Sho Kondjaka Ɛlɔlɔ lo Yɛdikɔ Yɛdimi la Weolo Wadjaso
1 Jehowa akɛnya anto ngandji kawaokande lo toho efula. Yeso akɛnya ngandji k’otamanya kele la Nzambi, lam’akandatɛ olui w’anto lushi lɔmɔtshi ate Nzambi “atuhutuyaka unya le antu wa kolo ndu le antu w’ololo, ndu atutumaka mvula le antu w’ololo ndu le antu wa kolo.” (Mat. 5:43-48) Lo diaaso dikina, Yeso akɛnya djembetelo yoleki tshɛ ya ngandji ka She otsha le anto, djembetelo yakɔ ko: olambo w’Ɔnande ɛtɔi lakandote, wakandakimɔ dikambo dia panda kaso. (Joa. 3:16) Yeso akalɔmbɛ ampokami ande dia vɔ mɛnya lowando lawɔ lo ngandji kakawaoke Jehowa. Onde sho salaka la wolo dia mɛnya lowando laso?
2 Naka sho nangaka mɛnya lowando laso tshɛ ndo kondja ɛlɔlɔ wa pondjo oma lo ngandji ka Jehowa, kete sho pombaka mbeka dia mbêya. (Joa. 17:3) Tekɔ l’ohomba w’alako lo kɛnɛ kendana la yoho yasungana sho mbokambɛ. Jehowa akɛnya dia nde ndjakiyanyaka dikambo diaso ndo tolangaka lo tosha Bible, Ɔtɛkɛta ande wakasambiyama, la ɔlɔngɔswamelo ande wa diambo watosha alako ndo wetshelo. (Mat. 24:45-47; 2 Tim. 3:16, 17) Oko weso ekambi wamboyakimɔ le nde, Jehowa tolakanyaka mboka yande. Onde sho mɛnyaka lo welo wadjaso dia tekɔ la lowando lo ngandji kakandatoke? Onde sho kitanyiyaka alako ande dia mbɔngɛnyangɛnya ndo kondja wahɔ? (Is. 48:17; Jak. 1:22) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde lo 1 Koreto 3:8 ate: “One latuneka, ndu one latutelaka ashi, weko kame, keli untu l’untu ayulungula difutu uku ulimu andi.” (Sho mbɛnganyisha alɛta ango.)
3 Ɔnkɔnɛ, sho pombaka sala kɛnɛ katɔlɔmba Nzambi. Aha anto tshɛ mbahama woho wamɛ lo nyuma. Ekɔ akambo efula wakoka mendana l’ohamelo aso, lâsɔ kema ohomba ndjaɛdika tshanana l’anto akina. Koko, weolo wadjaso shamɛ wekɔ ohomba efula. Ahombaso sala dia sho nyomoleka mamatana l’ɔlɔngɔswamelo waki Nzambi na? Onde ekɔ ahole amɔtshi wahombaso nyomoyalɔngɔsɔla dia sho kotsha ɛkɛndɛ aso w’Akristo dimɛna? Ahombaso sala dia sho nyomoleka ndjasha l’elimu wa l’etshumanelo? Onde ekɔ alako amɔtshi watosha ɔlɔngɔswamelo wahombaso kamba lawɔ?—1 Tim. 4:16
4 Toyele Ɛnyɛlɔ k’Anto wa Kɔlamelo: Aya ɛnɔnyi akumi wele anangɛso l’akadiyɛso wa kɔlamelo wekɔ lo sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo. L’ɛnyɛlɔ ka Paulo, sunganaka sho mbaokoya. (1 Kor. 11:1) Vɔ waketawɔ ngandji ka Nzambi ndo wekɔ lo kondja ɛlɔlɔ efula lo woho wakambawɔ la wolo ndo wasalawɔ tshɛ dia ndjela alako wa lo Bible. Vɔ wekɔ etshina k’oshika k’anto wakamba la wolo l’etshumanelo ndo wakotsha ɛkɛndɛ awɔ dimɛna dimɛna. Sho kokaka mɛna elowa w’olimu w’onto l’onto.—Romo 1:13; 2 Kor. 3:1-3
5 Nshi yaso nyɛ, ɔnɔnyi tshɛ, nunu akumi di’ambeki w’eyoyo wekɔ lo mbɔtɔ l’ɔlɔngɔswamelo. (Is. 60:8) Vɔ lawɔ wekɔ lo sala la wolo dia tshunda lo nyuma, ndo ohetoheto awɔ l’esambishelo sunganaka mandɔma. Vɔ keketshamaka lo mɛna woho watshɔkɔla Jehowa anto wokambɛ la wolo. Ɛnyɛlɔ k’anangɛso l’akadiyɛso wambotshunda kimanyiyaka eyoyo ɛsɔ dia vɔ mbeya dia, ɔnɛ kema etena ka tɛwɔla anya l’olimu waki Nzambi. Oyadi apandjudi w’eyoyo kana wanɛ wambokamba edja l’olimu w’esambishelo mbeso, onde sho tetemalaka la pama lo nyuma, lo mbetawɔ ɛkɛndɛ aso w’Akristo ndo lo kondja wahɔ lo tɛdikɔ tshɛ ta teokrasi?
