BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • jr tshap. 8 lk. 92-102
  • Onde wɛ “ayutshikala la lumu” oko Jeremiya?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Onde wɛ “ayutshikala la lumu” oko Jeremiya?
  • Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • DIDJANGO DIMƆTSHI DIA LÂNDE
  • WETSHELO WAKONDJASO OMA LO WOHO WAKI JEREMIYA ONYEMBA
  • KEKETSHAMA NDO KEKETSHA
  • Alako wa lomba le enyemba ndo le atshukanyi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2011
  • Lonyemba—Diaaso Dia Kamba Olimu La Yambalo Tshɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1996
  • “Dimi lambudja aui ami l’unyo aye”
    Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
  • Waa na wayoyɔsɔna dia monga angɛnyi ayɛ?
    Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
Enda awui akina
Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
jr tshap. 8 lk. 92-102

TSHAPITA Y’ENANƐI

Onde wɛ “ayutshikala la lumu” oko Jeremiya?

1, 2. Lande na kele ekɔ dui dia dimɛna dia mbidjaka yimba lo dikambo di’ase nkumbo etena kɔsaso tɛdikɔ?

L’ƆKƆNGƆ wa Jashua nkeketsha ase Isariyɛlɛ dia vɔ nsɔna onto layowɔtɛmɔlaka, nde akate ate: “Dimi la wa lu luudu lami tayotemolaka [Jehowa] ndame.” (Jas. 24:15, sho mbɛnganyisha alɛta lo tshapita nyɛ y’otondo.) Jashua akayashikikɛ dia nde la nkumbo kande wayotshikala la kɔlamelo le Nzambi. Edja efula l’ɔkɔngɔ, lam’akayasukanaka elanyelo ka Jerusalɛma, Jeremiya akatɛ nkumekanga Zedekiya ɔnɛ: Naka wɛ ndjakimɔ le ase Babilɔna, kete “we ayutshikala la lumu we la wa lu luudu laye.” (Jer. 38:17) Yɛdikɔ ya kɔlɔ yakɔshi nkumekanga yaki la etombelo wa kɔlɔ le nde, le wadɛnde ndo le anande. Nde akɛnyi woho wakadiakema anande, oma lâsɔ wakawole washo ndo wakatshu la nde lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna.—Jer. 38:18-23; 39:6, 7.

2 Ditelo dihende diele la alɛta wa lolasha diele lo avɛsa wele la diko ango mendanaka l’onto ɔtɔi. Koko, dui sɔ mendanaka nto la nkumbo k’onto akɔ. Ngasɔ mɛtɛ mbahombadiɔ monga. Opalanga tshɛ ayokoya ndamɛ la Nzambi, koko ase Isariyɛlɛ efula waki lo waa nkumbo. Nkumbo yekɔ ohomba efula nto le Akristo. Sho mɛnaka dikambo sɔ oma lo kɛnɛ kadiaso lo Bible ndo kɛnɛ kasɛdingolaso lo nsanganya y’Akristo lo kɛnɛ kendana la diwala, wodielo w’ana ndo woho walɛmiyama ase nkumbo.—1 Kor. 7:36-39; 1 Tim. 5:8.

DIDJANGO DIMƆTSHI DIA LÂNDE

3, 4. Lo toho takɔna takatshikitana lɔsɛnɔ laki la Jeremiya la l’anto efula, ndo wahɔ akɔna wakandakondja?

3 Jeremiya aki ɔtɔi ɔmɔtshi l’atei w’anto ‘wakatshikala la lɔsɛnɔ’ lo nshi yande. Nde akahandɔ lam’akalanyema Jerusalɛma. Ndo yoho ya lɔsɛnɔ yaki la nde yakatshikitana la y’anto efula. (Jer. 21:9; 40:1-4) Nzambi akawotɛ diaha nde ntshuka, mbota ana kana ndjasha l’awui amɔtshi wa lo lɔsɛnɔ wakayashaka ase Juda wa lo nshi shɔ.—Adia Jeremiya 16:1-4.

