Gitara — čo sa do nej vloží, to z nej vyjde

ANDRÉS Segovia, Carlos Montoya a Chet Atkins sú mená, ktoré poznajú milióny ľudí na celom svete. Čo majú spoločné? Zabávali publikum hrou na krehkom, drevenom strunovom nástroji — gitare.

Zvuk gitary je známy na celej zemi a hrajú na nej tak amatéri ako aj profesionáli. Jedným z tých, ktorí prispeli k jej rastúcej popularite, je zosnulý španielsky koncertný gitarista Andrés Segovia, ktorý vyviedol gitaru zo zabudnutia a zmenil ju na klasický koncertný nástroj.

Prečo je gitara taká populárna? Možno pre svoj zvuk; či už je to flamenco, klasický alebo moderný štýl, navodzuje rozličné nálady. Ďalšou výhodou je to, že sa ľahko prenáša.

Nech je už príčina obľuby akákoľvek, spôsob, akým je gitara vyrobená, má veľký vplyv na jej zvuk. Najlepšie gitary zvyčajne zhotoví s veľkou láskou a starostlivosťou výrobca gitár. Navštívme dielňu jedného majstra v Tennessee, USA, a prizerajme sa, ako robí gitaru.

V čom spočíva kvalita

Keď nás privítal vo svojej dielni, našu pozornosť upútalo veľké množstvo dreva. Nie je to však hocijaké drevo. Každý kus bol starostlivo vybratý a uložený pre budúce použitie. Smrek a tuja sú na vrchnú dosku; dalbergia, mahagón a javor na spodnú dosku a luby (bočné steny); mahagón a cedrela voňavá sú na krk. Na gitary druhu flamenco sa obyčajne používa na spodnú dosku a luby drevo zo španielskeho cyprusu a platanu. Ak zoberieme niektorú dosku, spozorujeme, že je označená dátumom. Náš priateľ vysvetľuje: „Radšej nepoužijem drevo skôr, kým sa prirodzene nevysuší, čo trvá asi päť rokov.“ Prečo? „Lebo roky skúseností ukázali, že vek, kvalita dreva a zručnosť výrobcu určujú výsledné vlastnosti hotovej gitary.“

Pozorujme ponad rameno nášho majstra ako zhotovuje klasickú gitaru. Všeobecne sa gitary delia na dva druhy: klasické čiže španielske a gitary s kovovými strunami. Čím sa odlišujú? Odpovedá: „Je mnoho rozdielov medzi nimi, ale najjednoduchší spôsob ako ich rozoznať sú struny. Ako naznačuje meno, gitara s kovovými strunami má struny z kovu. Vyrábajú sa v rozličných veľkostiach a tvaroch. Na druhej strane, klasická gitara má tri struny nylonové alebo z čriev zvierat, z baraních čriev, a tri struny z hodvábneho vlákna ovinutého kovom.“

Náš majster je najradšej, ak každý zákazník príde do jeho dielne, aby si mohol vypočuť ako hrá. Takto môže gitaru prispôsobiť pre svojho zákazníka. Ako? Majster vysvetľuje: „Pozorujem, ako kto udiera do strún a aký zvuk to vytvára. Chcem tiež vedieť, ako bude používať gitaru. Potom môžem trochu prispôsobiť jej výrobu tak, aby mu gitara vyhovovala. Hrá jemne? Vtedy urobím určité časti gitary tenšie alebo menšie, takže sa hrá na nej ľahšie. Hrá energicky? Potom musím gitaru vyrobiť trochu masívnejšiu.“

Zhotovenie — krok za krokom

Vrchná čiže rezonančná doska: Vlastná práca sa začína výberom vhodného dreva. Náš majster starostlivo vyberá z kopy smrekového dreva a niektorý kus pridrží pri uchu a klepne naň prstom. Počúva pritom mnohé veci: či je zvuk jasný, hlasný, muzikálny, či znie dosť dlho alebo či drevo reaguje tupým zvukom. Takmer všetky vrchné i spodné dosky sa robia z dvoch kusov dreva. Vyrežú sa z jednej dosky, ktorá sa potom otvorí ako kniha. Takto vyzerajú obe polovice rovnako a majú tie isté zvukové vlastnosti. — Pozri fotografiu.

Intarzia: Vrchná doska sa vystrúha na hrúbku asi troch milimetrov a ozdobné spevnenie rezonančného otvoru čiže intarzia sa starostlivo upevní do vopred vyrezaného otvoru. Intarzia sa skladá z mnohých kúskov dreva rozličnej farby a pri jej výrobe môže majster uplatniť svoje umelecké nadanie. Výroba a osadenie intarzie si často vyžiada celodennú prácu. Keď glej intarzie dôkladne zaschne, vrchná doska sa stenčuje ďalej, obyčajne na hrúbku 2,5 milimetra. Vrchná doska sa teraz zreže do tvaru gitary a spevňovacie rebrá sa prigleja na spodnú stranu. Tieto rebrá sú dôležité pre kvalitu zvuku a pevnosť korpusu gitary. Väčšina výrobcov sa zhoduje v tom, že je to najmä vrchná doska, ktorá vytvára zvuk a je najdôležitejšou z jednotlivých častí gitary.

Na spodnú dosku a luby sa používa hlavne brazílska dalbergia pre svoju peknú kresbu dreva, rozmanitosť farieb a vlastnosti podporujúce kvalitu zvuku.

Citlivá práca s drevom

Luby: Majster ďalej stenčí luby z dalbergie asi na 2,4 milimetra. Teraz nasleduje jeden z najťažších krokov, ohnutie lubov do tvaru gitary. Luby sa obyčajne namočia na 24 hodín do vody, potom sa ohýbajú tlakom na horúcu trúbku. Voda v dreve sa zmení na paru, čím drevo zmäkne a ohne sa do požadovaného tvaru. „Och, áno,“ hovorí majster, „keď som sa to učil, niekoľko som ich zlomil.“ Majster, ktorý robí iba niekoľko gitár, radšej ohýba luby týmto spôsobom, lebo mu to dovoľuje ľahko ich prispôsobiť na každú gitaru a iba zriedkavo sa nájdu dve gitary, ktoré majú rovnaký tvar.

Krk: Teraz nasleduje hrubé tvarovanie krku. Najčastejšie sa používa mahagónové a cedrelové drevo. Toto drevo sa vyberá pre svoju pevnosť a tuhosť, pričom je pomerne ľahké. Keďže je to klasická gitara, bude sa zhotovovať na španielsky spôsob, čo znamená, že luby sa prigleja do výrezu v krku a krk nebude odnímateľný, ako to môže byť pri iných gitarách. Svoj konečný tvar dostane vtedy, keď bude celá gitara zglejená.

Vrchná doska sa teraz priglejí k lubom, ale pretože luby sú veľmi tenké, ohne sa pásik dreva, nazývaný olubenie, a priglejí sa k nim. Niekedy sa používa vŕba, pretože je ľahká a po namočení do vody sa dobre ohýba.

Spodná doska: Ďalej začína náš majster prácu na spodnej doske z dreva brazílskej dalbergie. Väčšina majstrov najradšej použije takú spodnú dosku, ktorá sa hodí farbou a kresbou k lubom. Všímajme si pozorne, ako náš majster ešte trochu strúha spodnú dosku, skúša jej pevnosť ohýbaním, klepe po nej a počúva jej zvuk, a potom ju ešte trocha stenčí. Keď je drevo dostatočne tenké, zvuk znie, akoby poklepal po kovovom liste. Potom sa prigleja tri priečne rebrá. Tieto sa obyčajne robia zo smreka alebo z mahagónu pre svoju pevnosť, ľahkosť a odolnosť voči zmenám vplyvom vlhkosti. Ich pevnosť je veľmi dôležitá, pretože spodná doska je taká tenká. Ďalším krokom je priglejenie spodnej dosky presne tak ako vrchnej.

Teraz to už začína vyzerať ako gitara! Vrchná a spodná doska trocha prečnievajú a teraz sa orežú do konečného tvaru. Na ochranu okrajov gitary sa prigleja tenké prúžky dreva na okraje vrchnej a spodnej dosky. Obyčajne sa používa drevo dalbergie pre svoju krásu a pevnosť.

