ADZESUA ASƐM 49
Jehovah Betsie Me Mpaabɔ Anaa?
“Hom bɛfrɛ me, na hom akɔ na hom eyi mpaa ama me, na metsie hom.”—JER. 29:12.
NDWOM 41 Tsie Me Mpaabɔ
DZA YERUBOSUSU HOa
1-2. Ebɛnadze ntsi na yebotum enya adwen dɛ Jehovah nntsie hɛn mpaabɔ?
BIBLE no ka dɛ: ‘Ma w’enyi nka Jehovah so mu, na ɔbɛma wo w’akoma n’ebisadze.’ (Ndw. 37:4) Dɛm anohoba yi ka akoma! Naaso ehwɛ a, ɔsɛ dɛ dɛm asɛm yi ma yenya adwen dɛ adze biara a yebebisa Jehovah no ɔbɛyɛ ama hɛn amonmu hɔ ara anaa? Ebɛnadze ntsi na dɛm asɛmbisa yi ho hia? Ɔwodze ma yensusu tsebea ahorow yi ho nhwɛ. Akyerɛbaa sigyanyi bi pɛ dɛ ɔkɔ Ahendzi Asɛmpakafo Skuul no bi, ntsi daa ɔbɔ ho mpaa. Naaso mfe pii abɛsen etwa mu a wɔnntoo nsa mmfrɛ no. Yarba kɛse bi abɔ onua aberantsɛ bi, ntsi daa ɔserɛ Jehovah dɛ ɔmma noho ntɔ no ama oeetum ayɛ pii wɔ asafo no mu. Naaso yarba no nkɔree. Awofo bi a wɔyɛ Christianfo mpaabɔ nye dɛ Jehovah mboa hɔn ba ma ɔnkɔ do ntsena nokwar no mu. Naaso abofra no si gyinae dɛ ɔronnsom Jehovah.
2 Bi a woara so ebisa Jehovah hɔ biribi naaso wo nsa nnkae. Iyi ntsi bi a enya adwen dɛ Jehovah tsie binom hɔn mpaabɔ na nnyɛ wodze no. Anaa enya adwen dɛ bi a ayɛ Jehovah bɔn bi. Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Janiceb so nyaa adwen a ɔtse dɛm. Nna ɔnye no kun pɛ dɛ wɔkɔsom wɔ Bethel, ntsi wɔbɔɔ ho mpaa. Ɔkaa dɛ: “Nna minyim paa dɛ ɔrennkyɛr koraa yɛbɔkɔ akɔsom wɔ Bethel.” Naaso dza nna wɔhwɛ kwan no ammba mu dɛm. Wɔdze mfe pii tweɔnee naaso wɔammfrɛ hɔn. Janice kaa dɛ: “Mo werɛ howee na meyɛɛ basaa. Metsee nka dɛ gyama mayɛ bɔn bi etsia Jehovah. Osiandɛ nna medze mfe pii abɔ Bethel a mepɛ dɛ mokɔ no ho mpaa. Naaso ebɛnadze ntsi na Jehovah annkasa moho?”
3. Ebɛnadze na yerubosusu ho wɔ adzesua yi mu?
3 Bi a yebotum enya adwen dɛ gyama Jehovah nntsie mpaa a yɛbɔ no. Jehovah n’asomfo anokwafo a wɔtsenaa ase tsetse mber mu no bi mpo nyaa adwen a ɔtse dɛm. (Job 30:20; Ndw. 22:2; Hab. 1:2) Ebɛnadze na obotum aboa wo ma aagye edzi dɛ Jehovah betsie wo mpaabɔ? (Ndw. 65:2) Dza ɔbɔboa hɛn ma yeenya dɛm asɛmbisa yi ho mbuae no, hom mma yendzi kan nsusu nsɛmbisa a odzidzi do yi mfa mpaa a yɛbɔ no ho: (1) Ebɛnadze na Jehovah bɛyɛ? (2) Ebɛnadze na Jehovah pɛ dɛ yɛyɛ? (3) Ɔtɔ da a, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛyɛ nsesa wɔ ndzɛmba a yebisa no mu?
EBƐNADZE NA JEHOVAH BƐYƐ?
4. Dɛ mbrɛ Jeremiah 29:12 ma yehu no, ebɛnadze na Jehovah ahyɛ hɛn bɔ dɛ ɔbɛyɛ?
4 Jehovah ahyɛ hɛn bɔ dɛ obetsie hɛn mpaabɔ. (Kenkan Jeremiah 29:12.) Nyankopɔn dɔ n’asomfo a wɔsom no nokwar mu no na ɔayɛ krado dɛ obetsie hɔn mpaabɔ aber nyinara. (Ndw. 10:17; 37:28) Naaso, iyi nnkyerɛ dɛ Jehovah dze dza yebisa nyina bɛma hɛn. Hɛn ebisadze no bi wɔ hɔ a, ɔsɛ dɛ yɛtweɔn kesi dɛ yɛbɔkɔ wiadze fofor no mu ansaana hɛn nsa aka.
5. Ebɛnadze na Jehovah hwɛ ansaana oetsie hɛn mpaabɔ? Kyerɛkyerɛ mu.
5 Sɛ yɛdze hɛn ebisadze bi to Jehovah n’enyim a, ɔhwɛ dɛ ɔnye dza ɔabɔ ne tsirmu dɛ ɔbɛyɛ no hyia anaa. (Isa. 55:8, 9) Dza Jehovah abɔ ne tsirmu dɛ ɔbɛyɛ no bi nye dɛ ɔbɛma nyimpa a wɔayɛ kor na wɔwɔ enyigye ahyɛ asaase yi do ma wɔ ne tumdzi ase. Naaso, Satan aka dɛ nyimpa botum edzi hɔnankasa hɔnho do ma woeesi hɔn yie. (Gen. 3:1-5) Adze a ɔbɛma adasamba ehu dɛ dza Abɔnsam aka no nnyɛ nokwar no, Jehovah ama nyimpa kwan dɛ hɔnankasa ndzi hɔnho do tum. Na wɔabɛda edzi dɛ nyimpa no tumdzi mbom na akɛfa ɔhaw a yerihyia no ndɛ no mu pii aba. (Ɔsɛnk. 8:9) Naaso yenyim dɛ Jehovah rinnyi dɛm haw yi nyina mmfi hɔ sesei. Sɛ ɔyɛ dɛm a, nyimpa binom benya adwen dɛ nyimpa no tumdzi ye na obotum ama adasamba ho aatɔ hɔn.
6. Ebɛnadze ntsi na yɛgye dzi dɛ Jehovah dɔ hɛn na ɔyɛ dza ɔtsen aber nyina?
6 Sɛ Jehovah n’asomfo binom hɔn mpaabɔ dzi nsɛ mpo a, bi a ɔsor kwan a ɔbɛfa do ebua no mu biara. Dɛ nhwɛdo no, aber a yarba bi a no mu yɛ dzen bɔɔ Ɔhen Hezekiah no, ɔserɛɛ Jehovah dɛ ɔmma noho ntɔ no. Jehovah tsiee ne mpaabɔ no na ɔsaa no yarba. (2 Ahe. 20:1-6) Naaso aber a ɔsomafo Paul serɛɛ Jehovah dɛ onyi ne “honam mu nsoɛ” mfi hɔ no, Jehovah ennyi emmfi hɔ. Obotum aba dɛ nna iyi yɛ yarba bi a ɔretseetsee no. (2 Cor. 12:7-9) Ma yɛnhwɛ dza ɔtoo ɔsomafo James na ɔsomafo Peter so. Nna Ɔhen Herod pɛ dɛ oku hɔn beenu no. Dɛm ntsi enuanom no bɔɔ mpaa maa Peter na ɔbɛyɛ dɛ wɔbɔɔ bi so maa James. Naaso, wokum James, na Peter dze, Jehovah maa ɔbɔfo bi kɛgyee no. (Andw. 12:1-11) Iyi ntsi bi a yebebisa dɛ, ‘Ebɛnadze ntsi na Jehovah gyee Peter na ɔanngye James?’ Bible no nnka iyi ho asɛm.c Naaso dza yenyim nye dɛ Jehovah dze, “emumuyɛ” anaa atsɛnkyew biara nnyi n’akwan mu. (Deut. 32:4) Afei so, yenyim dɛ nna Jehovah dɔ Peter na James nyina. (Nyi. 21:14) Ɔtɔfabi a, dza yɛbɔ ho mpaa no, bi a ɔnnyɛ ɔno na hɛn nsa bɛka. Naaso osiandɛ yɛgye dzi dɛ Jehovah dɔ hɛn na ɔyɛ dza ɔtsen aber nyina ntsi, kwan a ɔfa do tsie hɛn mpaabɔ no, yɛnnkasa nntsia.—Job 33:13.
7. Ebɛnadze na ɔnnsɛ dɛ yɛyɛ, na ebɛnadze ntsi a ?
7 Ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛn tsebea toto afofor dze ho. Sɛ yɛbɛyɛ iyi ho mfatoho a, fa no dɛ abɔ mpaa aserɛ Jehovah dɛ ɔnnyɛ biribi pɔtsee bi mma wo. Naaso ɔnnyɛe mmaa wo. Ekyir yi, ihun dɛ saana obi so bɔɔ mpaa a ɔtse dɛmara, ma ɔtse dɛ mbrɛ Jehovah ayɛ nedze no ama no. Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Anna nyaa adwen a ɔtse dɛmara. Nna no kun Matthew enya cancer. Ntsi ɔserɛɛ Jehovah dɛ ɔmma noho ntɔ no. Dɛm aber no ara mu no, nna nkyerɛbaa beenu bi a hɔn mfe akɔ enyim so enya cancer. Dɛm ntsi Anna fi n’akoma mu bɔɔ mpaa maa no kun na ɔbɔɔ bi so maa nkyerɛbaa beenu no. Asɛm no nye dɛ, nkyerɛbaa beenu no ho tɔɔ hɔn, naaso no kun Matthew dze owui. Ahyɛse no, Anna n’adwen yɛɛ no dɛ gyama Jehovah na ɔama nkyerɛbaa beenu no ho atɔ hɔn. Na sɛ ɔyɛ ampa dɛm dze a, ebɛnadze ntsi na Jehovah enntsie mpaa a ɔbɔe maa no kun no? Siantsir a nkyerɛbaa beenu no ho tɔɔ hɔn no dze, yerunntum nnkyerɛ. Naaso dza yenyim nye dɛ, Jehovah ahyɛ bɔ dɛ obeyi ɔhaw a yɛrefa mu sesei no nyina efi hɔ korakora. Na ɔrohwɛ kwan dzendzenndzen so dɛ obenyan n’anyɛnkofo a woewuwu no nyina.—Job 14:15.
8. (a) Dɛ mbrɛ Isaiah 43:2 ma yehu no, ebɛnadze na Jehovah yɛ dze boa hɛn? (b) Sɛ yerihyia ɔhaw a, ebɛn kwan do na mpaabɔ botum aboa hɛn? (Hwɛ video a wɔato dzin Mpaabɔ Boa Hɛn Ma Yetum Gyina Ano.)
8 Jehovah bɔboa hɛn aber nyina. Jehovah yɛ hɛn Egya a ɔdɔ hɛn. Dɛm ntsi sɛ ohu dɛ yeruhu amandze a, ɔyɛ no yaw. (Isa. 63:9) Ɔhaw a yɛfa mu a ɔtse dɛ esutsen na gyaframee no, ɔnnyɛ ne nyina na Jehovah siw ano. (Kenkan Isaiah 43:2.) Naaso, ɔahyɛ hɛn bɔ dɛ ɔbɔboa hɛn ma ‘yeetwa’ haw a ɔtsetse dɛm no. Afei so, ɔremma haw no nnsɛɛ yɛnye no ntamu ebusuabɔ no. Ɔno da nkyɛn a, ɔdze no sunsum krɔnkrɔn no boa hɛn ma yetum gyina ɔhaw ano. (Luke 11:13; Phil. 4:13) Iyi ntsi, yɛgye dzi dɛ Jehovah bɛma hɛn dza yehia ama yaakɔ do egyina hɛn haw ano na yeetum akɔ do asom no nokwar mu.d
EBƐNADZE NA JEHOVAH PƐ DƐ YƐYƐ?
9. Dɛ mbrɛ James 1:6, 7 ma yehu no, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yenya gyedzi dɛ Jehovah bɔboa hɛn?
9 Jehovah pɛ dɛ yenya no mu awerɛhyɛmu. (Heb. 11:6) Ɔtɔfabi a, yebotum atse nka dɛ ɔhaw a yerihyia no so araa ma yɛyɛ ho hwee ara a, ɔrennyɛ yie. Iyi botum ama hɛn adwen mu ayɛ hɛn konsee dɛ Jehovah bɔboa hɛn anaa ɔrommboa hɛn. Naaso, Bible no ma yenya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah bɔboa hɛn ma yeetum ‘ehuruw atra fasu.’ (Ndw. 18:29) Dɛm ntsi ɔnnsɛ dɛ yɛma hɛn adwen mu yɛ hɛn konsee. Mbom ɔsɛ dɛ yɛdze gyedzi bɔ mpaa na yenya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah betsie hɛn mpaabɔ.—Kenkan James 1:6, 7.
10. Fa mfatoho kyerɛkyerɛ mbrɛ yebesi ayɛ hɛn mpaabɔ ho edwuma no mu.
10 Jehovah pɛ dɛ yɛyɛ hɛn mpaabɔ ho edwuma. Dɛ nhwɛdo no, onua bi botum abɔ mpaa aserɛ Jehovah dɛ ɔmma n’edwumawura mma no kwan ma ontum nnkɔ ɔmantɔw ehyiadzi. Ebɛnadze na Jehovah botum ayɛ wɔ dɛm mpaa no ho? Obotum ama onua no akokodur a ɔdze bɔkɔ n’edwumawura no hɔ. Naaso ɔsɛ dɛ onua no nankasa kɔ na ɔnye n’edwumawura no kɛkasa. Bi a, no ho behia dɛ ɔkɔ do ara nye n’edwumawura no kasa. Obotum so nye odwumayɛnyi bi asesa ber a ɔdze yɛ edwuma no mu. Sɛ no ho ba hia a, obotum aka akyerɛ n’edwumawura no dɛ ɔntsew ber a ɔdze bɔkɔ ehyiadzi no mfi n’akatua mu.
11. Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛkɔ do bɔ dza ohia hɛn no ho mpaa?
11 Jehovah pɛ dɛ yɛkɔ do bɔ dza ɔhaw hɛn no ho mpaa. (1 Thess. 5:17) Asɛm bi a Jesus kae no ma yehu dɛ ɔnnyɛ dza yɛbɔ ho mpaa no nyina na hɛn nsa bɛka no ntsɛmara. (Luke 11:9) Naaso ɔnnsɛ dɛ yɛpa abaw! Mbom ɔsɛ dɛ yɛkɔ do yer hɛnho na yɛbɔ ho mpaa mpɛn pii. (Luke 18:1-7) Sɛ yɛkɔ do bɔ dza ohia hɛn no ho mpaa a, nna yɛrema Jehovah ehu dɛ adze no hia hɛn. Afei so, dɛm a yɛyɛ no kyerɛ dɛ yɛgye dzi dɛ Jehovah nye obi a obotum aboa hɛn.
ƆTƆ DA A, EBƐNADZE NTSI NA ƆSƐ DƐ YƐYƐ NSESA WƆ NDZƐMBA A YEBISA NO MU?
12. (a) Sɛ yɛrobɔ biribi ho mpaa a, ebɛn asɛm na ɔsɛ dɛ yebisa hɛnho, na ebɛnadze ntsi a? (b) Sɛ yɛrobɔ mpaa a, ebɛnadze na yɛbɛyɛ dze akyerɛ dɛ yebu Jehovah? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “Dza Mobɔ Ho Mpaa No Kyerɛ Dɛ Mubu Jehovah Anaa?”)
12 Sɛ hɛn nsa nka nnkaa dza yɛabɔ ho mpaa no a, yebotum ebisa hɛnho dɛm nsɛmbisa ebiasa yi. Odzi kan, yebotum ebisa hɛnho dɛ, ‘Dza mihia paa no na morobɔ ho mpaa no anaa?’ Mpɛn pii no, ɔyɛ a yɛtse nka dɛ yenyim dza oye ma hɛn, naaso ebɔhwɛ no, nna bi a dza yeribisa no do remmba hɛn mfaso. Dɛ nhwɛdo no, sɛ yɛrobɔ ɔhaw bi a yerihyia ho mpaa a, bi a nna kwan a yɛpɛ dɛ yɛfa do dzi ho dwuma no nnyɛ kwan pa. Mbom bi a kwan pa bi wɔ hɔ. Afei so, obotum aba dɛ dza yeribisa no nye Jehovah n’apɛdze nnhyia. (1 John 5:14) Ma yensusu awofo a yɛkaa hɔnho asɛm wɔ nkyekyɛmu kor no mu no ho nhwɛ. Wɔbɔɔ Jehovah mpaa dɛ ɔmboa hɔn ba no ma ɔnkɔ do ntsena nokwar no mu. Mpaa a wɔbɔe no, nna ɔtse dɛ mbrɛ mfom biara nnyi ho. Naaso, ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ Jehovah nnhyɛ obiara dɛ ɔnsom no, mbom ɔpɛ dɛ hɛn mu biara a hɛn mba so ka ho si gyinae dɛ yɛbɔsom no. (Deut. 10:12, 13; 30:19, 20) Ntsi nkyɛ dza ɔsɛ dɛ awofo no serɛ Jehovah nye dɛ ɔmboa hɔn ma wontum nkyerɛkyerɛ hɔn ba no ma ɔmbɔdɔ Jehovah na ɔmfa no nyɛnko.—Mbɛ. 22:6; Eph. 6:4.
13. Dɛ mbrɛ Hebrewfo 4:16 ma yehu no, ebɛn aber na Jehovah bɔboa hɛn? Kyerɛkyerɛ mu.
13 Asɛmbisa a otsia ebien a yebotum ebisa hɛnho nye dɛ, ‘Ber a mihia m’ebisadze no ye ma Jehovah anaa?’ Dza yehia no, bi a yɛbɛtse nka dɛ ɔsɛ dɛ Jehovah yɛ ma hɛn ntsɛmara. Naaso ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ Jehovah ne ber nye mber pa, na ɔno na onyim dza oye ma hɛn. (Kenkan Hebrewfo 4:16.) Sɛ yɛbɔ biribi ho mpaa na hɛn nsa annka no ntsɛm a, bi a yebenya adwen dɛ Jehovah remmfa mma hɛn. Naaso bi a nna dza Jehovah reka akyerɛ hɛn nye dɛ, ‘Tweɔn kakra.’ Ma yɛmfa onua aberantsɛ a ahyɛse no yɛnye no yɛɛ mfatoho dɛ ɔbɔ mpaa dɛ Jehovah nsa no yarba no dɛ nhwɛdo. Sɛ Jehovah afa anwanwa kwan do asa no yarba a, nkyɛ Satan bɛka dɛ Jehovah ama aberantsɛ no ho atɔ no ntsi na ɔda ho ara rosom no no. (Job 1:9-11; 2:4) Afei so, ber a Jehovah eyi esi hɔ dɛ ɔdze bɛsa yarba biara no nnsoe. (Isa. 33:24; Nyi. 21:3, 4) Ntsi, kesi dɛ dɛm aber no bɛba no, yɛnnhwɛ kwan dɛ Jehovah bɛsa hɛn yarba wɔ anwanwa kwan do. Onua no botum abɔ Jehovah mpaa dɛ ɔmma no ahoɔdzen a obotum dze egyina ne tsebea no ano ama ɔaakɔ do dze asomdwee na nokwardzi asom no.—Ndw. 29:11.
14. Ebɛnadze na esua efi Janice n’asɛm no mu?
14 Kaa akyerɛbaa Janice a yɛkaa noho asɛm dɛ nna ne mpaabɔ nye dɛ ɔbɔkɔ akɔsom wɔ Bethel no. Mfe enum twaa mu ansaana oruhu dza Jehovah ayɛ wɔ ne mpaabɔ no ho. Ɔkaa dɛ: “Jehovah dze dɛm mber no kyerɛkyerɛɛ me, na osiesiee me maa daakye. Nna ɔsɛ dɛ mema gyedzi a mowɔ wɔ no mu no yɛ kɛse na meyer moho so sua adze. Afei so, mubohun dɛ ɔmmfa ho beebiara a mobɔsom Jehovah no, ɔsɛ dɛ mema m’enyi gye.” Enyigyesɛm nye dɛ, ekyir yi wɔtoo nsa frɛɛ Janice na no kun dɛ wɔnkɔsom wɔ ɔmansin edwuma no mu. Janice reka dza osii no nyina ho asɛm no, ɔkaa dɛ: “Ɔnnyɛ dza nna mohwɛ kwan no na Jehovah yɛɛ maa me dze, naaso otsie me mpaabɔ no. Ɔkyɛɛr kakra ana muruhu dɛ kwan a Jehovah faa do tsiee me mpaabɔ no, nna ɔyɛ fɛw kɛkɛ. Meda Jehovah ase paa dɛ ɔama mehu dɛ ɔdɔ me na ne yamu yie.”
Sɛ etse nka dɛ Jehovah annyɛ mpaa bi a abɔ ho biribi a, ibotum abɔ ndzɛmba afofor so ho mpaa (Hwɛ nkyekyɛmu 15)f
15. Ndzɛmba a yɛbɔ ho mpaa no, ebɛnadze ntsi na ɔtɔ da a ɔsɛ dɛ yebue mu kakra? (Hwɛ mfonyin ahorow no so.)
15 Asɛmbisa a otsia ebiasa a yebotum ebisa hɛnho nye dɛ, ‘Ɔsɛ dɛ mobɔ biribi fofor ho mpaa anaa?’ Sɛ yɛbɔ adze pɔtsee bi ho mpaa a, oye. Naaso ɔtɔ da a, ɔsɛ dɛ yebue hɛn ebisadze no mu kakra, na yegyaa ndzɛmba bi mu ma Jehovah, na yɛhwɛ dza ɔnoara wɔ ma hɛn. Ma yensusu akyerɛbaa sigyanyi no a ɔbɔɔ mpaa dɛ ɔpɛ dɛ ɔkɔ Ahendzi Asɛmpakafo Skuul no ho. Ɔpɛ dɛ ɔkɔ dɛm skuul no mbrɛ ɔbɛyɛ a obotum akɔsom wɔ beebi a wohia mboa kɛse. Dɛm ntsi aber a ogu do robɔ mpaa dɛ wɔnto nsa mfrɛ no no, obotum aserɛ Jehovah dɛ ɔmboa no ma onhu akwan afofor so a obotum afa do atserɛw no som mu. (Andw. 16:9, 10) Afei, mbrɛ ɔbɛyɛ na ɔayɛ ne mpaabɔ no ho edwuma no, obotum ama ne mansin do hwɛfo ehu dɛ sɛ asafo bi a wɔwɔ mpotamu hɔ no hia akwampaafo pii a, ɔayɛ krado do ɔbɔkɔ akɔboa hɔn. Anaadɛ obotum akyerɛw Bethel dɛ wɔnkyerɛ no mbea ahorow a wohia Ahendzi adawurbɔfo pii.e
16. Ebɛn awerɛhyɛmu na yebotum enya?
16 Adzesua yi ama yeehu dɛ, yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ osiandɛ Jehovah dɔ hɛn ntsi, otsie hɛn mpaabɔ wɔ kwan a ɔfata do. (Ndw. 4:3; Isa. 30:18) Afei so yeebohu dɛ ɔnnyɛ aber nyina na yɛbɔ mpaa a hɛn nsa bɛka dza yɛrohwehwɛ no. Naaso Jehovah rummbu n’enyi nngu hɛn mpaabɔ do da. Ɔdɔ hɛn papaapa, na orinngyaa hɛn baako so nnhyɛ hɛn nsa da. (Ndw. 9:10) Dɛm ntsi hom mma yɛnkɔ do ‘ntwer no aber nyina’ na yemfi hɛn akoma nyina mu mbɔ no mpaa.—Ndw. 62:8.
NDWOM 43 Aseda Mpaabɔ
a Adzesua yi bɔboa hɛn ma yeehu siantsir a ɔsɛ dɛ yenya ahotodo dɛ Jehovah betsie hɛn mpaabɔ aber nyina. Na kwan a ɔfa do yɛ dɛm no ma yehu dɛ ɔdɔ hɛn na ɔfata.
b Wɔasesa edzin ahorow no bi.
c Hwɛ asɛm a wɔato dzin “Ana Egye Dzi Dɛ Jehovah Yɛ Dza Ɔtsen Aber Nyina?” wɔ February 2022 Ɔweɔn-Aban no mu, nky. 3-6.
d Sɛ epɛ nsɛm pii a ɔfa mbrɛ Jehovah si boa hɛn ma yegyina hɛn haw ano no ho a, hwɛ video a wɔato dzin Mpaabɔ Boa Hɛn Ma Yetum Gyina Ano wɔ jw.org.
e Sɛ epɛ akwankyerɛ a ɔbɔboa wo ma eehu mbrɛ ibesi etu woho ama akɔboa wɔ ɔman fofor do a, hwɛ buukuu a wɔato dzin Nhyehyɛe a Wɔayɛ Ma Yɛde Ayɛ Yehowa Apɛde tsir 10, nky. 6-9.
f MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Nkyerɛbaa beenu bi bɔɔ mpaa na wɔhyehyɛɛ Ahendzi Asɛmpakafo Skuul fɔɔm no bi. Ekyir yi wɔtoo nsa frɛɛ kor, naaso kor no dze wɔammfrɛ no. Dɛ nkyɛ akyerɛbaa no bɛma n’abaw mu ebu no, ɔserɛɛ Jehovah dɛ ɔmboa no ma onhu kwan fofor a obotum afa do ayɛ pii wɔ no som mu. Ɔno ekyir no, ɔkyerɛɛw krataa kɔr Bethel dɛ ɔpɛ dɛ otu noho ma kɔboa wɔ beebi a wohia mboa kɛse.