Toshidiya Tɔfwɛfwɛ Ta Kɔlamelo
“Nyɔlɔtɛ lonto l’oyoyo lakatongama lo ndjela lolango la Nzambi, lo losembwe ndo lo kɔlamelo ya mɛtɛ.”—ƐFƐSƆ 4:24, NW.
NSHIDIYA tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo ekɔ l’akambo efula. Kɛnɛ koleki ohomba ele: nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo le Jehowa Nzambi. Mɛtɛ, lo menda lonto la Jehowa ndo kɛnɛ kakandatosalɛ, ndo l’ɔtɛ wa woho wakatayakimɔ le nde, sho pombaka monga la kɔlamelo le nde. Woho akɔna wɛnyaso kɔlamelo yele laso le Jehowa na? Yoho yoleki ohomba yɛnyaso kɔlamelo yakɔ ele monga la kɔlamelo lo awui w’osembwe waki Jehowa.
2 Dia sho nshidiya tɔfwɛfwɛ tɔsɔ, sho pombaka ndjelaka ɛtɛkɛta ɛnɛ wofundami lo 1 Petero 1:15, 16: “One lakanyeti, eko ekila, okone ndu nyu nyuyali ekila lu ditshelu dianyu tshe. Ne dia ambufundama ati: Nyuyali ekila, ne dia dimi leko ekila.” Kɔlamelo yaso le Jehowa yayototshutshuyaka dia sho mbokitanyiyaka tena tshɛ, ayotshutshuyaka tokanyi taso, ɛtɛkɛta aso la ditshelo diaso dia diɔ mbɔtɔnɛ la lolango lande l’ekila. Kɛdikɛdi, tayolama nkum’otema k’ɔlɔlɔ, oko watotɛwɔ lo 1 Timote 1:3-5 ɔnɛ: ‘Mɛtɛ, oyango wa didjango nɛ [aha dia mbetsha wetshelo wotshikitanyi kana mpokɛ lotui lo ɛkɔndɔ wa kashi] ele ngandji koye oma l’otema wa pudipudi, oma lo nkum’otema k’ɔlɔlɔ ndo oma lo mbetawɔ kaha la lokeso.’ Mɛtɛ, ndoko ɔtɔi a l’atei aso lele kokele, koko sho pombaka ndjatshutshuyaka dia ntsha kɛnɛ tshɛ kakokaso ntsha, shi mɛtɛ?
3 Kɔlamelo yaso le Jehowa yayotokokɛ di’aha sho tamba awui w’osembwe dia ndjayangɛ wahɔ aso shamɛ. Mɛtɛ, kɔlamelo yayotokokɛ di’aha sho monga akanga wa dungi pende. Omembi w’esambu akakanyiyaka dikambo dia kɔlamelo lam’akandembe ate: “[Jehowa] li, unimbitshiya mbuka kaye, ku dimi layokendakendaka lu mete kaye. [Okakatanya, NW] utema ami, dia dimi mbuka lukumbu laye woma.” (Osambu 86:11) Kɔlamelo nɔmbaka kɛnɛ kakalembetshiyama l’ɔlɔlɔ tshɛ oko “okitanyiya w’awui kana w’ɛlɛmbɛ wahakoke anto todjɛ ko ntsha dia sho mbakitanyiyaka.”
4 Kɔlamelo yaso le Jehowa Nzambi ayotokokɛ nto di’aha sho ntsha kɛnɛ kakoka mbisha lokombo lande la Diolelo diande nsɔnyi. Oko ɛnyɛlɔ, Akristo amɔtshi ahende waki l’okakatanu lam’asawɔ lushi lɔmɔtshi ko wakatshu lo yoho yahasungana lo tuminadi t’ase andja ɔnɛ. Shushi akawambola ate: ‘Ɛmɛnyi wa Jehowa mbenyu nyu akɔ ahende?’ Mɛtɛ, nde kokoka mboka lande na kakawaye la tuminadi. Ande nsɔnyi lee! Kɔlamelo le Jehowa ototshutshuya anangɛso asɔ dia vɔ ndjela dako nɛ diakasha ɔpɔstɔlɔ Paulo: “Mete, dikambu so dieko kolo l’atei anyu, ne dia nyu [nyekɔ la dombo lam’asanyu, NW]. Undi, taki ololo dia nyu mbetawo mbikike kolo? Undi, taki ololo dia nyu mbetawo nkesama?” (1 Koreto 6:7) Mɛtɛ, monga la kɔlamelo le Jehowa Nzambi kɛdikɛdi mbetawɔ nshisha kakɔna tshɛ lo dihole dia mbisha Jehowa l’ɔlɔngɔswamelo ande nsɔnyi.
5 Ndo nto, dia sho monga la kɔlamelo le Jehowa Nzambi, hatohombe mboka onto wɔma. “Woma w’untu watuwambaka djunga. Keli one latekamaka [Jehowa], ayushimbamela.” (Tukedi 29:25) Ɔnkɔnɛ, sho hatokalola ɛkɔngɔkɔngɔ lam’ahomanaso l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ, koko sho ndjelaka ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa wa lo Union Soviétique w’edjedja, wa la Malawi, wa l’Éthiopie ndo wa lo wedja ekina efula.
6 Naka tekɔ la kɔlamelo le Jehowa Nzambi, kete tayewɔ dia mbɔtɔ ɔngɛnyi la wanɛ tshɛ wele atunyi ande. Diɔ diakɔ diakafunde Jakɔba ate: ‘Nyu amato a loseka le, nyu hanyeye nyate monga ɔngɛnyi w’andja ɔnɛ kɛdikɛdi monga otunyi wa Nzambi? Ɔnkɔnɛ, onto tshɛ lalanga monga ɔngɛnyi w’andja ɔnɛ amboyaetɛ otunyi wa Nzambi.’ (Jakoba 4:4) Sho nangaka monga la kɔlamelo yakakɛnɛmɔla Davidi lam’akandate ate: “[Jehowa] li, dimi hatuhetshaka wane watukuhetshaka uka? Dimi [hatôkaka] waku watukotombokwelaka [wɔnɔnyi, NW]? Dimi latâhetshaka la luhetshu la shikaa. Mete, vo weli atunyi ami.” (Osambu 139:21, 22) Sho hatolange mbekesanɛ l’onto tshɛ latsha pɛkato l’okonda, nɛ dia ndoko kosangiso la wɔ. Shi kɔlamelo le Nzambi pombaka tokokɛ di’aha sho mbekesanɛ l’atunyi wa ngasɔ wa Jehowa, oyadi elungi l’elungi kana lo tshimbo ya televiziɔ?
Tâmee Jehowa
7 Kɔlamelo yayototshutshuya dia sho mamɛ Jehowa Nzambi. Ande ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula kakatotshikɛ Elihu le! Jobo 32:2, 3 totɛka ɔnɛ: “Elihu, . . . , akuki kele. Ndi akadanganela Jobo la kele, ne dia Jobo akayayindja, kunyindja [Nzambi, NW]. Elihu akadanganela ndu engenyi andi esatu la kele, ne dia vo kumbishula diui dia nk[a]luya [koko wakatatɛ mbuta ɔnɛ Nzambi ekɔ kanga kɔlɔ, NW].” Lo Jobo tshapita 32 polo 37, Elihu akâmɛ Jehowa. Oko ɛnyɛlɔ, nde akate ate: “Uhukunga yema, nkuteli, ne dia dimi leki la aui lu dikambu dia [Nzambi, NW]. . . . Layushikike ololo w’Utungi ami. . . . Ndi hatunyaka ashu andi uma le antu w’ololo.”—Jobo 36:2-7.
8 Lande na kahombaso mamɛka Jehowa na? Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa Nzambi kaso ekɔ lo tɛngama woho w’anyanya. Amɔtshi mbutaka ɔnɛ nde bu, ɔnɛ nde ekɔ ɔmɔtshi a l’atei a Losato l’Osanto, ɔnɛ nde ekɔ lo nsoya anto pondjo pondjo lo lowenga la dja, ɔnɛ nde ambohekɔ nkadimola etema w’anto wa l’andja w’otondo, ɔnɛ nde hayakiyanya dikambo di’anto ndo wekɔ lo mbomamatanyɛ akambo akina efula. Sho mɛnyaka kɔlamelo yaso le nde lo mbâmɛka ndo lo mɛnya ɔnɛ Jehowa ekɔ; nde ekɔ Nzambi ka lomba, ka losembwe, ka wolo tshɛ ndo ka ngandji; ɔnɛ nde ekɔ l’etena kakandashikikɛ dia sala dikambo tshɛ; ndo ɔnɛ lam’ayokoka etena kakandashikikɛ, nde ayokumiya akambo tshɛ wa kɔlɔ ndo ayokadimola nkɛtɛ k’otondo paradiso. (Undaki 3:1) Dikambo sɔ tɔlɔmbaka dia sho kambaka la diaaso tshɛ diakondjaso dia nsambisha lokombo la Jehowa la Diolelo diande.
Kɔlamelo le Ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa
9 Kakianɛ, tambokoma lo dikambo dia monga la kɔlamelo le ɔlɔngɔswamelo wɛ̂nama waki Jehowa. Mɛtɛ, sho pombaka monga la kɔlamelo le wɔ, ndo le “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ,” oma lo tshimbo y’ɔhɔmbɔ akɔ mbaleshama etshumanelo k’Akristo lo nyuma. (Mateu 24:45-47, NW) Ohɔsa dia tambɛna dikambo dimɔtshi lo abuku waki la Société Watch Tower ko hatodimane fundo kana hatodietawɔ. Kakɔna kayototsha na? Onde mboka nkɛlɛ ko tomba oma l’ɔlɔngɔswamelo oka? Ngasɔ mbakatshe anto amɔtshi ambeta ɛnɔnyi efula lam’akataka Tshoto y’Etangelo ɔnɛ sheke y’oyoyo mendanaka l’anto wasɛna lanɛ la nkɛtɛ l’edja ka Diolelo di’Ɛnɔnyi Kinunu. Akina wakoke nkɛlɛ lo kɛnɛ kakate Tshoto y’Etangelo mbala kɛmɔtshi lo dikambo dia lomangemange. Otondoyala wanɛ wakatakana lo akambo asɔ waki la kɔlamelo le ɔlɔngɔswamelo ndo le anangɛwɔ, tshike vɔ wotêndɛ le Jehowa dia mpotola akambo akɔ, oko wakandayâhotolaka l’etena kakandashikikɛ. Ɔnkɔnɛ, dia sho monga la kɔlamelo, sho pombaka nto mbikikɛ solo ko konga polo ndo lam’ayotondja ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ awui akina dia tomanya fundo.
10 Ndo nto, monga la kɔlamelo le ɔlɔngɔswamelo wɛ̂nama waki Jehowa kɛdikɛdi ntona wanɛ wambotakɔ mbetawɔ ka mɛtɛ (apostats). Akristo wa kɔlamelo hawohombe monga la saki ka mpokamɛ kɛnɛ kata anto wa ngasɔ. Mɛtɛ, wanɛ wakamba la Jehowa Nzambi dia nɔmbɔla olimu ande lanɛ la nkɛtɛ kema kokele. Ko kakɔna katotɛ Dui dia Nzambi dia sho ntsha na? Onde tomba oma l’ɔlɔngɔswamelo wa Nzambi? Kema. Ngandji kaso k’onto l’ɔnango pombaka tokokɛ dia sho mongaka la kɔlamelo le ɔlɔngɔswamelo, ndo sho pombaka tetemala ‘mbokana ngandji k’efula k’oma ka tshina di’otema.’—1 Petero 1:22.
Kɔlamelo le Dikumanyi dia Kɔlamelo
11 Naka dui dimɔtshi diambotama kana diambotshama l’atei w’etshumanelo ko hatodimane fundo, kete kɔlamelo yayotokokɛ di’aha sho ndjaetɛ oko toshushi, ndo yayotokimanyiya dia sho mbetawɔ ɔnɛ ondo ɔsɔ ekɔ dikambo diahomba onto monga l’ekanelo ka yimba. Shi ndeka ɔlɔlɔ sho mendaka waonga w’ɛlɔlɔ wele la dikumanyi diakasɔnama la anyaso ambetawudi lo dihole dia sho mendaka munga yawɔ? Eelo, sho pombaka ndjâlama di’aha mongaka la tokanyi ta kɔlɔ, nɛ dia naka ɔsɔku mbeso kete sho kema la kɔlamelo! Kɔlamelo yayotokimanyiya nto dia sho kitanyiyaka awui waki Paulo watotɛ ‘di’aha sho ntɛkɛta kɔlɔ lo lokombo l’onto.’—Tito 3:1, 2.
12 Kɔlamelo mbidjaka dikumanyi lo tɔfwɛfwɛ ta mamba. Tɔfwɛfwɛ tɔmɔtshi ele dikambo dia nama toseke. Ose etshumanelo mbeyaka mbutɛ ekumanyi kɛmɔtshi sheke mɔtshi. Kɔlamelo le onto ɔsɔ yayoshimba ekumanyi kɛsɔ dia nde mbishola sheke shɔ. Nde ayoyela dako nɛ dia lo Tukedi 25:9 diata ɔnɛ: “Tusanyaki diui dia lu usheshe le untu ukina.” Kɛdikɛdi, nde hahombe mbutɛ kânga wadiɛnde dikambo sɔ!
13 Dikumanyi diekɔ nto l’ehemba ekina wa kɔlamelo wahombawɔ tondoya. Onde vɔ wayɔngɛnyangɛnya anto, ko kana wayokimanyiya wanɛ wele l’ohomba w’engwelo la dihonga tshɛ ndo la lotutsha, oyadi kânga ewotɔ wa pɛtɛ pɛtɛ kana angɛnyi wa mamba mbewɔ? Kɔlamelo le ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa yayotshutshuya wanɛ wele dikumanyi l’atei aso dia vɔ ntsha tshɛ dia kimanyiya onto tshɛ lele l’ohomba w’ekimanyielo ka lo nyuma. (Ngalatiya 6:1, 2) Kânga mbayotonga ɔlɔlɔ otsha le onyaso lele ekumanyi, kɔlamelo yayototshutshuya dia sho mbohonolɛka awui, oko akahonolɛ Paulo ɔpɔstɔlɔ Petero. (Ngalatiya 2:11-14) Lo wedi okina, emendji pombaka ndjâlama ɔlɔlɔ di’aha ntsha akambo oko akanga a dinginya, monga la shɔnɔdi kana kamba la lowandji lawɔ lo yoho mɔtshi ya kɔlɔ, naka vɔ ntsha ɔsɔku kete wanɛ walamawɔ wayonga l’okakatanu dia monga la kɔlamelo le ɔlɔngɔswamelo wa Nzambi.—Filipi 4:5.
14 Ekɔ akambo akina nto wahombaso ntsha dia nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo le etshumanelo ndo le dikumanyi dia lɔkɔ. Naka efukutanu ɛmɔtshi wekɔ l’atei w’etshumanelo, kete dikambo sɔ toshaka diaaso dia sho mɛnya kɔlamelo yele laso le Jehowa ndo le wanɛ wakandakitsha lo dihole diande. (Enda lo Tshoto y’Etangelo ya lo Falase ya Mam’ɛkɔngɔ la Tange 15, 1987, lɛkɛ 15-17.) Naka wambotshanya onto ɔmɔtshi oma l’atei w’etshumanelo, kɔlamelo nɔmbaka dia sho mbeta la dikumanyi wedi, koko aha ndjoyambola l’ɔkɔngɔ dia mbeya kana ɛkɔkɔ w’eshika wakikɔ dia dikambo sɔ ntshama.
15 Kɔlamelo le etshumanelo tɔlɔmbaka nto dia sho sukɛ nsanganya yakɔ tshanu lo yɛdikɔ yɛdimi la lɔsɛnɔ laso ndo l’akoka aso. Kɔlamelo tɔlɔmbaka di’aha paka mbɔtɔka tsho lo nsanganya mbala la mbala koko ndo ndjilɔngɔsalaka ndo mbishaka kɔmatɛrɛ yakeketsha anto l’etena tshɛ kakondjaso diaaso.—Heberu 10:24, 25.
Kɔlamelo lo Diwala
16 Le na nto ahombaso monga la kɔlamelo na? Naka tekɔ la wadi kana l’omi, kete lo ndjela alɔkɔlɔkɔ aso wa diwala, sho pombaka nshidiya tɔfwɛfwɛ ta monga la kɔlamelo le otshukanyi aso. Kɔlamelo le wadiɛso kana le omɛso tosekɛka dia sho ngɛnyangɛnya amato akina kana apami akina oleki wadiɛso kana omɛso. Kɔlamelo le otshukanyi aso tɔlɔmbaka nto di’aha sho nsanya wɛɔdu kana dikɔmɔ diande le anto akina. Ekɔ wɔdu efula ndjakiyanya le anto akina oleki ndjatshutshuya dia sawolaka l’otshukanyi aso, dikambo diahombaso ntsha lo ndjela Yɛdikɔ ya Ntshanela. (Mateu 7:12) Mɛtɛ, diwala mbidjaka kɔlamelo yaso y’Akristo lo tɔfwɛfwɛ ta mamba.
17 Dia nshidiya tɔfwɛfwɛ tɔsɔ ta kɔlamelo, hatohombe mbewɔ lɔkɛwɔ la kɔlɔ loto, koko sho pombaka nama ndo tokanyi taso la nsaki yaso. (Osambu 19:14) Oko ɛnyɛlɔ, naka otema aso wa lokeso wekɔ la saki ka wolo ka kondja ɔlɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ, kete ekɔ wɔdu efula le so dia sho ngɛnangɛna ɛngɔ ko ndjokikombola. Nkumekanga Sɔlɔmɔna ekɔ lo ndaka waomi lo yoho ya didjidji dia vɔ monga la kɔlamelo le wadiɛwɔ, lam’awatɛnde dia vɔ ‘nɔ ashi w’oma l’ɛtɛkɔ kawɔ hita.’ (Tukedi 5:15) Ndo Yeso akate ate: “Untu tshe [latetemala menda, NW] umuntu, ku ndi ambûkumbula, ndi [ambosala la nde loseka l’otema ande, NW].” (Mateu 5:28) Waomi wayatshika dia mendaka diendenda diɛnyawɔ akambo wa dieyanelo ndjadjaka lo wâle wa ndjotsha loseka ko ndjoshisha kɔlamelo yawɔ le wadiɛwɔ. L’ɔkɔkɔ akɔ wâmɛ mbele, omoto layasha efula lo mendaka tɔkɛnyɔ ta lo televiziɔ tatɛkɛtawɔ akambo wa loseka kokaka ndjohembama dia nde ndjosala loseka ndo nde lawɔ. Koko, naka sho monga la kɔlamelo le wadiɛso kana le omɛsɔ, kete tayokeketsha dimama dia diwala diaso ndo tayokimanyiyana onto la onyande lo weolo wadjaso dia ngɛnyangɛnya Jehowa Nzambi.
Dikimanyielo dia Nama Kɔlamelo
18 Kakɔna kayotokimanyiya dia sho nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo lo akambo anɛ anɛi: kɔlamelo le Jehowa, le ɔlɔngɔswamelo ande, le etshumanelo ndo le wadiɛso kana omɛso na? Ekimanyielo kɛmɔtshi ele shihodia ɔnɛ: nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo ekɔ dikambo diokakatanyi ka la oyindjamelo wa lowandji laki Jehowa. Eelo, naka sho tshikala la kɔlamelo, kete tayɛnya ɔnɛ sho mbɔsaka Jehowa oko Omboledi w’Andja w’Otondo. Ɔsɔku mbakokaso ndjasha nɛmɔ ndo monga l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo l’andja w’oyoyo waki Jehowa. Sho kokaka ndjâkimanyiya dia tshikala la kɔlamelo lo mendaka diɛnyɛlɔ di’amɛna dia kɔlamelo, tatɛ oma le Jehowa la wanɛ watawɔ l’atei a Bible ndo lo abuku waki la Société Watch Tower, kâmɛ ndo lo ɛkɔndɔ wa lo Annuaire.
19 Mbetawɔ ka nge le Jehowa Nzambi ndo wɔma wa mbonyangiya ayotokimanyiya dia sho nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo. Naka sho mbekaka Dui dia Nzambi la tshete ndo kambaka olimu w’Okristo, kete tayokeketsha mbetawɔ kaso ndo wɔma aso wa Jehowa. Dikambo sɔ diayotokimanyiya dia sho ndjaɔtɔnganyiya la dako diaki Paulo diofundami lo Efeso 4:23, 24 ɔnɛ: “Nyuyali la tumba t’eyuyu, nyolote [lonto l’oyoyo lakatongama lo ndjela lolango la Nzambi, lo losembwe ndo lo kɔlamelo ya mɛtɛ, NW].”
20 Nshihodia ndo mɛna ohomba a waonga wa Jehowa tokimanyiyaka dia sho monga la kɔlamelo. Lâdiko di’akambo tshɛ, ngandji ka mɛtɛ kokaso Shɛso lele l’olongo ndo lowando lele laso lo menda kɛnɛ kakandatosalɛ, ngandji kawokaso l’otema aso tshɛ, l’anima aso tshɛ, la yimba yaso tshɛ ndo la wolo aso tshɛ ayotokimanyiya dia sho monga la kɔlamelo le nde. Ndo nto, monga la ngandji kakate Yeso ɔnɛ oma lɔkɔ mbayeyama ambeki ande ayotokimanyiya dia sho monga la kɔlamelo le Akristo tshɛ wa l’atei w’etshumanelo ndo l’atei a nkumbo kaso. Mbuta ate, ɔsɔ ekɔ mɛtɛ dikambo dia monga kana aha monga la lokaki. Naka sho kema la kɔlamelo, kete tekɔ akanga a lokaki. Ko naka tekɔ la kɔlamelo, kete sho bu akanga a lokaki.—Mako 12:30, 31; Joani 13:34, 35.
21 Lo tshena pe: Kɔlamelo ekɔ dionga dioleki woke diakakɛnɛmwama oma le Jehowa Nzambi, oma le Yeso Kristo ndo oma le ekambi wa mɛtɛ tshɛ waki Jehowa. Dia sho monga la diokanelo dia dimɛna sho la Jehowa Nzambi, sho pombaka nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo le nde lo ndjaɔtɔnganyiyaka nshi tshɛ l’ɛlɛmbɛ ande w’osembwe, lo pembola losambi l’atunyi ande ndo lo mamɛka Jehowa lam’atatasambisha lo luudu la luudu kana lo tshakitudi. Sho pombaka nto nshidiya tɔfwɛfwɛ ta monga la kɔlamelo le ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa. Sho pombaka monga la kɔlamelo le tshumanelo diaso ndo le wadiɛso kana waomɛso. Naka sho nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo l’ɔlɔlɔ tshɛ, kete ndo sho lawɔ tayodja lokolo l’oyindjamelo wa lowandji laki Jehowa ndo tayeta la nde wedi. Omalɔkɔ, tayohomɔ lokolo l’ɔlɔlɔ lo asho ande ndo tayolongola difuto dia lɔsɛnɔ la pondjo. Kɛnɛ kakate ɔpɔstɔlɔ Paulo lo dikambo dia mamema Nzambi kokaka kotshama ndo lo dikambo dia nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo. Dikambo sɔ diekɔ ohomba lo lɔsɛnɔ la nshi nyɛ ndo lɔnɛ la lo nshi yayaye.—Osambu 18:25; 1 Timote 4:8.
[Study Questions]
1. Lande na kahombaso monga la kɔlamelo le Jehowa Nzambi?
2, 3. Naa diɔtɔnɛlɔ diele l’asa kɔlamelo la losembwe?
4, 5. Kɔlamelo yayotokokɛ di’aha sho ntsha dikambo diakɔna dia kɔlɔ?
6. Kɔlamelo yayotokokɛ di’aha sho mbekesanɛ la wa na?
7. Kɔlamelo yayotokimanyiya dia sho ntsha na lo dikambo dia Jehowa, ndo ngande wakatshe Elihu dikambo sɔ?
8. Lande na kahombaso mamɛka Jehowa?
9. Anto amɔtshi wakashisha kɔlamelo yawɔ lo akambo akɔna?
10. Kɔlamelo yayotokimanyiya di’aha sho mpokɛ lotui lo akambo akɔna?
11. Kɔlamelo yayotokimanyiya dia sho ndjâlama oma lo tokanyi takɔna ta kɔlɔ?
12, 13. Dikumanyi diambodjama lo tɔfwɛfwɛ takɔna ta lânde?
14, 15. Akambo akɔna wakoka mbidja kɔlamelo y’ase etshumanelo l’ohemba?
16, 17. Akristo wotshuki kana wotshukami wekɔ la ntondo ka tɔfwɛfwɛ takɔna ta kɔlamelo?
18. Kakɔna kahombaso shihodia naka sho nangaka monga la kɔlamelo?
19. Ngande watokimanyiya mbetawɔ dia sho monga la kɔlamelo?
20. Lâdiko di’akambo tshɛ, dionga diakɔna diayotokimanyiya dia sho monga la kɔlamelo le Jehowa la le anto akina tshɛ wahombaso monga la kɔlamelo otsha le wɔ?
21. Ngande wakokaso mbuta dikambo dia nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo lo tshena pe?
[Caption]
[Wembola]
[Caption on page 16]
[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 16]
Kɔlamelo le ase etshumanelo yayokimanyiya dikumanyi di’aha vɔ mbisholaka toseke
[Caption on page 17]
[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 17]
Kɔlamelo le wadiɛso kana omɛso keketshaka dimama dia diwala
[Caption on page 19]
Okonde Ayôkadimola Na?
◻ Ngande wakokaso nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo le Nzambi?
◻ Kakɔna kahombaso ntsha dia monga la kɔlamelo le ɔlɔgnɔswamelo wa Jehowa?
◻ Ngande wakoka dikumanyi nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo?
◻ Tɔfwɛfwɛ takɔna tahomba Akristo wotshuki kana wotshukami nshidiya lo kɛnɛ k’endana la kɔlamelo?
◻ Waonga akɔna wayotokimanyiya dia sho nshidiya tɔfwɛfwɛ ta kɔlamelo?