Kde začína hudba

Hmatník a struník: Zostáva priglejiť iba hmatník z ebenu a struník z dalbergie. Hmatník sa vystrúha do hrúbky 6 milimetrov a vyreže do svojho konečného tvaru. Do vyrezaných štrbín na hmatníku sa teraz osadia kovové pražce v presne vymedzených vzdialenostiach. Vzdialenosti sa určujú matematickým vzorcom a ich presné osadenie je rozhodujúce. Ak sú nesprávne osadené, ucho hneď počuje chybu a gitara je bezcenná. Hmatník sa priglejí k hrubo vytvarovanému krku a začína sa práca na poslednej dôležitej práci, na struníku.

Struník je kúsok dreva z dalbergie, priglejený na vrchnú dosku, na ktorý sa priväzujú struny. Jeho umiestnenie je rovnako dôležité ako umiestnenie pražcov a určuje ho ten istý matematický vzorec. Nie, náš majster ho nemusí vypočítavať pre každú gitaru osobitne. Jednoducho robí gitary tej istej veľkosti a používa vždy tie isté vzdialenosti. Spôsob, ako je struník priglejený, je veľmi dôležitý. Niektorí gitaristi zažili nepríjemné chvíle, keď sa im struník odtrhol! A nie div, keď si uvedomíme, že napnuté struny gitary môžu vyvinúť ťah vyše 45 kilogramov, k čomu treba prirátať silu vibrujúcich strún.

Povrchová úprava

Trochu sme však predbehli udalosti. Spomínate si na hrubo tvarovaný krk? Teraz je potrebné vyrezať ho do konečného tvaru. Náš majster vysvetľuje: „Som rád, keď je pri tejto práci budúci majiteľ gitary a môže si vyskúšať tvar krku, lebo dobrý gitarista cíti rozdiel aj len jedného milimetra.“

Naša gitara je teraz takmer hotová. Ostáva iba konečné začistenie, dokončenie a vyhladenie šmirgľovým papierom. Keď je už majster spokojný s hladkosťou a tvarom svojho diela, nanesie na gitaru ochranný náter.

Názory výrobcov sa líšia vo veci optimálnej povrchovej úpravy gitary. Väčšina súčasných výrobcov používa rýchlo schnúci lak, ktorý sa nastrieka. Nalakovaním povrchová úprava končí a gitara bude pripravená na hranie asi o dva týždne. Ktorá povrchová úprava dáva gitare najkrajší zvuk? Náš priateľ odpovedá: „Názory sa rôznia, ale mnohé vynikajúce staré gitary zo Španielska sú nalakované francúzskym lakom. Tento lak však často vyžaduje obnovu už za päť rokov.“

Konečne hudba!

Naše vzrušenie vzrastá, keď prichádza chvíľa pravdy. Struny sú upevnené na jednom konci na struníku a na druhej strane na ladiacej mechanike čiže kolíkoch na hlave gitary. Nakoniec prichádza skúška zvuku. Struny sa prestanú naťahovať a zostanú naladené, zachovajúc si správne tóny. Konečne po dlhej a trpezlivej práci máme gitaru!

Ale ešte nie je pripravená pre profesionálnu hru. Majster vysvetľuje: „Nová gitara zvyčajne dosahuje najlepší zvuk, až keď sa na nej hrá asi šesť mesiacov. Všeobecne môžete povedať veľa o vlastnostiach gitary po jej dokončení. Znejú basové tóny plne a zvučne? Znejú vysoké tóny ako malé sklené zvončeky? Je gitara zvukovo vyvážená vo všetkých polohách na hmatníku? Kvalita zvuku bude závisieť vo veľkej miere od zručnosti výrobcu, od výberu optimálnych materiálov a ich zostavenia do takého tvaru, ktorý čo najviac vyťaží z ich vlastností.“

Teda ak budete nabudúce nadšene počúvať nejakého vynikajúceho gitaristu, spomeňte si, že to, čo sa vložilo do gitary, výber materiálu a zručnosť majstra, určuje do veľkej miery to, čo z nej vychádza. — Poslané.

[Obrázky na strane 15]

Vľavo: Drevený prírez, z ktorého sa vyrobia dve polovice rezonančnej dosky

Vpravo: Osadenie intarzie a tvarovanie lubov

[Obrázky na strane 16]

[Obrázok na strane 17]

Osadenie pražcov do krku