BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • jr tshap. 7 lk. 81-91
  • ‘Dimi layokeketsha otema wambɔkɔmɔ’

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • ‘Dimi layokeketsha otema wambɔkɔmɔ’
  • Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • AKAMBO WAKOKA NKƆMƆLA ONTO OTEMA
  • ONDE WƐ AYOKEKETSHA WANƐ WAMBƆKƆMƆ?
  • “Dimi haleyi nembohala”
    Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
  • Waa na wayoyɔsɔna dia monga angɛnyi ayɛ?
    Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
  • “Dimi lambudja aui ami l’unyo aye”
    Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
  • Jehowa ambotoma Jɛrɛmiya dia tosambisha
    Wetshelo wakokayɛ nkondja oma lo Bible
Enda awui akina
Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
jr tshap. 7 lk. 81-91

TSHAPITA Y’ESAMBELE

‘Dimi layokeketsha otema wambɔkɔmɔ’

1. Ɔtshɔkɔ akɔna wa l’andja w’oyoyo walekayɛ nomɔlomɔ dia ndjokondja?

“ANDJA w’oyoyo.” Etena kokayɛ ɛtɛkɛta ɛsɔ, onde wɛ kanyiyaka di’ɛtshɔkɔ ɛmɔtshi wakalakema wayɛnama? Ondo wɛ ekɔ lo nkanyiya woho wayotonga l’alemba wa kokele, la lokema la mbo ya ndɛ y’amɛna, wayotɔsɛna lo wɔladi la waa nyama ndo wayotonga la mvudu y’amɛna. Ondo wɛ koka nshila avɛsa amɔtshi wa lo Bible wakokonya dia monga l’elongamelo kɛsɔ. Koko, hatokoke mbohɛ nto ɛtshɔkɔ ɛnɛ: Lonyuma l’ɔlɔlɔ ndo ki ka lo yimba. Naka sho bu la lonyuma l’ɔlɔlɔ ndo la ki ka lo yimba, kete ɛngɛnɔngɛnɔ ekina tshɛ woshidiso ango wayonga anyanya.

2, 3. Ɛtshɔkɔ akɔna wa lânde watokimanyiya efundelo waki Jeremiya dia sho nongamɛ?

2 Etena kakatɛkɛta Jeremiya di’okalwelo w’ase Juda oma la Babilɔna, Nzambi akadje yimba lo woho wakawahombe ndjaoka. Nde akate ate: “We ayolota dengalenga diaye ntu, ayutsho la ntono wenye a waku [watɔlaka].” (Adia Jeremiya 30:18, 19; 31:4, 12-14.) Nzambi akate nto dui dikina diakoka munanda otema ayɛ ɔnɛ: “Dimi layete utema wambokomo uyuyu, layangasanya utema tshe weli la lunyangu.” Ekadimwelo ka Bible kelɛwɔ NET Bible kadimolaka daka diaki Nzambi sɔ ɔnɛ: “Dimi layokotsha ehomba wa wanɛ wambɔkɔmɔ tshɛ lo tshɛ ndo layokeketsha anima wa wanɛ wambɔlɛmba.”—Jer. 31:25.

3 Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ elongamelo ka diambo! Jehowa akate dia nde ayokeketsha wanɛ wambɔkɔmɔ ndo wambɔlɛmba kana nkotsha ehomba awɔ tshɛ lo tshɛ. Eelo, Nzambi kotshaka kɛnɛ katande. Efundelo waki Jeremiya toshikikɛka dia nde ayokotsha ndo ehomba aso. Lâdiko dia lâsɔ, efundelo ɛsɔ tokimanyiyaka dia sho mbeya woho wakokaso keketshama kakianɛ ndo mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Ndo nto, efundelo ɛsɔ tɛnyaka toho ta shikaa takokaso nkeketsha ndo nkimanyiya anto wambɔkɔmɔ.

