“Kala ashike wa pama nokunyatipala”!
‘Kala ashike wa pama nokunyatipala, Omwene Kalunga koye oku li pamwe naave.’ — JOS. 1:7-9.
OTO NYAMUKULA NGAHELIPI?
Omeenghedi dilipi omo Henok naNoa va li va ulika ouladi wavo?
Ongahelipi ovakainhu vamwe vopefimbo lonale va tula po oshihopaenenwa shokukala neitavelo nosho yo nouladi?
Oihopaenenwa yovanyasha youladi ilipi ye ku shambula?
1, 2. (a) Ohatu kala twa pumbwa shike efimbo limwe opo tu dule okweenda mouyuki mokukalamwenyo kwetu? (b) Ohatu ka kundafana kombinga yashike moshitukulwa eshi?
OULADI otashi ti okukala wa nyatipala, iho mbadapala noku fi evaya. Ngeenge taku tiwa omunhu omuladi osha hala okutya oku na onyati, ondjungu nomukumo. Onghee hano, efimbo limwe otashi pula ouladi okutwikila okweenda mouyuki monghalamwenyo yetu yakeshe efiku.
2 Ovanhu vamwe vopefimbo lOmbibeli kava li hava kwatwa koumbada eshi va li meenghalo tadi pula omwenyo ile efyo. Vamwe ova li va ulika ouladi wavo meenghalo odo hadi shakenekwa luhapu kovapiya vaJehova. Mbela ohatu lihongo mo shike moihopaenenwa yovanhu ovo vopefimbo lOmbibeli? Ongahelipi nafye hatu dulu okukala ovaladi?
EENDOMBWEDI DILADI MOUNYUNI WOVAHENAKALUNGA
3. Henok okwa li a xunganeka shike shi na sha novahenakalunga?
3 Osha li lela tashi pula ouladi okukala ondombwedi yaJehova mounyuni wovakolokoshi vopefimbo olo la tetekela Eyelu laNoa. Ndele nande ongaho, Henok, “omuti-7 kokudja kuAdam,” okwe va twaalela etumwalaka lopaxunganeko nouladi, a ti: “Tala, Omwene ote uya novayapuki vaye omayovi omilongo, okutokola aveshe nokuhandukila ovahenakalunga aveshe omolwoilonga yavo aishe youhenakalunga, ve i longa mouhenakalunga wavo, neendjovo davo adishe dikukutu, ovalunde ovo vehenakalunga ve di popya va twa ondubo naye.” (Jud. 14, 15) Henok okwa li a xunganeka oinima oyo, molwaashi okwa li e na oushili kutya Jehova ote ke i wanifa po. Ngaashi naanaa a li a xunganeka, ovahenakalunga aveshe ova ka hanaunwa po pefimbo leyelu.
4. Noa okwa li a “enda pamwe naKalunga” nonande kedu okwa li eenghalo dilipi?
4 Eyelu ole ke uya momudo 2370 K.O.P., konima yomido di dulife po 650, okudja eshi Henok a xunganeka ehanauno lovahenakalunga. Ndele fimbo Eyelu inali uya, Noa okwa li a dalwa, ta kala e na oukwaneumbo nokwa ka tunga onguluwato pamwe novanamati. Fimbo Eyelu inali uya, ovaengeli ovakolokoshi ova li va djala omalutu opambelela ndele tava nangala novakainhu vawa, nova li va dala ovana ovatongolume hava ifanwa Ovanefilim. Kakele kaasho, kombada yedu okwa li kwa yada oukolokoshi, nelongifo leenghono ola li la hapupala. (Gen. 6:1-5, 9, 11) Ndele nande eenghalo osho da li ngaho, “Noa okwa enda pamwe naKalunga” nokwa yandja oundombwedi nouladi e li “omuudifi wouyuki.” (Lesha 2 Petrus 2:4, 5.) Nafye otwa pumbwa okukala tu na ouladi ngaashi Noa eshi tu li momafiku aa axuuninwa.
VAMWE OVO VA LI VE NA OULADI NEITAVELO
5. Moses okwa li a ulika ngahelipi kutya oku na eitavelo nouladi?
5 Moses okwe tu tulila po oshihopaenenwa shiwa shokukala nouladi nosho yo neitavelo. (Heb. 11:24-27) Kalunga okwa kala ta longifa Moses okudja mo 1513-1473 K.O.P. opo a mangulule Ovaisrael moupika wOvaegipti noku va wilika mombuwa. Okwa li a tambula ko oshinakuwanifwa osho a pewa kuJehova, nonande potete okwa li e wete sha fa shidjuu. (Ex. 6:12) Moses namumwaina Aron okwa li hava i lwoikando koshipala shaFarao, ohamba yaEgipti oyo ya li kanyamukulwa, noku i shiivifila Omahandukilo Omulongo aJehova oo a li a tuma opo a fife ohoni oikalunga yaEgipti noku mangulule oshiwana shaye. (Ex., etuk. 7-12) Moses okwa li e na eitavelo nouladi, molwaashi okwa li ha yambididwa kuKalunga ngaashi ashike fye kunena. — Deut. 33:27.
6. Ngeenge otwa twalwa koshipala shovakwanepangelo, oshike tashi ke tu kwafela tu yandje oundombwedi nouladi?
6 Nafye otwa pumbwa okukala tu na ouladi wa fa waMoses kunena, molwaashi Jesus okwe tu londwela a ti: “Tamu [ka] twalwa komalenga nokeehamba omolwange, shi va ningile ondombwedi, moipafi yavo noyovapaani. Ndelenee ngenge tave mu yandje kovatokoli, inamu kala noshisho mu tye ngahelipi ile mu popye shike, osheshi onye tamu pewa efimbo tuu olo odo mu noku di popya. Osheshi hanye tamu popi, ndele omhepo yaXo tai popi munye.” (Mat. 10:18-20) Ngeenge twa twalwa koshipala shovakwanepangelo, omhepo yaJehova otai ke tu kwafela tu yandje oundombwedi hatu shi ningi nefimaneko, tu na eitavelo nosho yo ouladi. — Lesha Lukas 12:11, 12.
7. Omolwashike Josua a li omuladi noha pondola?
7 Josua oo a li a landula Moses mokuwilika Ovaisrael okwa li a kwafelwa a kale e na eitavelo nouladi, molwaashi okwa li ha konakona Omhango yaKalunga pandjikilile. Eshi Ovaisrael va li pokuya mEdu lEudaneko mo 1473 K.O.P., Josua okwa li a lombwelwa kuKalunga taku ti: “Kala ashike wa pama nokunyatipala”! Josua okwa li ashike ta ka katuka pandunge nokupondola ngeenge okwa dulika kOmhango. Okwa li a lombwelwa taku ti: “Ino tila ndele ino haluka, osheshi Omwene Kalunga koye oku li naave keshe apa to i.” (Jos. 1:7-9) Eendjovo odo kada li tuu da pameka Josua neenghono! Kalunga okwa li a kala pamwe naye shili, molwaashi Josua okwa li a kwata ko oshitukulwa shinene shEdu lEudaneko moule ashike womido hamano, momudo 1467 K.O.P.
OVAKAINHU OVO VA LI OVALADI MOKULONGELA KALUNGA
8. Rahab okwe tu tulila po oshihopaenenwa shilipi shokukala neitavelo nonouladi?
8 Momukokomoko womido omafele, ovakainhu vahapu ova kala ovaladi mokulongela Jehova. Pashihopaenenwa, ombwada Rahab yomuJeriko oya li ya ulika eitavelo muKalunga. Rahab okwa li omuladi noku na eitavelo, molwaashi okwa li a holeka eendadi mbali daJosua noka li a lombwela ovakwaita vohamba kutya eendadi odo oda yuka peni. Eshi Ovaisrael ve ke uya okukwata ko Jeriko, Rahab noukwaneumbo waye ova li va xupifwa. Okudja opo, okwa li a efa po onghedi yaye yonale inai koshoka, ta ningi omulongeli waJehova omudiinini nokwa ka ninga inakulululwa yaMessias. (Jos. 2:1-6; 6:22, 23; Mat. 1:1, 5) Rahab okwa li shili a nangekwa noupuna omolweitavelo nomolwouladi waye.
9. Debora, Barak naJael ova li va ulika ngahelipi ouladi wavo?
9 Konima yefyo laJosua momudo 1450 K.O.P. lwaapo, Jehova okwa li a nangeka po ovatokolipangeli muIsrael. Oule womido 20, Ovaisrael ova ka kala tava hepekwa kohamba yOvakanaan, Jabin, opo nee, Kalunga okwa li a tuma omuprofeti waye Debora a lombwele omutokolipangeli Barak a katukile ohamba oyo onghatu. Okudja opo, Barak okwa li a ongela ovakwaita 10 000 pomhunda yaTabor nokwa li e va longekida opo va ka lwife ondjai yetangakwaita laJabin yedina Sisera. Sisera okwa li ta ka lwifa Barak ta pitile mefilu laKison pamwe novakwaita nosho yo omatemba aye oita e li 900. Ndele eshi Ovaisrael va ka shakeneka etangakwaita laSisera mefilu olo, Kalunga okwa li a lokifa odula ndele mefilu tamu ningi onhata nomatemba Ovakanaan okwa li a hovela okudama. Ovakwaita vaBarak ova li va findana molwoodi olo, “nomatanga aeshe ovakwaita vaSisera ova dipawa keongamukonda.” Sisera okwa li a ya onhapo ndele ta ka konga ouhondameno ketwali laJael, ashike omukainhu oo okwa ka dipaa Sisera fimbo a li a kofa. Ngaashi ashike Debora a li a xunganeka, “efimano” lefindano olo inali ka pewa vali Barak, ndele omukainhu oo Jael. Ndele molwaashi Debora, Barak naJael ova li va katuka eenghatu nouladi, Israel osha ka kala “sha tulumukwa omido omilongo nhe.” (Ovatok. 4:1-9, 14-22; 5:20, 21, 31) Opa li natango ovalumenhu novakainhu vahapu ovatilikalunga ovo navo va li ve na eitavelo nosho yo ouladi.
EENDJOVO DETU OTADI DULU OKUTWA VAMWE OMUKUMO
10. Omolwashike taku dulu okutiwa kutya eendjovo detu otadi dulu okutwa vamwe omukumo?
10 Eendjovo detu otadi dulu okutwa ovalongelikalunga vakwetu omukumo. Pashihopaenenwa, omido 3 000 nasha da pita, ohamba David oya li ya lombwela omona wayo Salomo, ya ti: “Kala wa pama wa nyatipala, ndele shi xulifa. Ino tila, ino mbadapala! Osheshi Omwene Kalunga, Kalunga kange ta ka kala naave. Ye ite ku efa ndee ite ku ekeleshi, fiyo wa xulifa oilonga aishe yongulu yOmwene.” (1 Omaf. 28:20) Okudja opo, Salomo okwa li a katuka eenghatu nouladi ndele ta tungile Jehova otembeli ya denga mbada muJerusalem.
11. Ongahelipi okupopya nouladi kwokakadona kamwe Okaisrael kwa li kwa kwafela umwe?
11 Omido 2 900 nasha da pita, omunaudu umwe woshilundu okwa li a mona ouwa omolwokakadona kamwe Okaisrael oko ka li ka popya nouladi. Okakadona oko oka li ka kwatwa po ketangakwaita laAssiria noka ka ningwa okapika kondjai yaAssiria yedina Naeman, oyo ya li i na oudu woshilundu. Molwaashi okakadona oko oka li ka uda kutya omuprofeti waJehova umwe Elisa oha longo oikumwifilonga, oka li ka lombwela omukulukadi waNaeman kutya omushamane waye ota ka velulwa ngeenge okwa i kuIsrael. Opo nee, Naeman okwa li a ya kuIsrael nokwa li a velulwa pashikumwifilonga nokwa ka ninga omulongeli waJehova. (2 Eeh. 5:1-3, 10-17) Ovanyasha ava mu hole Jehova ngaashi okakadona oko, nanye otamu dulu okupewa ouladi kuJehova mu dule okuyandja oundombwedi kovahongifikola, kovanafikola vakweni nosho tuu.
12. Eendjovo dohamba Hiskia oda li da kuma ngahelipi ovapangelwa vayo?
12 Eendjovo detu da hoololwa nawa otadi dulu okukala ehekeleko kwaavo ve li moudjuu. Pashihopaenenwa, pomhito imwe eshi etangakwaita laAssiria la li la kondeka Jerusalem omido 2 700 nasha da pita, ohamba Hiskia oya li ya lombwela ovapangelwa vayo ya ti: “Kaleni mwa pama, mwa nyatipala. Inamu tila ndele inamu haluka molwohamba yaAssiria ile molwongudu aishe oyo tai uya pamwe nayo. Osheshi ava ve li pufye ovahapu, ve dule venya ve li puyo. Puyo ope nokwooko kwombelela, ndelenee pufye ope nOmwene Kalunga ketu te tu kwafa mokulwa moita yetu!” Eendjovo odo oda li da kuma ngahelipi Ovajuda? Ombibeli oya ti kutya ova li ve “lineekela eendjovo daHiskia.” (2 Omaf. 32:7, 8) Nafye ohatu dulu okuladipikwa ile okuladipika Ovakriste vakwetu neendjovo da faafana ngeenge hatu ningilwa omatilifo kovapataneki vetu.
13. Omupiya wohamba Ahab wedina Obadja okwe tu tulila po oshihopaenenwa shilipi shouladi?
13 Efimbo limwe, ouladi wetu ohau limonikila mwaasho hatu ningi ndele hamwaasho hatu popi. Pashihopaenenwa, omido 2 900 nasha da pita, omupiya umwe wohamba Ahab wedina Obadja okwa li a holeka ovaprofeti vaJehova efele, “omilongo nhano mekololo limwe, novakwao omilongo nhano mekololo lilili” opo vaha dipawe kohambanghainhu ikolokoshi yedina Isabel. (1 Eeh. 18:4) Ngaashi ashike omutilikalunga oo wedina Obadja, ovapiya vaJehova vahapu ovadiinini vokunena ohava anye nouladi okuyandja ouyelele wovaitaveli vakwao kovapataneki vetu.
OULADI WOMUMBADA WOHAMBA ESTER
14, 15. Ongahelipi omumbada wohamba Ester a li a ulika eitavelo nouladi waye, naasho osha li sha etifa oidjemo ilipi?
14 Pomhito imwe eshi Haman a li a pangela omhangela yokudipaifa Ovajuda aveshe ovo va li mouhamba waPersia omido 2 400 nasha da pita, omumbada wohamba Ester okwa li a ulika kutya oku na eitavelo la kola nosho yo ouladi. Onghee hano, itashi kumwifa eshi Ovajuda va li va nyika oufiye, ve lidilika eendja nokwiilikana tashi di komutima! (Est. 4:1-3) Omumbada wohamba naye okwa li a nyika oluhodi neenghono eshi a uda omhangela oyo. Mhedi yaEster wedina Mordekai okwa li a tumina Ester okopi yomukanda oo tau yandje epitikilo lokudipaa Ovajuda nokwa li a ladipika Ester kutya na ye koshipala shohamba e ke i indile i ye moshipala omhangela oyo. Ashike opa li pa tulwa oveta kutya keshe oo a monika ta i kohamba nopehe na epitikilo oku na okudipawa. — Est. 4:4-11.
15 Ndele nande ongaho, Mordekai okwa li a lombwela Ester a ti: ‘Ngeenge owa mwena, Ovajuda otava ka mona ekwafo okudja pamwe pelili. Ndele olyelye e shi shii ngeenge wa pewa tuu oumbada wohamba pefimbo tuu eli?’ Opo nee, Ester okwa li a ladipika Mordekai a ongele Ovajuda puSusan nokulidilika oikulya molwaye. Ester okwa ti: ‘Naame yo pamwe novapiya vange ovakainhu hatu ke lidilika. Opo nee handi i mo kohamba, osho nande kashi li pamhango, ndele ngeenge ndi nokufya, ondi nokufya.’ (Est. 4:12-17) Ester okwa li shili a katuka eenghatu nouladi, nembo olo la lukilwa edina laye otali ulike kutya Kalunga okwa li a xupifa oshiwana shaye. Kunena, Ovakriste ovavaekwa nosho yo eedi dimwe navo ohava ulike ouladi wa faafana ngeenge tava yelekwa, na Jehova oo e li “Omuudi womailikano” ohe va yambidida alushe. — Lesha Epsalme 65:3; 118:6.
‘KALENI OVALADI’
16. Jesus okwa tulila po ovanyasha oshihopaenenwa shiwa shilipi?
16 Mefelemudo lotete, Jesus okwa li a hangwa oshikando shimwe e li omutumba motembeli fimbo a li okaana ke na omido 12, e li “mokati kovalongindjovo noku va pwilikina noku va pula.” Kakele kaasho, “aveshe ovo ve ka uda ova kuminwa eendunge dako nomanyamukulo ako.” (Luk. 2:41-50) Nonande Jesus okwa li okaana pefimbo opo, okwa li e na eitavelo nouladi wokupula ovahongi vomotembeli omapulo nonande ova li ovakulunhu. Ve na oshihopaenenwa shaJesus momadiladilo, ovanyasha vomeongalo lopaKriste ove na okukala alushe ve lilongekida opo va dule ‘okunyamukula keshe tuu ou te va pula ekanghameno leteelelo lavo.’ — 1 Pet. 3:15.
17. Omolwashike Jesus a li a ladipika ovahongwa vaye va kale ‘ovaladi,’ nomolwashike nafye tu na okukala ovaladi?
17 Jesus okwa li a ladipika vamwe kutya nava ‘kale ovaladi.’ (Mat. 9:2, 22, NW) Okwa li yo a lombwela ovahongwa vaye a ti: “Taleni, efimbo otali uya, heeno, ole uya nokuli, onye otamu ka halakanifwa keshe tuu te liyukile, ndee tamu fii nge po andike; ndele Ame kandi li po andike, osheshi Tate oku li naame. Oinima ei onde i mu lombwela, mu kale mu nombili muame. Mounyuni omu li mo mu noudjuu, ndelenee kaleni nomwenyo muwa [“nouladi,” NW], Ame onda finda ounyuni.” (Joh. 16:32, 33) Ngaashi ashike ovashikuli vaJesus vopefimbo lonale, nafye otu tondike kounyuni, ndele nande ongaho, inatu fa ounyuni. Okudilonga kombinga youladi wOmona waKalunga otaku ke tu ladipika tuha nyatekwe kuo. Jesus okwa finda ounyuni, onghee hano, nafye ohatu dulu oku u finda. — Joh. 17:16; Jak. 1:27.
‘KALENI MWA NYATIPALA’!
18, 19. Ongahelipi omuyapostoli Paulus a li a ulika eitavelo nouladi?
18 Omuyapostoli Paulus okwa li e lididimikila omayeleko mahapu. Pashihopaenenwa, pomhito imwe ngeno okwa dipawa filufilu kOvajuda vomuJerusalem, ngeno ka li a amenwa kovakwaita vaRoma. Ndele moufiku wa ka shikula ko, ‘Omwene okwa kala ofika puPaulus ndee ta ti: Kala nomwenyo muwa [“wa nyatipala,” NW], osheshi ngaashi wa hepaulula nge omu muJerusalem, osho yo u nokuhepaulula nge muRoma.’ (Oil. 23:11) Osho osho naanaa Paulus a li a ninga.
19 Paulus okwa li a hanyena ‘ovayapostoli venya vanene,’ ile tu tye, ovayapostoli ovanaihelele, ovo va li tava kendabala okunyateka eongalo lomuKorinto. (2 Kor. 11:5; 12:11) Mepingafano novayapostoli ovo, Paulus okwa li a ulika kutya ye omuyapostoli waJesus washili, molwaashi okwa li e lididimikila oinima ngaashi okwiidililwa meedolongo, okudengwa, okweenda omalweendo madjuu, a shakeneka oiponga, a fya ondjala nenota, iha kofa omaufiku amwe nokwa li he lipula neenghono shi na sha nonghalonawa yovaitaveli vakwao. (Lesha 2 Ovakorinto 11:23-28.) Paulus ine tu tulila po tuu oshihopaenenwa shiwa sheitavelo nouladi! Oinima aishe oyo otai yandje oumbangi kutya okwa li a pewa eenghono kuKalunga.
20, 21. (a) Yandja oshihopaenenwa shimwe osho tashi ulike kutya otwa pumbwa okukala ovaladi. (b) Omeenghalo dilipi twa pumbwa okuulika ouladi wetu, nohatu dulu okukala noushili ulipi?
20 Oshoshili kutya havaKriste aveshe kunena tava ka hangwa komahepeko manene. Ndele atusheni otwa pumbwa okukala tu na ouladi opo tu dule okulididimikila omashongo oo hatu shakeneke efiku nefiku. Natu ka taleni koshihopaenenwa shimwe: Omunyasha umwe womuBrasilia okwa li e li mongudu yonhumba yovanamapove. Konima eshi a konakona Ombibeli, okwa li a mona kutya okwa pumbwa okuninga omalunduluko, ndele luhapu ngeenge omunhu okwa kendabala okufiya po ongudu oyo okwa li ha dipawa. Opo nee, okwa li a ilikana kuJehova nokwa ya komuwiliki wongudu, ndele te mu ulikile mOmbibeli kutya omolwashike e na okufiya po ongudu ya tya ngaho. Konima yaasho, omulumenhu oo omunyasha okwa li a efuwa a fiye po ongudu nopehe na oupyakadi washa nokwa ninga omuudifi wOuhamba.
21 Ohashi pula lela ouladi okukala ho kufa ombinga moilonga yokuudifa onghundana iwa. Ovanyasha Ovakriste ova pumbwa okukulika oukwatya oo opo va dule okukanyatela oudiinini wavo ngeenge ve li keefikola. Natango, ohashi pula ouladi opo omunhu a pule efudo koilonga opo a dule oku ka kala poshoongalele oule womafiku aeshe. Ope na natango oinima ihapu i lili noku lili oyo hai pula tu kale ovaladi. Ndele kashi na nee mbudi kutya ohatu ka shakeneka omashongo a tya ngahelipi, Jehova ota ka uda ‘omailikano etu eitavelo.’ (Jak. 5:15) Ohatu dulu yo okukala noushili kutya omhepo yaye iyapuki otai ke tu kwafela tu kale twa ‘pama notwa nyatipala.’
[Efano pepandja 11]
Henok okwa li a udifa nouladi mounyuni wovahenakalunga
[Efano pepandja 12]
Jael okwa li a pama nokwa nyatipala