6 Tokambe la Kɛnɛ Kekaso: Edja efula la ntondo ka Jakɔba ndjofunda dia sho pombaka monga ‘atshi wa dui,’ Mɔsɛ akatɛ ase Juda ate: “Nyukitsha aui ami ane wamumunyutela l’etema anyu.” (Jak. 1:25; Euh. 11:18) Aha ewo keto mbaki lawɔ ohomba. Ase Juda wakahombe mbidja Ɛlɛmbɛ l’etema awɔ lo monga l’okitanyiya otsha le Jehowa. Dikambo di’ohomba efula sɔ diekɔ woho akɔ wamɛ polo ndo nshi nyɛ. Yeso, Ɔna Nzambi akeyaka mɛtɛ ohomba w’okitanyiya. (Joa. 8:28) Nde akate lo Mateu 7:24 ate: “Okone untu tshe latukaka aui ami ane, ndu latâtshaka, ayufana la kanga yimba.”
7 Onde sho kambaka la kɛnɛ kekaso lo nsanganya y’etshimbedi? Onde sho shihodiaka lande na kele ekɔ ohomba lo nshi yaso nyɛ dia sho nsɛna wolo ndo ndjalama di’aha takɔ mboka? Onde sho mbewɔka ehemba ndo tolonga ta mayɛlɛ tatamba Diabolo? Onde sho ngɛnangɛnaka alako ndo ɛhɛmwɛlɔ watosha ɔlɔngɔswamelo waki Nzambi mbala la mbala lo kɛnɛ kendana l’ohomba wa monga pudipudi lo lɔkɛwɔ kana lo nyuma l’atei w’etshumanelo? Polo lo yɛdikɔ yakɔna yakambaso shamɛ la kɛnɛ kokaso?−Jak. 1:23-25.
8 Losanganya la lânde la lushi ɔtɔi la l’ɔnɔnyi w’oyoyo w’olimu lekɔ l’ɔtɛ a dui wa dimɛna wɔsami oma l’Afundelo: ‘Nyokitanyiya Nzambi ndo Nyotone Diabolo.’ (Jak. 4:7) Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ ɛlɔmbwɛlɔ kasungana lo tena nɛ dia pâ! Woho wakitanyiyaso ɛlɛmbɛ waki Nzambi tokonyaka andɔshi waki Satana. Losanganya lɔsɔ layotolakanya woho wa shika tanga la ntondo k’eyango wa kɔlɔ wele la Diabolo dia ndanya mbetawɔ kaso. (Heb. 2:1) Lo sala ɔsɔku, tayokondja ɛlɔlɔ wɛdimi la weolo wadjaso.
9 Tokondja Wahɔ Oma lo Wekelo w’Onto Ndamɛ: Wekelo w’onto ndamɛ tokimanyiyaka dia monga la mbetawɔ ka wolo, ndo monga la lowando l’efula l’akambo wa mɛtɛ. Vɔ keketshaka wɛkamu aso ndo tokimanyiyaka dia sho tɛkɛta la dihonga. Vɔ toshaka yimba, shɛnɔdi ndo tokimanyiyaka dia ndɔta lonto l’oyoyo. (Kol. 1:9-11) Koko, dia wekelo monga l’etombelo w’ɔlɔlɔ, vɔ nɔmbaka wenya ndo welo. Yoho shɔ mbakokaso kondja ewo k’oshika ndo monga la lonyuma la dimɛna efula. Wahɔ wakokaso kondja oma lo wekelo nemanɛka la welo wadjaso.−2 Kor. 9:6, 7; Ngal. 6:7.
10 Onde sho ndjaombɛka yema y’etena lomingu tshɛ dia nɔngɔsɔla nsanganya ya l’etshumanelo? Ɔsɔ ekɔ yoho mɔtshi ya mɛnya lowando laso lo diangɔ dia ndɛ dia lo nyuma diatosha Jehowa lo tshimbo y’ɔhɔmbɔ wa kolamelo ndo wa kɛsɔ. Ɔlɔngɔswɛlɔ wa nsanganya wa dimɛna tokimanyiyaka dia sho ndjela ekongelo ka wadielo ndo ka wekelo w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Onde sho tshungolaka wenya lomingu tshɛ dia mbadia etenyi ka Bible kayɔsɛdingɔma l’ekongelo ka Kalasa k’Olimu wa Teokrasi? Sho koka sala dikambo sɔ lo mbɔsaka minitɛ ngana tsho lushi tshɛ dia mbadia ndo kana yimba l’avɛsa akɔ. Losanganya l’Olimu toholaka toho ta sho nyomoleka kamba olimu aso w’esambishelo dimɛna. Onde sho lilɔngɔsɔlaka lo kana yimba lo woho wakokaso kamba l’akambo wekaso l’esambishelo? Onde sho salaka la wolo dia kamba l’akambo akɔ aha la tshimbatshimba? Pombaka sho mbɔsa tɛdikɔ tahombama dia nɔngɔsɔlaka Wekelo wa Tshoto y’Etangelo ndo Wekelo wa Dibuku wa l’Etshumanelo dimɛna. Onde sho salaka dikambo sɔ?
11 Toshake Kɔmatɛrɛ lo Nsanganya: Sho kondjaka wahɔ efula lo nsanganya etena kashaso kɔmatɛrɛ lɔkɔ. Naka sho nɔngɔsɔlaka nsanganya ndo salaka la wolo dia mbisha kɔmatɛrɛ lɔkɔ, kete kɛsɔ ayotokimanyiyaka dia mbidja yimba dimɛna ndo dia kondja wahɔ oma lo kɔmatɛrɛ y’anto akina. Efula mbohɔka welo wakawasale dia mbisha kɔmatɛrɛ kawɔ ka ntondo lo losanganya kana sawo diawɔ dia ntondo lo Kalasa k’Olimu wa Teokrasi. Kânga mbele taya bu la wɔma dia tɛkɛta, onde tekɔ lo tetemala la sala la wolo dia ohamelo aso wa lo nyuma mɛnama le anto tshɛ? (1 Tim. 4:15) Anto akina kondjaka wahɔ ndo ekeketshelo oma lo kɔmatɛrɛ yaso. Naka takayalɔngɔsɔdi dimɛna, ndo naka takateki awui wayekama lo losanganya, kete kɔmatɛrɛ yaso y’eshika yayotshutshuya anto akina lo ngandji la lo etsha w’ɔlɔlɔ.−Heb. 10:23-25.
12 Kɔmatɛrɛ yaso hayohombe monga etale ndo wolo wolo. Ekɔ nshi tshɛ dimɛna mbishaka kɔmatɛrɛ ya tomondo yakadimola lo wembola kana yɛnya woho wa kamba la divɛsa dimɔtshi. Naka takayalɔngɔsɔdi dimɛna, kete tayosha kɔmatɛrɛ l’ɛtɛkɛta aso hita. Naka sho sala ɔsɔku kete, shamɛ tayokondja wahɔ efula popo ndo anto akina. Lande na? Nɛ dia mbisha kɔmatɛrɛ l’ɛtɛkɛta aso shamɛ nɔmbaka dia sho kana yimba lo kɛnɛ katɛkɛtaso ndo nembetshiya tokanyi woho watiokaso. Kɛsɔ kimanyiyaka mbala mɔtshi anto akina dia vɔ mpotɔ akambo wekama dimɛna, ndo tokimanyiyaka nto dia sho ndjohɔ akambo akɔ l’ɔkɔngɔ.
13 Tonɛ la Lokaho l’Esambishelo: Olimu aso w’Okristo wekɔ ɛngɔ k’oshinga wolo. (2 Kor. 4:7) Onde ngasɔ mbawɔsayɛ? Olimu ɔsɔ toshaka diɛsɛ dia mbewoya anto akina mbetawɔ kaso. Yeso akate dia oma l’efula k’akambo wele l’otema mbatɔtɛkɛtaka onyɔ. (Luka 6:45) Welo wadjaso shamɛ dia ndjasha tshɛ l’esambishelo tokondjiyɛka ɛlɔlɔ efula. Sho ndekaka mpotɔ akambo wa mɛtɛ ndo ndekaka mbekesanɛ la Bible. Tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mbewoya anto akina akambo wa mɛtɛ ndo mbakimanyiya dia vɔ mbeya Otungi awɔ wa Woke. Sho tekɔ ɛmɛnyi lo kɛnɛ kendana la lotshungɔ lele la Nzambi la nɔmbɔla anto ndo lowandji lande. Tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mbeya dia tekɔ lo ngɛnyangɛnya Jehowa, nɛ dia sho takatongama l’efanelo kande ndo tekɔ lo sala lolango lande.—Mat. 5:48
14 Naka sho tetemala sɛdingola welo wadjaso, kete ɔtɛmwɛlɔ aso otsha le Jehowa honga olimu wa l’ɛlɔmɔ. Kakɔna kalanga nembetshiya dikambo sɔ na? Kɛsɔ nembetshiyaka dia sho hatotokoma lo sala lolango laki Nzambi paka lo tokambokambo tɔmɔtshi toto, lo ndjashaka paka yema tshitshɛ tsho lo dihole dia sho ndjasha tshɛ l’olimu akɔ l’otema ɔtɔi. Sho pombaka kambɛ Jehowa l’otema aso tshɛ. Afundelo tɔlɔmbaka dia ndjasha tshɛ l’olimu ande. (Kol. 3:23, 24) Eelo, nsɛnɔ y’anto tshikitana ndo Jehowa hatɔlɔmbɛ dia kamba oleki akoka aso. Koko, Jehowa nongamɛka dia sho sala kɛnɛ keso l’akoka. (Mat. 22:37) Lam’ele demba diaso diele kema kokele totshutshuyaka di’aha kamba efula, ekɔ dimɛna sho ndjasɛdingolaka mbala la mbala, ndo menda l’ahole akɔna wendana l’olimu wakambɛso Nzambi wahombaso ndjalɔngɔsɔla. Onde tekɔ la mbekelo kɛsɔ?
15 Pombaka sho sɛna la wolo di’aha elimu kana nsaki yaso toshimba di’aha sho ndjasha tshɛ l’olimu wa Jehowa. Ɔsɛnyɛlɔ wa washo ndo tɔkɛnyɔ pombaka mbidjama lo dihole diawɔ. Sho pombaka nto mbewɔ di’aha ndeka ndjasha l’elimu wa l’emunyi. Naka sho ndjela dako diaki Yeso diele lo Mateu 6:22, 23, kete aha la tamu tayodja welo efula l’akambo wa lo nyuma, ndo tayokondja ɛlɔlɔ efula oma lo dikambo sɔ.
16 Naka sho tetemala kamba la wolo dia ndɔta lonto l’oyoyo, kete tayetawɔ ɛkɛndɛ aso lo kamba l’alako walongolaso lo nsanganya ya totshitshɛ ndo ya weke nd’oma l’ekanda w’Akristo. Sho tshɛ nɔmbamaka dia mbeka l’etete, mbishaka kɔmatɛrɛ efula lo nsanganya ndo mbisha lonya l’olimu wa woke wa mbetɛ anto ambeki lo yɛdikɔ yɛdimi l’akoka aso. Naka sho mɛnya lowando laso lo ngandji kakatoke Nzambi, kete tayokondja ɛlɔlɔ efula wa lo nyuma oma ko kakianɛ ndo tayonga l’elongamelo ka shikaa ka nsɛna pondjo pondjo l’andja w’oyoyo watolaka Jehowa.