4. Lande na kakokaso nshihodia woho wakayaokaka Jeremiya?

4 Daka sɔ diaki kiɔkɔ y’ekeketshelo le Jeremiya ndo ngasɔ mbakokadiɔ monga ndo le so. Lande na? Tohɔ dia takɛnyi lo tshapita 1 ya dibuku nɛ dia Jeremiya aki “untu uku shu,” oko waki Elidja. (Jak. 5:17) Tokanyiya ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wakakonya Jeremiya dia nde nkɔmɔ lo tena dimɔtshi. Etena kasalaso dikambo sɔ, tokanyiya woho wakokaso ndjaoka naka sho mpomana la akambo wa wolo ndo woho wakoka akambo wahomana la so tɔkɔmɔla etema.—Romo 15:4.

5. Kakɔna kakakoke nkɔmɔla Jeremiya otema?

5 Ondo anto wa lo ngelo ka Jeremiya mbaki lo kiɔkɔ y’ɔkɔmwɛlɔ ande lo yɛdikɔ mɔtshi. Nde akole l’osomba wa Anatɔta. Ɔsɔ aki osomba w’ase Lɛwi wakangana la Jerusalɛma kilɔmɛtɛlɛ ngana tsho lo lɛkɛ la nɔrdɛ ɛstɛ. Ondo Jeremiya aki l’angɛnyi ndo l’ewotɔ la Anatɔta. Yeso akate dia ɔprɔfɛta hɔsama la nɛmɔ l’osomba ande ndo ngasɔ mbakidiɔ lo dikambo dia Jeremiya. (Joa. 4:44) Lâdiko dia ntona losango lande, anto wa l’osomba ande kombɔlɛmiyaka. Lo diaaso dimɔtshi, Nzambi akate dia “asi Anatota . . . wa[ka]yangaka lumu la [Jeremiya].” La kɛlɛ tshɛ, anto asɔ wakate ɔnɛ: “Tutaki akambu wahatayi lu lukumbu la [Jehowa], we utukuvo lu anya asu.” Anto asɔ wakahombe nsukɛ Jeremiya lo woho wakiwɔ asukanyi ndo ewotɔ ande, vɔ mbakawanɛ!—Jer. 1:1; 11:21.

6. Naka asekayɛ wa l’olimu kana anto akina wekɔ lo kɔlɔsha, ngande wakokayɛ nkondja wahɔ oma lo kɛnɛ kakasalɛ “asi Anatota” Jeremiya?

6 Naka asukanyi, asekayɛ wa la kalasa, wa l’olimu ndo kânga ase nkumbo kayɛ wekɔ lo kɔsɛngiya l’akambo wa kɔlɔ, kete wɛ ayokondja ekeketshelo oma lo kɛnɛ kakasalɛ Jehowa Jeremiya. Lo dikambo dia Jeremiya, Nzambi akate dia nde ‘ayendana’ la ase Anatɔta wakalɔshaka ɔprɔfɛta ande. (Adia Jeremiya 11:22, 23.) Aha la tâmu, woho wakôlake Nzambi dia mbosukɛ akakimanyiya Jeremiya dia nde ntondoya ɔkɔmwɛlɔ waki la nde l’ɔtɛ w’ɔlɔshamelo w’oma le anto wa l’osomba ande. L’ɔkɔngɔ diko, Nzambi akahombe ndo akayelaka “elanyelu le asi Anatota.” Yashikikɛ dia Jehowa mɛnaka ndo mbidjaka yimba l’ekakatanu wahomana la yɛ. (Osam. 11:4; 66:7) Woho ‘watetemalayɛ’ lo wetshelo wa lo Bible ndo wasalayɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ mbeyaka nkimanyiya atunyi ayɛ amɔtshi dia vɔ mbewɔ mpokoso kakoka mbâkomɛ naka hawotshikitanyisha lɔkɛwɔ lawɔ.—1 Tim. 4:16.

Lo dibuku dia Jeremiya, kakɔna kɛnya dia Nzambi ndjakiyanyaka lo woho wayaoka ekambi ande, ndo ngande wakakimanyiya dikambo sɔ ɔprɔfɛta?

AKAMBO WAKOKA NKƆMƆLA ONTO OTEMA

7, 8. Ngande wakasoyama Jeremiya, ndo shɛngiya yakɔna yaki la dui sɔ le nde?

