Onde sho pombaka nɔmba asanto?
ONTO akɔna lahadiɛnɛ l’ekiyanu ndo lahakombola di’onto ɔmɔtshi mbokimanyiya? Naka tambeya kɛnɛ kele lo kiɔkɔ y’ekiyanu aso, kete ondo tayoyanga ɔngɛnyi wayakiyanya dikambo diaso ndo weya kɛnɛ ka nsala la ntondo k’okakatanu wambotokomɛ. Tayɔsa ɔngɛnyi ɔsɔ la nɛmɔ di’efula lo menda kɛtshi ndo diewo diele la nde.
Anto amɔtshi kokaka ndjaoka woho akɔ waamɛ etena kalɔmbawɔ. Lo dihole dia vɔ nɔmba Nzambi kɔsawɔ ɔnɛ nde ekɔ lo dihole dia laadiko efula ndo oko onto lahomba mbokama wɔma, vɔ ndekaka mɛna dimɛna nɔmba ɔmɔtshi l’atei w’asanto. Vɔ mbutaka ɔnɛ, lam’ele asanto wakahomana l’ehemba ndo l’ekakatanu wahomana l’anto ɛlɔ kɛnɛ, vɔ wayoleka tooka kɛtshi. Ɛnyɛlɔ, anto wamboshishaka ɛngɔ kɛmɔtshi ka nɛmɔ efula mbeyaka mɛna ɔlɔlɔ nɔmba Antoine wa “Osanto” wa Padoue, lɔsama oko owandji wa diangɔ diakashishɔ kana diakavama. Naka nyama kawɔ kɛmɔtshi kekɔ la hemɔ, vɔ nɔmbaka François d’Assise wa “Osanto” ndo naka vɔ waya bu l’elongamelo l’ɔtɛ wa dui dimɔtshi, vɔ nɔmbaka Jude Thaddée ya “Osanto.”
Ko ngande wakokaso ndjashikikɛ dia kana nɔmba asanto ekɔ dui dia dimɛna lo ndjela Afundelo? Lam’ele Nzambi mbalɔmbaso, sho pombaka ndjashikikɛ dia kana nde mbokaka alɔmbɛlɔ aso. Sho pombaka ndjambola nto ɔnɛ: Ngande wɔsa Nzambi alɔmbɛlɔ walɔmbawɔ asanto?
KƐNƐ KATA BIBLE LO KƐNƐ KENDANA LA NƆMBA ASANTO
Mbekelo ka nɔmbaka asanto ndja oma lo wetshelo w’aseka Mupɛ wa nɔmbaka asanto dia vɔ mbatɛkɛtɛ le Nzambi. Lo ndjela dibuku dimɔtshi di’aseka Mupɛ (New Catholic Encyclopedia), wetshelo ɔsɔ nembetshiyaka “nɔmba onto ɔmɔtshi lele suke la Nzambi dia nde tɔtɛkɛtɛ le nde dia Nzambi tookɛ.” Ɔnkɔnɛ, ɔnɛ lalɔmba asanto salaka dikambo sɔ l’elongamelo ka nde mpomɔ lokolo l’ɔlɔ lo tshimbo yawɔ lam’ele asanto wekɔ la dihole dia nɛmɔ la ntondo ka Nzambi.
Ko onde kɛsɔ keetsha Bible? Anto amɔtshi mbutaka ɔnɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ mbakatatɛ la kanyi shɔ lo mikanda wakandafunde. Ɛnyɛlɔ, nde akafundɛ Akristo wa la Rɔmɔ ate: “Analengo, dimi lambonyokeketsha lo tshimbo ya Nkumɛso Yeso Kristo ndo lo ngandji koye oma le nyuma dia nyu ndjasha kaamɛ la mi dia nɔmba Nzambi dikambo diami.” (Rɔmɔ 15:30) Lo ndjela divɛsa nɛ, onde Pɔɔlɔ akalɔmbaka di’asekande Akristo mbɔtɛkɛtɛ le Nzambi? Keema. Otondonga ngasɔ, vɔ mbotɔlɔmba Pɔɔlɔ laki ɔpɔstɔlɔ wa Kristo dia nde mbatɛkɛtɛ le Nzambi. Pɔɔlɔ akɛnyaka dia bu kɔlɔ nɔmba osekaso Okristo dia nde nɔmba Nzambi lo wahɔ aso. Koko, dui sɔ ntshikitana etale la nɔmba onto ɔmɔtshi lele l’olongo dia nde tɔtɛkɛtɛ le Nzambi. Lande na kataso ngasɔ?
Lo Evanjiliɔ w’ɔpɔstɔlɔ Joani, Yeso akate ate: “Dimi lekɔ mboka, mɛtɛ la lɔsɛnɔ. Ndooko onto laya le Papa paka lo tshimbo yami.” (Joani 14:6) Nde akate nto ate: “Papa ayonyosha kɛnɛ tshɛ kɔlɔmbanyu lo lokombo lami.” (Joani 15:16, The New Jerusalem Bible) Lo ndjela avɛsa anɛ, Yeso kombuta dia sho pombaka mbɔlɔmba, ko l’ɔkɔngɔ diko nde totɔtɛkɛtɛ le Nzambi. Ɔnkɔnɛ, dia Nzambi mpokamɛ alɔmbɛlɔ aso, sho pombaka mbɔlɔmba lo tshimbo ya Yeso, koko aha y’onto okina.
Etena kakalɔmbɛ ambeki waki Yeso dia nde mbaetsha woho wa nɔmbaka, Yeso akaakadimola ate: “Etena tshɛ kayonyɔlɔmbaka, kanyotake nyate: ‘Shɛso, lokombo layɛ lakidiame.’” (Luka 11:2) Lo mɛtɛ, “etena tshɛ,” kana mbala tshɛ kayotɔlɔmbaka, hatohombe nɔmba Yeso kana onto okina, koko paka Nzambi ndaamɛ. Oma lo wetshelo wokɛma hwe waki Yeso ɛsɔ, shi sho kokaka mbuta l’eshikelo ɔnɛ sho pombaka nɔmbaka paka Nzambi ndamɛ oto lo tshimbo ya Yeso Kristo, koko aha y’atɛkɛtɛdi akina kana “asanto”?
Dɔmbɛlɔ ekɔ etenyi kɛmɔtshi k’ohomba efula k’ɔtɛmwɛlɔ aso, ndo ntɛmɔla ɛngɔ kana onto okina lo dihole dia Nzambi hɔtɔnɛ la kɛnɛ ketsha Bible. (Joani 4:23, 24; Ɛnyɛlɔ 19:9, 10) Diakɔ diele, sho pombaka nɔmbaka paka Nzambi ndamɛ oto.
ONDE WƐ POMBAKA MBOKA WƆMA DIA NDJASUKANYA LA NZAMBI LO DƆMBƐLƆ?
Lo Dako diande dia lo dikona, Yeso akasha ɛnyɛlɔ k’ɔna dikɛnda lalɔmba she yangɔ ya ndɛ. Onde ombutshi ɔsɔ ayosha ɔnande dive lo dihole dia mma? Kana oloyi lo dihole dia lose? (Mateo 7:9, 10) Ayonga mɛtɛ dui di’enginya le ombutshi wa ngandji dia nde nsala dui dia ngasɔ!
L’ɛnyɛlɔ k’ombutshi wa ngandji l’ɔnande, Nzambi nangaka dia sho mbɔlɔmbaka shoamɛ
Tokambe l’ɛnyɛlɔ kakɔ kaamɛ kɛsɔ lo ndjadja lo dihole di’ombutshi. Ohɔsa di’ɔnayɛ ɔmɔtshi lokongaka la diɔtɔnganelo dia dimɛna la yɛ ndo latosawolaka la yɛ dimɛna ekɔ lo nanga kɔlɔmba ɛngɔ kɛmɔtshi k’ohomba efula. Koko l’ɔtɛ wende la wɔma wa wokoka wele la nde lo kɛnɛ kayoyosala, nde ambeta lo tshimbo y’onto okina dia ndjokɔlɔmba ɛngɔ kɛsɔ. Ngande wayoyaoka? Ko kayotota naka nde aya la mbekelo ka kɔlɔmbaka diangɔ paka lo tshimbo y’onto okina ndo ambɛnama dia nde ayotetemalaka nsala dui sɔ? Onde wɛ ayɔngɛnangɛna dui dia ngasɔ? Ndoko lushi ɔtɔi. Ombutshi tshɛ wa ngandji nangaka di’anande ndja mbala kakɔ ɔtɔi le nde ndo mbɔlɔmba vɔamɛ diangɔ diewɔ l’ohomba aha la mboka wɔma.
Lo nkamba l’ɛnyɛlɔ k’ɔna lalɔmba she diangɔ dia ndɛ, Yeso akatɛ ampokami ande ate: “Ɔnkɔnɛ naka nyu, kaanga mbenyu anto wa kɔlɔ, mbeyaka mbisha ananyu weshasha w’ɛlɔlɔ, kete hoke Shɛnyu lele l’olongo! Shi nde ayoleka mbisha wanɛ wɔɔlɔmba diangɔ di’ɛlɔlɔ?” (Mateo 7:11) Lo mɛtɛ, ombutshi mongaka la nsaki k’efula ka mbisha ɔnande diangɔ di’amɛna. Woho akɔ waamɛ mbele Shɛso lele l’olongo salaka la wolo tshɛ dia mboka ndo nkadimola lo alɔmbɛlɔ aso.
Nzambi nangaka dia sho mbɔlɔmbaka paka ndamɛ, oyadi munga yaso yambotɔlɛndja. Nde hasha ndooko onto okina ɔkɛndɛ wa pokamɛka alɔmbɛlɔ aso. Bible tokeketsha ɔnɛ: “Ukitsha wutshu aye le [Jehowa], ku ndi ayukembelawo.” (Osambu 55:22) Ɔnkɔnɛ, lo dihole dia sho nɔmba asanto kana anto akina dia vɔ tɔtɛkɛtɛ le Nzambi, sho pombaka monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo dia Jehowa Nzambi.
Shɛso lele l’olongo ndjakiyanya dikambo diaso l’onto ndo l’onto, ndo nde nangaka tokimanyiya l’ekakatanu wele la so ndo tɔlɔmbaka dia sho ndjasukanya la nde. (Jakɔba 4:8) Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wele la so dia monga la lotshungɔ la ndjasukanya la Nzambi ndo Shɛso ‘latohokamɛka alɔmbɛlɔ aso’ lee!—Osambu 65:2.