Tɔlɛmiya lokombo la woke la Jehowa
‘Dimi layotombolaka lokombo layɛ pondjo pondjo.’—OSAM. 86:12.
1, 2. Otshikitanyi la ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo, ngande wɔsa Ɛmɛnyi wa Jehowa lokombo la Nzambi?
LO WEHO akɔ tshɛ, ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo hawoyokamba la lokombo laki Nzambi. Ɛnyɛlɔ, ɛtɛkɛta wa mbɔtwɛlɔ w’ekadimwelo ka Bible kɛmɔtshi ka l’Angɛlɛ (Revised Standard Version) mbutaka ɔnɛ: “Okambelo wa la lokombo la Nzambi . . . hendana kaanga yema la mbetawɔ k’ase ɛtɛmwɛlɔ.”
2 Koko Ɛmɛnyi wa Jehowa ngɛnangɛnaka mbelamɛ lo lokombo lɔsɔ ndo vɔ litombolaka. (Adia Osambu 86:12; Isaya 43:10.) Ndo nto, sho mbɔsaka dia ekɔ diɛsɛ dia woke dia mbeya kitshimudi ya lokombo lɔsɔ ndo dikambo diendana l’okidielo wa lokombo lakɔ l’andja w’otondo. (Mat. 6:9) Ɔsɔ ekɔ diɛsɛ diahatakoke pondjo mbɔsa oko ɛngɔ k’anyanya. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tɔsɛdingole ambola asato w’ohomba anɛ: Kakɔna kalembetshiya mbeya lokombo laki Nzambi? Ngande wakasale Jehowa akambo lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lande la woke ndo wakandaleke lisha lotombo? Ndo ngande wakokaso nkɛndakɛnda lo lokombo laki Jehowa?
KƐNƐ KALEMBETSHIYA MBEYA LOKOMBO LAKI NZAMBI
3. Kakɔna kalembetshiya mbeya lokombo laki Nzambi?
3 Mbeya lokombo laki Nzambi nembetshiyaka awui efula, laadiko dia mbeya tsho ɔnɛ lokombo lakɔ ko “Jehowa.” Dui sɔ nembetshiyaka nto mbeya lokumu laki Jehowa, waonga ande, sangwelo diande ndo elimu wakandasale watosholɛ Bible, ɛnyɛlɔ kɛnɛ kakandasalɛ ekambi ande. Lo mɛtɛ, Jehowa tatosholɛka akambo asɔ yema yema ndo lo yoho yɔtɔnɛ l’okotshamelo w’asangwelo ande. (Tuk. 4:18) Jehowa akasholɛ atshukanyi wa ntondo lokombo lande; ndo Eva akakambe la lɔ l’ɔkɔngɔ wa nde mbota Kɛna. (Etat. 4:1) Ewandji wa nkumbo wa kɔlamelo ɛnɛ: Nɔa, Abrahama, Izaka ndo Jakɔbɔ wakeyaka lokombo laki Nzambi. Ndo nto, lowando laki la wɔ lakahame etena kakaatshɔkɔla Jehowa, kakandaakokɛ ndo kakandawasholɛ akambo wendana la sangwelo diande. L’ɔkɔngɔ diko, Nzambi akayosholɛka Mɔsɛ dui dimɔtshi dia laande diendana la kitshimudi ya lokombo lande.
Mɔsɛ akeyaka kitshimudi ya lokombo laki Nzambi ndo dui sɔ diakakeketsha mbetawɔ kande efula
4. Lande na kakambola Mɔsɛ Nzambi lokombo lande, ndo lande na kakinde l’ɔkɔkɔ w’oshika wa nsala dui sɔ?
4 Adia Etumbelu 3:10-15. Lam’akakotsha Mɔsɛ ɛnɔnyi 80, Nzambi akawodjangɛ dia nde “ntutundja wudja a[nd]i, . . . Isariyele, uma l’Edjibitu.” Koko la dilɛmiɛlɔ tshɛ, Mɔsɛ akoke Jehowa dimbola dimɔtshi di’ohomba efula ate: ‘Ko lokombo layɛ?’ Lam’ele anto wokeyaka lokombo laki Nzambi oma ko nshi y’edjedja, Mɔsɛ akandalange mbeya? Lo mɛtɛ, nde akalange mbeya awui efula wendana la kanga lokombo lɔsɔ, mbuta ate awui wakahombe mbetawoya ekambi waki Nzambi ɔnɛ Nde mɛtɛ ayowatshungola. Mɔsɛ aki mɛtɛ l’ɔkɔkɔ wa nde ndjakiyanya nɛ dia laasɔ ko aya ɛnɔnyi efula waki ase Isariyɛlɛ lo lɔhɔmbɔ. Ondo vɔ wakayambolaka dia kana Nzambi ka watshɛwɔ akakoke mbatshungola. Lo mɛtɛ, ase Isariyɛlɛ amɔtshi wakayotatɛka ntɛmɔla tozambizambi t’ase Edjibito!—Ezek. 20:7, 8.
5. Ngande wakanyomosha Jehowa elembetshiyelo w’efula wendana la kitshimudi ya lokombo lande etena kakandakadimolaka Mɔsɛ?
5 Ngande wakakadimola Jehowa lo dimbola dia Mɔsɛ? Etenyi kɛmɔtshi k’okadimwelo ande mbutaka ɔnɛ: ‘Kotote ase Isariyɛlɛ wate: DIMI LAYOYALA KƐNƐ KAYOMOYALA mbotomi le nyu.’a Oma laasɔ, nde akakotsha ate: “Jehowa Nzambi ka waa shɛnyu mbotomi le nyu, NW.” Nzambi akɛnya dia nde ayoyala kɛnɛ tshɛ kayondolanga ndjala dia nkotsha sangwelo diande, ndo ɔnɛ nde ayokotshaka ɔtɛkɛta ande mbala tshɛ. Lo divɛsa 15, sho mbadiaka kɛnɛ kakate Jehowa ndamɛ ate: “Oso eli lukumbu lami la pundju, layumbuhoka antu wa lu lolonga la lolonga.” Woshwelo ɔsɔ wakahombe nkeketsha mbetawɔ kaki Mɔsɛ ndo mbolodia la wɔma wɔsɔhanyemi la dilɛmiɛlɔ.
JEHOWA AKASALE AKAMBO LO YOHO YƆTƆNƐ LA LOKOMBO LANDE
6, 7. Ngande wakasale Jehowa akambo lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lande la woke?
6 Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nde mbisha Mɔsɛ ɔkɛndɛ ɔmɔtshi, Jehowa akasale akambo lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lande lo ‘ndjaala’ Otshungodi w’ase Isariyɛlɛ. Nde akasha wodja w’Edjibito sɔnyi lo mbatomɛ asui dikumi ndo mɛnya l’etena kakɔ kaamɛ ɔnɛ tozambizambi ta l’Edjibito taki diangɔ di’anyanya, mbidja ndo tshondo ya Farawɔ. (Etum. 12:12) Oma laasɔ, Jehowa akaatola Ndjale ka beela, akalɔmbɔla wodja w’Isariyɛlɛ ko akalanya Farawɔ l’alembe ande. (Osam. 136:13-15) Lo “usui wa shenga . . . [wa] wuki ndu a woma,” Jehowa akayala Okokedi wa nsɛnɔ y’ase Isariyɛlɛ wele lofulo lawɔ laki lam’asa miliyɔ hiende la miliyɔ shato kana ndekana, lo mbasha mbo ya ndɛ ndo ashi wa nnɔ. Nde akasale diaha ahɔndɔ ndo sabata yawɔ nkoma emusu. (Euh. 1:19; 29:5) Lo mɛtɛ, ndooko kakoka nshimba Jehowa dia nsala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lande loleki nkombo kina tshɛ. L’ɔkɔngɔ diko, nde akayotɛka Isaya ate: ‘Dimi kele Jehowa, ndoko oshimbedi okina laadiko ami.’—Is. 43:11.
7 Jashua laki ɔhɛna wa Mɔsɛ akɛnyi nde lawɔ etsha wa diambo waki Jehowa l’Edjibito ndo l’oswe wa shɛnga. Ɔnkɔnɛ, oya l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande, Jashua akakoke mbutɛ asekande ase Isariyɛlɛ la eshikikelo tshɛ ate: “Nyu mbeyaka l’etema anyu ndu lu nyumu yanyu tshe nyati: Nduku dikambu diakati [Jehowa, Nzambi k]anyu, lu dikambu dianyu, diahatatshama.” (Jas. 23:14) Eelo, Jehowa akakotsha ɔtɛkɛta ande tshɛ lo tshɛ ndo ‘akayala’ kɛnɛ kakandahombe ndjaala.
8. Ngande wasala Jehowa akambo lo yoho yɔtɔnɛ la kitshimudi ya lokombo lande ɛlɔ kɛnɛ?
8 Popo ndo ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa ndjalaka ‘kɛnɛ kalangande ndjaala.’ Lo tshimbo y’Ɔnande, nde akate dia lo nshi y’ekomelo, losango la Diolelo layosambishama “lo nkɛtɛ k’otondo.” (Mat. 24:14) Laadiko dia Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ, onde ekɔ onto ɔmɔtshi laki l’akoka wa mbuta di’olimu wa ngasɔ wayosalema, ko nde mbɔsa tɛdikɔ di’olimu akɔ salema ndo nkamba la “anto k’anto” dia nkotsha olimu akɔ? (Etsha 4:13) Ɔnkɔnɛ, etena kakambaso olimu ɔsɔ, sho mbishaka lonya l’okotshamelo wa prɔfɛsiya ka lo Bible. Sho mbishaka Shɛso lele l’olongo lotombo ndo mɛnyaka dia sho shihodiaka mɛtɛ kɛnɛ kalɔmbaso, etena kataso ɔnɛ: “Lokombo layɛ lakidiame. Diolelo diayɛ diaye. Lolango layɛ latshame la nkɛtɛ oko watshamalɔ l’olongo.”—Mat. 6:9, 10.
LOKOMBO LANDE LEKƆ WOKE
Farawɔ akatone dia mbetawɔ ɔnɛ Jehowa mbele Nzambi ka mɛtɛ
9, 10. Lo ndjela kɛnɛ kakandasalɛ wodja w’Isariyɛlɛ, ngande wakatetemala Jehowa mɛnya kɛnɛ kalembetshiya lokombo lande, ndo dui sɔ diakonge la etombelo akɔna?
9 Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’otombelo w’ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito, Jehowa akayala onto l’oyoyo le ekambi ande. Lo tshimbo ya sheke y’Ɛlɛmbɛ, nde akakome ‘omɛwɔ,’ ndo nde akɛmbɛ ɛkɛndɛ tshɛ watɛmbaka omi. (Jer. 3:14) Ase Isariyɛlɛ lo wedi awɔ, wakakome wadi aki Jehowa la didjidji, mbuta ate wodja wakelamɛka lo lokombo lande. (Is. 54:5, 6) Vɔ wakakitanyiya awui ndo wadjango ande la lolango lawɔ. Ɔnkɔnɛ, nde lawɔ akahombe mɛnya dia nde ekɔ ‘Omi’ la kokele. Nde akahombe mbatshɔkɔla, mbakokɛ ndo mbasha wɔladi. (Wal. 6:22-27) Lokombo laki Jehowa la woke lakahombe tombwama l’atei wa wedja tshɛ. (Adia Euhwelu k’Elembe 4:5-8; Osambu 86:7-10.) Ɔnkɔnɛ, l’edja k’ɔkɔndɔ w’ase Isariyɛlɛ, angɛndangɛnda efula wakakotwama oya l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Vɔ wakate kɛnɛ kakatɛ Ruta w’ose Mɔaba Naomi ate: “Wudja aye, wayuyala wudja ami, ndu Nzambi aye, ayuyala Nzambi ami.”—Ruta 1:16.
10 Ambeta ɛnɔnyi oko 1500 wele, kɛnɛ kakasalɛ Jehowa wodja w’Isariyɛlɛ tosholɛka awui efula wendana la lonto lande. Kaanga mbakawohindolɛka tena la tena, Jehowa akɛnya mbala ko mbala dia nde ekɔ ‘Nzambi ka kɛtshi’ ndo ‘kahoke kɛlɛ esadi.’ Nde akɛnya dia nde ekɔ Nzambi kele la solo dia lotutsha ndo la ndjakimɛ k’efula. (Etum. 34:5-7) Koko solo dia lotutsha diaki Jehowa diakayonga la elelo etena kakasɛkɛ wodja ɔsɔ Ɔnande ndo kakawodiake. (Mat. 23:37, 38) Ntatɛ oma k’etena kɛsɔ, Isariyɛlɛ wa l’emunyi komonga nto wodja wakelamɛka lo lokombo laki Nzambi. Vɔ wakakome oko wodja wambovɔ lo nyuma ndo oko osongo wamboma. (Luka 23:31) Shɛngiya yakɔna yakayonga la dui sɔ lo woho wakawɔsaka lokombo laki Nzambi?
11. Ngande wakayoshishɔka lokombo laki Nzambi l’atei w’ase Juda?
11 Ɔkɔndɔ mɛnyaka dia l’edjedja ka wonya, ase Juda wakayongaka la dikanyiyakanyiya lo kɛnɛ kendana la lokombo la Nzambi, wakayotatɛ mbuta dia hawohombe lidimola nto. (Etum. 20:7) Kɛsɔ akayokonya dia lokombo la Nzambi ntatɛ nshishɔ l’atei w’ase Juda. Aha la taamu, Jehowa akanyange lo woho wakiwɔ kɔnɛnyaka nto lokombo lande. (Osam. 78:40, 41) Koko Nzambi “letawo vati: Kanga Kandjema,” kokoka pondjo mbetawɔ dia wodja wawɔnyɔla ntetemala mbelamɛ lo lokombo lande. (Etum. 34:14) Dui sɔ tɛnyaka di’ekɔ ohomba sho mbɔsaka lokombo laki Otungi aso la nɛmɔ di’efula.
WODJA W’OYOYO WAKAYELAMƐKA LO LOKOMBO LAKI NZAMBI
12. Ngande wakakenge Jehowa wodja wakahombe ndjelamɛ lo lokombo lande?
12 Lo tshimbo ya Jɛrɛmiya, Jehowa akewoya sangwelo diande dia mbidja ‘sheke y’oyoyo’ la wodja w’oyoyo, mbuta ate Isariyɛlɛ wa lo nyuma. Jɛrɛmiya akate di’anto tshɛ wa lo wodja ɔsɔ, ntatɛ ‘le ɔnɛ loleki tshitshɛ polo le ɔnɛ loleki woke wayeya Jehowa.’ (Jer. 31:31, 33, 34) Prɔfɛsiya kɛsɔ kakatatɛ kotshama oma lo Pɛntɛkɔsta ka lo 33 T.D. Nzambi akashikikɛ sheke y’oyoyo shɔ. Wodja w’oyoyo, mbuta ate “Isariyɛlɛ waki Nzambi,” wokengami l’ase Juda ndo l’anto wele bu ase Juda wakakome ‘wodja wakasɔnama le Nzambi dikambo dia lokombo lande,’ kana ‘wodja welamɛ lo lokombo lande’ lo ndjela kɛnɛ kakate Jehowa.—Ngal. 6:16; adia Etsha 15:14-17; Mat. 21:43.
13. a) Onde Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakakambaka la lokombo laki Nzambi? Lembetshiya. b) Ngande wahombaso mbɔsa diɛsɛ diele la so dia nkamba la lokombo Jehowa l’esambishelo?
13 Oko wakiwɔ ‘wodja wakelamɛka lo lokombo laki Nzambi,’ anto wa lo wodja wa lo nyuma ɔsɔ wakakambe la lokombo laki Nzambi, ɛnyɛlɔ etena kakawashilaka awui w’oma l’Afundelo wa lo Hɛbɛru.b Ɔnkɔnɛ, etena kakasha Petero sawo la ntondo k’ase Juda ndo ambetawudi w’ase Wedja wanɛ wakaye oma l’ahole wotshikitanyi lo Pɛntɛkɔsta 33 T.D., nde akakambe la lokombo laki Nzambi mbala efula. (Etsha 2:14, 20, 21, 25, 34) Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakalɛnyaka Jehowa, diakɔ diakandatshɔkɔla welo awɔ l’olimu w’esambishelo. Woho akɔ waamɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa tshɔkɔlaka olimu w’esambishelo etena kewoyaso anto lokombo lande la waasaso tshɛ ndo kɛnyaso anto wayasha l’akambo wa mɛtɛ lokombo lɔsɔ lo Bible yawɔ. Lo nsala ngasɔ, sho mbaeyanyaka le Nzambi ka mɛtɛ. Ɔsɔ ekɔ diɛsɛ dia woke le wɔ ndo le so! Dui sɔ mbeyaka ndjokonya anto asɔ dia vɔ monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna ndo dia pondjo lam’asawɔ la Jehowa.
14, 15. Kaanga mbakakokanɛ apɔstazi, kakɔna kakasale Jehowa dikambo dia lokombo lande lahohamamɛki pondjo?
14 Apɔstazi wakayotatɛ mbɔtɔ l’etshumanelo ka ntondo k’Akristo, djekoleko l’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’apɔstɔlɔ. (2 Tɛs. 2:3-7) Embetsha wa kashi wakayokoyaka ase Juda lo ntona dia nkamba la lokombo laki Nzambi. Ko onde Jehowa akahombe mbetawɔ dia lokombo lande la pondjo nimɔma oma lo wɛngɔ w’anto? Ndooko! Kaanga mbele ɛlɔ kɛnɛ anto efula hawoyeya shikaa woho wakawelɛka lokombo laki Nzambi, lɔ layotshikalaka pondjo. L’edjedja ka wonya, lɔ lakayɛnamaka nto lo dikadimwelo efula dia Bible ndo lo efundelo wa waa nomb’ewo y’awui wa lo Bible. Ɛnyɛlɔ, lo 1757, Charles Peters akafunde ate otshikitanyi la nkombo ya lɔtɛtɛmɔla yaki Nzambi, “Jehowa” mbele “lokombo loleki dimɛna la mbelɛka Nzambi.” Lo dibuku dimɔtshi diendana l’ɔtɛmwɛlɔ wa Nzambi diakandafunde lo 1797, Hopton Haynes akatatshiya tshapita 7 la ɛtɛkɛta wata ɔnɛ: “JEHOWA mbele lokombo l’oshika laki NZAMBI lakakambaka l’ase Juda; ndamɛ oto mbakawatɛmɔlaka oko wakasalaka Kristo nde l’apɔstɔlɔ ande.” Henry Grew (1781-1862) akakambe la lokombo laki Nzambi, aketawɔ dia lɔ lakashama sɔnyi ndo ɔnɛ lɔ pombaka kidiama. Woho akɔ waamɛ mbele George Storrs (1796-1879), ɔngɛnyi w’oshika waki Charles Russell, akakambe la lokombo laki Nzambi oko wakasale ɔnangɛso Russell.
15 Ɔnɔnyi 1931 ekɔ ɔnɔnyi wahohamamɛki nɛ dia l’ɔnɔnyi ɔsɔ mbakɔshi Ambeki wa Bible, woho wakelamɛka ekambi waki Nzambi wa l’etena kɛsɔ, lokombo l’oma l’Afundelo la Ɛmɛnyi wa Jehowa. (Is. 43:10-12) Vɔ wakewoya anto wa l’andja w’otondo dia vɔ wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia monga ekambi wa Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ ndo dia monga ‘wodja welamɛ lo lokombo lande,’ ndo watombola lokombo lakɔ. (Etsha 15:14) Dikambo sɔ toholaka ɛtɛkɛta waki Jehowa wa lo Malaki 1:11 wata ɔnɛ: “Uma l’ehutwelu ka unya pulu ndu l’edjelu kawo, lukumbu lami layuyala wuki l’atei a wedja.”
TƆKƐNDƐKƐNDƐ LO LOKOMBO LAKI JEHOWA
16. Lande na kahombaso mbɔsa dia nkɛndakɛnda lo lokombo la Jehowa ekɔ diɛsɛ dia woke?
16 Omvutshi Mika akafunde ate: “Wedja tshe, wudja la wudja watuyelaka lukumbu la etemolatemola kawo, keli shu tayuyela lukumbu la [Jehowa Nzambi k]asu, pundju pundju.” (Mika 4:5) Woho waketawɔ Jehowa di’Ambeki wa Bible mbelamɛ lo lokombo lande mɛnyaka dia nde akawasha nɛmɔ di’efula. Dui sɔ diakɛnyaka nto dia vɔ waketawɔmaka le nde. (Adia Malaki 3:16-18.) Ko kayotota dikambo diaso l’onto ndo l’onto? Onde sho salaka la wolo dia ‘nkɛndakɛnda lo lokombo la Jehowa’? Onde sho shihodiaka kɛnɛ kalembetshiya dikambo sɔ?
17. Kakɔna kalembetshiya nkɛndakɛnda lo lokombo la Nzambi?
17 Nkɛndakɛnda lo lokombo laki Nzambi nembetshiyaka akambo asato. Dui dia ntondo ele, sho pombaka mbewoya anto akina lokombo lande ndo mbeya ɔnɛ paka wanɛ ‘watɛndɛ lokombo la Jehowa mbayoshimbamɛ.’ (Rɔmɔ 10:13) Dui dia hende ele, sho pombaka nkɛnɛmɔla waonga waki Jehowa, djekoleko dionga dia ngandji. Ndo dui dia sato ele, sho pombaka nkɛndakɛnda lo lokombo laki Nzambi lo nkitanyiya ɛlɛmbɛ ande wosembwe l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ ndo aha mbisha lokombo l’ekila la Shɛso sɔnyi. (1 Jni. 4:8; 5:3) Onde tamboyashikikɛ dia ‘kɛndakɛndaka lo lokombo la Jehowa Nzambi kaso pondjo pondjo’?
18. Lande na kele wanɛ tshɛ walɛmiya lokombo laki Jehowa la woke wekɔ lo nkongɛ nshi yayaye l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ?
18 Kem’edja, wanɛ tshɛ wɔnyɔla Jehowa ndo wadjana la nde tɔfwɛfwɛ, wayotshutshuyama dia mbeeya. (Ezek. 38:23) Kɛsɔ mendanaka ndo l’anto wele oko Farawɔ lakate ate: “Akona eli Jehowa, ukukimi nkitanyia diui diandi.” Kombet’edja, nde akayeyaka ele Jehowa! (Etum. 5:1, 2; 9:16; 12:29) Koko sho kotshutshuyama la wolo dia mbeya Jehowa. Tekɔ l’ofunu lo woho welamɛso lo lokombo lande ndo weso wodja ande wele l’okitanyiya. Ɔnkɔnɛ, tekɔ la eshikikelo ɔnɛ daka diande dia l’Osambu 9:10 diayokotshama. Divɛsa diakɔ mbutaka ɔnɛ: “Wane wateyaka lukumbu laye, watukekamaka, ne dia we [Jehowa] haseke wane watukuyangaka.”
a Lokombo laki Nzambi ndja oma lo vɛrbɛ ya lo Hɛbɛru yalembetshiya ɔnɛ “ndjaala.” Ɔnkɔnɛ, lokombo “Jehowa” nembetshiyaka “Ɔnɛ lasala dia ndjala.”—Etat. 2:4.
b Afundelo wa lo Hɛbɛru wakakambaka l’Akristo wa ntondo waki la alɛta anɛi welɛwɔ tetragramɛ. Koko kaanga kɔpi ya ntondo y’ekadimwelo ka la Septante shikikɛka dikambo sɔ. Ekadimwelo ka lo Grɛkɛ kɛsɔ kakakadimɔma oma l’Afundelo wa lo Hɛbɛru.