7 Ase wodja wa Jeremiya kokomɛ tsho lo mbanɛ. Kɛnɛ kakasale Pashura,a ɔlɔmbɛdi ɔmɔtshi wa lokumu wa la Jerusalɛma mɛnyaka mɛtɛ ka dikambo sɔ. Etena kakandoke prɔfɛsiya kɛmɔtshi kaki Nzambi, “Pashura akakomola umvutshi Jeremiya, akawudji lu [lowete].” (Jer. 20:1, 2) Ondo ɛtɛkɛta ɛsɔ hɛnya tsho dia nde akɔkɔmɔla lowala lo elungi. Anto amɔtshi mbutaka dia Pashura akakɔmamisha Jeremiya eshingɔ kana mfimbo polo 40. (Euh. 25:3) Etena kakasowaka Jeremiya la kandji lo demba, ondo anto wakawɔlɛ ndo wakawodjɛ dielo. Vɔ kokomɛ lâsɔ. Pashura akadje Jeremiya lo ‘lowete’ otsho w’otondo. Tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru yokambi la wɔ lanɛ mɛnyaka dia demba diande diakakotama. Eelo, Jeremiya akasowe efula otsho w’otondo ondo lo nkotama lo lowete lakasalema l’abaya.

8 Shɛngiya yakɔna yaki l’akambo asɔ le Jeremiya? Nde akatɛ Nzambi ate: “Dimi latuyalaka engo ka tola la lushi la lushi.” (Jer. 20:3-7) Ondo tena dimɔtshi nde akasangoya dia ntshika ntɛkɛta lo lokombo la Nzambi. Koko, wɛ mbeyaka dia Jeremiya kokoka ndo kosala dikambo sɔ. Losango lakawosha Nzambi dia nde mbewoya laki “uku dja yadikita lo [weka wa Jeremiya],” ndo nde akahombe ntɛkɛta dikambo dia Jehowa.—Adia Jeremiya 20:8, 9.

9. Lande na kele ekɔ ohomba efula dia nkana yimba la kɛnɛ kakakomɛ Jeremiya?

9 Ɔkɔndɔ ɔsɔ koka tokimanyiya naka ewotɔ aso, asukanyi aso, asekaso wa l’olimu kana wa la kalasa wekɔ lo tɔsɔka. Hatohombe mamba naka lo tena dimɔtshi ɔlɔshamelo ɔsɔ wambotɔkɔmɔla demba. Dui sɔ koka salema nto etena kahɛnyahɛnyamaso lo demba l’ɔtɛ watetemalaso monga l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Awui asɔ waki la shɛngiya le Jeremiya laki komonga onto la kokele ndo oko weso anto oko nde, awui asɔ koka monga la shɛngiya ya woho akɔ wâmɛ le so. Koko, hatohombe mbohɛ dia oma l’ekimanyielo ka Nzambi, Jeremiya akayongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’eshikikelo. Nde kɔkɔmɔ lo pondjo ndo sho lawɔ hatohombe nkɔmɔ lo pondjo.—2 Kor. 4:16-18.

10. Kakɔna katɛnya Bible lo kɛnɛ kendana la woho wakatshikitanaka ɛnamelo k’elungi kaki Jeremiya?

10 Tena dimɔtshi, ɛnamelo k’elungi kaki Jeremiya kakatshikitanaka lo yɛdikɔ y’efula. Onde wɛ lawɔ ambɛnaka woho watshikitana ɛnamelo kayɛ l’ɔtɛ w’awui amɔtshi, mbuta ate mimɔ oma l’elungi k’ɔmɔnɔmɔnɔ otsha l’elungi k’ɔkɛyi? Lo kɛnɛ kendana la tena diakinde l’ɔngɛnɔngɛnɔ, tende ɛtɛkɛta wele lo Jeremiya 20:12, 13. (Adia.) L’ɔkɔngɔ wa Pashura mbɛnya pâ, Jeremiya akangɛnangɛna efula lo woho wakinde oko ɔmɛnyi fɔnu wakatshungɔ “uma l’anya w’antu wa kolo.” Tena dimɔtshi, ondo wɛ ambongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula ndo la nsaki ka membɛ Jehowa oyadi l’ɔkɔngɔ wa dui dimɔtshi di’ɔlɔlɔ kokomɛ lo lɔsɛnɔ layɛ kana l’ɔtɛ wa dui dimɔ di’ɔngɛnɔngɛnɔ diakahomana la yɛ l’olimu ayɛ w’Okristo. Ekɔ dimɛna efula ndjaoka ngasɔ!—Etsha 16:25, 26.

11. Naka tambɛna dia ɛnamelo k’elungi kaso kambotshikitana, kakɔna kahombaso mbohɔ lo dikambo dia Jeremiya?

11 Koko, oko weso anto wele bu kokele ɛnamelo k’elungi kaso mbeyaka ntshikitana oko wakidiɔ le Jeremiya. L’ɔkɔngɔ wa nde mbuta ɔnɛ: “Nyimbeli [Jehowa] usambu,” nde akonge la lonyangu l’efula ndo nde akalele. (Adia Jeremiya 20:14-16.) Lonyangu l’efula laki la nde lakokonya dia nde ndjambola dia kana aki ohomba nde mbotɔ! Lam’akinde la ɔkɛyi, nde akate di’onto lakewoya eotwelo kande adjame mananu oko ase Sɔdɔma la Ngɔmɔra. Koko ambola w’ohomba wonyiyama vɔ anɛ: Onde Jeremiya akatetemala nkɔmɔ? Onde nde aketawɔ dia ɔkɔmwɛlɔ mbɔlɛndja tshɛ lo tshɛ? Kema. Nde akasale la wolo dia ntondoya ɔkɔmwɛlɔ ande ndo nde akôtondoya. Tende kɛnɛ kakandayota l’ɔkɔngɔ. Nkumekanga Zedekiya akatome Pashura kekina kaki ɔlɔhɛ dia tombola Jeremiya kanyi ya Jehowa lo kɛnɛ kendana la woho wakadinge ase Babilɔna Jerusalɛma. La dihonga tshɛ, Jeremiya akakambe la diaaso sɔ dia mbewoya dombwelo diaki Jehowa ndo etombelo wakahombe monga la diɔ. (Jer. 21:1-7) Mbokɛmaka hwe dia Jeremiya akatetemala nkamba olimu ande w’ɔprɔfɛta l’ohetoheto!

12, 13. Kakɔna kakokaso nsala dia ndɔshana l’awui amɔtshi wakoka ntshikitanya ɛnamelo kaso k’elungi lo yɛdikɔ y’efula?

12 Ɛlɔ kɛnɛ, ekambi waki Nzambi ɛmɔtshi kɔmɔka. Dui sɔ mbeyaka ndja oma lo hemɔ kɛmɔtshi, ondo l’ɔtɛ wele diangɔ dimɔtshi dia lo demba hadioyɔkɛndakɛnda dimɛna. Ndo dɔkɔtɛlɛ dia manamana mbeyaka totɛ kɛnɛ kakokaso nsala dia nkitshakitsha ɔkɔmwɛlɔ. (Luka 5:31) Koko le efula ka l’atei aso, ɔngɛnɔngɛnɔ kana ɔkɛyi wonga la so bu wa lo tshambandeko kana wa kɔlɔ. Ondo efula ka tokanyi ta kɔlɔ tonga la so ndja oma lo woho weso bu kokele. Tɔ mbeyaka ndja oma lo ɔlɛmbɛlɔ kana oma lo ovushelo wa lakiso ɔmɔtshi la ngandji. Naka tambohomana l’ekakatanu wa ngasɔ, kete sho koka mbohɔ dia Jeremiya nde lawɔ akakɔmɔ, koko nde akatetemala mbetawɔma le Nzambi. Dia ndɔshana l’ɔkɔmwɛlɔ, mbeyaka monga ohomba dia sho ntshikitanya ekongelo k’awui wasalaso lushi la lushi dia ndeka nkondja etena ka momuya. Kana sho mbeyaka monga l’ohomba wa etena k’otale dia sho ndjoyaoka dimɛna l’ɔkɔngɔ wa sho mvusha lakiso ɔmɔtshi la ngandji. Koko, ekɔ ohomba efula dia sho mbɔtɔka lo nsanganya y’Akristo ndo ndjashaka l’elimu wa teokrasi. Ɔsɔ mbele awui wayotokimanyiya dia sho ntetemala monga la wɛdimo ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu waki Nzambi.—Mat. 5:3; Romo 12:10-12.

13 Oyadi wɛ kɔmɔka otema lo pai kana aya tshondo ya mbekelo, kɛnɛ kakakomɛ Jeremiya koka kokimanyiya. Oko wakataditshi, lo tena dimɔtshi nde akakɔmɔka. Koko, nde kombetawɔ di’ɔkɔmwɛlɔ mbanganya la Nzambi kakandokaka ngandji ndo kakandakambɛka la kɔlamelo. Etena kakosalɛka atunyi ande kɔlɔ kânga mbakandâsalɛka ɔlɔlɔ, nde akendɛka le Jehowa ndo akayaɛkɛka le nde. (Jer. 18:19, 20, 23) Yashikikɛ dia mbokoya ɛnyɛlɔ kaki Jeremiya.—Del. 3:55-57.

Naka lo tena dimɔtshi wɛ ambɔkɔmɔ kana aya l’ɔkɛyi, ngande wakokayɛ nkamba la awui wele lo dibuku dia Jeremiya?

ONDE WƐ AYOKEKETSHA WANƐ WAMBƆKƆMƆ?

14. Onto akɔna lakaleke nkeketsha Jeremiya?

14 Ekɔ dui dia dimɛna dia sho mbidja yimba lo woho wakakeketshama Jeremiya ndo wakandakeketsha anto akina ‘wakakɔmɔ.’ (Jer. 31:25) Jehowa mbakaleke nkeketsha ɔprɔfɛta ɔsɔ. Ohokanyiya woho wotoyoyaoka naka Jehowa kotɛ ɔnɛ: “Dimi lambukete elo uku usumba wudingami lukumbu . . . Vo wayukolosha, keli vo hawukolembia, ne dia dimi leko kame la ye dia nkutshungula, mbatami, dimi [Jehowa].” (Jer. 1:18, 19) Jeremiya aki l’ɔkɔkɔ w’oshika wa mbutɛ Jehowa ɔnɛ: “[Wɛ] keli wulu ami, lungeli lami, eshamelu kami lu nshi ya pa!”—Jer. 16:19.

15, 16. Ngande watokimanyiya woho wakakeketsha Jehowa Jeremiya dia sho nkeketsha anto akina?

15 Aki dui dia dimɛna dia Jehowa mbutɛ Jeremiya ɔnɛ: “Dimi leko kame la ye.” Onde wɛ ambɛna kɛnɛ kakokayɛ nsala naka onto ɔmɔtshi leyayɛ ekɔ l’ohomba w’ekeketshelo? Aha mbeya tsho di’anangɛso l’akadiyɛso w’Akristo kana ewotɔ aso wekɔ l’ohomba w’ekimanyielo mbele ohomba, koko kɛnɛ koleki ohomba ele mbasha ekimanyielo ka dimɛna. L’awui efula, kɛnɛ koleki ohomba ele, nsala kɛnɛ kakasalɛ Nzambi Jeremiya, mbuta ate monga kâmɛ l’anto wele lo pâ. Oma lâsɔ ko wɛ mbakeketsha la tɔtɛkɛta tongana toto, koko aha l’ɛtɛkɛta wamboleka efula. Mbuta tɔtɛkɛta tongana toto t’ohomba ndo takeketsha mbeyaka nkimanyiya efula oleki ntshɔbɔla. Wɛ bu l’ohomba wa nyanga tɔtɛkɛta ta lânde. Kamba la tɔtɛkɛta ta wɔdu takɛnɛmɔla woho wayakiyanyayɛ lo dikambo diande ndo tɛnya ngandji kaso k’Okristo. Ɛtɛkɛta wa ngasɔ koka nkimanyiya anto efula.—Adia Tukedi 25:11.

16 Jeremiya akalɔmbɛ ɔnɛ: “[Jehowa le] umbuho, unami.” Kakɔna kakete oma lâsɔ? Ɔprɔfɛta Jeremiya kɔndɔlaka ɔnɛ: “Dimi lakatani aui aye, lakali. Vo wakayala ongenongeno le mi, wakangenyangenya utema ami.” (Jer. 15:15, 16) Onto lakombolayɛ nkimanyiya mbeyaka monga tsho l’ohomba wa wɛ mbodja yimba. Lo mɛtɛ, ɛtɛkɛta ayɛ hawotoyala oko waki Jehowa. Koko, wɛ koka mbutɛ anto asɔ awui amɔtshi wele lo Bible. Tɔtɛkɛta t’eshika ndo t’oma k’ɛse otema tɔsami oma lo Bible koka ngɛnyangɛnya otema w’onto lambɔkɔmɔ.—Adia Jeremiya 17:7, 8.

17. Wetshelo akɔna w’ohomba wakokaso nkondja oma lo kɛnɛ kakasalɛ Jeremiya Zedekiya nde la Johanana?

17 Tolembete dia l’ɔkɔngɔ wa nde keketshama oma le Nzambi, Jeremiya akakeketsha nde lawɔ anto akina. Lo ngande? Mbala kɛmɔtshi, nkumekanga Zedekiya akatɛ Jeremiya wɔma waki la nde lo dikambo di’ase Juda wakete lo wedi w’ase Babilɔna. Ɔprɔfɛta akakambe l’ɛtɛkɛta w’ekeketshelo, lo mbutɛ nkumekanga dia nde nkitanyiya Jehowa ko nde ayɛna etombelo w’ɛlɔlɔ. (Jer. 38:19, 20) L’ɔkɔngɔ w’ɔkwɛlɔ wa Jerusalɛma ndo w’ase Juda amɔtshi ntshikala l’osomba, Johanana y’owandji w’alembe akayange dia ndawɔ l’anto otsha l’Edjibito. Koko la ntondo ka nde nsala dui sɔ, nde akambola Jeremiya kanyi. Ɔprɔfɛta akahokamɛ Johanana dimɛna dimɛna ndo oma lâsɔ nde akalɔmbɛ Jehowa. L’ɔkɔngɔ diko, nde akayowewoyaka ekeketshelo k’oma le Jehowa lo mbotɛ dia wayokondja etombelo w’ɛlɔlɔ naka vɔ ndjela ɛlɔmbwɛlɔ kaki Nzambi ka ntshikala l’osomba. (Jer. 42:1-12) Lo waaso asɔ tshɛ, Jeremiya akawasha lotui, mbuta ate akahokamɛ la ntondo ka nde ntɛkɛta. Mpokamɛ ekɔ dui di’ohomba efula dia nkeketsha anto akina. Tshika di’onto lele la pâ kotɛ tshɛ kele l’otema ande. Hokamɛ ekiyanu ndo wɔma wele la nde. Oma lâsɔ, naka koka, keketshande lo nkamba l’ɛtɛkɛta w’amɛna. Wɛ bu l’ohomba wa ɛnɛlɔ k’oma le Nzambi dia wɛ nkeketsha onto lambɔkɔmɔ, koko wɛ koka nkamba la tokanyi t’amɛna t’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, tokanyi tɛnya elongamelo ka lo nshi yayaye kele la yɛ.—Jer. 31:7-14.

18, 19. Ɛnyɛlɔ kakɔna kendana la nkeketsha anto akina kele lo ɛkɔndɔ wendana la ase Rɛkabɛ la Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ?