4 Lo nshi ya Jeremiya, ase Juda waki la mbekelo ka tshukana ndo mbota ana. Lo nsala ngasɔ, efula k’apami w’ase Juda wakatetemala nama ɛtshi ka nkɛtɛ ka watshɛwɔ ndo ka nkumbo yawɔ.a (Euh. 7:14) Lande na kaki Jeremiya kotshuka ndo kombota ana? L’ɔtɛ wa kɛnɛ kaki la ntondo, Nzambi akawotɛ diaha nde ndjasha l’etanda kana l’ɛngɛnɔngɛnɔ. Takandahombe nsamba wanɛ wakavusha kana ndɛ kâmɛ la wɔ diangɔ dia l’otanda ndo takandahombe ntshɔ l’afɛstɔ w’awala w’ase Juda. Afɛstɔ ndo ɛngɛnɔngɛnɔ ɛsɔ tshɛ waki suke la nkomɛ. (Jer. 7:33; 16:5-9) Lɔkɛwɔ laki Jeremiya lakakoke nkimanyiya anto akina dia vɔ mbetawɔ losango lande lakalekaka mendana la mpokoso kaki suke la ndja. L’ekomelo, mpokoso kɛsɔ kakayoyaka. Onde wɛ koka nkanyiya woho wakayaoke wanɛ wakayokomaka lo ndɛ anto l’ɔtɛ wa ndjala kana wanɛ wakɛnaka woho wakahɔndaka edo wa wakiwɔ wa ngandji? (Adia Jeremiya 14:16; Del. 2:20.) Jeremiya laki onyemba kokoka monga la woho wa pâ ka ngasɔ. Lo ngɔndɔ 18 yakadingama osomba ndo l’ɔtɛ wa lɔnyɔi lakaye oma lo dikambo sɔ, nkumbo efula yakavusha wakiwɔ wa ngandji ndo Jeremiya takandahombe monga la lonyangu laya lo mvusha olonganyi kana ɔna.

5. Wetshelo akɔna wakondja Akristo lo wadjango wele lo Jeremiya 16:5-9?

5 Ko onde lâsɔ, sho koka mbuta dia awui wele lo Jeremiya 16:5-9 mendanaka la so? Kema. Akristo keketshamaka dia “nkikitsha akina lu asui awo” ndo dia ‘ngɛnangɛna la wanɛ wangɛnangɛna.’ (2 Kor. 1:4; Romo 12:15) Yeso akatshu lo fɛtɛ ka diwala ndo akasha lonya dia anto monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Koko, wâle wa mamba wekɔ lo nkongɛ dikongɛ nɛ di’akambo dia kɔlɔ. Akristo mbeyaka mpomana l’ekakatanu wa wolo ndo mpomba diangɔ dimɔtshi. Yeso akatɛtɛ di’ohomba wa monga suke dia nsala kɛnɛ kalɔmbama dia mbikikɛ ndo ntetemala monga la kɔlamelo oko wakasale anangɛso wakalawɔ oma la Judeya lo ntambe ka ntondo. Ɔnkɔnɛ, ntshikala onyemba, tshukana kana mbota ekɔ awui wahombaso nkana yimba dimɛna dimɛna lɔkɔ.—Adia Mateu 24:17, 18.

6. Waa na wakoka nkondja wahɔ lo nkana yimba lo didjango diakasha Nzambi Jeremiya?

6 Wetshelo akɔna wakokaso nkondja lo woho wakatɛ Jehowa Jeremiya diaha nde ntshuka ndo mbota ana? Ɛlɔ kɛnɛ, Akristo amɔtshi wele la kɔlamelo wekɔ enyemba kana bu l’ana. Wetshelo akɔna wakokawɔ nkondja oma lo ɛnyɛlɔ ka Jeremiya? Ndo lande na kahomba kânga Akristo wambotshukana ndo wele la ana nkana yimba lo yoho ya lɔsɛnɔ yaki la Jeremiya shɔ?

7. Lande na kahombaso nkana yimba lo woho waki Jeremiya kombota ana?

7 Tende ntondo ɔkɔkɔ wakashimbe Nzambi Jeremiya dia monga l’ana. Yeso kombidjangɛ ambeki ande diaha vɔ mbota ana. Koko, ekɔ dimɛna mbeya dia nde akatɛkɛta dia “fono” kakahombe monga le wamato waki la waemi kana wakalɔmiaka ana etena kakahombe Jerusalɛma ndanyema lo 66-70 T.D. Lo menda awui waki la wɔ, etena kɛsɔ kakahombe monga wolo efula le wɔ. (Mat. 24:19) Ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ suke la fɔnu koleki kɛsɔ la fwa. Atshukanyi w’Akristo wakombola mbota ana pombaka nkana yimba dimɛna dimɛna lo dikambo sɔ. Shi wɛ mbetawɔka dia lɔsɛnɔ lekɔ wolo efula lo nshi ya pâ nyɛ? Ndo atshukanyi mbetawɔka diekɔ tshondo y’okakatanu dia mbodia ana ‘wayotshikala la lɔsɛnɔ’ l’ekomelo ka dikongɛ nɛ. Ekɔ dimɛna efula di’atshukanyi nkana yimba lo ɛnyɛlɔ ka Jeremiya etena kahombawɔ mbɔsa yɛdikɔ ya mbota kana bu. Ko kayotota dia didjango diakawosha Nzambi dia nde ntshikala onyemba?

