Nọ Yí Alindọn Lẹpo Do Basi Avọ́sinsan Hlan Jehovah
“Nudepope he mì to wiwà, mì nọ wà ẹ po alindọn lẹpo po taidi na Jehovah.”—KỌL. 3:23.
PỌ́N EYIN HIẸ SỌGAN NA GBLỌNDO:
Nawẹ mí sọgan gbògbéna Jehovah to nuwiwa egbesọegbesọ tọn mítọn lẹ mẹ gbọn?
Avọ́sinsan tẹlẹ wẹ mí nọ basi to sinsẹ̀n-bibasi mítọn hlan Jiwheyẹwhe mẹ?
Nawẹ mí sọgan yí nutindo mítọn lẹ do basi nunina hlan Jehovah gbọn?
1-3. (a) Be okú Jesu tọn to yatin ji zọ́n bọ Jehovah masọ nọ biọ avọ́sinsan wunmẹ depope to mí si wẹ ya? Basi zẹẹmẹ. (b) Kanbiọ tẹwẹ fọndote gando avọ́sinsan he mí nọ basi to egbehe lẹ go?
TO OWHE kanweko tintan W.M., Jehovah dehia omẹ etọn lẹ dọ avọ́sinsan ofligọ Jesu tọn ko doalọtena Osẹ́n Mose tọn yìnyìn. (Kọl. 2:13, 14) Avọ́sinsan he Ju lẹ ko to bibasi sọn owhe kanweko susu die lẹpo masọ yin dandan bo masọ họakuẹ ba. Osẹ́n lọ ko jẹ lẹndai etọn kọ̀n taidi “anademẹtọ mítọn he deanana mí yì Klisti dè.”—Gal. 3:24.
2 Enẹ ma dohia dọ Klistiani lẹ ma dona tindo ojlo to avọ́sinsan lẹ bibasi mẹ gba. Kakati nido yinmọ, apọsteli Pita dọho gando nuhudo lọ nado nọ “sán avọ́ gbigbọmẹ tọn lẹ he yin alọkẹyi to Jiwheyẹwhe dè gbọn Jesu Klisti gblamẹ” go. (1 Pita 2:5) Humọ, apọsteli Paulu hẹn ẹn họnwun dọ e sọgbe nado pọ́n gbẹzan Klistiani he klan ede do wiwe de tọn—yèdọ adà gbẹzan etọn tọn lẹpo—hlan taidi “avọ́sinsan” de.—Lom. 12:1.
3 Enẹwutu, Klistiani de nọ basi avọ́sinsan hlan Jehovah, vlavo gbọn onú delẹ nina ẹn dali kavi gbọn alọ didesọn onú delẹ mẹ na ewọ tọn wutu dali. Sọgbe hẹ nuhe mí yọnẹn gando nubiọtomẹsi he Islaelivi lẹ dona hodo lẹ go, etẹwẹ mí na wà nado sọgan deji dọ Jehovah na kẹalọyi avọ́sinsan mítọn lẹpo to egbehe?
TO NUWIWA EGBESỌEGBESỌ TỌN LẸ MẸ
4. Etẹwẹ mí dona hẹn do ayiha mẹ gando nuwiwa egbesọegbesọ tọn mítọn lẹ go?
4 Dile mí to mahẹ tindo to nuwiwa egbesọegbesọ tọn mítọn lẹ mẹ, e sọgan vẹawuna mí nado mọdọ nuwiwa mítọn lẹ tindo kanṣiṣa hẹ avọ́sinsan hlan Jehovah. E sọgan taidi dọ whégbè-zọ́n, azọ́n wehọmẹ tọn, agbasazọ́n, ahiwhiwhle po onú mọnkọtọn lẹ po ma tindo kanṣiṣa hẹ onú gbigbọmẹ tọn lẹ. Etomọṣo, eyin hiẹ ko klan gbẹzan towe do wiwe na Jehovah kavi to linlẹn nado wàmọ to madẹnmẹ, be mẹwhinwhàn he wutu a do nọ tindo mahẹ to nuwiwa egbesọegbesọ tọn lẹ mẹ yin nujọnu. Klistiani wẹ mí yin to ojlẹ lẹpo mẹ. Mí dona nọ hodo nunọwhinnusẹ́n Owe-wiwe tọn to adà gbẹzan mítọn tọn lẹpo mẹ. Enẹwutu, Paulu dotuhomẹna mí dọmọ: “Nudepope he mì to wiwà, mì nọ wà ẹ po alindọn lẹpo po taidi na Jehovah, bọ e ma yin na gbẹtọ lẹ gba.”—Hia Kọlọsinu lẹ 3:18-24.
5, 6. Etẹlẹ wẹ mí dona hẹn do ayiha mẹ gando nusisọ́ po walọyizan egbesọegbesọ tọn mítọn po go?
5 Nuwiwa egbesọegbesọ tọn Klistiani de tọn ma yin apadewhe sinsẹ̀n-bibasi wiwe etọn tọn gba. Etomọṣo, nugbo lọ dọ Paulu dotuhomẹna mí nado nọ wazọ́n “po alindọn lẹpo po taidi na Jehovah” nọ hẹn mí lẹnnupọndo gbẹzan mítọn blebu ji. Enẹwutu, nawẹ hogbe ehelẹ gando mí go gbọn? Be mí nọ yinuwa bo nọ sọnú do jlẹkaji to whelẹponu ya? Kavi, to whenue mí to mahẹ tindo to nuwiwa egbesọegbesọ tọn lẹ mẹ, be walọ mítọn kavi nusisọ́ mítọn sọgan zọ́n bọ winyan na hù mí nado do míde hia di Kunnudetọ Jehovah tọn wẹ ya? Ni ma yinmọ gbede blo! Omẹ Jehovah tọn lẹ ma na jlo nado wà nudepope he sọgan kọ̀n masin do oyín Jiwheyẹwhe tọn go.—Isa. 43:10; 2 Kọl. 6:3, 4, 9.
6 Mì gbọ mí ni gbadopọnna lehe ojlo lọ nado wazọ́n “po alindọn lẹpo po taidi na Jehovah” gando adà gbẹzan mítọn tọn voovo go do. Dile mí to mọwà, mí ni hẹn do ayiha mẹ dọ onú dagbe hugan he Islaelivi lẹ tindo wẹ yé do nọ sanvọ́ hlan Jehovah.—Eks. 23:19.
LEHE E GANDO GBẸZAN TOWE GO DO
7. Etẹwẹ klandowiwe Klistiani tọn bẹhẹn?
7 To whenue hiẹ to klandowiwe basi na Jehovah, be e ma yin gbẹzan towe blebu wẹ a zejo na ẹn ya? Na nugbo tọn, hiẹ dopagbe dọ to adà gbẹzan emitọn tọn lẹpo mẹ, emi na ze Jehovah do otẹn tintan mẹ. (Hia Heblu lẹ 10:7.) Nudide dagbe de wẹ enẹ yin. Matin ayihaawe, hiẹ na ko mọdọ eyin a dín ojlo Jehovah tọn do whẹho de ji bo dovivẹnu nado yinuwa sọgbe hẹ ẹ, e nọ hẹn kọdetọn dagbe wá. (Isa. 48:17, 18) Omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ yin wiwe bosọ yin ayajẹnọ na yé nọ do jẹhẹnu Omẹ lọ he nọ plọn yé lẹ tọn hia wutu.—Lev. 11:44; 1 Tim. 1:11.
8. Etẹwẹ nugbo lọ dọ Jehovah nọ pọ́n avọ́sinsan hohowhenu tọn lẹ hlan taidi onú wiwe dohia mí?
8 Avọ́sinsan he Islaelivi lẹ nọ basi hlan Jehovah nọ yin pinpọnhlan taidi onú wiwe. (Lev. 6:25; 7:1) Hogbe Heblu tọn lọ he yin lilẹdo “wiwe” bẹ linlẹn klandovo, mẹdezejo, kavi klandowiwe na Jiwheyẹwhe tọn hẹn. Eyin Jehovah na kẹalọyi avọ́sinsan mítọn lẹ, yé dona yin kinklandovo sọn nuyiwadomẹji aihọn tọn lẹ go bo ma yin hinhẹnflu gbọn yé dali. Mí ma sọgan yiwanna nuhe Jehovah gbẹwanna lẹ. (Hia 1 Johanu 2:15-17.) Ehe dohia dọ mí dona dapana gbẹdido kavi ma dona tindo mahẹ depope to nuhe sọgan hẹn mí flu to pọndohlan Jiwheyẹwhe tọn mẹ lẹ mẹ. (Isa. 2:4; Osọ. 18:4) E sọ dohia dọ mí ma sọgan dike nukun mítọn lẹ ni nọ to onú mawé kavi gblezọn lẹ pọ́n zọnmii, kavi nọ to odlọ kléwhète tọn kú do yé ji.—Kọl. 3:5, 6.
9. Naegbọn aliho he mẹ Klistiani de nọ yinuwa hẹ mẹdevo lẹ te do yin nujọnu?
9 Paulu dotuhomẹna yisenọ hatọ lẹ dọmọ: “Mì wọnji dagbe wiwà po onú lẹ mimá hẹ mẹdevo lẹ po go blo, na avọ́sinsan mọnkọtọn lẹ go wẹ homẹ Jiwheyẹwhe tọn nọ hùn do taun.” (Heb. 13:16) Enẹwutu, walọ dagbe tintindo po dagbe wiwà na mẹdevo lẹ po to nuwiwa egbesọegbesọ tọn mẹ yin avọ́sinsan de he Jehovah nọ kẹalọyi. Mẹtọnhopọn owanyi tọn na mẹdevo lẹ yin dopo to nuhe nọ dohiagona Klistiani nugbo lẹ mẹ.—Joh. 13:34, 35; Kọl. 1:10.
AVỌ́SINSAN MÍTỌN LẸ TO SINSẸ̀N-BIBASI MẸ
10, 11. Nukun tẹwẹ Jehovah nọ yí do pọ́n lizọnyizọn po sinsẹ̀n-bibasi Klistiani tọn mítọn po, podọ nawẹ ehe dona yinuwado mí ji gbọn?
10 Dopo to aliho he họnwun he mẹ míwlẹ taidi Klistiani nọ wà dagbe na mẹdevo lẹ te wẹ gbọn “gbeyiyi gbangba tọn todido mítọn tọn” bibasi dali. Be hiẹ nọ yí dotẹnmẹ hundote lẹpo zan nado dekunnu ya? Paulu ylọ nuwiwa titengbe Klistiani tọn ehe dọ ‘avọ́sinsan pipà tọn, enẹ wẹ, sinsẹ́n nùflo tọn he nọ basi gbeyiyi gbangba tọn na oyín Jiwheyẹwhe tọn.’ (Heb. 10:23; 13:15; Hos. 14:2) Ehe gando obá he mẹ mí nọ yí whenu mítọn zan jẹ po aliho he mẹ mí nọ yí i zan te nado dọyẹwheho Ahọluduta lọ tọn po go, podọ adà Opli Sinsẹ̀nzọn tọn susu wẹ nọ yin awuwlena nado whàn mí to whẹho ehe mẹ. Do glido, to whenuena e yindọ sinsẹ̀nzọn kunnudegbe tọn po kunnudide mayin aṣa tọn po yin “avọ́sinsan pipà tọn,” yèdọ adà sinsẹ̀n-bibasi mítọn tọn de, onú dagbe hugan he mí tindo wẹ mí dona yí do basi avọ́sinsan enẹ. To whenuena e yindọ ninọmẹ lẹ nọ gbọnvo, whenu he mí nọ de dovo nado lá wẹndagbe lọ nọ do pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn na onú gbigbọmẹ tọn lẹ hia.
11 Klistiani lẹ nọ saba yí whenu zan na sinsẹ̀n-bibasi mẹdetiti tọn kavi pọmẹ tọn. Jehovah wẹ biọ to mí si nado wàmọ. Nugbo wẹ dọ e ma yin bibiọ to mí si nado nọ yìn Gbọjẹzan kavi basi gbejizọnlin whẹwhẹ yì hùnwhẹ lẹ tẹnmẹ to Jelusalẹm. Etomọṣo, kanṣiṣa tin to aṣa hohowhenu tọn enẹlẹ po gbẹzan Klistiani tọn mítọn po ṣẹnṣẹn. Jiwheyẹwhe gbẹ́ nọ donukun dọ mí ni doalọtena azọ́n kúkú lẹ bo nọ plọn Ohó etọn, bosọ nọ hodẹ̀ bo nọ yì opli Klistiani tọn lẹ. Tatọ́ whẹndo Klistiani tọn lẹ sọ nọ ze afọdide lọ nado deanana sinsẹ̀n-bibasi whẹndo tọn hẹ hagbẹ whédo yetọn tọn lẹ. (1 Tẹs. 5:17; Heb. 10:24, 25) Na nuhe dù nuwiwa gbigbọmẹ tọn mítọn lẹ, mí na wà dagbe nado kanse míde dọ, ‘Be yẹn sọgan hẹn aliho sinsẹ̀n-bibasi tọn ṣie pọnte dogọ ya?’
12. (a) Etẹ go wẹ mí sọgan yí nuyọnwan nina to sinsẹ̀n-bibasi hohowhenu tọn mẹ jlẹdo to egbehe? (b) Nawẹ ehe dona yinuwado odẹ̀ mítọn lẹ ji gbọn?
12 Ahọlu Davidi jihàn hlan Jehovah dọmọ: “Gbọ odẹ̀ ṣie ni yin zizedai, di nuyọnwan to nukọn towe.” (Ps. 141:2) Lẹnnupọn vude do odẹ̀ towe lẹ ji. Be hiẹ nọ hodẹ̀ to gbesisọ mẹ bosọ nọ hẹn yé pọnte dogọ ya? Owe Osọhia tọn yí “odẹ̀ omẹ wiwe lẹ tọn lẹ” jlẹdo nuyọnwan go to linlẹn lọ mẹ dọ Jehovah nọ kẹalọyi odẹ̀ mọnkọtọn lẹ taidi nuyọnwan owán vivinọ he yọ́nsè de. (Osọ. 5:8) To Islaeli hohowhenu tọn mẹ, nuyọnwan he nọ yin nina to agbà Jehovah tọn ji dona yin awuwlena ganji po sọwhiwhe po. Jehovah nọ kẹalọyi i kiki eyin e yin nina sọgbe hẹ anademẹ he ewọ zedai lẹ. (Eks. 30:34-37; Lev. 10:1, 2) Eyin mí nọ hodẹ̀ ahundopo tọn lẹ to aliho dopolọ mẹ, to whenẹnu mí sọgan deji dọ Jehovah na kẹalọyi yé.
NINAMẸ PO MIMỌYI PO
13, 14. (a) Etẹwẹ Epafloditu po agun Filippi tọn po wà na Paulu, podọ etẹwẹ yin numọtolanmẹ apọsteli lọ tọn? (b) Nawẹ mí sọgan hodo apajlẹ Epafloditu po Filippinu lẹ po tọn gbọn?
13 Nunina akuẹ tọn bibasi nado nọgodona azọ́n lẹdo aihọn pé tọn lọ sọgan yin yiyijlẹdo avọ́sinsan go, vlavo mí na vude kavi susu. (Malku 12:41-44) To owhe kanweko tintan W.M., agun Filippi tọn do Epafloditu hlan Lomu nado sọgan penukundo nuhudo agbasa tọn Paulu tọn lẹ go. E họnwun dọ wẹnsagun Filippinu lẹ tọn ehe hẹn nunina akuẹ tọn he agun lọ basi sọyi. E ma yin whla tintan he Filippinu lẹ do gbigbọ alọtútlú tọn hia Paulu niyẹn gba. Gbọn homẹdagbe didohia dali, yé jlo na hẹn Paulu vò sọn nuhahun akuẹzinzan tọn si na ewọ nido yí whenu susu zan dogọ to lizọnyizọn lọ mẹ. Nukun tẹwẹ Paulu yí do pọ́n nunina lọ? E ylọ ẹ dọ “owán vivi de, avọ́sinsan he yin alọkẹyi de, he nọ hẹn homẹhun Jiwheyẹwhe.” (Hia Filippinu lẹ 4:15-19.) Na nugbo tọn, Paulu yọ́n pinpẹn homẹdagbe he Filippinu lẹ dohia tọn, podọ Jehovah lọsu wàmọ ga.
14 Mọdopolọ to egbehe, Jehovah nọ yọ́n pinpẹn nunina he mí nọ basi nado nọgodona azọ́n lẹdo aihọn pé tọn lọ tọn taun. Humọ, e dopà dọ eyin mí zindonukọn nado nọ ze Ahọluduta lọ do otẹn tintan mẹ to gbẹzan mítọn mẹ, ewọ na penukundo nuhudo mítọn lẹpo go, to gbigbọ-liho podọ to agbasa-liho.—Mat. 6:33; Luku 6:38.
DO PINPẸN-NUTỌN-YINYỌNẸN HIA
15. Etẹwẹ yin delẹ to nuhewutu hiẹ nọ dopẹna Jehovah lẹ mẹ?
15 Mí ma sọgan dọ whẹwhinwhẹ́n he mí tindo nado nọ dopẹna Jehovah lẹpo. Be e ma jẹ dọ mí ni nọ dopẹna ẹn egbesọegbesọ na ogbẹ̀ he e na mí ya? Ewọ nọ na mí nuhe mí tindo nuhudo etọn nado nọgbẹ̀ lẹpo—yèdọ núdùdù, avọ̀, adọtẹn kakajẹ jẹhọn he mí nọ gbọ́n do homẹ ji. Humọ, yise mítọn he sinai do oyọnẹn he pegan ji nọ na mí todido. Nuhe sọgbe wẹ e yin dọ mí ni sẹ̀n Jehovah bo nọ basi avọ́sinsan pipà tọn lẹ hlan ẹn, na ewọ wẹ Mẹdatọ mítọn podọ na nuhe e ko wà na mí lẹ tọn wutu.—Hia Osọhia 4:11.
16. Nawẹ mí sọgan do pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn hia na avọ́sinsan ofligọ Klisti tọn gbọn?
16 Dile mí mọ to hosọ he jẹnukọn mẹ do, nunina họakuẹ hugan he Jiwheyẹwhe na gbẹtọvi lẹ wẹ avọ́sinsan ofligọ Klisti tọn. Ehe yin dopo to aliho jiawu he mẹ Jiwheyẹwhe do owanyi etọn hia mí te lẹ mẹ. (1 Joh. 4:10) Nawẹ mí dona do pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn hia gbọn? Paulu dọmọ: “Owanyi he Klisti tindo nọ whàn mí, na nujikudo míwlẹ tọn wẹ, dọ omẹ dopo kú na mẹlẹpo; . . . podọ ewọ kú na mẹlẹpo na mẹhe to ogbẹ̀ lẹ ma nado nọgbẹ̀ na yede ba, ṣigba na omẹ lọ he kú na yé bo yin finfọn.” (2 Kọl. 5:14, 15) Na nugbo tọn, nuhe dọ Paulu te wẹ yindọ eyin mí yọ́n pinpẹn nukundagbe majẹhẹ Jiwheyẹwhe tọn, mí na yí gbẹzan mítọn do gbògbéna Ewọ po Visunnu Etọn po. Aliho he mẹ mí nọ do owanyi gọna pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn hia Jiwheyẹwhe po Klisti po te wẹ nado nọ setonu bo tindo ojlo nado dọyẹwheho bosọ nọ hẹn gbẹtọ lẹ zun devi.—1 Tim. 2:3, 4; 1 Joh. 5:3.
17, 18. Aliho tẹlẹ mẹ wẹ mẹdelẹ ko yidogọna avọ́sinsan pipà tọn yetọn na Jehovah te? Na apajlẹ.
17 Be hiẹ sọgan yidogọna avọ́sinsan pipà tọn he hiẹ nọ basi hlan Jiwheyẹwhe ya? Mẹsusu ko yin whinwhàn nado vọ́ tito po nuwiwa yetọn lẹ po jlado nado sọgan tindo mahẹ dogọ to azọ́n yẹwheho Ahọluduta lọ tọn didọ po nuwiwa yẹwhehọluduta tọn devo lẹ po mẹ to whenue yé ko lẹnnupọndo dagbe he Jehovah wà na yé lẹpo ji godo. Mẹdelẹ ko penugo nado basi gbehosọnalitọ alọgọtọ tọn na osun dopo kavi humọ to owhe dopodopo mẹ, to whenue mẹdevo lẹ ko lẹzun gbehosọnalitọ whepoponu tọn. Podọ mẹdevo lẹ ko gọalọ to ohọ̀ he nọ yin yiyizan na sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn lẹ gbigbá mẹ. Be e ma yin aliho dagbe nado do pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn hia lẹ niyẹn ya? Eyin nuwiwa sinsẹ̀nzọn wiwe tọn ehelẹ yin bibasi po mẹwhinwhàn he sọgbe po—enẹ wẹ pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn po pẹdido po—Jiwheyẹwhe nọ kẹalọyi yé.
18 Klistiani susu ko mọdọ yé duahọ pẹdido tọn do Jehovah bọ ehe ko whàn yé nado yinuwa. Dopo to yé mẹ wẹ mẹmẹyọnnu de he nọ yin Morena. Ewọ ko dín gblọndo na kanbiọ sinai do Biblu ji etọn lẹ to sinsẹ̀n Katoliki tọn he mẹ e yin pinplọn whẹ́n te, podọ to tamẹnuplọnmẹ Asie tọn lẹ mẹ. Ṣigba gblọndo he e mọ lẹ depope ma hẹn pekọ wá na ẹn. Whenue e jẹ Biblu plọn hẹ Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ ji kẹdẹ wẹ ovẹ́ gbigbọmẹ tọn he to húhú i lọ gbọ. Morena yọ́n pinpẹn gblọndo Owe-wiwe tọn he e mọyi na kanbiọ etọn lẹpo po zẹẹmẹ he gbẹzan etọn tindo po tọn sọmọ bọ e jlo na dopẹna Jehovah gbọn huhlọn etọn lẹpo yiyizan to sinsẹ̀nzọn etọn mẹ dali. To baptẹm etọn godo tlolo, e jẹ gbehosọnalitọ alọgọtọ tọn basi ji to gbesisọ mẹ, podọ to afọdopolọji he ninọmẹ etọn na ẹn dotẹnmẹ, e lẹzun gbehosọnalitọ whepoponu tọn. E ko yì owhe 30 todin bọ Morena gbẹ́ pò to sinsẹ̀nzọn whenu-gigọ́ tọn mẹ.
19. Nawẹ hiẹ sọgan yidogọna avọ́sinsan he a nọ basi hlan Jehovah lẹ gbọn?
19 Na nugbo tọn, devizọnwatọ nugbonọ Jehovah tọn susu wẹ tin he ninọmẹ yetọn ma nọ na yé dotẹnmẹ nado sẹ̀n taidi gbehosọnalitọ. Mahopọnna nudepope he mí sọgan wà to sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn mẹ, mímẹpo wẹ sọgan basi avọ́sinsan gbigbọmẹ tọn he ewọ nọ kẹalọyi lẹ. To walọyizan mítọn mẹ, mí dona nọ hodo nunọwhinnusẹ́n dodo tọn lẹ po sọwhiwhe po, bo nọ hẹn do ayiha mẹ dọ mí yin afọzedaitọ Jehovah tọn to whelẹponu. To yise mẹ, mí nọ tindo jide mlẹnmlẹn dọ lẹndai Jiwheyẹwhe tọn lẹ na mọ hẹndi. To azọ́n dagbe lẹ wiwà mẹ, mí nọ gọalọ nado hẹn wẹndagbe lọ gbayipe. Mì gbọ ahun mítọn he gọ́ na pẹdido po pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn po na nuhe Jehovah ko wà na mí lẹpo ni whàn mí nado nọ yí alindọn lẹpo do basi avọ́sinsan hlan Jehovah.
[Nudọnamẹ tangan lẹ to weda 25]
Be dagbewà Jehovah tọn nọ whàn we nado yidogọna avọ́sinsan pipà tọn towe ya?
[Yẹdide to weda 23]
Be hiẹ nọ yí dotẹnmẹ hundote lẹpo zan nado dekunnu ya?