18 Zedekiya nde la Johanana kombetawɔ alako wakeketsha wakawalongola oma le Jeremiya ndo anto amɔtshi ɛlɔ kɛnɛ mbeyaka ntona alako ayɛ. Tetawɔke dia dikambo sɔ kɔkɔmɔla. Anto akina kombetawɔ ekeketshelo kakawalongola oma le Jeremiya ndo ondo efula k’anto wayosala ngasɔ l’alako wawashayɛ. Ohokanyiya dikambo di’ase Rɛkabɛ, mbuta ate olui w’ase Kɛnɛ wakayosangana l’ase Juda l’edja k’ɛnɔnyi efula. L’atei wa wadjango wakawalongola oma le Jɛhɔnadaba ya tshɛwɔ mbaki ndo didjango di’ɔnɛ oko wakiwɔ angɛndangɛnda takawahombe nnɔ wanu. Etena kakalɔsha ase Babilɔna Jerusalɛma, Jeremiya akatshu l’ase Rɛkabɛ lo luudu l’olelo la lo tɛmpɛlɔ. L’ɛlɔmbwɛlɔ ka Nzambi, Jeremiya akawasha wanu. Lo nkitanyiya tshɛwɔ ndo dia ndjatshikitanya l’ase Isariyɛlɛ waki komonga l’okitanyiya, ase Rɛkabɛ wakɛnya okitanyiya awɔ lo ntona dia nnɔ wanu. (Jer. 35:3-10) Jeremiya akawaewoya woho wakawândola Jehowa ndo akawaewoya daka diande dia lo nshi yayaye diakendanaka la wɔ. (Adia Jeremiya 35:14, 17-19.) Ɔsɔ ekɔ ɛnyɛlɔ kakokayɛ ndjela dia nkeketsha anto: Mandola l’otema ɔtɔi naka koka.

19 Kɛsɔ mbakasalɛ Jeremiya Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ ose Etiyɔpiya lele ondo akakambaka oko owandji lo luudu la nkumekanga Zedekiya. Kânga mbakinde komonga l’onongo, ɛlɔhɛ w’ase Juda wakadje Jeremiya lo difuku dia lɔtɛkɛ dia nde mvɔ. Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ akatɔsɛngasɛngaka nkumekanga Zedekiya ndo nde akawosha lotshungɔ la totondja ɔprɔfɛta ɔsɔ oma lo difuku sɔ. Ose wodja ɔsɔ akasale dikambo sɔ kânga mbakandakoke ndɔshama la wolo tshɛ oma le ɛlɔhɛ ekina. (Jer. 38:7-13) Lam’ele ondo dui sɔ diakokakitola l’ɛlɔhɛ wa Juda ɛsɔ, Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ akahombe mboka wɔma oma lo kɛnɛ kakakoke mbokomɛ. Jeremiya kodiha onyɔ lo nongamɛ dia Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ ayotondoya dikambo sɔ ndamɛ. Nde akatɛkɛta la Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ ndo akawewoya ɛtɛkɛta w’ekeketshelo wendana l’ɛtshɔkɔ wa lo nshi yayaye wakolake Nzambi.—Jer. 39:15-18.

20. Kakɔna kahombaso nkombola dia salɛ anangɛso w’akɛnda kana w’epalanga?

20 Lo mɛtɛ, etena kadiaso dibuku dia Jeremiya, sho tanaka bɛnyɛlɔ di’amɛna efula diɛnya woho wakokaso nsala la kɛnɛ kakatɛ ɔpɔstɔlɔ Paulo anangɛso wa la Tɛsalɔnika dia vɔ nsala ɔnɛ: “Nyukikitshanya, ndu nyudianya . . . Ngandji ka mamba ka Khumesu Jesu Kristu, kayali la nyu!”—1 Tes. 5:11, 28.

Wetshelo akɔna w’oma le Jeremiya wakombolayɛ nkamba la wɔ etena kasalayɛ la wolo dia nkeketsha anto wambɔkɔmɔ?

[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]

a L’ɛlɔmbwɛlɔ kaki Zedekiya, akayongaka Pashura kekina kaki ɔlɔhɛ kakalɔmbɛ nkumekanga dia ndjaka Jeremiya.—Jer. 38:1-5.

[Osato wa lo lɛkɛ 86]

Shɛngiya yakɔna yakoka ɔlɔshamelo kana diɔnyɔ monga la yɔ lo ɛnamelo k’elungi kaso?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto