Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • mwbr23 September bf. 1-14
  • Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ “Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo” Lɛ Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ “Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo” Lɛ Mli
  • Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ—Kpee Nifeemɔ Wolo Lɛ Mli—2023
  • Saneyitsei Bibii
  • SEPTEMBER 4-10
  • SEPTEMBER 11-17
  • SEPTEMBER 18-24
  • SEPTEMBER 25–OCTOBER 1
  • OCTOBER 2-8
  • OCTOBER 9-15
  • OCTOBER 16-22
  • OCTOBER 23-29
  • OCTOBER 30–NOVEMBER 5
Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ—Kpee Nifeemɔ Wolo Lɛ Mli—2023
mwbr23 September bf. 1-14

Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo Lɛ Mli

© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

SEPTEMBER 4-10

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | ESTER 1-2

“Bɔɔ Mɔdɛŋ Ni Oba Ohe Shi Tamɔ Ester”

w17.01 25 kk. 11

Yaa Nɔ Oba Ohe Shi Kɛ́ Nakai Feemɔ Wa Po

11 Bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ́ mɛi jie wɔyi loo amɛwo wɔyiteŋ mulu lɛ baanyɛ ahã ana kɛji wɔbaa wɔhe shi aloo wɔwoɔ wɔhe nɔ. Susumɔ Ester he okwɛ. Ehe yɛ fɛo waa diɛŋtsɛ. Ahala lɛ afata yei krokomɛi ni he yɔɔ fɛo yɛ Persia Nɔyeli lɛ mli fɛɛ lɛ ahe, ni akɛ afi muu yakpa amɛ mui srɔtoi ni baahã amɛhe afee fɛo waa. Yei krokomɛi lɛ fee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni maŋtsɛ lɛ asumɔ amɛ. Shi Ester hu? Yɛ bɔ ni ajie eyi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esubaŋ tsakeee. Be ni maŋtsɛ lɛ hala lɛ akɛ eŋa po lɛ, etee nɔ eba ehe shi, ekɛ mɛi ye yɛ mlihilɛ mli, efó mɛi krokomɛi anɔ mli, ni ejie bulɛ kpo.—Ester 2:​9, 12, 15, 17.

ia 130 kk. 15

Efã Nyɔŋmɔ Webii Ahe

15 Beni ebashɛ be ni akɛ Ester baaya ayatsɔɔ maŋtsɛ lɛ, aha lɛ hegbɛ koni ehala nibii fɛɛ ni esusuɔ akɛ ehe baahia lɛ lɛ, ekolɛ koni ekɛsaa ehe ni ehe afee fɛo waa kwraa fe tsutsu lɛ. Shi akɛni Ester baa ehe shi hewɔ lɛ, ebiii nɔ ko kwraa fe nɔ ni Hegai tsĩ tã etsɔɔ lɛ lɛ. (Ester 2:15) Ekolɛ Ester yɔse akɛ, jeee hefɛo pɛ baaha maŋtsɛ lɛ tsui amɔ lɛ; heshibaa kɛ bulɛ ji nɔ ni he hiaa titri yɛ maŋtsɛwe lɛ. Ani esane ja?

w17.01 25 kk. 12

Yaa Nɔ Oba Ohe Shi Kɛ́ Nakai Feemɔ Wa Po

12 Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔhesaamɔ kɛ wɔnifeemɔi krokomɛi fɛɛ baahã ana akɛ, wɔbuɔ wɔhe ni wɔbuɔ mɛi krokomɛi hu. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaafee fuu loo wɔbaafee nibii ni baahã mɛi agbala amɛjwɛŋmɔ kɛba wɔnɔ bɔ ni esaaa koni amɛsumɔ wɔsane lɛ, esa akɛ wɔjie “mumɔ ni yɔɔ kpoo ni he jɔ” moŋ kpo. (Kanemɔ 1 Petro 3:​3, 4; Yer. 9:​23, 24) Bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ nibii ni wɔwieɔ lɛ hãa anaa bɔ ni wɔnaa wɔhe wɔhãa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ sɔɔmɔ hegbɛ ko ni wɔyɔɔ, sane ko ni wɔle, loo nyɛmimɛi komɛi ni yɔɔ sɔɔmɔ hegbɛi wuji ni wɔle amɛ lɛ hewɔ lɛ, wɔbaawie nibii ni tsɔɔ akɛ esoro wɔ kwraa. Aloo kɛ́ wɔkɛ mɛi tsu nɔ ko he nii ni eye omanye, ni wɔmiigbala mli wɔmiitsɔɔ mɔ ko lɛ, ekolɛ wɔbaawie lɛ tamɔ nɔ ni wɔ pɛ wɔtsu. Shi susumɔ Yesu he okwɛ. Etsɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ asɛɛ yɛ ewiemɔi amli. Mɛni hewɔ efee nakai? Efee nakai ejaakɛ esumɔɔɔ ni etoibolɔi lɛ náa jwɛŋmɔ lɛ akɛ lɛ diɛŋtsɛ eyiŋ etoɔ ewieɔ lɛ. Moŋ lɛ, eesumɔ ni amɛna akɛ, nibii ni etsɔɔ amɛ lɛ fɛɛ jɛ Yehowa ŋɔɔ.—Yoh. 8:28.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w22.11 31 kk. 3-6

Ani Ole?

Amɛyana taoi komɛi ni akɛ sũ fee ni aŋmala nibii yɛ nɔ yɛ Persia wiemɔ mli ni atsĩ nuu ko ni atsɛɔ lɛ Marduka (yɛ Ga mli lɛ, Mordekai) gbɛ́i tã yɛ mli. Awie nuu nɛɛ he akɛ eji nɔkwɛlɔ, eeenyɛ efee akɛ shika nɔkwɛlɔ, yɛ Shushan maŋ lɛ mli. Be ni ana niŋmai nɛɛ, nuu ko ni atsɛɔ lɛ Arthur Ungnad ni le nakai kpokpaa lɛ he yinɔsane waa lɛ wie akɛ: “Yɛ Biblia lɛ sɛɛ lɛ, enɛ ji klɛŋklɛŋ be ni ana niŋmaa ko ni gbɛ́i ni ji Mordekai lɛ eje kpo yɛ mli.”

Kɛjɛ be ni Ungnad wie sane nɛɛ sɛɛ lɛ, woloŋlelɔi etsɔɔ Persia niŋmai akpei abɔ shishi. Niŋmai nɛɛ ekomɛi ji taoi ni akɛ sũ fee ni ayana yɛ Persepoli maŋ lɛ ni etsɔ koikoi lɛ. Ayana yɛ maŋtsɛ shĩa lɛ shikatoohe lɛ ni bɛŋkɛ maŋ lɛ gbogboi lɛ. Aŋmala taoi nɛɛ anɔ nii be ni Shasta I lɛ yeɔ nɔ lɛ. Aŋmala yɛ Elambii awiemɔ mli, ni gbɛ́ii ni atsĩ tã yɛ Ester wolo lɛ mli lɛ pii yɛ mli.

Ana gbɛ́i ni ji Marduka lɛ yɛ taoi ni ana yɛ Persepoli lɛ pii anɔ, ni awie yɛ ehe akɛ, eji mɔ ko ni sɔmɔ akɛ woloŋmalɔ yɛ Shushan maŋtsɛ shĩa lɛ be ni Shasta I lɛ yeɔ nɔ lɛ. Aŋma yɛ taoi lɛ ekome nɔ akɛ Marduka ji wiemɔ shishitsɔɔlɔ, ni enɛ kɛ nɔ ni Biblia lɛ wie yɛ Mordekai he lɛ kpãa gbee. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, Mordekai sɔmɔ yɛ maŋtsɛ shĩa lɛ be ni Maŋtsɛ Ahasweros (ni ji, Shasta I lɛ) yeɔ nɔ lɛ, ni enuɔ kɛ́ hooo kwraa lɛ, wiemɔi srɔtoi enyɔ. Mordekai taa maŋtsɛ shĩa ni yɔɔ Shushan lɛ agbó lɛ naa. (Est. 2:​19, 21; 3:3) Agbó nɛɛ ji tsũ agbó ko ni maŋtsɛ shĩa onukpai lɛ tsuɔ nii yɛ jɛmɛ.

Nibii ni awie yɛ Marduka he yɛ taoi lɛ anɔ lɛ tamɔ nibii ni Biblia lɛ ewie yɛ Mordekai he lɛ pɛpɛɛpɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni atsɔɔ akɛ Marduka hi shi lɛ, nakai be nɔŋŋ atsɔɔ akɛ Mordekai hu hi shi. He ni atsɔɔ akɛ Marduka hi lɛ, jɛmɛ nɔŋŋ Mordekai hu hi, ni amɛ fɛɛ amɛsɔmɔ yɛ he kome too lɛ nɔŋŋ yɛ maŋtsɛ lɛ shĩa lɛ. Nibii nɛɛ ni mɛi ni kaseɔ blema nibii ahe nii lɛ ena lɛ baanyɛ atsɔɔ akɛ, Marduka nɔŋŋ ji Mordekai ni awie ehe yɛ Ester wolo lɛ mli lɛ.

KASEMƆ BƆ NI ASHIƐƆ JOGBAŊŊ

“Yehowa Tsɔɔ Yesu Kɛ Ŋwɛibɔfoi Anɔ Eyeɔ Ebuaa Wɔ”

w20.11 13-14 kk. 3-7

Feemɔ Ekãa—Yehowa Ji Oyelikɛbualɔ

3 Yɛ aaafee afi 56 Ŋ.B. lɛ, mɛi komɛi mɔ Paulo ni amɛgbala lɛ kɛje sɔlemɔ shĩa ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli kɛje kpo, ni kulɛ amɛyaagbe lɛ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, akɛ lɛ tee Sanhedrin lɛ hiɛ, shi shwɛ sharao ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ atserɛ emli. (Bɔf. 21:​30-32; 22:30; 23:​6-10) Eeenyɛ efee akɛ, nakai beiaŋ lɛ, Paulo bi ehe akɛ, ‘Ani nɛkɛ sɔŋŋ mana nɔ? Namɔ baaye abua mi?’

4 Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ye ebua Paulo? Gbi ni amɔ Paulo lɛ, nyɔɔŋ lɛ mli lɛ, “Nuŋtsɔ lɛ,” ni ji Yesu, badamɔ emasɛi ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Tsɛ otsui oŋmɛ omli! Ejaakɛ bɔ ni oyeɔ mihe odase fitsofitso yɛ Yerusalem lɛ, nakai nɔŋŋ obaayaye mihe odase yɛ Roma.” (Bɔf. 23:11) Hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ ba yɛ be ni sa mli diɛŋtsɛ! Klɛŋklɛŋ lɛ, Yesu jie Paulo yi akɛ, eye ehe odase yɛ Yerusalem. Kɛkɛ ni ewo lɛ shi akɛ, ebaayashɛ Roma shweshweeshwe, ni ebaaye ehe odase yɛ jɛmɛ hu. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ hã etsui nyɔ emli, ni enu he akɛ eyɛ shweshweeshwe tamɔ gbekɛ ko ni epapa efua lɛ waa.

5 Mɛɛ naagbai krokomɛi Paulo kɛkpe? Be ni amɔ Paulo yɛ Yerusalem lɛ sɛɛ aaafee afii enyɔ lɛ, eta meele mli eeya Italia ni kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa bɔi tswaa. Anɔkwa, kɔɔyɔɔ nɛɛ naa wa aahu akɛ, amlakui lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ meele lɛ mli lɛ nu he akɛ amɛnaagbee ji no. Shi Paulo sheee gbeyei. Mɛni hewɔ? Ekɛɛ mɛi ni yɔɔ meele lɛ mli akɛ: “Nyɔɔŋ nɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ, mɔ ni nii ji mi lɛ kɛ mɔ hu ni mikɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ hãa lɛ lɛ, bɔfo ko badamɔ mimasɛi, ni ekɛɛ, ‘Kaashe gbeyei, Paulo. Esa akɛ oyadamɔ Kaisare hiɛ, ni naa! Nyɔŋmɔ eŋɔ mɛi ni kɛ bo yɔɔ meele lɛ mli lɛ fɛɛ eke bo.’” Yehowa tsɔ bɔfo lɛ nɔ etĩ shi ni ewo Paulo kɛtsɔ Yesu nɔ aaafee afii enyɔ ni eho lɛ mli. Ani eye shiwoo nɛɛ nɔ? Hɛɛ. Paulo yashɛ Roma shweshweeshwe.—Bɔf. 27:​20-25; 28:16.

6 Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu yeɔ ebuaa wɔ? Yesu baaye ebua wɔ tamɔ bɔ ni eye ebua Paulo lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewo mɛi fɛɛ ni nyiɛ esɛɛ lɛ shi akɛ: “Mikɛ nyɛ yɛ gbii lɛ fɛɛ kɛyashi je lɛ naagbee gbii lɛ amli.” (Mat. 28:20) Yesu wiemɔi nɛɛ woɔ wɔ hewalɛ waa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ jeee daa gbi nibii yaa lɛ jogbaŋŋ kɛhãa wɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔsuɔlɔ ko gbo lɛ, nakai gbi lɛ kɛ gbii ni nyiɛ sɛɛ lɛ, wɔyeɔ awerɛho waa, ni bei komɛi po lɛ, enɛ yaa nɔ afii abɔ. Mɛi komɛi hu yɛ ni daa gbi lɛ, amɛnáaa nibii mlɛo ejaakɛ amɛgbɔlɔ. Bei komɛi hu lɛ, wɔhaoɔ waa gbii abɔ. Shi kɛ́ nibii miiya lɛ jogbaŋŋ eehã wɔ jio, nibii eyaaa lɛ jogbaŋŋ jio lɛ, wɔle akɛ, Yesu kɛ wɔ yɛ “gbii lɛ fɛɛ,” ni enɛ wajeɔ wɔ koni wɔfi shi.—Mat. 11:​28-30.

7 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hãa wɔleɔ akɛ, Nyɔŋmɔ tsɔɔ ŋwɛibɔfoi anɔ eyeɔ ebuaa wɔ. (Heb. 1:​7, 14) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, ŋwɛibɔfoi yeɔ amɛbuaa wɔ ni amɛtsɔɔ wɔ gbɛ be ni wɔshiɛɔ “Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa” lɛ wɔhãa mɛi ni yɔɔ “jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku, kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ” lɛ.—Mat. 24:​13, 14; kanemɔ Kpojiemɔ 14:6.

SEPTEMBER 11-17

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | ESTER 3-5

“Ye Obua Mɛi Ni Amɛkɛ Amɛnyɛmɔ Fɛɛ Asɔmɔ”

it-2 431 kk. 7

Mordekai

Akɛni Mordekai ji Yudanyo ni ejɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa lɛ hewɔ ni ekulaaa shi ehãaa Haman lɛ. Mordekai le akɛ eyɛ mli akɛ Israelbii kulaa shi amɛhãa mɛi ni yɔɔ hegbɛ kɛjieɔ bulɛ kpo amɛtsɔɔ amɛ moŋ, shi esaaa akɛ efeɔ nakai yɛ Haman gbɛfaŋ. (2Sa 14:4; 18:28; 1Ma 1:16) Mordekai yɛ yiŋtoo kpakpa hewɔ ni ekulaaa shi ehãaa Haman lɛ. Eeenyɛ efee akɛ Haman ji Amaleknyo, ni Yehowa ekɛɛ akɛ ekɛ “amɛ baawu yɛ amɛyinɔi fɛɛ ni baaba lɛ amli.” (2Mo 17:16) Hewɔ lɛ jeee hegbɛ ni ahã Haman lɛ he awuŋa ni eyeɔ lɛ hewɔ ekulaaa shi ehãaa lɛ lɛ, moŋ lɛ eesumɔ ni eye Nyɔŋmɔ anɔkwa.

it-2 431 kk. 9

Mordekai

Atsɔ Enɔ Ahere Israelbii Lɛ. Be ni afã akɛ akpãtã Yudafoi fɛɛ ni yɔɔ Persia nɔyeli lɛ mli lɛ ahiɛ lɛ, Mordekai he eye akɛ awó Ester maŋnyɛ yɛ nakai beiaŋ koni anyɛ ahere Yudafoi lɛ ayiwala. Ehã Ester le sɔ̃ ni tsii ni kã enɔ lɛ, ni etsɔɔ lɛ nɔ ni efee koni ehiɛ aba nyam yɛ maŋtsɛ lɛ hiɛ ni eye abua amɛ. Eyɛ mli akɛ nɔ ni akɛɛ Ester afee lɛ baanyɛ ekɛ ewala awo oshãra mli moŋ, shi ebo toi ni efee nakai pɛpɛɛpɛ.—Est 4:7–5:2.

ia 133 kk. 22-23

Efã Nyɔŋmɔ Webii Ahe

22 Ekã shi faŋŋ akɛ, beni Ester nu sane nɛɛ he lɛ, etsui baafo wii yɛ emli. Enɛ fee ehemɔkɛyeli lɛ he kaa ni fe fɛɛ. Hetoo ni ekɛtsu akɛyaha Mordekai lɛ tsɔɔ akɛ, eshe gbeyei waa. Etĩ maŋtsɛ akpɔ lɛ mli etsɔɔ Mordekai. Kɛ́ mɔ ko yapue yɛ maŋtsɛ lɛ hiɛ beni maŋtsɛ lɛ tsɛko mɔ lɛ, egbele ji no. Ja maŋtsɛ lɛ ewo eshika tsi lɛ nɔ dani mɔ lɛ yeɔ ehe. Ani no mli lɛ, Ester yɛ yiŋtoo ko hewɔ ni esusuɔ akɛ abaaha eye ehe, titri lɛ yɛ nɔ ni ba Vashti nɔ beni ekpoo maŋtsɛ lɛ famɔ akɛ eyapue yɛ ehiɛ lɛ hewɔ lɛ? Ester kɛɛ Mordekai akɛ gbii 30 sɔŋŋ nɛ ni maŋtsɛ lɛ tsuko koni atsɛ lɛ aha lɛ! Jɛ enɛ hewɔ lɛ, Ester hao waa ni enu he akɛ ekolɛ, maŋtsɛ ni etsɛɛɛ kɛkɛ lɛ ejwɛŋmɔ etsake nɛɛ ejie ejwɛŋmɔ yɛ enɔ, ni esumɔɔɔ lɛ dɔŋŋ.—Ester 4:​9-11.

23 Mordekai hu kɛ kɔkɔbɔɔ wiemɔi tsu akɛyaha Ester koni no awaje Ester hemɔkɛyeli lɛ. Eha Ester ná nɔmimaa akɛ kɛ́ emua enaa tete po lɛ, yiwalaheremɔ baajɛ he kroko aba aha Yudafoi lɛ. Shi mɛni hewɔ esa akɛ Ester akpa gbɛ akɛ kɛ́ yiwaa lɛ mli wo wu lɛ, ebaaye ehe? Yɛ enɛ mli lɛ, Mordekai tsɔɔ akɛ eyɛ hekɛnɔfɔ̃ɔ kwraa yɛ Yehowa, mɔ ni haŋ akpãta mɛi ni jáa lɛ lɛ ahiɛ kɔkɔɔkɔ, ni eyeɔ eshiwoi hu anɔ lɛ mli. (Yosh. 23:14) Kɛkɛ ni Mordekai bi Ester akɛ: “Shi nɛkɛ be nɛɛ hewɔ nɔŋŋ onine shɛ maŋnyɛyeli lɛ nɔ jiŋŋ, namɔ le?” (Ester 4:​12-14) Ani Mordekai jeee mɔ ko ni sa akɛ wɔkase lɛ? Ekɛ ehe fɔ̃ Yehowa, e-Nyɔŋmɔ lɛ nɔ kwraa. Ani wɔfeɔ nakai?—Abɛi 3:​5, 6.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

kr 160 kk. 14

Mɔdɛŋ ni Wɔbɔ Koni Wɔná Heyeli Kɛjá Nyɔŋmɔ

14 Taakɛ Ester kɛ Mordekai ni hi shi yɛ blema lɛ fee lɛ, Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu ewu kɛfã hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛjá Yehowa yɛ gbɛ ni efã amɛ lɛ nɔ lɛ he. (Ester 4:​13-16) Ani obaanyɛ oná mli gbɛfaŋnɔ? Hɛɛ. Obaanyɛ osɔle daa ohã omumɔŋ nyɛmimɛi ni amrɔ nɛɛ amɛmiina nɔ yɛ jalɛsane hiɛ ni atsɔɔ abuɔ shi yɛ saneyeli mli lɛ hewɔ lɛ. Sɔlemɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ baawo wɔnyɛmimɛi ni kɛ shihilɛ ni mli wa miikpe lɛ, kɛ mɛi ni awaa amɛ yi lɛ hewalɛ jogbaŋŋ. (Kanemɔ Yakobo 5:16.) Ani Yehowa boɔ sɔlemɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ atoi? Kunim srɔtoi ni wɔye yɛ saneyelihei lɛ maa nɔ aduatsɔ akɛ eboɔ toi!—Heb. 13:​18, 19.

SEPTEMBER 18-24

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | ESTER 6-8

“Bɔ Ni Akɛ Mɔ Wieɔ Ahãa He Nɔkwɛmɔnɔ Kpakpa”

ia 140 kk. 15-16

Ekɛ Nilee kɛ Ekãa Tsu Nii, ni Efó Mɛi Krokomɛi Anɔ̃ Mli

15 Akɛni Ester toɔ etsui shi hewɔ lɛ, enyɛ emɛ koni nakai gbi lɛ aho dani ekɛ enibimɔ lɛ afɔ̃ maŋtsɛ lɛ hiɛ, ni be nɛɛ mli ni Haman diɛŋtsɛ jie ehe eha. Ani enyɛŋ efee anɔkwale akɛ ekolɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haaa maŋtsɛ lɛ anyɛ awɔ lɛ? (Abɛi 21:1) Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ koni ‘wɔmɛ’ Yehowa loo wɔto wɔtsui shi lɛ! (Nyɛkanea Mika 7:7.) Kɛ́ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ, ni wɔto wɔtsui shi koni etsu saji ahe nii lɛ, wɔbaana akɛ gbɛ ni etsɔɔ nɔ etsuɔ wɔnaagbai ahe nii lɛ hi kwraa fe bɔ ni kulɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔbaatsu he nii.

Ewie ni Esheee Gbeyei

16 Ester kpɛ eyiŋ akɛ ekaŋ maŋtsɛ lɛ tsuishitoo lɛ ekwɛŋ dɔŋŋ; yɛ okpɔlɔŋmɛɛ ni ji enyɔ lɛ shishi lɛ, esa akɛ ekɛɛ lɛ nɔ fɛɛ nɔ. Shi mɛɛ be ebaanyɛ efee nakai? Taakɛ eba lɛ lɛ, maŋtsɛ lɛ ha lɛ hegbɛ, ebi lɛ ekoŋŋ ni etsɔɔ lɛ nɔ ni etaoɔ. (Ester 7:2) Agbɛnɛ be ni Ester kɛbaawie lɛ eshɛ.

ia 140 kk. 17

Ekɛ Nilee kɛ Ekãa Tsu Nii, ni Efó Mɛi Krokomɛi Anɔ̃ Mli

17 Ekolɛ Ester sɔle yɛ etsuiŋ eha e-Nyɔŋmɔ lɛ dani ewie wiemɔi nɛɛ: “Nii Maŋtsɛ, kɛji mihiɛ eba nyam yɛ ohiɛ, ni maŋtsɛ yɛ he tsuijurɔ akɛ ebaafee nɔ ni mibabi lɛ lɛ, nɔ ni mibiɔ ji akɛ akɛ miwala ake mi; asaŋ akɛ mimaŋbii hu awala ake amɛ.” (Ester 7:​3, Ga Biblia hee) Kadimɔ akɛ Ester ha maŋtsɛ lɛ ná nɔmimaa akɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni sa maŋtsɛ lɛ hiɛ lɛ, eteee shi ewooo. Kwɛ bɔ ni esoro Ester kwraa yɛ Vashti, maŋtsɛ lɛ tsutsu ŋa, ni wo ewu hiɛgbele lɛ he! (Ester 1:​10-12) Kɛfata he lɛ, Ester ekɛɛɛ akɛ, akɛni maŋtsɛ lɛ kɛ ehe fɔ̃ɔ Haman nɔ kɛhaa ŋaawoo hewɔ lɛ, eleee nii. No najiaŋ lɛ, ekpa maŋtsɛ lɛ fai koni maŋtsɛ lɛ abu ewala he kɛjɛ oshara he.

ia 141 kk. 18-19

Ekɛ Nilee kɛ Ekãa Tsu Nii, ni Efó Mɛi Krokomɛi Anɔ̃ Mli

18 Ester nibimɔ lɛ ta maŋtsɛ lɛ tsuiŋ, ni efee lɛ naakpɛɛ. Namɔ po eto eyiŋ akɛ ebaaye emaŋnyɛ lɛ awui lɛ? Ester tee nɔ ewie akɛ: “Amrɔ nɛɛ mli lɛ, ahɔ̃ɔ wɔ, mi kɛ mimaŋbii lɛ, aha koni akpãta wɔhiɛ, ni agbe wɔ kɛbule wɔshishi. Eji ahɔ̃ɔ wɔ akɛ nyɔji hii kɛ nyɔji yei kɛkɛ kulɛ egbaŋ minaa, ni kulɛ mikɛŋ nɔ ko, ejaakɛ piŋmɔ ni abaapiŋ wɔ lɛ ejeee nɔ ko kwraa kɛji akɛto maŋtsɛ nii ni baafite lɛ he.” (Ester 7:​4, Ga Biblia hee) Kadimɔ akɛ Ester jie naagba lɛ kpo faŋŋ, kɛlɛ ekɛfata he akɛ eji nyɔŋyeli mli kɛkɛ ahɔ̃ɔ amɛ kɛtee kulɛ, ewieŋ nɔ ko. Shi nɛkɛ Yudafoi ashishi ni abaabule nɛɛ baagba maŋtsɛ lɛ diɛŋtsɛ hu naa waa, no haa ebɔɔ lɛ amaniɛ lɛ

19 Ester nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ wɔ nibii babaoo yɛ gbɛ nɔ ni atsɔɔ akɔneɔ mɔ yiŋ lɛ he. Kɛ́ eba lɛ akɛ obaaha osuɔlɔ ko loo mɔ ko ni yɔɔ gbɛnaa ale naagba ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, esa akɛ okɛ tsuishitoo, bulɛ, kɛ anɔkwayeli atsu he nii, ni no baaye abua bo waa.—Abɛi 16:​21, 23.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w06 3/1 11 kk. 1

Ester Wolo lɛ Mli Saji Otii

7:4—Mɛɛ gbɛ nɔ Yudafoi lɛ ahiɛ ni aaakpata lɛ ‘baafite maŋtsɛ lɛ nii’? Ester kɛ ŋaa tsu nii ni ekɛtsɔɔ bɔ ni eeenyɛ ebalɛ akɛ aaahɔ̃ɔ Yudafoi lɛ awo nyɔŋyeli mli, ni kɛtsɔ no nɔ lɛ eha ale akɛ kɛ́ akpata amɛhiɛ lɛ, enɛ baafite maŋtsɛ lɛ nii. Kɛ́ Haman tsɔ̃ ŋaa ni ahɔ̃ɔ Yudafoi lɛ awo nyɔŋyeli mli lɛ, no lɛ jwetrii babaoo ni abaanyɛ aná kɛbawo maŋtsɛ lɛ jwetritoohe lɛ fa kwraa fe jwiɛtɛi kukuji 10,000 ni Haman wo shi akɛ ekɛbaaha lɛ. Ŋaatsɔɔ lɛ he nii ni aaatsu lɛ hu baaha agbe maŋnyɛ lɛ.

KASEMƆ BƆ NI ASHIƐƆ JOGBAŊŊ

“Tsɔɔmɔ Nii Jogbaŋŋ Tamɔ Yakobo Fee Lɛ—Okɛ Wiemɔi Ni Shishinumɔ Waaa Atsu Nii”

w22.01 10-11 kk. 8-10

Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Yesu Nyɛmi Nuu Fioo Lɛ Dɛŋ?

8 Yakobo eyaaa skul pii. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, bɔ ni jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ na bɔfo Petro kɛ bɔfo Yohane akɛ “mɛi ni leee woloŋ kɛ mɛi foji kɛkɛ lɛ,” nakai nɔŋŋ amɛna Yakobo. (Bɔf. 4:13) Shi Yakobo batsɔ mɔ ko ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ, ni wɔnaa enɛ yɛ wolo ni eŋma lɛ mli. Ekolɛ wɔ hu wɔyako skul pii, shi Yehowa mumɔ lɛ kɛ esafo lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔbatsɔmɔ tsɔɔlɔi ni he esa. Nyɛhãa wɔkwɛa nibii ni tsɔɔ akɛ Yakobo le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase lɛ.

9 Yakobo kɛ wiemɔi wujiwuji tsuuu nii, ni egbala nii amli bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ baanu shishi. Enɛ hewɔ lɛ, mɛi ni kane ewolo lɛ na nɔ ni esa akɛ amɛfee kɛ bɔ ni amɛbaafee amɛtsu he nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni etsɔɔ Kristofoi akɛ kɛ́ aaye amɛ sane fɔŋ lɛ amɛfi shi ni amɛmli akafu Yehowa lɛ, naa bɔ ni efee lɛ ehã. Ewie akɛ: “Wɔbuɔ mɛi ni fiɔ shi lɛ akɛ amɛyɛ miishɛɛ. Nyɛnu Hiob shifimɔ lɛ he, ni nyɛna bɔ ni Yehowa hã enaagbee fee ehã, akɛ Yehowa musuŋ tsɔɔ lɛ waa, ni enaa mɔbɔ hu.” (Yak. 5:11) Kadimɔ akɛ, be ni Yakobo tsɔɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ nii lɛ, ejɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli efee nakai. Ehã amɛna kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli akɛ, be fɛɛ be lɛ, Yehowa jɔɔ mɛi ni yeɔ lɛ anɔkwa tamɔ Hiob fee lɛ. Wiemɔi ni Yakobo kɛtsu nii lɛ ashishinumɔ waaa, ni bɔ ni egbala sane lɛ mli ehã lɛ hu mli kã shi faŋŋ. Enɛ hã mɛi ajwɛŋmɔ tee Yehowa nɔ, moŋ fe ni amɛjwɛŋmɔ baaba lɛ enɔ.

10 Mɛni wɔkaseɔ yɛ mli? Esa akɛ nibii ni wɔtsɔɔ mɛi lɛ ajɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, ni wɔgbala saji amli bɔ ni mɛi baanu shishi oya. Kɛ́ wɔmiitsɔɔ mɛi nii lɛ, esaaa akɛ wɔfeɔ nibii ni baahã mɛi ana akɛ wɔle nii waa. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔhã amɛna akɛ Yehowa le nii waa ni esusuɔ amɛhe. (Rom. 11:33) Nɔ ni baaye abua wɔ ni wɔfee enɛ ji, ni wɔbaajɛ Ŋmalɛ lɛ mli wɔtsɔɔ nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔ-Biblia mli nikaselɔi lɛ kɛ shihilɛ ko kpe lɛ, esa akɛ wɔkɛ amɛ asusu Biblia mli saji ahe, ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛna bɔ ni Yehowa naa nakai shihilɛ lɛ ehãa kɛ bɔ ni enuɔ he ehãa yɛ he, moŋ fe ni wɔbaatsɔɔ amɛ nɔ ni wɔbaafee eji wɔ wɔkɛ nakai shihilɛ lɛ kpe. Enɛ baahã amɛkɛ nɔ ni amɛkaseɔ lɛ atsu nii, ejaakɛ amɛmiitao amɛsa Yehowa hiɛ, shi jeee wɔ wɔhiɛ.

SEPTEMBER 25–OCTOBER 1

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | ESTER 9-10

“Ekɛ Hegbɛ Ni Eyɔɔ Lɛ Ye Ebua Emaŋbii Lɛ”

it-2 432 kk. 2

Mordekai

Mordekai baye Haman najiaŋ akɛ mɔ ni maŋtsɛ lɛ pɛ nɔ kwɔ fe lɛ, ni maŋtsɛ lɛ kɛ eniianaasɔomɔ ga ni akɛsɔo maŋ lɛ woji anaa lɛ hã lɛ. Ester kɛ Haman shĩa ni maŋtsɛ lɛ kɛhã lɛ lɛ wo Mordekai dɛŋ koni ekwɛ nɔ. Kɛkɛ ni Mordekai kɛ hegbɛ ni maŋtsɛ lɛ kɛhã lɛ lɛ ŋma famɔ kroko ni hã Yudafoi lɛ hegbɛ yɛ mla naa akɛ amɛbaanyɛ amɛfã amɛhe. Enɛ bafee tamɔ nɔ ni Yudafoi lɛ eje duŋ mli kɛba la hiɛ, ni no hewɔ lɛ amɛná miishɛɛ. Persia Nɔyeli lɛ mli bii pii kɛ amɛhe yakpɛtɛ Yudafoi lɛ ahe, ni be ni Adar 13, ni ji gbi ni mlai ni awo lɛ baabɔi nitsumɔ lɛ shɛ lɛ, no mli lɛ Yudafoi lɛ esaa amɛhe amɛto. Gbɛhe ni nɔ kwɔ ni Mordekai yɔɔ lɛ hewɔ lɛ, amralofoi lɛ yafi Yudafoi lɛ asɛɛ. Yɛ Shushan lɛ, awo mla ni awu ta lɛ enɔ jetsɛremɔ hu. Akpãtã Yudafoi lɛ ahenyɛlɔi ni fa fe 75,000 hiɛ yɛ Persia Nɔyeli lɛ mli, ni Haman bihii nyɔŋma lɛ hu fata he.—Est 8:1–9:18.

it-2 716 kk. 5

Purim

Mordekai kɛ Ester fɛɛ ji Yehowa, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ tsuji, ni ato gbi jurɔ nɛɛ shishi koni akɛwo Yehowa hiɛ nyam. Abaanyɛ akɛɛ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni kpɔ̃ Yudafoi lɛ yɛ nakai beiaŋ, ejaakɛ anɔkwa ni Mordekai ye akɛ ebaajá Yehowa kome too pɛ lɛ ji nɔ ni kɛ sane nɛɛ fɛɛ ba. Etamɔ nɔ ni Haman ji Amaleknyo, ni Yehowa elomɔ nakai maŋ lɛ, ni ewie akɛ esa akɛ akpãtã amɛhiɛ. Mordekai ye Nyɔŋmɔ famɔ lɛ nɔ, ni ekpoo akɛ ebaakoto Haman.—Est 3:​2, 5; 2Mo 17:​14-16.

cl 101-102 kk. 12-13

“Nyɛfea Nyɔŋmɔ Kaselɔi” yɛ Nyɛ Hewalɛ kɛ Nitsumɔ Mli

12 Yehowa kɛ nɔkwɛlɔi eha koni amɛnyiɛ hiɛ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. (Hebribii 13:17) Esa akɛ nɛkɛ hii ní he esa nɛɛ kɛ hegbɛ ní Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ atsu nii ní amɛkɛ yelikɛbuamɔ ní he hiaa lɛ aha, ní amɛye amɛbua kɛha asafoku lɛ hilɛ-kɛhamɔ. Ani onukpai agbɛhe lɛ haa amɛ hegbɛ ní amɛye amɛnanemɛi heyelilɔi lɛ anɔ nuntsɔmɛi asane? Dabi kwraa! Esa akɛ onukpai lɛ aná gbɛhe ní amɛyɔɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ he jwɛŋmɔ ní ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ, ní tsɔɔ heshibaa. (1 Petro 5:​2, 3) Biblia lɛ kɛɔ nɔkwɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɛlɛa Nyɔŋmɔ asafo lɛ, ní ekɛ lɛ diɛŋtsɛ e-Bi lɛ lá he lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:​28, NW) Enɛ ji yiŋtoo ní mli wa hewɔ ní esa akɛ amɛkɛ asafoku lɛ mli bii fɛɛ aye yɛ mlihilɛ mli lɛ.

13 Wɔbaanyɛ wɔfee he nɔkwɛmɔnɔ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ. Onaanyo ko ní bɛŋkɛɔ bo kpaakpa kɛ nɔ ko ní esumɔɔ waa baha bo akɛ okwɛ nɔ oha lɛ. Ole akɛ onaanyo lɛ hé nakai nii lɛ kɛ jara ní wa waa. Ani okwɛŋ nii lɛ nɔ jogbaŋŋ, yɛ ŋaa mli hu? Nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ hu kɛ gbɛnaa nii ewo onukpai lɛ adɛŋ akɛ amɛkwɛ enɔ̃ ko ní jara wa waa nɔ amɛha lɛ: no ji asafo lɛ, ní akɛ emli bii lɛ toɔ tooi ahe lɛ. (Yohane 21:​16, 17) Yehowa tooi lɛ ajara wa waa kɛha lɛ—yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛjara wa aahu akɛ ekɛ lɛ diɛŋtsɛ e-Bi koome ní esumɔɔ, ni ji Yesu Kristo lá ní jara wa lɛ hé amɛ. Yehowa wo jara ní wa fe fɛɛ ni ekɛhe etooi lɛ. Onukpai ní baa amɛhe shi lɛ kaiɔ enɛ ni amɛkɛ Yehowa tooi lɛ yeɔ yɛ nakai gbɛ nɔ.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w06 3/1 11 kk. 4

Ester Wolo lɛ Mli Saji Otii

9:​10, 15, 16—Eyɛ mli akɛ akpɔ ni awo lɛ ŋmɛ gbɛ koni ahà nii moŋ, shi mɛni hewɔ Yudafoi lɛ efeee nakai lɛ? Nakai ni amɛfeee lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛyiwalaheremɔ ji nɔ titri ni he hiaa amɛ, shi jeee nii ni amɛaaná.

OCTOBER 2-8

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | HIOB 1-3

“Yaa Nɔ Otsɔɔ Akɛ Osumɔɔ Yehowa Waa”

w18.02 6 kk. 16-17

Ná Hemɔkɛyeli Ni Obo Nyɔŋmɔ Toi Tamɔ Noa, Daniel, Kɛ Hiob

16 Mɛɛ naagbai Hiob kɛkpe? Hiob shihilɛ tsake kwraa be ni Abonsam ka lɛ lɛ. Dani kaa lɛ baaba lɛ, no mli lɛ, Hiob ji “gbɔmɔ wulu fe Bokãgbɛbii lɛ fɛɛ.” (Hiob 1:3) Eyɛ nii, ehe gbɛ́i, ni mɛi buɔ lɛ waa. (Hiob 29:​7-16) Fɛɛ sɛɛ lɛ, Hiob enaaa ehe tsɔ, ni enuuu he akɛ Nyɔŋmɔ he ehiaaa lɛ. Nɔ hewɔ ni wɔwieɔ nakai ji akɛ, Yehowa tsɛ lɛ ‘etsulɔ,’ ni ewie kɛfata he akɛ: “Eji nuu ni ja ni yeɔ anɔkwa; esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei, ni etsiɔ ehe kɛjeɔ nɔ fɔŋ he.”—Hiob 1:8.

17 Trukaa lɛ, Hiob shihilɛ tsake kwraa. Enibii fɛɛ ahiɛ kpãtã, ni ehao aahu akɛ, ená kulɛ egbo. Wɔle akɛ mɔ ni hã Hiob yaje shihilɛ nɛɛ mli ji Satan. Satan folɔ Hiob naa akɛ nibii ni enáa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ dɛŋ lɛ ahewɔ esɔmɔɔ Nyɔŋmɔ. (Kanemɔ Hiob 1:​9, 10.) Yehowa ekuuu ehiɛ efɔ̃ɔɔ naafolɔmɔ nɛɛ ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa lɛ nɔ. Ehã Hiob hegbɛ koni etsɔɔ akɛ eji anɔkwafo, ni akɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã lɛ lɛ hewɔ esɔmɔɔ lɛ lɛ, shi jeee nibii ni ebaaná yɛ edɛŋ lɛ ahewɔ.

w19.02 5 kk. 10

Ye Nyɔŋmɔ Anɔkwa Daa!

10 Ŋmɛnɛ lɛ, Satan miifolɔ bo hu onaa. Ekɛɛ jeee suɔmɔ ni osumɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ osɔmɔɔ lɛ ni oyeɔ lɛ anɔkwa lɛ, ni akɛ, kɛ́ onibii loo owala yaje oshãra mli lɛ, obaakwa Yehowa! (Hiob 2:​4, 5; Kpo. 12:10) Te onuɔ he ohãa tɛŋŋ yɛ naafolɔmɔ nɛɛ he? Ani jeee jɛ Satan jɛɔ bo lɛ? Shi Yehowa ehã bo hegbɛ koni ohã ana faŋŋ akɛ nɔ ni Satan wieɔ lɛ bɛ mli. Eŋmɛ Satan gbɛ ni eka bo, ejaakɛ ele akɛ obaaya nɔ oye lɛ, Yehowa lɛ, anɔkwa be fɛɛ be. Enɛ ji hegbɛ ni nɔ bɛ! Nyɔŋmɔ heɔ bo eyeɔ, ni ewo shi akɛ ebaaye ebua bo. (Heb. 13:6) Bo lɛ susumɔ he okwɛ: Yehowa, jeŋ muu fɛɛ Nɔyelɔ lɛ, heɔ bo eyeɔ! Ani oona nɔ hewɔ ni ehe miihia waa ni oye lɛ anɔkwa be fɛɛ be lɛ? Kɛ́ wɔye Yehowa anɔkwa lɛ, wɔmiitse egbɛ́i lɛ he, ni wɔmiitsɔɔ akɛ wɔfiɔ enɔyeli lɛ sɛɛ. Agbɛnɛ hu, ehãa anaa akɛ Satan ji amalelɔ. No hewɔ lɛ, mɛni baaye abua wɔ ni wɔye Nyɔŋmɔ anɔkwa daa?

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w21.04 11 kk. 9

Nɔ Ni Wɔkaseɔ Yɛ Naagbee Wiemɔi Ni Yesu Wie Lɛ Amli

9 Mɛni Yesu wie? Be ni eshwɛ fioo ni Yesu baagbo lɛ, ebo akɛ: “Mi-Nyɔŋmɔ, mi-Nyɔŋmɔ, mɛni hewɔ okwa mi?” (Mat. 27:46) Biblia lɛ etsɔɔɔ wɔ nɔ hewɔ ni Yesu wie enɛ lɛ. Shi hã wɔsusu yiŋtoi ahewɔ ni eeenyɛ efee akɛ ewie nakai lɛ ekomɛi ahe wɔkwɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, nɔ ni Yesu wie nɛɛ hã gbalɛ ni yɔɔ Lala 22:1 lɛ ba mli. Agbɛnɛ hu, wiemɔi nɛɛ fee lɛ faŋŋ akɛ Yehowa ejie ‘afabaŋ ni ekɛbuɔ’ e-Bi lɛ he lɛ kɛje ehe. (Hiob 1:10) Yesu na akɛ e-Tsɛ lɛ ejie enine yɛ ehe kwraa agbɛnɛ koni ehenyɛlɔi lɛ aka lɛ kɛmɔ shi bɔ ni akako adesa ko yɛ nakai gbɛ nɔ dã. Kɛfata he lɛ, bɔ ni kɛ́ mɔ ko miipiŋ yɛ nɔ ko ni efeko hewɔ lɛ eboɔ akɛ ‘Mɛɛba’ lɛ, Yesu wiemɔi nɛɛ hã efee faŋŋ akɛ efeko nɔ ko ni sa gbele.

KASEMƆ BƆ NI ASHIƐƆ JOGBAŊŊ

“Tsɔɔmɔ Nii Jogbaŋŋ Tamɔ Yakobo Fee Lɛ— Kaashiu Saji Anɔ, Shi Ba Ohe Shi”

w22.01 11-12 kk. 11-14

Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Yesu Nyɛmi Nuu Fioo Lɛ Dɛŋ?

11 Yakobo hã enyɛmimɛi lɛ le naagbai ni amɛyɔɔ. Yɛ wolo ni Yakobo ŋma lɛ mli lɛ, wɔnaa akɛ ele naagbai ni enyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛkpeɔ, ni etsɔɔ amɛ bɔ ni amɛbaafee amɛtsu he nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, no mli lɛ ewa kɛhã nyɛmimɛi lɛ ekomɛi akɛ amɛkɛ ŋaawoo baatsu nii. (Yak. 1:22) Mɛi komɛi hu kɛ shikatsɛmɛi yeɔ jogbaŋŋ fe mɛi ni bɛ nɔ ko tsɔ lɛ. (Yak. 2:​1-3) Mɛi komɛi hu nyɛɛɛ akudɔ amɛlilɛi. (Yak. 3:​8-10) Naagbai nɛɛ yɛ hiɛdɔɔ waa, shi Yakobo na akɛ enyɛmimɛi lɛ baanyɛ atsake. Etsɔɔ amɛ naagbai pɔtɛi ni amɛyɔɔ lɛ kɛ nɔ ni esa akɛ amɛfee yɛ he, shi efeee lɛ bɔ ni baawo amɛ hiɛgbele. Agbɛnɛ hu, ewo mɛi ni ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaatsu amɛnaagbai lɛ ahe nii lɛ hewalɛ ni amɛyana asafoŋ onukpai lɛ koni amɛye amɛbua amɛ.—Kanemɔ Yakobo 5:​13-15.

12 Mɛni wɔkaseɔ yɛ mli? Tsɔɔmɔ mɛi naagbai ni amɛyɔɔ, shi naa amɛ akɛ mɛi ni baanyɛ atsake. Ekolɛ ewa kɛhã mɛi ni wɔkɛkaseɔ Biblia lɛ ateŋ mɛi pii akɛ amɛkɛ nɔ ni amɛkaseɔ lɛ baatsu nii. (Yak. 4:​1-4) Ekolɛ ebaahe amɛ be saŋŋ dani amɛbaakpa nibii ni ehiii ni amɛfeɔ lɛ, ni amɛná sui kpakpai. Tamɔ Yakobo fee lɛ, esa akɛ wɔfee ekãa ni wɔtsɔɔ amɛ naagbai ni amɛyɔɔ ni esa akɛ amɛtsu he nii lɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔhe wɔye akɛ amɛbaanyɛ amɛtsake, ejaakɛ Yehowa yeɔ ebuaa mɛi ni baa amɛhe shi lɛ ni ewajeɔ amɛ koni amɛnyɛ amɛtsake amɛjeŋba.—Yak. 4:10.

13 Yakobo enaaa ehe tsɔ. Enuuu he akɛ weku mli ni ejɛ loo sɔɔmɔ hegbɛi krɛdɛi ni eyɔɔ lɛ ahewɔ lɛ, ehe yɛ sɛɛnamɔ fe enyɛmimɛi lɛ loo enɔ kwɔ fe amɛ. Etsɛ Kristofoi krokomɛi lɛ akɛ “minyɛmimɛi ni misumɔɔ.” (Yak. 1:​16, 19; 2:5) Efeee enii oookɛɛ nɔ ni lɛ lɛ etɔ̃ɔɔ. Moŋ lɛ, ewie akɛ: “Wɔ fɛɛ wɔtɔ̃ɔ babaoo.” Ni tsɔɔ akɛ lɛ hu efata he.—Kanemɔ Yakobo 3:2.

14 Mɛni wɔkaseɔ yɛ mli? Kaimɔ akɛ wɔ fɛɛ lɛ, eshafeelɔi ji wɔ. Esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ wɔhi fe mɛi ni wɔtsɔɔ amɛ nii lɛ. Mɛni hewɔ? Kɛ́ wɔhã wɔ-Biblia mli nikaselɔi lɛ nu he akɛ wɔ lɛ wɔtɔ̃ɔɔ lɛ, ebaaje amɛnijiaŋ wui ni ebaahã amɛnu he akɛ amɛnyɛŋ amɛsa Nyɔŋmɔ hiɛ. Shi kɛ́ wɔhã amɛle akɛ jeee be fɛɛ be wɔnáa lɛ mlɛo akɛ wɔkɛ Biblia mli gbɛtsɔɔmɔi baatsu nii, shi Yehowa yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔfeɔ nakai lɛ, no baanyɛ ahã amɛ hu amɛna akɛ amɛbaanyɛ amɛfee nɔ ni sa Yehowa hiɛ.

OCTOBER 9-15

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | HIOB 4-5

“Hã Ohiɛ Ahi Ohe Nɔ Yɛ Saji Ni Ejaaa Ahe”

it-1 713 kk. 11

Elifaz

Eji Hiob nanemɛi etɛ lɛ ateŋ mɔ kome. (Hio 2:11) Akɛni eji Temannyo hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ Esau bi Elifaz seshinyo ji lɛ, ni no hewɔ lɛ eji Abraham seshinyo kɛ Hiob hu wekunyo. Lɛ kɛ emaŋbii lɛ kɛ hiɛshikamɔ ni amɛyɔɔ lɛ shiɔ amɛtsitsi. (Yer 49:7) Yɛ Hiob nanemɛi etɛ ni ba ‘emiishɛjemɔ’ lɛ ateŋ lɛ, Elifaz ji mɔ ni hiɛ tsii fe fɛɛ, ni no hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni eye mɛi enyɔ ni eshwɛ lɛ onukpa. Shii etɛ lɛ fɛɛ ni amɛkɛ Hiob taa saji anaa lɛ, lɛ klɛŋklɛŋ ewieɔ.

w05 9/15 26 kk. 2

Wu Oshi Susumɔi ní Ejaaa!

Beni Elifaz wieɔ niiashikpamɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ ní be ko ená lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mumɔ ko bafo mli yɛ mihiɛ, mihetsɔi fɛɛ te shi damɔ shi. Ewá edamɔ shi, shi miyooo esu, subaŋ ko badamɔ mihiɛ; efee krãnãa, shi kɛlɛ minu gbee ko.” (Hiob 4:​15, 16) Mɛɛ mumɔ ná Elifaz susumɔi anɔ hewalɛ lɛ? Heguɔgbee wiemɔi ní jɛ enaa yɛ eniiashikpamɔ nɛɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ nakai mumɔ lɛ jeee Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ ateŋ eko. (Hiob 4:​17, 18) Eji mumɔŋ bɔɔ nɔ̃ fɔŋ. Kɛ́ jeee nakai lɛ, te aaafee tɛŋŋ ní Yehowa aaakã Elifaz kɛ enanemɛi enyɔ lɛ ahiɛ ákɛ amɛji amalelɔi lɛ? (Hiob 42:7) Hɛɛ, daimonio kudɔ Elifaz. Wiemɔi ni jɛ enaa lɛ jie susumɔi ní Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli kpo.

w10 2/15 19 kk. 5-6

Kaaha Satan Laka Bo

Satan tsɔ Hiob nanemɛi etɛ ni yasara lɛ lɛ ateŋ mɔ kome ni ji Elifaz nɔ etsɔɔ akɛ adesai nyɛŋ aye Nyɔŋmɔ anɔkwa kɛwula shi. Ekɛɛ Hiob akɛ adesai ji “mɛi ní hiɔ sũ tsũi amli” ni “mulu mli ato amɛshishi yɛ, ní amɛfufluɔ yɛ omlɛ̃gɛ̃ hiɛ! Beni aaajɛ leebi kɛyashi gbɛkɛ lɛ, akposa amɛ; dani mɔ ko aaayoo lɛ, amɛhiɛ ekpata kwrakwra.”—Hiob 4:​19, 20.

Akɛni afɔ́ wɔ akɛ eshafeelɔi ni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, wɔhe waaa. (Rom. 5:12) Kɛ́ ka wɔ kome too kulɛ, wɔnyɛŋ Satan ŋaatsɔi lɛ anaa wɔdamɔ. Shi akɛ Kristofoi lɛ, Yehowa yeɔ ebuaa wɔ. Eyɛ mli akɛ wɔhe waaa moŋ, shi wɔjara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (Yes. 43:4) Agbɛnɛ hu, Yehowa kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ haa mɛi ni biɔ lɛ lɛ. (Luka 11:13) Emumɔ lɛ baanyɛ aha wɔná “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” koni wɔnyɛ wɔdamɔ naagba fɛɛ naagba ni Satan kɛbaaba wɔnɔ lɛ naa. (2 Kor. 4:7; Fili. 4:13) Kɛ́ ‘wɔdamɔ shi shiŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli’ kɛtsĩ Abonsam gbɛ lɛ, Nyɔŋmɔ baawaje wɔ koni wɔfi shi shiŋŋ. (1 Pet. 5:​8-10) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔsheɔ Satan Abonsam gbeyei.

mrt 32 kk. 13-17

Buu Ohe Kɛje Saji Ni Ejaaa Lɛ Ahe

● Susumɔ he ni sane lɛ jɛ lɛ he, kɛ sane hu ni yɔɔ mli lɛ he

Nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ: “Nyɛkaa nii fɛɛ nyɛkwɛa.”—1 Tesalonikabii 5:21.

Dani obaahe sane ko oye loo okɛ sane ko loo vidio baasɛndi mɔ ko lɛ, kɛ́ mɛi pii le sane lɛ po loo awie he shii abɔ yɛ adafitswai amli lɛ, taomɔ mli jogbaŋŋ okwɛ akɛ eji anɔkwale lo. Mɛɛ gbɛ nɔ obaatsɔ ofee enɛ?

Bi ohe akɛ, ‘Ani miheɔ he ni sane lɛ jɛ loo mɔ ni kɛɛ sane lɛ miyeɔ?’ Adafitswaa nitsumɔi kɛ kui komɛi tsakeɔ saji komɛi ahiɛ, loo amɛwieɔ sane lɛ bɔ ni amɛ amɛbaaná he sɛɛ loo bɔ ni ekɛ paati ni amɛyɔɔ mli lɛ susumɔi kpãa gbee. Okɛ nɔ ni onaa yɛ adafitswaahe kome mli lɛ ato adafitswaahe kroko nɔ he. Bei komɛi lɛ, onanemɛi baatsɔ e-mail, loo social media nɔ amɛkɛ sane ni ejaaa loo sane ni bɛ mli ahã bo ni amɛjeee gbɛ. No hewɔ lɛ, kaahe adafitswaa sane ko oye ja ona he ni sane lɛ jɛ diɛŋtsɛ.

Kwɛmɔ kɛji saji ni yɔɔ adafitswaa lɛ mli lɛ ji nɔ ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ ni eja lo. Kwɛmɔ deeti ni yɔɔ he, taomɔ anɔkwalei ni yɔɔ sane lɛ mli, kɛ odaseyelii ni fiɔ nɔ ni akɛɛ lɛ sɛɛ. Kwɛmɔ ohe nɔ jogbaŋŋ, titri lɛ kɛ́ efee tamɔ nɔ ni afo amaniɛbɔɔ lɛ kuku, loo kɛ́ abɔ amaniɛ lɛ bɔ ni baahã etee henumɔ pɔtɛ̃ɛ ko shi.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w03 5/15 22 kk. 5-6

Yaa Nɔ Ofĩ Shi Shiŋŋ, ni Oye Kunim yɛ Wala He Foidamɔ lɛ Mli

Anɔkwa jálɔi ajeŋ muu fɛɛ gbɛjianɔtoo lɛ ní aaaji emlinyo lɛ baanyɛ aná hewalɛ ni mli wa ni yɔɔ shiŋŋ yɛ wɔnɔ. Kwɛ jɔɔmɔ ni eji akɛ wɔkɛ wɔhe aaabɔ jeŋ muu fɛɛ nyɛmifeemɔ kuu ni yɔɔ suɔmɔ tamɔ nɛkɛ he! (1 Petro 2:17) Ni wɔbaanyɛ wɔná hewalɛ ni yɔɔ shiŋŋ yɛ wɔnanemɛi heyelilɔi anɔ.

Susumɔ Hiob, ni ji nuu ni ji jalɔ lɛ yelikɛbuamɔ nifeemɔi lɛ ahe okwɛ. Anyɛ apasa miishɛjelɔ Elifaz tete po nɔ koni ekpɛlɛ akɛ: “Owiemɔi lɛ esɔo mɔ ni héɔ agbee shi lɛ edamɔ shi, ni nakutsei ní egbɔjɔ lɛ owo amɛ hewalɛ.” (Hiob 4:4) Ani wɔyeɔ wɔbuaa mɛi krokomɛi? Akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, gbɛnaa nii kã wɔnɔ akɛ wɔye wɔbua wɔmumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ koni amɛŋmɛ amɛtsui shi yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli. Yɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ asharamɔ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔfee wɔnii yɛ wiemɔ nɛɛ kɛ gbeekpãmɔ naa akɛ: “Nyɛwajea niji ni mli eje wui lɛ, nyɛwoa nakutsei ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ!” (Yesaia 35:3) No hewɔ lɛ mɛni hewɔ okɛfeee oti ni ma ohiɛ akɛ obaawaje ni owo naanyo Kristofonyo kome loo mɛi enyɔ hewalɛ be fɛɛ be ni okɛ amɛ aaakpe lɛ? (Hebribii 10:​24, 25) Yijiemɔ wiemɔi ni wajeɔ mɔ kɛ hiɛsɔɔ kɛha mɔdɛŋ ni amɛyaa nɔ amɛbɔɔ koni amɛsa Yehowa hiɛ lɛ baanyɛ aye abua amɛ lɛɛlɛŋ koni amɛkã he amɛfĩ shi shiŋŋ kɛ gbɛkpamɔ akɛ amɛaaye omanye yɛ wala he foidamɔ lɛ mli.

OCTOBER 16-22

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | HIOB 6-7

“Kɛ́ Oonu He Akɛ Onyɛɛɛ Dɔŋŋ”

w20.12 16 kk. 1

‘Yehowa Hereɔ Mɛi Ni Werɛ Eho Amɛhe Lɛ’

BIBLIA lɛ kɛɔ akɛ, ‘Gbɔmɔ yɔɔ nɛɛ, be kukuoo kɛkɛ ehiɔ shi, ni egbii lɛ amli eyi tɔ kɛ haomɔi sɔŋŋ.’ (Hiob 14:1) No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ bei komɛi lɛ, wɔhaoɔ ni wɔfeɔ shwɛm. Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema lɛ ateŋ mɛi komɛi nu he nakai, ni amɛteŋ mɛi komɛi po shwe gbele. (1 Maŋ. 19:​2-4; Hiob 3:​1-3, 11; 7:​15, 16) Shi amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni eshɛje amɛmii ni ewaje amɛ be fɛɛ be. Yehowa ehã aŋmala amɛsaji lɛ ashwie shi koni eshɛje wɔmii ni etsɔɔ wɔ nii.—Rom. 15:4.

g 1/12 16-17

Kɛ́ Oonu He Akɛ Shihilɛ Eje Otsine

Eyɛ mli akɛ ekolɛ oonu akɛ nɔ ko kwraa bɛ ni obaanyɛ ofee moŋ, shi kaimɔ akɛ jeee okome onuɔ he nakai, ejaakɛ dɔlɛ sane ji akɛ kɛ́ hooo lɛ, mɔ fɛɛ mɔ kɛ naagba ko miikpe kɛ̃. Biblia lɛ kɛɛ: “Bɔɔ nii lɛ fɛɛ feɔ ekome kɛyaa nɔ amɛkɛ̃mɔɔ ni amɛhe jaraa amɛ.” (Romabii 8:22) Kɛ́ etamɔ nɔ ni amrɔ nɛɛ anyɛŋ afee nɔ ko yɛ onaagba lɛ he po lɛ, ná ole akɛ bei pii lɛ, kɛ́ be shwie mli lɛ, nibii hiɔ fe tsutsu lɛ. Shi mɛni baanyɛ awa bo bianɛ?

Gbaa onaanyo ko ni oheɔ lɛ oyeɔ ni baanyɛ awo bo ŋaa kpakpa lɛ otsuiŋ sane. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Naanyo kpakpa sumɔɔ mɔ yɛ bei fɛɛ mli, ni ebatsɔɔ nyɛmi yɛ haomɔ beiaŋ.” (Abɛi 17:17) Be ni nuu jalɔ ko ni atsɛɔ Hiob ni awie ehe sane yɛ Biblia lɛ mli lɛ hao waa lɛ, egba mɛi krokomɛi bɔ ni enuɔ he ehãa. Ehao waa aahu akɛ ewie akɛ “minyaŋeɔ miwala,” ni ekɛɛ akɛ: “Mafã minaa mawie mihaomɔi lɛ ahe. Magbele minaa mawie yɛ haomɔ ni mihao waa lɛ mli!” (Hiob 10:1) Kɛ́ ogba mɛi ni oheɔ amɛ oyeɔ bɔ ni onuɔ he ohãa lɛ, no baanyɛ ahã bɔ ni ohao lɛ naa aba shi, ni susumɔ ni ohiɛ yɛ onaagba lɛ he lɛ baanyɛ atsake kwraa.

Sɔlemɔ ni ofɔse otsuiŋ oshwie Nyɔŋmɔ hiɛ. Mɛi komɛi kɛɛ sɔlemɔ hãa mɔ he jɔɔ lɛ kɛkɛ, shi mɔ ko booo toi, shi jeee nakai Biblia lɛ tsɔɔ. Lala 65:2 lɛ tsɛɔ Yehowa Nyɔŋmɔ akɛ “Sɔlemɔ Toibolɔ,” ni 1 Petro 5:7 lɛ kɛɛ: ‘Ejwɛŋɔ wɔhe.’ Biblia lɛ ewie shii abɔ akɛ esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ. Naa emli wiemɔi lɛ ekomɛi:

“Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ, ni okɛ ohe akafɔ̃ bo diɛŋtsɛ oniiashishinumɔ nɔ. Jwɛŋmɔ ehe yɛ ogbɛi fɛɛ amli, ni ebaahã ogbɛi aja.”—ABƐI 3:​5, 6.

“[Yehowa feɔ] nɔ ni mɛi fɛɛ ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ taoɔ lɛ ehãa amɛ; eboɔ amɛbolɔmɔ kɛhã yelikɛbuamɔ lɛ toi ni ejieɔ amɛ.”—LALA 145:19.

“Enɛ ji ekãa ni wɔyɔɔ yɛ ehiɛ lɛ, akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbiɔ ni kɛ esuɔmɔnaa nii kpãa gbee lɛ, eboɔ wɔ toi.”—1 YOHANE 5:14.

“Yehowa kɛ mɛi fɔji ateŋ jekɛ, shi enuɔ jalɔi asɔlemɔi.”—ABƐI 15:29.

Kɛ́ okɛɛ Nyɔŋmɔ naagbai ni okɛkpeɔ lɛ, ebaaye ebua bo. No hewɔ ni Biblia lɛ woɔ bo hewalɛ akɛ ‘okɛ ohiɛ afɔ̃ enɔ be fɛɛ be. Ni ofɔse otsuiŋ oshwie ehiɛ’ lɛ.—Lala 62:8.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w20.04 16 kk. 10

Nyɛhãa Wɔnua Wɔnyɛmimɛi Lɛ Ashishi

10 Kɛ́ wɔ hu wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaanu wɔnyɛmimɛi lɛ shishi lɛ, belɛ wɔmiikase Yehowa. No hewɔ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni ole onyɛmimɛi lɛ jogbaŋŋ. Okɛ amɛ agba sane dani aje asafoŋ kpee shishi kɛ be ni akpa, okɛ amɛ aya shiɛmɔ, ni kɛ́ ebaahi lɛ, fɔ̃ɔ amɛ nine kɛba shĩa kɛhã niyeli. Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaale amɛ jogbaŋŋ. Ona nakai nyɛmi yoo lɛ ni osusuɔ akɛ etseee ehiɛ ehãaa mɔ lɛ? Ekolɛ obaaná ole akɛ ehiɛ kɛkɛ ni gboɔ. Ni nyɛmi nuu lɛ ni yɔɔ shika waa lɛ hu? Ekolɛ obaana akɛ efeɔ ejurɔ waa, ni ejeee mɔ ko ni tiuɔ heloonaa nibii asɛɛ. Ni nakai weku lɛ ni kpeɔ sɛɛ kɛbaa asafoŋ kpeei lɛ hu? Ekolɛ obaana akɛ aate shi aawo amɛ waa yɛ shĩa. (Hiob 6:29) Shi enɛ hu etsɔɔɔ akɛ wɔkoli mɛi asaji amli. (1 Tim. 5:13) Oti lɛ kɛkɛ ji akɛ, kɛ́ wɔle shihilɛ mli ni wɔnyɛmimɛi lɛ yɔɔ kɛ nibii amli ni amɛtsɔmɔ kɛ bɔ ni ená amɛnɔ hewalɛ ehã lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnu amɛ shishi.

KASEMƆ BƆ NI ASHIƐƆ JOGBAŊŊ

“Tsɔɔmɔ Nii Jogbaŋŋ Tamɔ Yakobo Fee Lɛ—Okɛ Nɔkwɛmɔnii Ni Sa Atsu Nii Jogbaŋŋ”

w22.01 12-13 kk. 15-18

Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Yesu Nyɛmi Nuu Fioo Lɛ Dɛŋ?

15 Yakobo kɛ nɔkwɛmɔnii ni taa mɔ tsuiŋ tsu nii. Eyɛ mli akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni ye ebua lɛ moŋ, shi eeenyɛ efee akɛ, lɛ hu ekase nii waa kɛjɛ nɔkwɛmɔnii ni enyɛmi nukpa Yesu kɛtsu nii lɛ amli, ni no ye ebua lɛ ni ele bɔ ni akɛ nɔkwɛmɔnii tsuɔ nii ahãa. Nɔkwɛmɔnii ni Yakobo kɛtsu nii lɛ ashishinumɔ waaa, ni ehã otii ni etaoɔ ekɛtsɔɔ lɛ hu fee faŋŋ.—Kanemɔ Yakobo 3:​2-6, 10-12.

16 Mɛni wɔkaseɔ yɛ mli? Okɛ nɔkwɛmɔnii ni sa atsu nii jogbaŋŋ. Kɛ́ okɛ nɔkwɛmɔnii ni sa tsu nii lɛ, mɛi nyɛɔ amɛfeɔ nibii ni otsɔɔ amɛ lɛ ahe mfoniri yɛ amɛjwɛŋmɔ mli. Enɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛnyɛɔ amɛkaiɔ otii titrii ni otsɔɔ amɛ kɛjɛ Biblia lɛ mli lɛ. Yesu kɛ nɔkwɛmɔnii tsu nii jogbaŋŋ, ni enyɛmi Yakobo kase lɛ. Nyɛhãa wɔsusua nɔkwɛmɔnii ni Yakobo kɛtsu nii lɛ ekome he ni wɔkwɛ nɔ hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ esa jogbaŋŋ lɛ.

17 Kanemɔ Yakobo 1:​22-25. Yakobo nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ ashwishwɛ he lɛ sa jogbaŋŋ. No mli lɛ, eetao ekɛtsɔɔ oti ko ni he hiaa waa, ni no ji, kɛ́ wɔkane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ nɔ ni wɔkane lɛ atsu nii, no dani wɔbaaná he sɛɛ. Agbɛnɛ hu, ekɛ mɔ ko ni miikwɛ ehiɛ yɛ ashwishwɛ mli ni fee nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ni enɛ ji nɔ ko ni mɛi ni ekɛwieɔ lɛ le jogbaŋŋ. Te nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ kɔɔ oti ni eetao ekɛtsɔɔ lɛ he ehãa tɛŋŋ? Kɛ́ mɔ ko kwɛ ashwishwɛ mli ni ena naagba ko yɛ bɔ ni esaa ehe ehã lɛ he ni etsuuu he nii lɛ, belɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ eyakwɛ ashwishwɛ lɛ mli. Nakai nɔŋŋ kɛ́ mɔ ko kane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni ena subaŋ ko ni esa akɛ etsake ni etsakeee lɛ, belɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ eyakane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ.

18 Kɛ́ ootao okase Yakobo ni okɛ nɔkwɛmɔnii atsu nii jogbaŋŋ lɛ, feemɔ nibii etɛ nɛɛ: (1) Taomɔ nɔkwɛmɔnɔ ni baaye abua bo ni onyɛ ogbala oti ni otaoɔ otsɔɔ lɛ mli jogbaŋŋ. (2) Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ni ewaŋ kɛhãŋ otoibolɔi lɛ akɛ amɛbaanu shishi lɛ atsu nii. (3) Hã ana oti hewɔ ni ogba nɔkwɛmɔnɔ lɛ faŋŋ. Kɛ́ ewa kɛhã bo akɛ obaaná nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kwɛmɔ Watch Tower Publications Index lɛ saneyitso ni ji “Illustrations” lɛ shishi, ni obaaná pii yɛ jɛmɛ. Kaimɔ akɛ, bɔ ni kɛ́ awie awo maikrofoŋ mli lɛ ehãa wiemɔ lɛ gbɛɔ waa lɛ, nakai nɔŋŋ kɛ́ akɛ nɔkwɛmɔnɔ tsu nii lɛ, ehãa akaiɔ oti hewɔ ni agba lɛ waa. No hewɔ lɛ, hã onɔkwɛmɔnii lɛ akɔ otii titrii ni otaoɔ mɛi akai waa lɛ pɛ ahe. Kaahã ohiɛ kpa nɔ akɛ, nɔ hewɔ ni wɔtaoɔ ni wɔle nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ ji, koni wɔnyɛ wɔye wɔbua mɛi pii ni amɛbafata Yehowa webii ni yɔɔ miishɛɛ lɛ ahe, shi jeee koni mɛi ana akɛ wɔbɔɔ mɔdɛŋ.

OCTOBER 23-29

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | HIOB 8-10

“Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Ni Tsakeee Lɛ Buɔ Wɔhe Kɛjeɔ Satan Amalei Lɛ Ahe”

w15 7/1 12 kk. 3

Ani Wɔbaanyɛ Wɔsa Nyɔŋmɔ Hiɛ Lɛɛlɛŋ?

Hiob kɛ shihilɛi ni jaraa ni eko nyiɛ eko sɛɛ kpe. Ená susumɔ ni ejaaa, ni emu sane naa akɛ ehiɛ ehemɔkɛyeli lɛ mli jio ehiɛɛɛ mli jio lɛ, Nyɔŋmɔ susuuu ehe. (Hiob 9:​20-22) Hiob nu he akɛ eji jalɔ aahu akɛ, mɛi krokomɛi susu akɛ eebu ehe jalɔ po fe Nyɔŋmɔ.—Hiob 32:​1, 2; 35:​1, 2.

w21.11 6 kk. 14

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Onáa Yehowa Suɔmɔ Ni Tsakeee Lɛ He Sɛɛ?

14 Nyɔŋmɔ suɔmɔ ni tsakeee lɛ buɔ wɔhe koni nɔ ko akafite wɔ kɛ lɛ teŋ. David sɔle ehã Yehowa akɛ: “Bo ji miteemɔhe; obaabu mihe koni mikayaje haomɔ mli. Okɛ yiwalaheremɔ nyamɔ lala baabɔle mi. . . . Mɔ ni kɛ ehiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ lɛ, esuɔmɔ ni tsakeee lɛ bɔleɔ lɛ.” (Lala 32:​7, 10) Yɛ blema lɛ, gbogboi ni atswaa awoɔ maji ahe lɛ buɔ maŋ lɛ mli bii lɛ ahe kɛjɛɔ amɛhenyɛlɔi lɛ ahe. Nakai nɔŋŋ Yehowa suɔmɔ ni tsakeee lɛ tamɔ gbogbo ni buɔ etsuji lɛ ahe kɛjɛɔ nɔ fɛɛ nɔ ni baanyɛ afite amɛ kɛ lɛ teŋ lɛ he. Agbɛnɛ hu, Yehowa suɔmɔ ni tsakeee lɛ tsirɛɔ lɛ ni efeɔ nibii ni gbalaa wɔ kɛbaa eŋɔɔ.—Yer. 31:3.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w10 10/15 6-7 kk. 19-20

‘Namɔ Le Yehowa Jwɛŋmɔ?’

19 Mɛni wɔkase yɛ ‘Yehowa jwɛŋmɔ’ lɛ he? Esa akɛ wɔŋmɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ aye abua wɔ ni wɔnu Yehowa jwɛŋmɔ lɛ shishi jogbaŋŋ. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔdamɔ wɔnilee ni yashiɔ he ko lɛ, kɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsusumɔi kɛ wɔshishitoo mlai anɔ wɔkojo Yehowa. Hiob kɛɛ akɛ: “[Nyɔŋmɔ] jeee gbɔmɔ tamɔ mi, ní mato he maha lɛ, ní wɔɔkpe ní wɔkojo.” (Hiob 9:32) Taakɛ eba yɛ Hiob gbɛfaŋ lɛ, kɛ́ wɔbanu Yehowa jwɛŋmɔ lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛ nɔmimaa akɛɛ akɛ: “Naa, egbɛi lɛ anaabunaabui kɛkɛ nɛ, ni ehe ablɛbi fioo kɛkɛ wɔnuɔ nɛɛ. Shi ehewalɛ shimɔ lɛ, namɔ aaanu shishi?”—Hiob 26:14.

20 Kɛ́ wɔmiikane Ŋmalɛi lɛ, ni wɔkɛ sane ko ni shishinumɔ wa, titri lɛ nɔ ni kɔɔ Yehowa jwɛŋmɔ lɛ he lɛ kpe lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Kɛ́ wɔtao sane lɛ mli, shi fɛɛ sɛɛ lɛ wɔnáaa sane lɛ hetoo ni mli kã shi faŋŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔŋɔ lɛ akɛ, eji hegbɛ ni wɔná ni wɔkɛaatsɔɔ akɛ wɔyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli. Kaimɔ akɛ bei komɛi lɛ, saji komɛi haa wɔnáa hegbɛ kɛtsɔɔ akɛ wɔyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ bɔ ni Yehowa feɔ enii ehaa lɛ mli. Esa akɛ wɔjɛ heshibaa mli wɔkpɛlɛ nɔ akɛ wɔnyɛŋ wɔnu nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ shishi kɛmɔ shi. (Jaj. 11:5) Ni no baaha okɛ bɔfo Paulo wiemɔi nɛɛ akpã gbee akɛ: “Oo, bɔ ni Nyɔŋmɔ nifálɛ kɛ ŋaa kɛ nilee mli kwɔ ha nɛ! Ekojomɔi lɛ anyɛɛɛ shishi ana, ni egbɛi lɛ hu anyɛɛɛ sɛɛ mo aja! Ejaakɛ namɔ le Nuŋtsɔ [Yehowa] jwɛŋmɔ lɛ, aloo namɔ ewo lɛ ŋaa pɛŋ? Aloo namɔ etsɔ hiɛ eha lɛ nɔ ko, ni kulɛ aaato lɛ najiaŋ? Ejaakɛ edɛŋ nii fɛɛ jɛ, ni enɔ amɛtsɔ kɛba, ni lɛ nɔŋŋ amɛyɔɔ amɛha. Aaaŋɔ anunyam aha lɛ kɛya naanɔ! Amen.”—Rom. 11:​33-36.

OCTOBER 30–NOVEMBER 5

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | HIOB 11-12

“Nifeemɔi Etɛ Ni Baahã Ohiɛ Akã Shi Ni Oná He Sɛɛ Hu”

w09 4/15 6 kk. 17

Hiob Wo Yehowa Gbɛi Lɛ Hiɛ Nyam

17 Mɛni ye ebua Hiob ni etee nɔ eye anɔkwa lɛ? Ekã shi faŋŋ akɛ ená ekɛ Yehowa teŋ wekukpaa kpakpa momo dani ekɛ amanehului lɛ kpe. Wɔbɛ odaseyeli ko ni tsɔɔ akɛ Hiob le akɛ Satan etswa Yehowa mpoa, shi kɛlɛ etswa efai shi akɛ ebaaye anɔkwa. Ekɛɛ akɛ: “Mibemyeli lɛ miŋmɛŋ he kɛyashi beyinɔ ní magbo.” (Hiob 27:5) Te Hiob fee tɛŋŋ ená ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kpakpa lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ ehiɛ sɔ saji ni enu, ní tsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ ewekumɛi ni ji Abraham, Isak, kɛ Yakob ye eha lɛ. Hiob kwɛ adebɔɔ nii, ni enyɛ eyɔse sui babaoo ni Yehowa yɔɔ lɛ hu.—Nyɛkanea Hiob 12:​7-9, 13, 16.

w21.06 10 kk. 10-12

Yehowa Baahi Omasɛi Daa, Eshiŋ Bo Kɔkɔɔkɔ!

10 Okɛ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ abɔ naanyo. Obaanyɛ oná nanemɛi ni obaanyɛ okase nii kɛjɛ amɛdɛŋ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Amɛbaanyɛ amɛfee mɛi ni ye bo onukpa loo mɛi ni oye amɛ onukpa loo mɛi ni kɛ bo jɛɛɛ he kome. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɛi ni egbɔlɔ lɛ yɔɔ hiɛshikamɔ.” (Hiob 12:12) Mɛi ni egbɔlɔ lɛ hu baanyɛ akase nii kɛjɛ oblahii kɛ oblayei lɛ adɛŋ. Yonatan ye David onukpa kwraa, shi fɛɛ sɛɛ lɛ amɛbatsɔmɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ kpaakpa. (1 Sam. 18:1) Yonatan ye ebua David ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa yɛ naagbai ni mli wala ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ, ni David fee nakai nɔŋŋ ehã Yonatan. (1 Sam. 23:​16-18) Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Irina, ni lɛ pɛ ji Odasefonyo yɛ eweku lɛ mli lɛ wie akɛ: “Mɛi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ baanyɛ atsɔmɔ tamɔ mamimɛi kɛ papamɛi loo nyɛmimɛi amɛhã wɔ. Yehowa baanyɛ ehã amɛtsɔ tamɔ weku amɛhã wɔ.”

11 Wɔteŋ mɛi komɛi yɛ ni ewa kɛhã wɔ akɛ wɔkɛ mɛi baabɔ naanyo, titri lɛ, wɔteŋ mɛi ni wɔhiɛ gboɔ lɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Ratna ni hiɛ gboɔ ni ate shi awo lɛ be ni eba anɔkwale lɛ mli lɛ wie akɛ: “Mibayɔse akɛ, minyɛmimɛi Kristofoi lɛ ayelikɛbuamɔ he miihia mi waa.” Bei komɛi lɛ, ewa akɛ obaagba mɔ ko otsuiŋ sane, shi sanegbaa ni tamɔ nakai ji nɔ ni hãa mɛi batsɔmɔɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ kpaakpa. Onanemɛi lɛ miitao amɛwo bo hewalɛ ni amɛye amɛbua bo, shi ja okɛ amɛ egba sane dani amɛbaana bɔ ni amɛbaafee nakai.

12 Gbɛ kome ni hi waa ni obaanyɛ otsɔ nɔ oná nanemɛi ji, ni okɛ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ baafee ekome kɛshiɛ. Carol ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Nyɛmimɛi yei ni ji minanemɛi lɛ ateŋ mɛi pii yɛ ni mikɛ amɛ fee ekome kɛtee shiɛmɔ loo mikɛ amɛ fee ekome kɛtsu asafo nitsumɔ ko ni no hã wɔbatsɔmɔ nanemɛi. Yehowa etsɔ minanemɛi nɛɛ anɔ eye ebua mi waa.” Ehi waa akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ baabɔ naanyo. Yehowa tsɔɔ nanemɛi nɛɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔdamɔ shoofeemɔ kɛ naagbai krokomɛi ni haoɔ wɔ lɛ anaa.—Abɛi 17:17.

it-2 1190 kk. 2

Hiɛshikamɔ

Hiɛshikamɔ Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ. Kɛ́ aawie hiɛshikamɔ krɔŋŋ he lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ pɛ ji mɔ ni yɔɔ eko, ejaakɛ “ekome too pɛ ji hiɛshikalɔ.” (Ro 16:27; Kpo 7:12) Kɛ́ mɔ ko le anɔkwa saji komɛi lɛ, belɛ eyɛ nilee, ni akɛni Yehowa ji Bɔlɔ lɛ, ni eyɛ “kɛjɛ naanɔ kɛmiiya naanɔ” hewɔ lɛ (La 90:​1, 2), ele nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ je lɛ he, nɔ ni akɛbɔ jio, nibii ni yɔɔ mli jio, ni ele nibii ni etee nɔ yɛ je lɛ mli kɛjɛ be ni abɔ lɛ kɛbashi ŋmɛnɛ. Adesai damɔɔ mlai ni kudɔɔ adebɔɔ nibii lɛ anɔ amɛtaoɔ nii amli ni amɛfeɔ nibii komɛi. Eji mlai nɛɛ bɛ kulɛ, amɛnyɛŋ amɛfee nɔ ko nɔ ko, shi Yehowa ji mɔ ni fee mlai nɛɛ fɛɛ. (Hio 38:​34-38; La 104:24; Abɛ 3:19; Yer 10:​12, 13) Belɛ eyɛ faŋŋ akɛ, kɛ́ mɛi hi shi yɛ ejeŋba he mlai lɛ hu anaa lɛ, nibii baaya lɛ jogbaŋŋ ahã amɛ, amɛbaakpɛ yiŋ kpakpai, ni amɛbaaye omanye. (5Mo 32:​4-6) Nɔ ko nɔ ko bɛ ni enyɛŋ enu shishi. (Yes 40:​13, 14) Eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ, eŋmɛɔ gbɛ ni mɛi feɔ nibii ni kɛ emlai ni ja lɛ eyaaa, ni nibii nɛɛ heɔ shi waa be kukuoo moŋ, shi bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ eyiŋtoo lɛ baaba mli, ni abaafee esuɔmɔnaa nii pɛpɛɛpɛ, ni nibii ni ewie lɛ baaba mli kɛ̃.—Yes 55:​8-11; 46:​9-11.

Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ

w08 8/1 11 kk. 6

Oblahii kɛ Oblayei ni Akɛaagba Sane

▪ ‘Ani mikɔɔ wiemɔi ni ekɛtsuɔ nii lɛ asɛɛ?’ Hiob 12:11 lɛ kɛɔ akɛ: “Nto toi kaa wiemɔi ekwɛɔ, tamɔ bɔ ni daa hu saa niyenii anaa lɛ?” Amrɔ nɛɛ ji be ni ehe hiaa waa akɛ ‘oka’ obinuu loo obiyoo lɛ wiemɔi ‘okwɛ.’ Bei pii lɛ, oblahii kɛ oblayei wieɔ oookɛɛ nɔ ni amɛwieɔ lɛ ji anɔkwale be fɛɛ be. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ obinuu loo obiyoo lɛ baakɛɛ akɛ, “Be fɛɛ be lɛ, okɛ mi yeɔ tamɔ gbekɛ!” loo “Kɛ́ miiwie lɛ obooo mi toi!” Yɛ nɔ najiaŋ ni ooogbala ojwɛŋmɔ kɛya ewiemɔi lɛ mli saji ni ejaaa, tamɔ “be fɛɛ be lɛ” kɛ “obooo mi toi” lɛ anɔ lɛ, kpɛlɛmɔ nɔ akɛ ekolɛ jeee nɔ ni obi lɛ taoɔ etsɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ewieɔ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ obi lɛ kɛɛ akɛ “Be fɛɛ be lɛ, okɛ mi yeɔ tamɔ gbekɛ” lɛ, ekolɛ nɔ ni etaoɔ etsɔɔ ji akɛ “Minuɔ he akɛ obɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ mimli,” ni kɛ́ ekɛɛ akɛ “Kɛ́ miiwie lɛ obooo mi toi” lɛ, ekolɛ nɔ ni etaoɔ etsɔɔ ji akɛ “Miisumɔ ni makɛɛ bo bɔ ni minuɔ he mihaa diɛŋtsɛ.” Bɔɔ mɔdɛŋ ni okɔ wiemɔi ni ekɛtsuɔ nii lɛ asɛɛ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje