Onde elongamelo ka eolwelo ekɔ dikambo dia mɛtɛ le yɛ?
‘Eolwelo kayoyala.’—ETSHA 24:15.
1. Bonde kele ndoko onto lakoka mbewɔ nyɔi?
“LO ANDJA ɔnɛ, onto koka mbewɔ awui akina tshɛ onyake nyɔi l’ofutelo wa elambo.” Ɛtɛkɛta wakafunde Benjamin Franklin, ɔndɛlɛ ɔmɔtshi wa lɛɛta wa l’Amɛrika lo 1789 ɛsɔ wakɔsama le anto amɔtshi oko ɛtɛkɛta wa mɛtɛ. Ase ekadi kesaka ndo hawofute elambo kânga yema kana futaka akuta wahɛdimi la kɛnɛ kalɔmbama. Koko nyɔi ndoko onto lakoka kiewɔ. La wolo aso hita, ndoko onto lakoka kiewɔ lo pondjo. Sho tshɛ anto wokovɔ ato mbeso. Oko onto lahɛmahɛma la ndjala ka mamba, Sheɔlɛ, mbuta ate odimu a pɛngandu ekɔ lo ndɛ wakiso wa ngandji. (Tukedi 27:20) Koko, tɔsɛdingole kanyi mɔtshi yasha ekeketshelo.
2, 3. a) Bonde kɔsa anto amɔtshi di’aha onto tshɛ mbayovɔ? b) Kakɔna kayangaso sɛdingola lo sawo nɛ?
2 Ɔtɛkɛta wa Jehowa mbishaka elongamelo ka mɛtɛ ka eolwelo, mbuta ate ka mbolola wanɛ wakavu. Ɔsɔ bu oko dɔ di’anyanya nɛ dia ndoko wolo wele l’andja ɔnɛ wakoka shimba Jehowa dia nde kotsha elongamelo kɛsɔ. Koko efula k’anto ɛlɔ kɛnɛ haweye dia anto amɔtshi hawotovɔ. Lande na? Dikambo “ului a wuki w’antu” waheyama mbala wayoshimbamɛ lo ‘fɔnu ka woke’ kaya suke. (Enyelo 7:9, 10, 14) Vɔ wayɔsɛna l’ɔkɔngɔ wa fɔnu kɛsɔ wele l’elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo. Lâsɔ, vɔ hawotovɔ. Ndo nto, ‘nyɔi ayɔlɛmbiama.’—1 Koreto 15:26.
3 Sho pombaka monga la woho w’eshikikelo kaki la ɔpɔstɔlɔ Paulo lo dikambo dia eolwelo. Nde akate ate: “Eulwelu k’antu w’ololo la antu wa kolo uma lu nyoi kayuyala.” (Etsha 24:15) Nyɛsɔ tɔsɛdingole ambola asato wendana la eolwelo. Dimbola dia ntondo, kakɔna ketɛ elongamelo kɛsɔ dikambo dia mɛtɛ? Dimbola dia hende, ngande wakokayɛ kondja ekeketshelo oma l’elongamelo ka eolwelo? Dimbola dia sato, shɛngiya yakɔna yakoka monga l’elongamelo kɛsɔ lo yoho yasɛnayɛ nshi nyɛ?
Eolwelo ekɔ dikambo dia mɛtɛ
4. Ngande wele eolwelo dui di’ohomba efula lo sangwelo diaki Jehowa?
4 Ekɔ awui efula washikikɛ dia eolwelo ekɔ dikambo dia mɛtɛ. Ntondotondo, tɔ kekɔ dikambo di’ohomba efula lo sangwelo diaki Jehowa. Tohɔ dia Satana akakonya anto lo pɛkato, la nyɔi oko etombelo w’oma lɔkɔ wahatakoke mbewɔ. Diakɔ diele Yeso akate lo dikambo dia Satana ɔnɛ: “Uma l’etatelu ndi aki udjakanyi.” (Joani 8:44) Koko Jehowa akalake dia “umuntu” ande kana okongamelo ande wa l’olongo wele oko wadɛnde ayota “kanula” yayohomba minola “ului w’edjedja” l’ɔtɛ, lo nɛndja ndo ndanya Satana pondjo. (Etatelu 3:1-6, 15; Enyelo 12:9, 10; 20:10) Lam’akayasholaka Jehowa sangwelo diande diendana la Mɛsiya yema yema, mbuta ate Kanula, akɛnama hwe dia Kanula shɔ ayosala awui akina lâdiko dia ndanya Satana. Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbutaka ɔnɛ: “Dia dikambu diako, mbakenama On’a [Nzambi], dia ndjulanya elimu wa uhimbanyi.” (1 Joani 3:8) Nyɔi kakaye oma lo pɛkato kakatahowɔ oma le Adama mbele dikambo dioleki woke l’atei w’elimu waki Satana wayolanya Jehowa lo tshimbo ya Yeso Kristo. Lo dikambo sɔ, olambo wa tshungo waki Yeso ndo eolwelo wekɔ ohomba efula.—Etsha 2:22-24; Romo 6:23.
5. Lande na kayotombola eolwelo lokombo la Jehowa?
5 Jehowa amboyashikikɛ dia tombola lokombo lande l’ekila. Satana ekɔ lo mbuta awui wa kashi lo lokombo la Nzambi. Nde akate kashi k’ɔnɛ Adama la Eva ‘hawotovɔ’ naka vɔ ndɛ olowa wakasekɛ Nzambi. (Etatelu 2:16, 17; 3:4) Oma ko etena kɛsɔ, Satana ekɔ lo tetemala mbuta akambo wa kashi wa woho akɔ wâmɛ, ɛnyɛlɔ wetshelo wa kashi w’ɔnɛ onto ekɔ la anima wahavu watomba etena kavɔ demba. Koko, lo tshimbo ya eolwelo, Jehowa ayotondja kashi ya ngasɔ tshɛ sɛkɛ. Nde ayɛnya lo pondjo dia ndamɛ oto mbele Okokedi wa lɔsɛnɔ ndo Ɔnɛ latoshaka onto lambovɔ lɔsɛnɔ nto.
6, 7. Kakɔna kakanyiya Jehowa lo kɛnɛ kendana la eolwelo k’anto, ndo ngande weyaso tokanyi tande lo dikambo sɔ?
6 Jehowa nomɔlomɔka dia mbolola anto. Bible mɛnyaka hwe kanyi yele la Jehowa lo dikambo sɔ. Ɛnyɛlɔ, tende ɛtɛkɛta ɛnɛ wakasambiyama wakate Jɔbɔ, pami kaki la kɔlamelo: “Undi, naka untu ambuvo, ndi ayulumba ntu? Dimi lutukikitala lu nshi tshe y’asui ami, edja ndu lam’ayumutshungo. We ayumbeta, ku dimi layuketawo; we ayukaka ulimu w’anya aye ketshi.” (Jobo 14:14, 15) Kakɔna kalembetshiya ɛtɛkɛta ɛsɔ na?
7 Jɔbɔ akeyaka dia naka nde ambovɔ, kete nde ambolala djɔ ya nyɔi ko kongɛka etena kayondolɔ. Nde akɔshi etena kende lo djɔ ya nyɔi kɛsɔ oko etena ka “asui,” etena kayondohomba konga edja ndo lushi la eolwelo. Eolwelo kɛsɔ aki dikambo dia mɛtɛ le nde. Jɔbɔ akeyaka dia etshungwelo kande kayoyala. Lande na? Nɛ dia nde akeyaka kanyi yaki la Jehowa lo dikambo sɔ. Jehowa akahombe ‘nomɔlomɔ’ dia mɛna okambi ande wa kɔlamelo la lɔsɛnɔ nto. Eelo, Jehowa ekɔ lo nomɔlomɔ dia mbolola anto w’ɔlɔlɔ tshɛ. Jehowa ayosha ndo anto akina diaaso dia vɔ nsɛna pondjo pondjo lo Paradiso la nkɛtɛ. (Luka 23:43; Joani 5:28, 29) Lam’ele Nzambi nangaka dia kotsha sangwelo sɔ, onto akɔna akoka mboshimba?
8. Ngande ‘wakashikikɛ’ Jehowa elongamelo kaso ka nshi yayaye?
8 Eolwelo ka Yeso shikikɛka elongamelo kaso kendana la nshi yayaye. Etena kakasha Paulo sawo lo Atɛna, nde akate ate: “[Nzambi] akasonola lushi la numbuya wa la kete, uku elumbwelu k’ololo l’anya w’untu lakandasonola. Ndi akenya antu tshe dikambu ne, ne dia ndi akawulula uma lu nyoi.” (Etsha 17:31) Amɔtshi l’atei w’anto wakahokamɛka Paulo wakɔlɛ etena kakawoke dia eolwelo. Koko, tɔtɔi tɔmɔtshi wakakome ambetawudi. Ondo kanyi ya mboka ɔnɛ elongamelo kɛsɔ kekɔ ka shikaa akakotola yambalo yawɔ. Etena kakôlola Jehowa Yeso, nde akasale dihindo dioleki tshɛ woke. Nde akôlola Ɔnande oma lo nyɔi dia ndjɔsɛna oko etongami ka lo nyuma kele la wolo efula. (1 Petero 3:18) Yeso lakolwama akayongaka la dihole dia woke efula dioleki ndo nɛ diaki lande ntondo ka nde ndjotɔ oko onto la nkɛtɛ. Oko onto lahavɔki nto pondjo ndo lahɔnyi la Jehowa, Yeso aya kakianɛ l’akoka wa mɛmba ɛkɛndɛ wa diambo efula wakawosha She. Lo tshimbo ya Yeso mbolola Jehowa anto akina tshɛ, mbuta ate wanɛ wolɔ dia tɔsɛna l’olongo kana wanɛ wayolɔ dia nsɛna la nkɛtɛ. Yeso ndamɛ akate ate: “Dimi leko eulwelu la lumu.” (Joani 5:25; 11:25) Lo mbolola Ɔnande, Jehowa akashikikɛ elongamelo kɛsɔ le anto tshɛ wele la kɔlamelo.
9. Ngande wɛnya ɔkɔndɔ wa lo Bible mɛtɛ ka eolwelo?
9 Eolwelo kakasalema lo washo w’anto ndo kakafundama l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Bible kɔndɔlaka dimɛna dimɛna dikambo di’anto enanɛi wakolwama oma lo nyɔi lanɛ la nkɛtɛ. Aha lo woshɛshɛ mbakasalema ahindo asɔ, koko lo sɛkɛ ndo mbala efula lo washo w’anto efula. Yeso akôlola Lazaro lakavu nshi nyɛi y’etondo lo washo w’olui w’anto wakalelaka, aha la tâmu l’atei w’anto asɔ mbaki ndo ase nkumbo, angɛnyi, ndo asukanyi waki Lazaro. Djembetelo yakɛnyaka dia Yeso akatomama oma le Nzambi shɔ yaki dikambo dia diambo efula diakɔ diele kânga atunyi wa Yeso w’ase ɛtɛmwɛlɔ komanguna ndoko lushi di’ɔnɛ dikambo sɔ kosalema. Koko, vɔ wakatshu sheke ya ndjaka aha tsho Yeso, koko ndo Lazaro! (Joani 11:17-44, 53; 12:9-11) Eelo, sho koka mɛtɛ shikikɛ dia eolwelo ekɔ dikambo dia mɛtɛ. Nzambi akasale dia ɔkɔndɔ w’anto wakôlwama asɔ fundama dia tosamba ndo keketsha mbetawɔ kaso.
Tokondja ekeketshelo oma l’elongamelo ka eolwelo
10. Kakɔna kayotokimanyiya dia sho keketshama oma l’ɛkɔndɔ wa lo Bible wa eolwelo?
10 Onde wɛ tongaka l’ohomba w’efula w’ekeketshelo etena kasunyasunyayɛ lomu? Ekeketshelo ka ngasɔ koka tanema l’ɛkɔndɔ wa lo Bible w’anto wakolwama. Mbadia ɛkɔndɔ ɛsɔ, kana yimba lɔkɔ ndo ndjaɔsa oko onto lɛna woho wakasalemaka awui mbeyaka nyomoleka mbetɛ elongamelo k’eolwelo dikambo dia mɛtɛ le yɛ. (Romo 15:4) Ɔsɔ bu toshimu t’anyanya. Anto wakolɔ asɔ waki anto wa mɛtɛ oko sho, wakasɛnɛ lɔsɛnɔ la mɛtɛ ndo l’ahole wa mɛtɛ. Nyɛsɔ tɔsɛdingole lo tshena pe ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi, mbuta ate eolwelo ka ntondo kɔkɔndwami lo Bible.
11, 12. a) Mpokoso kakɔna kakakomɛ wadi aki odo la la Zarefata ndo kakɔna kakandasale ntondo? b) Kɔndɔla kɛnɛ kaketawɔ Jehowa dia ɔprɔfɛta ande Elidja salɛ wadi aki odo.
11 Ohɔsa dia wɛ ekɔ lo mɛna woho wasalema dui nɛ. L’edja ka mingu mɔtshi, ɔprɔfɛta Elidja akahange lo luudu la la diko laki wadi aki odo ɔmɔtshi la l’osomba wa Zarefata. Ɔsɔ aki etena ka pâ efula. Ɔwɔ ndo ndjala ka kasha kaki l’ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ. Anto efula waki lo mvɔ. Jehowa amboshilaka kamba la Elidja dia sala dihindo diakaviya l’etena k’otale dia futa mbetawɔ kaki la wadi aki odo ɔsɔ. Nde l’ɔnande la pami leke dikɛnda waki kwɛ la mvɔ la ndjala, vɔ wakatshikala paka la yangɔ ya ndɛ ya mbala ɔtɔi keto etena kakasha Nzambi Elidja wolo wa sala dihondo diaha okuna ndo esɔ kaki lawɔ shila. Koko, kakianɛ mpokoso kambokomɛ mama kɛsɔ. Ɔnande ɔsɔ akatate lo shashimoya ndo akavu. Wadi aki odo ɔsɔ aki la lɔkɔnyɔ la mamba! Ekɔ pâ efula nsɛna aha l’ekimanyielo ndo osukɔ w’omi, koko kakianɛ, tshɔyi yande y’ɔna yambovɔ. Lo lɔkɔnyɔ laki lande, nde akate dia Elidja la Nzambi kande Jehowa mbambôdiakɛ ɔna! Kakɔna kakahombe ɔprɔfɛta sala?
12 Elidja kopangwɛ wadi aki odo ɔsɔ lo woho wakandomamiya onongo wa nyɔi k’ɔnande. Koko nde akawotɛ ate: “Umbisha on’aye.” L’ɔkɔngɔ wa nde ntshɔ la odo w’ɔna lo luudu la la diko, Elidja akalɔmbɛ Jehowa mbala la mbala dia ɔna mbolɔ. L’ekomelo, Jehowa akakadimola lo dɔmbɛlɔ diande! Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wakoke Elidja lam’akandɛnyi ɔna ambotatɛ mpɛnga, ambodihola washo ndo ɔsɛna dimɛna. Elidja akatɔlɛ ɔna le nyango ndo akawotɛ ate: “Enda, on’aye ambuyala la lumu.” Nde aki l’ɔngɛnɔngɛnɔ waheyama ndo mbuta. Nde akatɛ Elidja ate: “Kakiane, dimi lambeya nti: Umvutshi a [Nzambi] mbeye, ndu diui dia [Jehowa] dieli l’unyo aye dieko mete.” (1 Khumi ya Dikanga 17:8-24) Mbetawɔ kande le Jehowa ndo le onyimpala ande kakaleke monga nge.
13. Lande na katokeketsha ɛlɔ kɛnɛ ɔkɔndɔ wendana la woho wakolola Elidja ɔna aki wadi aki odo ɔmɔtshi?
13 Lo mɛtɛ, naka wɛ kana yimba l’ɔkɔndɔ ɔsɔ, kete wɛ ayokeketshama efula. Ekɔ mɛtɛ dia Jehowa ekɔ l’akoka wa nɛndja otunyi aso, mbuta ate nyɔi! Ohokanyiya yema etena kayonga nunu di’anto wa lo nkɛtɛ k’otondo la woho w’ɔngɛnɔngɛnɔ waki la wadi aki odo ɔsɔ etena kayonga eolwelo lo nkɛtɛ k’otondo! Ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga nto efula l’olongo etena kayosha Jehowa Ɔnande wolo wa mbolola anto lo nkɛtɛ k’otondo. (Joani 5:28, 29) Onde wɛ ambovushaka lakiyɛ ɔmɔtshi la ngandji? Ekɔ dikambo di’ɔngɛnɔngɛnɔ efula mbeya dia Jehowa koka ndo ayolola anto wakavu!
Elongamelo kayɛ ndo yoho yasɛnayɛ nshi nyɛ
14. Shɛngiya yakɔna yakoka monga la elongamelo ka eolwelo lo lɔsɛnɔ layɛ?
14 Shɛngiya yakɔna yakoka monga la elongamelo ka eolwelo lo yoho yasɛnayɛ ɛlɔ kɛnɛ? Elongamelo kɛsɔ koka kokeketsha etena kahomanayɛ l’asui, l’ekakatanu, l’ɔlɔshamelo ndo keyɛ la ntondo ka wâle ɔmɔtshi. Satana nangaka dia wɛ mboka nyɔi wɔma efula woho wa wɛ ndjokoma lo shisha olowanyi ayɛ nɛ dia wambokolaka dia kotsha. Tohɛke dia Satana akatɛ Jehowa ate: “Kene tshe keli la untu, ndi nkikimoka ne dia lumu landi.” (Jobo 2:4) Lo mbuta ɛtɛkɛta ɛsɔ, Satana tɔnyɔlaka sho tshɛ, kodja ndo wɛ. Onde ekɔ mɛtɛ dia wɛ ayotshika kambɛ Nzambi naka wɛ aya la ntondo ka wâle ɔmɔtshi? Lo kana yimba lo elongamelo k’eolwelo, wɛ ayokoka keketsha yɛdikɔ yayɛ ya tetemala la sala lolango la Shɔ lele l’olongo.
15. Ngande wakoka ɛtɛkɛta waki Yeso wele lo Mateu 10:28 tokeketsha la ntondo ka wâle ɔmɔtshi?
15 Yeso akate ate: “Tanyukaki wane wadiaka alimba woma, keli haweyi ndjaka [anima]. Keli nyuleki mbuka one lukuki ndjaka ndu [anima] ndu dimba lu luwinga la dja woma.” (Mateu 10:28) Hatohombe mboka Satana ndo anto wakamba lande wɔma. Ekɔ mɛtɛ dia amɔtshi wekɔ la wolo wa tosalɛ kɔlɔ, polo kânga todiaka. Koko, kɔlɔ koleki tshɛ kakokawɔ tosalɛ ekɔ paka ka lo tshanda tsho. Jehowa ekɔ l’akoka ndo ayɔlɔngɔsɔla kɔlɔ tshɛ kakawasalɛ ekambi ande, ndo ayokoma polo lo mbaolola oma lo nyɔi. Paka Jehowa oto mbakokaso mboka wɔma, mbahombaso monga la wɔma wɔsɔhanyi la dilɛmiɛlɔ otsha le nde ndo paka ndamɛ onto mbahombaso nɛmiya. Ndamɛ oto mbele la wolo wa minya lɔsɛnɔ ndo elongamelo tshɛ ka lɔsɛnɔ lo nshi yayaye lo ndanya demba ndo anima lo Ngɛhɛna. Diɛsɛ ko, aha kɛsɔ mbalanga Jehowa dia tɔ kokomɛ. (2 Petero 3:9) L’ɔtɛ w’elongamelo ka eolwelo, sho ekambi waki Nzambi kokaka nshi tshɛ ndjashikikɛ dia tekɔ lo dihole di’ekokelo. L’edja tshɛ kayotongaka la kɔlamelo, lɔsɛnɔ la pondjo lekɔ lo tokongɛ la ntondo ndo ndoko kakoka Satana la wanɛ wakamba la nde sala lo dikambo sɔ.—Osambu 118:6; Heberu 13:6.
16. Ngande wele kanyi yele laso lo dikambo dia elongamelo ka eolwelo yekɔ la shɛngiya lo akambo wetshaso lo dihole dia ntondo?
16 Naka elongamelo ka eolwelo kekɔ dikambo dia mɛtɛ le so, kete dui sɔ koka tshikitanya woho wɔsaso lɔsɛnɔ. Sho mbeyaka dia ‘oyadi sho nsɛna kana mvɔ, tekɔ anto wa Jehowa.’ (Romo 14:7, 8) Lo mbetsha akambo woleki ohomba lo dihole dia ntondo, sho kambaka la dako nɛ diaki Paulo: “Tanyuyafanyaki l’akambu wa la kete nye. Keli nyuhilwami lu yimba y’uyuyu, kanyeyi okone weli lulangu la [Nzambi], l’ololo latôngenyangenyaka, ndu l’uluwanyi.” (Romo 12:2) Anto efula mongaka suke dia kotsha nsaki yawɔ, nango yawɔ ndo kɛnɛ tshɛ kakombolawɔ aha la tshimbatshimba. Lam’ele vɔ mbɔsaka dia lɔsɛnɔ lekɔ mondo, mɛnamaka dia vɔ wekɔ lo ndjakiyanya efula di’eyango w’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo naka wekɔ la yoho mɔtshi y’ɔtɛmwɛlɔ, kete yɔ hayɔtɔnɛ mɛtɛ la ‘lolango la kokele laki Nzambi.’
17, 18. a) Ngande wɛnya Ɔtɛkɛta wa Jehowa dia lɔsɛnɔ l’onto lekɔ mondo ndo kakɔna kalanga Nzambi lo dikambo diaso? b) Bonde katshutshuyamaso dia tombolaka Jehowa lushi la lushi?
17 Ekɔ mɛtɛ dia lɔsɛnɔ lekɔ mondo. ‘Lɔ tetaka esadi, ndo sho tatofumbɔka,’ ondo lo nsɛna ɛnɔnyi 70 kana 80 eto. (Osambu 90:10) Anto watetaka esadi oko adiyo, oko dɛdi ndo oko longe. (Osambu 103:15; 144:3, 4) Koko sangwelo diaki Nzambi komonga dia sho nsɛna ɛnɔnyi akumi angana eto, sho mbola ndo kondja lomba ndo diewo, oma lâsɔ ko sho ndjɔsɛna ɛnɔnyi akumi angana eto ko tshunda osombe, tata hemɔ ndo mvɔ. Jehowa akatonge onto la nsaki ka nsɛna pondjo pondjo. Bible totɛka dia nde ‘akadje l’otema w’onto tshɛ kanyi ya nsɛna pondjo.’ (Undaki 3:11) Onde Nzambi ekɔ onto l’esehe, mbuta ate nde tosha nsaki kɛsɔ ko hatokotshiyɛtɔ? Ndoko, nɛ dia ‘Nzambi ekɔ ngandji.’ (1 Joani 4:8) Nde ayokamba la eolwelo dia mbisha anto wamboshilaka la mvɔ lɔsɛnɔ la pondjo.
18 Diɛsɛ oma l’elongamelo ka eolwelo, sho koka monga la nshi yayaye ya dimɛna. Hatohombe sasɛ, kana tshutshuyama dia paka sala dui tshɛ dieso l’akoka wa sala paka kakianɛ. Hatohombe kamba l’andja wayanga nanyema ɔnɛ ‘tshɛ lo tshɛ.’ (1 Koreto 7:29-31; 1 Joani 2:17) Otshikitanyi la wanɛ wele bu l’elongamelo ka mɛtɛ, sho tekɔ la woshasha wa dimɛna efula wa mbeya ɔnɛ naka sho tshikala la kɔlamelo le Jehowa Nzambi, kete tayowotombolaka pondjo pondjo ndo tayɔngɛnangɛnaka la lɔsɛnɔ. Lâsɔ, nyɛsɔ totombolake Jehowa lushi la lushi, nɛ dia nde mbetɛ elongamelo ka eolwelo dikambo dia mɛtɛ!
Ngande wayoyokadimola?
• Ngande wahombaso mbɔsa eolwelo?
• Awui akɔna wetɛ elongamelo ka eolwelo dikambo dia mɛtɛ?
• Ngande wakokayɛ keketshama oma l’elongamelo ka eolwelo?
• Shɛngiya yakɔna yakoka monga l’elongamelo ka eolwelo lo woho wasɛnayɛ?
[Osato wa lo lɛkɛ 20]
Jɔbɔ akeyaka dia Jehowa nomɔlɔmɔka dia mbolola anto w’ɔlɔlɔ
[Osato wa lo lɛkɛ 23]
“Enda, on’aye ambuyala la lumu”