. Se womiyo nɛ ɔ lɛɛ e ngɛ slɔɔto. Kaselɔ ɔ hia tsɔɔlɔ nɛ e ye bua lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke o kɛ womiyo nɛ ɔ maa ha nɔ ko ɔ, e maa hi saminya kaa o kɛ nɔ ɔ nɛ susu kuku kake loo enyɔ he. Akɛnɛ kuku ɔmɛ ngɛ kpitikpiti heje ɔ, o kɛ nɔ ɔ ma nyɛ ma susu he ngɛ e sinya a nya loo e nítsumi he. E maa hi wawɛɛ kaa waa kɛ nikasemi 1 ɔ maa je sisi, se wa ma nyɛ maa je sisi ngɛ he tsuaa he ko.
4. Mɛni blɔ nɔ nɛ womiyo nɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa tsɔɔ ní kɛ jeɔ Baiblo ɔ mi tɛɛ?
4 Ngɛ wa womihi fuu a mi ɔ, wa naa sane bimihi nɛ a ngma amɛ a heto ngɛ kuku ɔmɛ a mi. Se ngɛ womiyo nɛ ɔ blɔ fa mi ɔ, Baiblo ɔ mi titli ji he nɛ a maa na heto ɔmɛ ngɛ. Nihi fuu suɔ kaa a maa kase ní kɛ je Baiblo ɔ mi mohu pe nɛ a maa kase ngɛ wa womi ɔmɛ a mi. Enɛ ɔ he ɔ, a ngmɛ́ ngmamihi nɛ a tsɛ se ɔmɛ a mi munyu. E sa nɛ a kane ngɛ Baiblo ɔ mi. Enɛ ɔ yeɔ bua nikaseli ɔmɛ nɛ a naa kaa Mawu munyu ɔ nɛ a ngɛ kasee ɔ nɛ.—Yes. 54:13.
5. Mɛni heje nɛ e sa nɛ ní tsɔɔlɔ ɔ nɛ e dla e he saminya loko e kɛ nihi ya pee nikasemi ɔ?
5 Womiyo ɔ tsɔɔ we ngmami ɔmɛ tsuo a mi. Mɛni heje? A pee lɛ ja konɛ e ye bua nikaselɔ ɔ nɛ e bi sanehi konɛ ní tsɔɔlɔ ɔ nɛ e ngɔ he bemi kɛ tsɔɔ ní. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa dla wa he saminya loko waa kɛ nihi ya pee nikasemi ɔ. Se mo kadi: Koo tu munyu fuu. Wa suɔ nɛ waa tsɔɔ Ngmami ɔmɛ a mi. Se ke wa ha nikaselɔ ɔ blɔ nɛ e tsɔɔ bɔnɛ e nu ngmami ɔ sisi ha a, e náa he se wawɛɛ. Ke waa kɛ sane bimihi tsu ní ngɛ ga blɔ nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua lɛ konɛ e nu ngmami ɔ sisi.—Níts. 17:2.
6. Mɛni blɔ nɔ waa kɛ womiyo ɔ ma tsu ní (a) ngɛ hehi nɛ nihi a juɛmi peeɔ mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ Mawu kɛ Baiblo ɔ he? (b) kɛ fiɛɛ ngɛ wehi a mi? (d) kɛ je Baiblo mi nikasemi sisi tɛɛ? (e) kɛ pee se slaami?
6 Wa ma nyɛ maa ngɔ womiyo nɛ ɔ kɛ tsu ní be tsuaa be kaa bɔnɛ waa kɛ womihi nɛ waa kɛ nihi kaseɔ ɔ tsuɔ ní ɔ, ekɔ we he eko womi nɛ a tsɔɔ kaa a kɛ ha ngɛ nyɔhiɔ ɔ mi. Nihi fuu bua maa jɔ he kaa a kɛ nihi maa je Baiblo mi nikasemi sisi tɛɛ ngɛ a sinya amɛ a nya. Jehanɛ hu ɔ, kaa bɔnɛ a de ngɛ kpe ngua a sisi ɔ, ke waa kɛ tsu ní be mi nɛ wa ya slaa nɔ ko nɛ je bua jɔmi kpo ɔ, e ma ha nɛ “se slaami ɔ maa pee bua jɔmi nitsɛ!”—Hyɛ dakahi nɛ ngɛ bafa 5-7.
7. Mɛni blɔ nɔ o maa gu nɛ o kɛ womiyo ɔ maa pee Baiblo mi nikasemi?
7 Bɔnɛ O Maa Pee Nikasemi ɔ Ha: Wa ma nyɛ maa kane sane bimi nɛ a ngma lɛ agboagbo nɛ a to nya a kɛ je ní sɛɛmi ɔ sisi. Lɔɔ se ɔ, kane kuku ɔ kɛ ngmamihi nɛ a kpɛ̃ mɛ ɔ. Moo gu ga blɔ nɔ nɛ o bi wetsɛ ɔ sanehi konɛ o kɛ ye bua lɛ nɛ e nu ngmami ɔmɛ a sisi. Loko nyɛ maa ya fã nɛ nyɛɛ se ɔ nɔ ɔ, mo bi wetsɛ ɔ nɛ e ha sane bimi nɛ a ngma lɛ agboagbo ɔ heto, konɛ o hyɛ kaa e nu sisi lo. Ngɛ se slaamihi nɛ wa maa pee kɛ sɛ hlami ɔmɛ a mi ɔ, e maa hi wawɛɛ kaa o kɛ lɛ maa susu sane bimihi nɛ a ngma mɛ agboagbo ɔ kake pɛ he. Ke be ngɛ mi pue ɔ, wa ma nyɛ maa susu nikasemi ɔ tsuo he.
8. Mɛni e sa kaa wa de loko wa tsɛ ngmami ko, nɛ mɛni heje?
8 Ngmamihi nɛ a ngma munyungu “kane” kɛ sɛ a hlami ɔmɛ nɛ a ha sane bimihi nɛ a ngma mɛ agboagbo ɔmɛ a heto. Ke wa ma tsɛ ngmami ko ɔ, wa ko de ke, “Bɔfo Paulo ngma ke” loo “Mo kadi nɔ́ nɛ Yeremia gba kɛ fɔ si ɔ.” Wetsɛ ɔ ma nyɛ ma susu kaa adesahi a munyu wa ngɛ kanee ɔ nɛ. E maa hi saminya kaa wa ma de ke, “Mawu Munyu ɔ de ke” loo “Mo kadi Baiblo gbami nɛ ɔ.”
9. Anɛ e sa nɛ waa kane ngmami ɔmɛ tsuo ke waa kɛ nɔ ko ngɛ ní kasee lo?
9 Anɛ e sa kaa waa kane ngmamihi nɛ a tsɛ se ɔ tsuo loo ní nɛmɛ nɛ a ngma “kane” kɛ wo a he ɔ pɛ lo? Si fɔfɔɛ ɔ lɛ maa tsɔɔ. Pi nɛ a tsɛ ngmami ɔmɛ a se nɛ a tsɔɔ wɔ he nɛ wa maa na munyu ko ngɛ Baiblo ɔ mi ngɛ kɛkɛ. Mohu ɔ, e he hia nɛ a susu munyu nɛ ngɛ eko tsuaa eko mi ɔ he. Se ngɛ be komɛ a mi ɔ, deka nɛ nikaselɔ ɔ be, bua jɔmi nɛ e be, loo ní nɛ e nyɛ we kanemi ɔ ma bi nɛ waa kane ngmamihi nɛ a ngma “kane” kɛ wo a he ɔmɛ pɛ.
10. Mɛni be e sa kaa waa pee tsakemi kɛ ya Baiblo Tsɔɔmi womi ɔ nɔ?
10 Be Nɛ Wa Ma Tsake Kɛ Ya Baiblo Tsɔɔmi Womi ɔ Nɔ: Ke waa kɛ nɔ ko kase ní kɛ su he ko nɛ wa na kaa nikasemi ɔ nu tso ɔ, wa ma nyɛ maa pee tsakemi kɛ ya Baiblo Tsɔɔmi womi ɔ nɔ loo wa ma tsa Sane Kpakpa womiyo ɔ nɔ kɛ ya su nyagbe. Fiɛɛli kɛ ní a se kɔmi nɛ tsu ní konɛ a le be nɛ e sa kaa a pee tsakemi ɔ. Ke wa pee tsakemi kɛ ya Baiblo Tsɔɔmi womi ɔ nɔ ɔ, anɛ e sa kaa waa je womi ɔ sisi lo? Tsa pi doo. E slo nɔ tsuaa nɔ nyɛmi. Se kɛ̃ ɔ, ke a ti sane ko mi ekohu ngɛ Baiblo Tsɔɔmi womi ɔ mi ɔ, e maa ye bua nikaseli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu.
11. Mɛni heje nɛ e sa kaa waa kɛ womiyo ehe nɛ ɔ nɛ tsu ní saminya a?
11 Ngɛ je nɛ sane kpakpa ko be mi nɛ ɔ mi ɔ, wa ná he blɔ ngua kaa wa maa fiɛɛ sane kpakpa nɛ se be, nɛ ji kaa, Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nɔ yee nɛ e be kɛe nɛ je ehe nɛ a yeɔ dami sane ngɛ mi ɔ maa ba! (Mat. 24:14; 2 Pet. 3:13) Wa he ye kaa nihi fuu maa kplɛɛ munyu nɛ Mawu ha nɛ a ngma nɛ ɔ nɔ, ke: “Mɛni ji afɛu! Nyɛɛ hyɛ manye munyu fiɛlɔ ko nyɛɛ yo ɔmɛ a nɔ kɛ ma; e hɛɛ manye munyu sɔuu; manye munyu ɔ kɔɔ tue mi jɔmi he! E ngɛ fiɛe ke a ye kunimi, nɛ e ngɛ Zion dee ke, ‘O Mawu ɔ ngɛ matsɛ yee!’” (Yes. 52:7) Nyɛ ha waa ngɔ womiyo ehe nɛ ɔ kɛ tsu ní konɛ waa kɛ sane kpakpa nɛ je Mawu ngɔ ɔ nɛ ha nihi nɛ kuma ngɛ mɛ yee ngɛ wa zugba kpɔ ɔ mi ɔ!
[Daka ngɛ bafa 5]
Hehi Nɛ Nihi A Juɛmi Peeɔ Mɛ Enyɔɔnyɔ Ngɛ Mawu Kɛ Baiblo ɔ He:
● Ngɛ he komɛ ɔ, fiɛɛli yɔse kaa ke a wo “Mawu” loo “Baiblo” nɔ ta pɛ ɔ, ní sɛɛmi ɔ se poɔ. Ke jã a, ngɛ kekle be nɛ o maa ya nɔ ɔ ngɔ ɔ, e maa hi kaa nyɛ maa susu sanehi nɛ haoɔ nihi ngɛ nyɛ kpɔ ɔ mi ɔ a he; kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, hiami nɛ e hia kaa wa ná nɔ yemi kpakpa, he nɛ wa ma ná yemi kɛ buami kɛ ha wekuhi ngɛ, kɛ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Eko ɔ, be mi nɛ waa kɛ lɛ na ní sɛɛmi fuu nɛ wa susu nɔ́ heje nɛ wa le kaa Mawu ngɛ kɛ nɔ́ heje nɛ Baiblo ɔ ji anɔkuale ɔ he se ɔ, loko wa ma nyɛ ma ha lɛ Sane Kpakpa womiyo ɔ.
[Daka ngɛ bafa 6]
Ke Wa Ngɛ Fiɛe Ngɛ Wehi A Mi:
● “I ba slaa mo nɛ ma tsɔɔ mo bɔnɛ e be ye kaa wa maa le yi mi nɛ Mawu to kɛ ha adesahi hwɔɔ se ɔ. Anɛ o susu hyɛ kaa Mawu maa je nɔ́ nami lo? [Ngmɛɛ lɛ blɔ nɛ e ha heto.] Womiyo nɛ ɔ tsɔɔ Baiblo ɔ mi he nɛ wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ. [Ha lɛ womiyo ɔ, nɛ o kane kekle kuku ɔ ngɛ nikasemi 1 ɔ mi, kɛ Yeremia 29:11.] Ngɛ ngmami nɛ ɔ nya a, anɛ o he ye kaa Mawu suɔ nɛ wa ná si himi kpakpa hwɔɔ se lo? [Ngmɛɛ lɛ blɔ nɛ e ha heto.] Ke o suɔ ɔ, womi ɔ ngɛ o dɛ ɔ maa pee o nɔ́. Ngɛ be kpa mi ɔ, wa ma susu kuku enyɔne ɔ he konɛ wa hla sane bimi nɛ ji, ‘Mɛni blɔ nɔ Mawu maa gu kɛ je níhi nɛ ngɔɔ haomi kɛ baa adesahi a nɔ ɔ kɛ je?’ ɔ heto ngɛ Baiblo ɔ mi.” Ke o na kaa wetsɛ ɔ ngɛ deka ngɛ kekleekle slaami be ɔ mi ɔ, o kɛ lɛ nɛ susu kuku enyɔne ɔ he nɛ nyɛɛ kane ngmami etɛ ɔmɛ. To blɔ nya nɛ o kpale ya slaa lɛ konɛ nyɛ susu sane bimi nɛ ji enyɔ ɔ he.
● “Nihi fuu sɔleɔ ke a sɛ haomi mi. Anɛ o sɔleɔ ngɛ be komɛ a mi lo? [Ngmɛɛ lɛ blɔ nɛ e ha heto.] Anɛ o susu kaa Mawu buɔ sɔlemi tsuo tue, aloo ekomɛ ngɛ nɛ e bui tue lo? [Ngmɛɛ lɛ blɔ nɛ e ha heto.] I ngɛ womiyo ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ tsɔɔ bɔnɛ Baiblo ɔ ha sane bimihi nɛ ɔmɛ a heto ha. [Ha lɛ womiyo ɔ nɛ o kɛ lɛ nɛ susu kekleekle kuku ɔ nɛ ngɛ nikasemi 12 ɔ mi ɔ he, nɛ nyɛɛ kane ngmamihi nɛ a ngma “kane” kɛ wo a he ɔmɛ.] Anɛ e be bua jɔmi kaa Mawu suɔ kaa e maa bu wɔ tue lo? Se loko wa ma ná sɔlemi he se kɛ pi si ɔ, e sa nɛ waa le Mawu saminya. [Mo bli kɛ ya nikasemi 2 ɔ nɛ o kane munyuyi wawi ɔmɛ kɛ tsɔɔ lɛ.] Ke o suɔ ɔ, ma je womiyo nɛ ɔ he kɛ ha mo konɛ ngɛ be kpa mi ɔ, wa ba susu bɔnɛ Baiblo ɔ ha sane bimihi nɛ a ngɛ bua jɔmi nɛ ɔmɛ a heto ha a he.”
● “Nihi susuɔ nɔ́ nɛ maa ba je nɛ ɔ nɔ hwɔɔ se ɔ he. Anɛ o susu kaa je ɔ mi si himi ɔ maa hi ligbi ko lo? [Ngmɛɛ lɛ blɔ nɛ e ha heto.] E peeɔ nihi fuu nyakpɛ kaa a maa le kaa sane kpakpa nɛ haa nɔ hɛ nɔ kami ngɛ Baiblo ɔ mi. Sane bimihi nɛ Baiblo ɔ ha a heto ɔ ekomɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ.” Ha lɛ womi ɔ konɛ e tsɔɔ sane bimi nɛ e bua jɔ he ngɛ womi ɔ se. Lɔɔ se ɔ, bli kɛ ya nikasemi ɔ nɔ nɛ o tsɔɔ lɛ bɔnɛ wa peeɔ nikasemi ɔ ha. Moo to blɔ nya nɛ o kpale ya slaa lɛ konɛ nyɛ susu sane bimi nɛ nyɛɛ se ngɛ jamɛ a nikasemi ɔ mi ɔ he.
[Daka ngɛ bafa 7]
Mo Kɛ Je Baiblo Mi Nikasemi Sisi Tɛ̃ɛ:
● “I ba nɛ ma ba tsɔɔ mo womi ehe nɛ a kɛ kaseɔ Baiblo ɔ. Nikasemi 15 lɛ ngɛ womi nɛ ɔ mi, nɛ a tsɔɔ he nɛ o maa na sane bimihi nɛ a he hia amɛ a hetohi ngɛ, ngɛ mo nitsɛ o Baiblo ɔ mi. [Tsɔɔ lɛ womiyo ɔ hɛ mi kɛ e se.] Anɛ o ka kaa o maa nu Baiblo ɔ sisi hyɛ lo? [Ngmɛɛ lɛ blɔ nɛ e ha heto.] E kasemi he wɛ kulaa, ha ma tsɔɔ mo. [Nyɛ susu sane bimi etɛne ɔ kekle kuku ɔ nɛ ngɛ nikasemi 3 ɔ mi ɔ he, nɛ nyɛɛ kane Kpojemi 21:4, 5. Ke e maa hi ɔ, nyɛ susu kuku nɛ nyɛɛ se ɔ kɛ ngmamihi nɛ a ngma “kane” ngɛ a he ɔ he.] Ke o suɔ ɔ, ma je womiyo nɛ ɔ he ha mo. Wa suɔ nɛ o bɔ mɔde konɛ o kɛ womi nɛ ɔ nɛ kase Baiblo ɔ. Ke o kase nɛ o bua jɔ he ɔ, o ma nyɛ ma tsa nɔ. Be kpa a, wa ma susu kekleekle nikasemi ɔ he. Mo kadi kaa bafa kake nɔ pɛ nɛ nikasemi ɔ ngɛ.”
[Daka ngɛ bafa 7]
Mo Kɛ Pee Se Slami:
● Ke o ya slaa nɔ ko nɛ je bua jɔmi kpo ngɛ munyu ɔ he ɔ, o ma nyɛ ma de ke: “Ye bua jɔ kaa i ba na mo ekohu. I suɔ nɛ ma ha mo womiyo nɛ ɔ nɛ jeɔ Baiblo ɔ mi kɛ haa sane bimihi nɛ a ngɛ bua jɔmi ɔ a heto ɔ. [Ha lɛ womiyo ɔ, nɛ o tsɔɔ lɛ womi ɔ se ɔ.] Munyuyi te nɛɛ lɛ o bua jɔ he wawɛɛ? [Ngmɛɛ lɛ blɔ nɛ e ha heto. Lɔɔ se ɔ, mo bli kɛ ya nikasemi nɛ e bua jɔ he ɔ.] Ha nɛ ma tsɔɔ mo bɔnɛ womiyo nɛ ɔ maa ye bua mo nɛ o na heto nɛ Baiblo ɔ ha a.” O kɛ lɛ nɛ susu kuku kake loo enyɔ kɛ ngmamihi nɛ a ngma “kane” ngɛ a he ɔ kɛ tsɔɔ lɛ bɔnɛ a kaseɔ womi ɔ ha. Baiblo mi nikasemi sisi o je ɔ nɛ! Moo je womiyo ɔ he kɛ ha wetsɛ ɔ, nɛ o to blɔ nya nɛ o kpale ya slaa lɛ. Ke nyɛ gbe nikasemi ɔ nya a, nyɛ susu nikasemi kpa nɛ wetsɛ ɔ maa hla a he loo nyɛɛ je womiyo ɔ sisi kulaa.