Vɔ wakangɔnya nsɛnɔ yawɔ Onde wɛ lawɔ kokaka sala ngasɔ?
MARC, ɔnangɛso ɔmɔtshi lele lo wodja wa Canada akɔsama l’olimu oma le kɔpanyi kɛmɔtshi kakasalaka waa rɔbo wa wolo wakamba la anto watshɔ lo loowa. Olimu ɔsɔ kombɔsɛka lushi l’otondo ndo nde aki ombatshi mboka wa pondjo. Lushi lɔmɔtshi, owandji waki Marc, akawotɛ dia nde nangaka mbodiya lo dihole dia lâdiko, mbuta ate nde akahombaka kamba olimu wenya efula ko nde mbodiyɛ ndo difuto. Kakɔna kakasale Marc?
Amy, kadiyɛso kɛmɔtshi ka lo wodja wa Philippines, akakambaka oko ombatshi mboka wa pondjo etena kakandɔtɔka kalasa. L’ɔkɔngɔ wa nde shidiya kalasa, wakolake dia mbosha olimu wakahombaka mbɔsɛ wenya efula, koko wakandahombe futamaka falanga efula. Ɔsɔnwɛlɔ akɔna wakasale Amy?
Marc la Amy wakasale ɛsɔnwɛlɔ wotshikitanyi, ndo etombelo waki la ɛsɔnwɛlɔ awɔ mɛnyaka dimɛna dia dako diakasha ɔpɔstɔlɔ Paulo Akristo wa la Kɔrɛtɔ k’edjedja diekɔ dako dia lomba. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: ‘Diele la wanɛ wakamba la andja ɔnɛ, monga oko wanɛ wahakambe la wɔ lo yɛdikɔ y’efula.’—1 Kor. 7:29-31.
Tokambe la andja ɔnɛ, koko aha lo yɛdikɔ y’efula
La ntondo ka sho mbeya kɛnɛ kakakomɛ Marc la Amy, nyɛsɔ tɔsɛdingole lo tshena pe kitshimudi ya tshɛkɛta “andja” (lo Grɛkɛ, koʹsmos) yakakambe la Paulo lo mukanda wakandafundɛ ase Kɔrɛtɔ. Lo divɛsa sɔ, tshɛkɛta koʹsmos mendanaka la dikongɛ nɛ di’akambo diasɛnaso, mbuta ate tshunda di’otondo di’anto ndo yɔ mendanaka ndo la awui wa lushi la lushi wele oko nyanga dihole dia ndala, diangɔ dia ndɛ ndo ahɔndɔ wa ndɔta.a Dia kotsha ehomba wa lushi la lushi ɛsɔ, efula l’atei aso pombaka monga la olimu ɔmɔtshi wa sala. Lo mɛtɛ, sho pombaka kamba la andja ɔnɛ dia kotsha ɔkɛndɛ aso wa lo Afundelo wa kotsha ehomba aso ndo wa nkumbo yaso. (1 Tim. 5:8) Koko lo wedi okina, sho mbeyaka dia “anja weekɔ lo nteete.” (1 Joa. 2:17, Dyookaneelo dy’Oyooyo) Omalɔkɔ, sho kambaka la andja ɔnɛ lo yɛdikɔ yele ohomba, koko aha lo ‘yɛdikɔ y’efula.’—1 Kor. 7:31.
Dako dia lo Bible diatɔlɔmba diaha kamba la andja ɔnɛ lo yɛdikɔ y’efula diambokimanyiya anangɛso l’akadiyɛso efula dia vɔ nyomɔsɛdingola awui awɔ, kitshakitsha wenya wetshawɔ l’elimu ndo mbetɛ nsɛnɔ yawɔ ɔsɛlɛngɛ. L’ɔkɔngɔ wa vɔ sala ngasɔ, vɔ ndjɛnaka esadi eto dia wekɔ lo ngɔnya nsɛnɔ yawɔ nɛ dia wekɔ la wenya w’efula wa mbetsha kâmɛ la nkumbo yawɔ ndo l’olimu wa Jehowa. Ndo nto, lɔsɛnɔ lawɔ l’ɔsɛlɛngɛ mbakonyaka diaha vɔ mendɛ efula le andja ɔnɛ, koko le Jehowa. Onde wɛ kokaka sala woho akɔ wâmɛ, mbuta ate mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ dia tɔla wahɔ wa Diolelo dia Nzambi otsha la ntondo?—Mat. 6:19-24, 33.
“Sho mbokaka dia tamboleka ndjasukanya la Jehowa oleki woho wakatayaokaka ntondo”
Marc, lakatatɛkɛtshi dikambo diande lo etatelo ka sawo nɛ, akakitanyiya dako dia lo Bible diatɔlɔmba diaha kamba la andja ɔnɛ lo yɛdikɔ y’efula. Nde akatone dihole dia lâdiko ndo dia falanga diakawalange mbosha. Nshi ngana tsho l’ɔkɔngɔ, owandji ande akawotɛ dia nyomowodiyɛ difuto dia mbetawoya dia nde mbetawɔ olimu w’oyoyo ɔsɔ. Marc mbutaka ɔnɛ: “Ɔsɔ aki mɛtɛ tshondo y’ohemba, koko lakatone nto.” Nde mɛnyaka lande na kakandatone lo mbuta ate: “Dimi la wadɛmi Paula, takakombolaka ndjasha tshɛ lo olimu waki Jehowa. Omalɔkɔ, takayashikikɛ dia monga la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ. Takalɔmbɛ Jehowa dia nde tosha lomba dia sho kotsha oyango aso ndo takafunde lushi shikaa lakatahombe tatɛ mbetsha wenya efula dia kambɛ Jehowa.”
Paula mbutaka ɔnɛ: “Dimi lakakambaka nshi shato lo lomingu oko sekeletɛlɛ lo lopitadi lɔmɔtshi ndo lakalongolaka difuto dia dimɛna. Lakakambaka nto oko ombatshi mboka wa pondjo. Koko, oko Marc, dimi lakakombolaka kambɛ Jehowa dihole tshɛ diakiwɔ l’ohomba w’efula w’apandjudi wa Diolelo. Koko, etena kakamasha owandji ami w’olimu mukanda wɛnya dia lambotshika olimu, nde akambutɛ dia dimi laki l’akoka wa kamba olimu wa owandji wa waa sekeletɛlɛ waki komonga l’onto. Ɔsɔ aki olimu wa sekeletɛlɛ waki la difuto diakaleke lo lopitadi lɔsɔ, koko dimi kotshikitanya yɛdikɔ yami. Etena kakamatɛ owandji ami lande na kakamatone olimu ɔsɔ, nde akamandola heyama l’ɔtɛ wa mbetawɔ kami.”
Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ, Marc la Paula wakakondja diɛsɛ dia kamba oko ambatshi mboka wa lânde lo etshumanelo kɛmɔtshi ka tshitshɛ kaki lo lɛtshi la nkɛtɛ l’etale la lo wodja wa Canada. Etombelo akɔna wakawakondja oma lo wonwelo awɔ ɔsɔ? Marc mbutaka ɔnɛ: “L’ɔkɔngɔ wa dimi tshika olimu ami wa falanga efula, wakamasale ɛnɔnyi efula, lakatatɛ mboka wɔma lo kɛnɛ kendana la lɔsɛnɔ laso la lo nshi yayaye, koko Jehowa akatshɔkɔla olimu aso. Taki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula waya oma lo kimanyiya anto akina dia vɔ kambɛ Nzambi olimu. Ndo nto olimu wa lo tena tshɛ wakangɔnya diwala diaso. Asawo aso wakalekaka mendana la awui wele mɛtɛ ohomba, mbuta ate awui wendana la olimu wakambɛso Jehowa. Sho ndjaokaka dia tamboleka ndjasukanya la Jehowa kakianɛ oleki woho wakiso ntondo.” (Etsha 20:35) Paula kotshaka ɔnɛ: “Etena katshikayɛ olimu ayɛ ndo woho wayaoka onto ɔnɛ nde ekɔ lakande, wɛ pombaka ndjaɛkɛ tshɛ le Jehowa. Sho takasale ngasɔ ndo Jehowa akatɔtshɔkɔla. Anangɛso l’akadiyɛso wa lo etshumanelo kaso k’oyoyo wakatokiya dia tekɔ lo nangema ndo tekɔ ohomba. Kakianɛ, lekɔ lo kamba la wolo ami wakametshaka ntondo l’olimu ami wa l’emunyi dia kimanyiya anto dia vɔ mbeya Nzambi. Dimi lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula lo olimu ɔnɛ.”
‘Aki la diangɔ efula, koko komonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ’
Amy, lakatatɛkɛtshi dikambo diande lo etatelo ka sawo nɛ akɔshi yɛdikɔ yotshikitanyi. Nde aketawɔ olimu wa falanga efula wakahombe mbɔsɛka wenya efula ɔsɔ. Amy mbutaka ate: “Ɔnɔnyi wa ntondo, dimi lakatetemala monga l’ohetoheto l’esambishelo koko lakɛnyi dia yema yema, lakatatɛ ndjasha lo olimu w’oyoyo ɔsɔ koko aha lo wahɔ wa Diolelo. Wakandake dia mbishami dihole dia lâdiko, oma lɔkɔ lakatatɛ kamba la wolo tshɛ dia kondja dihole dia lâdiko sɔ. Etena kakamatalekaka monga la ɛkɛndɛ efula l’olimu, mbakamatalekaka kitshakitsha wenya wakametshaka l’olimu w’esambishelo. L’ekomelo, lakayotshikaka dia sambisha.”
Etena kohɔ Amy nshi shɔ, nde mbutaka ate: “Lo kɛnɛ kendana la falanga, laki layɔ efula. Lakɛngɔla efula ndo laki la lokumu l’efula l’ɔtɛ wa dihole diaki lami l’olimu. Koko, dimi komonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Kânga mbakimi la falanga efula, dimi laki la ekakatanu efula. Dimi lakayambolaka lande na kakimi la ekakatanu efula ngasɔ. L’ekomelo, lakɛnyi dia lo mbesa eyango wa lo andja ɔnɛ, dimi laki suke la ‘minganɛ lo mbetawɔ.’ Oko etombelo, ndo lo ndjela kɛnɛ kata Ɔtɛkɛta wa Nzambi, dimi lakadiɛnɛ la ‘nyangu ya wolo efula.’ ”—1 Tim. 6:10.
Kakɔna kakasale Amy? Nde mbutaka ate: “Dimi lakalɔmbɛ dikumanyi dia vɔ kimanyiyami dia dimi nyomonga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ la Nzambi ndo lakatatɛ mbɔtɔ lo nsanganya. Lushi lɔmɔtshi, etena kakatembaka osambo, dimi lakatatɛ ndela. Lakohɔ woho wakimi l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo ɛnɔnyi etanu wakamayasha l’olimu w’esambishelo oko ombatshi mboka kânga mbakimi wola nshi shɔ. Dimi lakeyaka dia lakahombe tshika mbetsha wenya ami tshanana dia nyanga falanga efula ndo lakahombe mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo. Laketawɔ olimu waki komonga ohomba efula wakamahombe nongolaka kahende ɔtɔi ka kɛnɛ kakamalongolaka ntondo, ndo lakatatɛ sambisha nto.” La ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ, Amy mbutaka ɔnɛ: “Laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa kamba oko ombatshi mboka lo edja k’ɛnɔnyi engana. Kakianɛ, loyaoka dia lekɔ lo kamba olimu w’ɔlɔlɔ oleki woho wakamayaokaka etena kakametshaka wenya ami tshanana dia kambɛ andja ɔnɛ.”
Onde wɛ kokaka tshikitanya awui wele layɛ ndo mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ? Naka wɛ kambaka la wenya ayɛ dia pamia wahɔ wa Diolelo, kete wɛ lawɔ ayɔngɔnya lɔsɛnɔ layɛ.—Tuk. 10:22.
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Enda Étude perspicace des Écritures, vɔlimɛ 2, lɛkɛ 318-320.
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 19]
Onde wɛ kokaka tshikitanya awui wele layɛ ndo mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ?
[Kiombo/Osato wa lo lɛkɛ 19]
“Lamboshila ngɛnangɛna olimu akɔ!”
David, ekumanyi kɛmɔtshi k’Okristo ka lo wodja wa États-Unis akakombolaka kamba olimu wa lo tena tshɛ oko wadɛnde la anande. Nde akalɔmbɛ lo kɔpanyi kakandakambaka dia nde kambaka wenya yema tshitshɛ ndo nde akatatɛ kamba oko ombatshi mboka wa pondjo. Onde etshikitanu ɛsɔ wakangɔnya lɔsɛnɔ lande? Ngɔndɔ ngana l’ɔkɔngɔ, David akafundɛ ɔngɛnyi ande ɔmɔtshi ate: “Ndoko kɛnɛ koleki mbisha onto ɔngɛnɔngɛnɔ oleki ndjasha tshɛ dia kambɛ Jehowa kâmɛ la nkumbo kande. Mɛtɛ, dimi lakafɔnyaka dia ayɔsa nshi efula dia dimi mbekesanɛ la olimu w’ombatshi mboka, koko lamboshila ngɛnangɛna olimu akɔ! Vɔ keketshaka mɛtɛ.”
[Osato wa lo lɛkɛ 18]
Marc la Paula l’olimu w’esambishelo