Naa didjango dia lânde diakadjɛ Nzambi Jeremiya, ndo dui sɔ pombaka totshutshuya dia nsala na?

WETSHELO WAKONDJASO OMA LO WOHO WAKI JEREMIYA ONYEMBA

8. Lande na kakokaso mbuta dia ntshuka kema dui diahikama dia onto ngɛnyangɛnya Nzambi?

8 Lo mbutɛ Jeremiya diaha nde ntshuka, Nzambi kombidja ɔlɛmbɛ wahomba ekambi ande tshɛ ndjela. Diwala ekɔ dui dia dimɛna. Jehowa akatshukanya pami la womoto la ntondo dia vɔ ndodia nkɛtɛ ndo monga kiɔkɔ y’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo y’ɔlɔ lam’asawɔ. (Tuk. 5:18) Koko, aha ekambi waki Nzambi tshɛ mbakatshuke. Amɔtshi waki ɛlɛnga etena kakakambaka Jeremiya olimu ande w’ɔprɔfɛta.b Ndo nto, wɛ koka ndjashikikɛ dia akikɔ wadi waki edo ndo apami wakavusha wadɛwɔ. Ɔnkɔnɛ, Jeremiya komonga ɔtɛmɔdi wâmɛ waki komonga l’olonganyi. Ekɔ mɛtɛ dia nde aki l’ɔkɔkɔ wa shikaa waha ntshuka ndo ngasɔ mbediɔ le Akristo amɔtshi ɛlɔ kɛnɛ.

9. Dako diakɔna diakasambiyama diendana la diwala diahombaso nsɛdingola la yambalo tshɛ?

9 Akristo efula tshukanaka, koko aha tshɛ. Sho mbeyaka dia Yeso kotshuka ndo nde akate di’ambeki ande amɔtshi wakakoke monga la woshasha wa ‘ntshikala’ enyemba. Nde akakeketsha wanɛ wakakoke nsala dikambo sɔ dia vɔ disala. (Adia Mateu 19:11, 12.) Ɔnkɔnɛ, ayonga dimɛna mandola wanɛ watshikala enyemba l’oyango wa ndjasha efula l’olimu waki Nzambi, koko aha mbaɔla. Ekɔ mɛtɛ di’Akristo amɔtshi tshikalaka enyemba lo tshanda mɔtshi l’ɔtɛ w’ɛkɔkɔ ɛmɔtshi. Ɛnyɛlɔ, mbeyaka monga ko watatane olonganyi w’Okristo wakoka la wɔ ndo vɔ ndjashikikɛka dia nsukɛ tɔndɔ diaki Nzambi diata dia tshukana ‘paka lo Nkumadiɔndjɔ.’ (1 Kor. 7:39) Ekɔ nto mɛtɛ dia ekambi waki Nzambi ɛmɔtshi wavusha elonganyi awɔ ndjotshikalaka enyemba.c Vɔ hawohombe pondjo mbɔhɛ dia oma k’edjedja Nzambi (ndo Yeso) wokoyakiyanyaka dikambo dia enyemba wa ngasɔ.—Jer. 22:3; adia 1 Koreto 7:8, 9.

10, 11. a) Kakɔna kakakimanyiya Jeremiya dia nde ntondoya woho wakinde onyemba? b) Ngande washikikɛ awui weta nshi nyɛ dia wanɛ wele enyemba koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ?

10 Ɔnkɔnɛ, oko wakatetemala Jeremiya ntshikala onyemba, nde akakoke ndjaɛkɛ le Nzambi dia nde mbosukɛ. Lo ngande? Tohɔ dia Jeremiya akangɛnangɛnaka Ɔtɛkɛta wa Jehowa. Ɔsɔ akahombe monga kiɔkɔ y’ekeketshelo ndo y’eshikikelo le Jeremiya l’edja k’ɛnɔnyi akumi wakandayasha tshɛ w’olimu wakawosha Nzambi. Ndo nto, nde akewɔka tshɛ lo tshɛ dia mbɔtɔ lɔngɛnyi la anto wakakoke mbɔ̂la lo woho wakinde onyemba. Nde aketawɔ ‘mbidjasɛka ndamɛ’ lo dihole dia monga kâmɛ la wanɛ waki la mbekelo ya ngasɔ.—Adia Jeremiya 15:17.

11 Akristo efula w’enyemba oyadi apami kana wamato, wanɛ weke ɛlɔngɔlɔngɔ kana waya epalanga wekɔ lo ndjela ɛnyɛlɔ ka dimɛna ka Jeremiya kɛsɔ. Awui weta mɛnyaka diekɔ ɔlɔlɔ efula ndjasha tshɛ l’olimu waki Nzambi, mbuta ate ndjasha efula l’akambo wa lo nyuma. Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso kɛmɔtshi k’Ɔmɛnyi wa Jehowa kakamba l’etshumanelo kɛmɔtshi k’ɔtɛkɛta wa chinois mbutaka ɔnɛ: “Olimu w’ombatshi mboka ambokimanyiya dia lɔsɛnɔ lami monga l’oyango. Oko wemi onyemba, lekɔ lo ndjasha tshɛ l’olimu wakimanyiya diaha dimi ndjaoka oko opoko. Dimi mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ la dikɔlɔ tshɛ nɛ dia dimi mɛnaka dia olimu ami w’esambishelo kimanyiyaka mɛtɛ anto. Dui sɔ mbishakami ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula.” Kadiyɛso kekina k’ombatshi mboka kele l’ɛnɔnyi 38 mbutaka ɔnɛ: “Dimi mbɔsaka dia sheke y’ɔngɛnɔngɛnɔ ele monga l’akoka wa ngɛnangɛna ɛlɔlɔ wele l’oseka dikambo tshɛ diakoka kokomɛ.” Kadiyɛso kekina nto k’Okristo k’onyemba kele lo wodja ɔmɔtshi wa lo sidɛ k’Erɔpɛ akate lo yoho yokɛma hwe ɔnɛ: “Ondo lɔsɛnɔ lami bu woho wakamakombolaka lɔ monga, koko lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo layotetemala monga la wɔ.”

12, 13. a) Naa kanyi ya dimɛna yahomba monga la so lo kɛnɛ kendana la lonyemba ndo la tshuki? b) Kakɔna kɛnya lɔsɛnɔ ndo dako diaki Paulo lo kɛnɛ kendana la lonyemba?

12 Jeremiya akakoke mɛna dia lɔsɛnɔ lande komonga woho wakandakombolaka lɔ monga etena kakandayôlaka. Koko, nde akɛnyi dia ngasɔ mbakidiɔ ndo le efula ka wanɛ wakatshuke ndo waki la ana. Kadiyɛso kɛmɔtshi k’ombatshi mboka kele lo wodja wa Espagne akate ɔnɛ: “Dimi mbeyaka atshukanyi wele l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo akina wele bu l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Dui sɔ shikikɛkami dia ɔngɛnɔngɛnɔ ami hawolemanɛ la woho wayomotshukama kana wahamatotshukama lo nshi yayaye.” Aha la tâmu, ɛnyɛlɔ kaki Jeremiya kekɔ l’atei wa nunu dia bɛnyɛlɔ diɛnya dia enyemba koka monga la lɔsɛnɔ la dimɛna ndo lele l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula. Ɛtɛkɛta ndo ɛnyɛlɔ kaki ɔpɔstɔlɔ Paulo shikikɛka dikambo sɔ. Nde akafunde ate: “Dimi lambutela enyemba la wadi waki edu nti: Eko ololo dia vo ntshikala uku dimi.” (1 Kor. 7:8) Ondo Paulo akavusha wadɛnde. Nde aki onyemba etena kakandayasha efula l’olimu wa misiɔnɛrɛ. (1 Kor. 9:5) Shi kokaka mɛtɛ dia sho mbuta dia lonyemba lande laki la wahɔ? Lɔ lakôkimanyiya dia nde “mbeya mamema Khumadiondjo aha la ufutanu,” ndo lo nsala ngasɔ, nde akasale awui w’ɛlɔlɔ efula.—1 Kor. 7:35.

13 Paulo akatshutshuyama la nyuma dia nkotsha dui dikina ɔnɛ: “Antu [watshukana] wayuyala la asui lu alimba.” Nzambi akakimanyiya Paulo dia nde nkotsha dui dia mɛtɛ di’ohomba nɛ: “One lakikitala l’utema, . . . dia mumba usekaseka andi w’emuma, ndi ambutsha ololo. Okone ntshukana, eko ololo; ndu aha ntshukana, eko ololo. Aha ntshukana, ambuleka ntshukana ololo.” (1 Kor. 7:28, 37, 38) Ndoko lushi lakadia Jeremiya ɛtɛkɛta ɛsɔ, koko ɛnɔnyi akumi wakandasɛnɛ mɛnyaka dia monga onyemba hashimbe onto dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu wa Nzambi. Dui sɔ koka mbokimanyiya efula dia nde ndjasha tshɛ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Kânga mbakinde la wadi, nkumekanga Zedekiya kokitanyiya dako diakawosha Jeremiya ndo nde ‘kotshikala la lɔsɛnɔ.’ Koko, Jeremiya akasɛnɛ yoho ya lɔsɛnɔ yakokimanyiya dia nde ntshikala la lɔsɛnɔ.

Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo woho wakatshikala Jeremiya onyemba l’edja k’ɛnɔnyi akumi?

KEKETSHAMA NDO KEKETSHA

14. Lɔngɛnyi laki lam’asa Akula la wadɛnde vɔ la Paulo ɛnyalɔ?

14 Oko wakatadiɛnyi, efula k’apami ndo ka wamato wa lo nshi ya Jeremiya wakatshukanaka ndo waki lo nkumbo. Ngasɔ mbakidiɔ ndo lo nshi ya Paulo. Aha la tâmu, Akristo efula waki la nkumbo kokoka ntshɔ tosambisha lo wedja ekina oko wakasale Paulo, koko vɔ wakakoke nsala akambo efula lo ngelo yakiwɔ. L’atei w’akambo efula asɔ mbele ndo woho wakawakoke monga tshondo y’ɔtshɔkɔ le anangɛso l’akadiyɛso w’enyemba. Tohɔ dia lam’akakome Paulo la Kɔrɛtɔ, Akula la Piriskila wakohangia lo luudu lawɔ ndo wakakambaka la nde kâmɛ olimu w’anya. Koko aha kɛsɔ keto mbakawosalɛ. Woho wakalongola atshukanyi asɔ Paulo la lɔngɛnyi tshɛ akokeketsha efula. Tokanyiya yema mbo ya ndɛ y’amɛna yakawalɛka kâmɛ ndo waaso akina wakawetshaka kâmɛ la lɔngɛnyi tshɛ. Onde Jeremiya akakondja wahɔ oma lo woho wa lɔngɛnyi la ngasɔ? Nde akakambe la lonyemba lande l’olimu waki Nzambi, koko hatokoke mbɔsa dia nde aki opoko. Nde akakoke mbɔtɔ lɔngɛnyi la dimɛna la nkumbo y’ekambi waki Nzambi, ɛnyɛlɔ oko nkumbo kaki Baruka, Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ kana nkumbo nkina.—Romo 16:3; Adia Etsha 18:1-3.

15. Ngande wakoka nkumbo y’Akristo monga kiɔkɔ y’ekimanyielo k’efula le Akristo w’enyemba?

15 Woho akɔ wâmɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, Akristo wele enyemba kondjaka wahɔ oma lo woho wa lɔngɛnyi laki lam’asa nkumbo kaki Akula la Paulo. Naka wɛ ekɔ la nkumbo, lande na kahanyɔtɔ lɔngɛnyi la enyemba? Kadiyɛso kɛmɔtshi akasuya ɔnɛ: “Lakatshike andja ɔnɛ ndo dimi bu la nsaki ka nkalola lɔkɔ. Koko, lekɔ l’ohomba w’anto kokɛmi ndo mbokami ngandji. Dimi nɔmbaka Jehowa dia nde nyomoleka tolesha lo nyuma ndo tokeketsha oko weso enyemba w’Akristo. Tekɔ l’ohomba w’anto tosukɛ, koko aha wa vɔ tonya yimba ndo aha sho tshɛ mbele la nsaki k’efula ka ntshukana. Koko tena dimɔtshi mɛnamaka oko ndoko onto longa suke dia tokimanyiya. Eelo, sho koka ndjaɛkɛka tena tshɛ le Jehowa, ko etena keso l’ohomba wa lɔngɛnyi l’anto, onde tayolikondja l’atei w’anangɛso l’akadiyɛso wa lo nyuma?” Nunu di’anangɛso l’akadiyɛso wele enyemba koka nkadimola l’otema ɔtɔi ɔnɛ eelo. Vɔ tanaka woho wa lɔngɛnyi la ngasɔ lo tshumanelo diawɔ. Vɔ hawɔtɔ lɔngɛnyi paka l’anangɛso l’akadiyɛso wa lɔlɔnga lawɔ. Vɔ kombolaka monga kâmɛ l’anto, monga la angɛnyi wotshikitanyi la wɔ ɛnɔnyi mbidja ndo esombe kana akɛnda wa lo nkumbo y’Akristo wele lo ngelo yawɔ.

16. Towuiwui takɔna takokayɛ nsala dia nkeketsha Akristo w’enyemba wa l’etshumanelo kanyu?

16 Lo nkana yimba la ntondo, sho koka monga kiɔkɔ y’ekeketshelo le enyemba lo mbaelɛka dia vɔ ndjosala la so akambo amɔtshi wasalaso lo nkumbo wele oko Ɔtɛmwɛlɔ aso wa lo nkumbo wa la dikɔlɔ. Nsanga lonya lo dɔnga kâmɛ l’ɔnangɛso kana kadiyɛso k’onyemba koka monga l’etombelo w’ɛlɔlɔ efula ndeka dambo dia woke. Onde wɛ koka mbɔsa yɛdikɔ ya nsambisha kâmɛ l’onyemba ɔmɔtshi? Onde sho koka nɔmba Okristo ɔmɔtshi w’onyemba dia nkamba la nkumbo kaso kâmɛ dia nɔngɔsɔla Mbalasa ka Diolelo kana mbêlɛ dia nde totshindɛ lo lobingu? Nkumbo mɔtshi yakelɛ wanɛ wakavusha elonganyi awɔ kana ombatshi mboka ɔmɔtshi w’onyemba dia vɔ ntshɔ kâmɛ la wɔ otsha lo losanganya la woke kana tɛngɔla yema. Woho wa lɔngɛnyi la ngasɔ keketshaka wedi akɔ ehende.

17-19. a) Lande na kele ekɔ ohomba di’ana tshɛ monga la ngandji ndo la wɛdimo etena kɔsawɔ yɛdikɔ ya nkokɛ ambutshi waya esombe kana wele la dikɔmɔ? b) Wetshelo akɔna w’ohomba wakokaso nkondja oma lo woho wakakokɛ Yeso nyango?

17 Dui dikina diakokaso nkana la diɔ yimba lo kɛnɛ kendana l’anangɛso l’akadiyɛso w’enyemba mendanaka la woho wa nkokɛ ambutshi waya esombe. Lo nshi yaki Yeso lanɛ la nkɛtɛ, ase Juda amɔtshi wa lokumu wakatonaka la mayɛlɛ tshɛ dia nkokɛ ambutshi awɔ waya esombe. Vɔ wakataka ɔnɛ nkotsha ɛkɛndɛ awɔ wa l’ɔtɛmwɛlɔ mbakawahombe mbetsha lo dihole dia ntondo oleki nkotsha didjango diakasha Nzambi dia nkokɛ ambutshi. (Mako 7:9-13) Aha ngasɔ mbahombadiɔ monga lo nkumbo y’Akristo.—1 Tim. 5:3-8.

18 Ko kayotota naka ambutshi aso waya esombe asɔ wekɔ l’ana efula wele Akristo? Naka ɔna ɔmɔtshi eke onyemba, onde nde oto mbahomba ndeka mbakokɛ? Kadiyɛso kɛmɔtshi ka lo wodja wa Japon akafunde ate: “Dimi kombolaka tshukama, koko lam’ele lekɔ l’ɔkɛndɛ wa nkokɛ ambutshi ami, dimi hakoke tshukama. Lekɔ l’eshikikelo dia Jehowa mbeyaka ekakatanu waya lo nkokɛ ambutshi ndo pâ konga l’enyemba.” Onde anango l’akadiyɛnde wa l’emunyi wambotshukana wakɔshi yɛdikɔ y’ɔnɛ nde mbahomba nkokɛ ambutshi awɔ aha la nde mbeya? Lo ɛnyɛlɔ ka kadiyɛso kɛsɔ, Jeremiya lawɔ aki l’anango wakosalɛ akambo lo yoho ya kɔlɔ.—Adia Jeremiya 12:6.

19 Jehowa mbeyaka woho wayaoka enyemba ndo nde ndjakiyanyaka dikambo dia wanɛ wahomana l’ekakatanu. (Osam. 103:11-14) Koko, ambutshi waya esombe kana wele la dikɔmɔ wekɔ ambutshi w’ana tshɛ, aha tsho wa wanɛ wele enyemba. Lo mɛtɛ, ana amɔtshi mbeyaka tshukana ndo mbota ana. Koko dikambo sɔ hahembola losambi la ngandji lahomba monga lam’asa ana la ambutshi awɔ ndo hadiowanyɛ ɔkɛndɛ awɔ w’Okristo wa nkimanyiya ambutshi awɔ. Sho mbohɔka dia kânga etena kaki Yeso suke la nyɔi l’otamba w’asui, nde akohɔ ɔkɛndɛ ande ndo akɔshi yɛdikɔ ya nkokɛ nyango. (Joa. 19:25-27) Bible hasha lokaka l’ɛlɛmbɛ wɛnya woho wakoka ana nkokɛ ambutshi awɔ waya esombe kana wele la dikɔmɔ ndo tɔ hɛnya lo weho akɔ tshɛ dia ana w’enyemba ato mbele l’ɔkɛndɛ woleki wa mbakokɛ. Lo kɛnɛ kendana la dikambo di’ohomba efula sɔ, ase nkumbo tshɛ wendana la diɔ pombaka nsala akambo l’ekanelo k’ɔlɔlɔ, kimanyiyana lam’asawɔ ndo vɔ pombaka mbohɔka ɛnyɛlɔ kakatshike Yeso lo woho wakandakokɛ nyango.

20. Ngande wayaokayɛ lo dikambo dia lɔngɛnyi la l’enyemba wa l’etshumanelo kanyu?

20 Jeremiya akate l’ekimanyielo ka nyuma k’ekila ɔnɛ: “Vo tshe hawulakanyanya untu la unyandi, untu l’onangu vati: Nyulimbiteli [Jehowa]. [Nɛ dia] vo tshe wayunimbitela.” (Jer. 31:34) Ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ la weho wa lɔngɛnyi la dimɛna efula lo etshumanelo k’Akristo mbidja ndo lam’asaso l’anangɛso l’akadiyɛso w’enyemba. Aha la tâmu, sho tshɛ nangaka keketshana lam’asaso ndo mɛna enyemba ɛsɔ ‘watshikala la lɔsɛnɔ.’

Wanya akɔna akina wakokayɛ ntakola dia nkeketsha ndo keketshama oma le anangɛso l’akadiyɛso amɔtshi w’enyemba?

[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]

a Tshɛkɛta “onyemba” bu lo Afundelo wa lo Hɛbɛru.

b Isaya akatɛkɛtaka lo yoho ya prɔfɛsiya dikambo di’ɛlɛnga wa lo nshi yande waki komonga l’ɛkɛndɛ w’efula lo ɔtɛmwɛlɔ w’ase Isariyɛlɛ. L’ɔtɛ w’okitanyiya awɔ, nde akawatɛ ate: ‘Nyayokondja ɛngɔ koleki monga la ana w’apami la ana wa wamato nɛmɔ,’ mbuta ate ‘nyayolongola lokombo la pondjo’ lo luudu la Nzambi.—Is. 56:4, 5.

c Amɔtshi wekɔ enyemba l’ɔtɛ wele elonganyi awɔ, ondo wele bu ambetawudi wakakakitɔna la wɔ kana wakadiake awala lo yoho yetawɔ lɛɛta.

[Kiombo ya lo lɛkɛ 98]

“Tena diongami dimɛ ekɔ l’atei wa tena dioleki nɛmɔ le mi. Dimi kokaka nsawola la Jehowa lo dɔmbɛlɔ. Dimi kokaka nkana yimba lo nsala wekelo w’onto ndamɛ aha la fukutanyema. . . . Woho wemi onyemba mbishakami ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula.”—Babette

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto