Tosambisha Anto W’ɛtɛkɛta Tshɛ Ndo W’ɛtɛmwɛlɔ Tshɛ
1 L’eleko ka ntondo, Akristo waki l’ohetoheto lo sambisha anto wakatɛkɛtaka ɛtɛkɛta ekina wotshikitanyi la wakiwɔ ndo waki l’ɔtɛmwɛlɔ okina. Naa etombelo wakawakondja? “L’ɔnɔnyi wa 100? Ondo prɔvɛsɛ tshɛ kaki l’omamu wa ndjale ka Mediteraneya kaki la tshunda di’Akristo.” —Histoire du Moyen Âge (angl.).
2 Lo mbilo yaso, nɛ dia ase dawo wambololanɛ ndo anto wambônonɔ, esomba ɛmɔ wambolola l’atshunda efula w’angɛndangɛnda nshi nyɛ. Tena dimɔ, oma l’otshikitanu w’ɛtɛkɛta la w’ɛtɛmwɛlɔ, ekɔ wolo efula dia mbeya woho wa tɛkɛtaka l’anto wa ngasɔ ndo woho wa mbâsambisha lam’ahomanaso la wɔ. Mɛtɛ, ondo mbilo kɛmɔ ka wa misiɔnɛrɛ kekɔ lo dihata (quartier) diaso. Ngande wakokaso ndjela didjango dia Yeso dia ‘sambisha anto tshɛ’ ndo anto w’ɛtɛkɛta tshɛ la w’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ?—Etsha 10:42.
Sambisha Anto Watɛkɛta Ɔtɛkɛta Okina
3 Kânga mbende wolo pomana l’anto wahatɛkɛta ɔtɛkɛta wa lo wodja, vɔ tanemaka l’esomba wa weke. Sunganaka dia sho mbeya woho wa mbâsawoya. Omalɔkɔ, toyele woho wakatshe anangɛso wakahomana l’anto wa ngasɔ lo wedja ekina dia sho mbeya woho wa sawoya anto wa weho tshɛ.
4 Totambe Olelo w’Ɔtɛkɛta: Aha la tamu, anto efula manaka fundo esadi ndo mbokaka dimɛna naka vɔ mbaetsha l’ɔtɛkɛta awɔ wa lôtɔ. Anangɛso efula wakeke ɔtɛkɛta w’angɛndangɛnda ‘nɛ dia lokumu l’ɔlɔlɔ’ ndo dia ‘kamba l’akina kamɛ.’ (1 Kor. 9:23) Aya ɛnɔnyi efula, kadiyɛso kɛmɔ katɛkɛta Angɛlɛ akɛmɛmbɛka omoto ɔmɔ latɛkɛta chinois periodikɛ, koko omoto akɔ konangaka mbeka Bible, edja ndo lushi lɔmɔtshi kadiyɛso kekina kakekaka chinois akayowosha dibuku l’ɔtɛkɛta ande. Nde akadilongola ndo aketawɔ mbeka Bible kawɔ. Weolo wakadje kadiyɛso ka hende dia mbuta towui tongana l’ɔtɛkɛta wa omoto ɔsɔ akatshe dikambo dia mamba.—Enda lo Etsha 22:2.
5 Diɔ diakɔ diakasha Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ɔtɔi 1, 1992 kɔmatɛrɛ kɛnɛ: “Mbeka ɔtɛkɛta ɔmɔtshi mɔmbɔlaka wɔɔngɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ ndo nto mbaetɛka ohomba efula l’ɔlɔngɔswamelo waki Jehowa.” Anangɛso amɔtshi wa lo Bɛtɛlɛ wakatatɛ mbeka ɔtɛkɛta w’oyoyo, dui diâkimanyiya dia vɔ monga mɛtɛ ohomba lo tshumanelo diaki ohomba wa vɔ nɔmbɔla. Naka wɛ mbeyaka ɔtɛkɛta ɔmɔ wahawatɛkɛta lo ngelo kanyu, kana naka wɛ nangaka mbeka ɔmɔtshi, kete ndo wɛ lawɔ koka sukɛ etshumanelo kana olui ɔmɔ watɛkɛta ɔtɛkɛta akɔ.—Mat. 9:37, 38.
6 Naka sho mbeyaka paka ɔtɛkɛta aso wa lôtɔ oto, onde hatokoke fudia olimu aso lo mbeka Falase, ɔtɛkɛta wa lɛɛta wa lo wodja aso? Ɔsɔku mbayoteya sawoya anto efula. Angɛlɛ tɛkɛtamaka lo wedja efula wa l’Afrika. Vɔ mbêtshaka ndo lo kalasa nshi nyɛ. Oko alɔmbawɔ mbala efula l’elimu ɛmɔtshi di’onto mbeya Angɛlɛ, woho akɔ mbakokawɔ tokimanyiya dia sho fudia olimu aso naka sho mboweka. Woho akɔ mbahombaso mbeka ɛtɛkɛta ekina wa weke wele oko Lingala la Kisahidi.
7 La Californie, ombatshi mboka ɔmɔ wa omoto akahomana l’akanga a poke. Nde akalɔmbaka Jehowa dia mbôkimanyiya dia mɛna onto lokoki mbêtsha ɔtɛkɛta w’akanga a mpoke (langue des signes), woho wa nde mbeya sambisha akanga a poke akambo wa mɛtɛ. Lushi lɔmɔ, lam’akandatasombaka diangɔ lo lobingu lɔmɔ la lo dihata diakɔ, omoto ɔmɔtshi la lohoke akɔ̂tɛkɛtsha, akôfundɛ lofunda dia nde mbôkimanyiya dia mɛna ɛngɔ kɛmɔtshi kakinde l’ohomba. L’ɔkɔngɔ wa nde mɛna ɛngɔ kakayangaka omoto akɔ, ombatshi mboka akôfundɛ mukanda ɔnɛ nde nangaka mbeka ɔtɛkɛta w’akanga a mpoke woho wa nde kimanyiya akanga a mpoke wa lo ngelo kakɔ. Ko omoto akɔ la lohoke akakadimula, paka lofunda ate: “Lande na kalangayɛ kimanyiya akanga a mpoke?” Kadiyɛso akôkadimula ate: “Dimi lekɔ Ɔmɛnyi wa Jehowa ko lekɔ lo nanga mbâkimanyiya dia vɔ mana Bible fundo. Layɔngɛnangɛna dia kêtsha Bible naka wɛ ndakanyami ɔtɛkɛta anyu.” Kadiyɛsɔ kɛsɔ ekɔ lo kɔndɔla ate: “Haleye nyotɛ ɔlɔ wakamoke lam’akandambitɛ ate: ‘Kawɔ.’ ” Kadiyɛso akatshɔka laka omoto akɔ dikɔlɔ tshɛ l’edja ka mingu shamalo. Nde akeke ɔtɛkɛta w’akanga a mpoke ko aketsha omoto akɔ Bible, ko nde ndjobatizama! Ambolekana ɛnɔnyi 30 wambotshama dui sɔ, koko kadiyɛso k’ombatshi mboka ekɔ lo sambisha akanga a mpoke nshi tshɛ ndo aya nshi nyɛ l’etshumanelo k’akanga a mpoke.
8 Naka wɛ tɛkɛtaka dimɛna ɔtɛkɛta ɔmɔ watɛkɛtama lo prɔvɛsɛ kekina kana lo wodja okina ko wɛ ekɔ la saki kana la dikoka dia monɔ lɛnɛ ele ohomba efula lo dikambo sɔ, bonde kahayewoya dikumanyi dia l’etshumanelo? Naka vɔ mɛnaka ɔnɛ wɛ kotshaka kɛnɛ kalɔmbama lo dikambo sɔ, mbola omendji w’otshimbedi anyu kana mbilo kɛmɔ kekɔ suke kokokiyɛ tokamba lɛkɔ. Naka bu, kete kokaka wɛ fundɛ la Société mukanda, kâmɛ ndo wɔnɛ wofundji dikumanyi dia l’etshumanelo awui wɛnawɔ le yɛ wendana la waonga ayɛ ndo akoka ayɛ wa mbeya ɛtɛkɛta.—Enda lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ k’Enanɛi 15, 1988, lɛkɛ 21-3.
9 Tokambe la Dihomɔ Diele Laso: Ekanda aso tanemaka l’ɛtɛkɛta efula w’angɛndangɛnda. Ekɔ dimɛna mongaka la tokatshikatshi, kana biukubuku Katɔlɔmba l’ɛtɛkɛta watɛkɛtama lo mbilo kaso naka etshumanelo k’ɔtɛkɛta w’angɛndangɛnda bu l’etenyi kaso ka ngelo. Naka tambɛna dia Ɔtɛtɛla kema ɔtɛkɛta wa lôtɔ w’onto lasawola la so, towombole ɛtɛkɛta weyande. Dui sɔ diayokokimanyiya dia wɛ mbɛnya ekanda efula wa sɔna wakokande mbɔsa. Ɛnyɛlɔ oko, onto latɛkɛta Kirundi koka mbeya mbadia Kisahidi.
10 Oyadi kânga hatɔtɛkɛta ɔtɛkɛta w’onto lohomani la so l’esambishelo, ondo tayokoka mbêwoya lokumu l’ɔlɔlɔ kângo. Woho akɔna na? Lo kamba la biukubuku Une bonne nouvelle pour toutes les nations. Losango lɔmɔ la tshena pe lekɔ lɔkɔ l’ɛtɛkɛta 59. Oko adiɛnya alako wele lo lɛkɛ 2, l’ɔkɔngɔ a mbeya ɔtɛkɛta w’onto lasawola la yɛ, shandeyɔ adia esambishelo kele lo dihole diofundami l’ɔtɛkɛta weyande lo biukubuku yakɔ. L’ɔkɔngɔ, shande okanda ɔmɔtshi wa l’ɔtɛkɛta ande. Naka bu, ɛnyande okanda wa lo Falase. Tɛnde dia wɛ ayohemba ndja nto l’okanda ɔmɔtshi wofundami l’ɔtɛkɛta ande. Mbolande lokombo lande ko wɛ lifunda, kâmɛ ndo dihole diadjasɛnde. Nyu kokaka tomɛ etshumanelo kana olui woleki suke wa l’ɔtɛkɛta akɔ elembetshiyelo ɛsɔ l’ekimanyielo ka fɔrmilɛ “Intérêt à suivre dans une langue étrangère.” (S-70a) Dia mbeya awui efula lo dikambo dia woho wa mbewoya anto wa l’etshumanelo kana l’olui ɔsɔ, nyende l’Olimu Aso wa Diolelo wa Ngɔndɔ ka Nɛi 1994, lɛkɛ 2. Naka ndoko onto latɛkɛta ɔtɛkɛta akɔ dia towembola, wɛ koka ntshɔ dia teka la nde ko ndjelaka kânga l’okanda wa lo Falase.—1 Kor. 9:19-23.
Sambisha Anto Wele l’Ɔtɛmwɛlɔ Wahetawɔ Kristo
11 Mbeya yema ya kɛnɛ ketshawɔ l’ɛtɛmwɛlɔ ekina tokimanyiyaka dia sho sambisha Diolelo dia Nzambi dimɛna. Dibuku L’humanité à la recherche de Dieu tɛnyaka lo hiembola ɛtɛmwɛlɔ woleki weke l’andja ɔnɛ ndo tolembetshiyaka awui wetawɔ ase ɛtɛmwɛlɔ akɔ dia mbâkimanyiya lo vɔ mbeya akambo wa mɛtɛ.
12 Kiombokombo ya lo lɛkɛ la ndjihelo la dikatshi di’okotsha nɛ shilaka ekanda watondja ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa dia sambisha anto wele l’ɔtɛmwɛlɔ wahetawɔ Kristo. Naka tayadia ekanda ɛsɔ kete tayoshihodia woho wokokiso tɛkɛta l’anto dia lokumu l’ɔlɔlɔ. Tatohɛke ehomɔ ka dimɛna efula kelɛwɔ Woho wa Tatɛ ndo Tetemala la Sawola l’Anto lo Bible. Lo lɛkɛ 13-16 ya biukubuku yakɔ, sho tanaka tokanyi t’eshika tendana la yoho yakokaso kadimula Aseka Bouddha, Ahindu, Ase Juda ndo wa Mizilima.
13 Tênde Ɔlɔlɔ dia Kɛnɛ Kataso: Aha mbɔsa anto wa l’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi ɔnɛ kɛnɛ ketawɔwɔ la dia fɔna la kɛnɛ ketawɔ anto akina wa l’ɔtɛmwɛlɔ akɔ. Koko, totshe tshɛ dia mboka woho wakana onto yimba lam’akɛtshanyaso la nde. (Etsha 10:24-35) Wakalakanya Salimoon oma ko dikɛnda diande ɔnɛ Koran ekɔ Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Koko ndoko lushi lakandetawɔ wetshelo wa waa Mizilima w’ɔnɛ Nzambi ekɔ kanga kɛtshi k’efula, koko soyaka anto lo dja y’ifɛrnɔ. Lushi lɔmɔ, Ɛmɛnyi wa Jehowa wakawelɛ lo losanganya. Nde akatoshola awui wa mɛtɛ, ndo kakianɛ nde ekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia kamba oko ekumanyi l’etshumanelo k’Akristo.
14 Etena kasambishaso anto wahetawɔ Kristo, sho pombaka mbewɔ di’aha mbɔtwɛlɔ kaso ka sawo toshimba dia kɛtshanya la wɔ dikambo dia lokumu l’ɔlɔlɔ. (Etsha 24:16) Ase ɛtɛmwɛlɔ ɛmɔ hawokikɛka kânga yema naka wamboka dia wɛ ekɔ lo nanga mengesola mbetawɔ kawɔ. Ɔnkɔnɛ totshe tshɛ dia mbɔtɔnɛ la wɔ l’akambo woho wa sho mbâkotola oya l’akambo wa mɛtɛ wele lo Bible. Anto wele oko ɛkɔkɔ wayetawɔ naka mbɔtwɛlɔ ka sawo salema la ngandji ndo sawo diakɔ mɛnya akambo wa mɛtɛ hwe.
15 Ekɔ nto ohomba sɔna ɛtɛkɛta watondjaso, di’aha anto ndjolawɔ losango laso olawɔlawɔ. Ɛnyɛlɔ, naka sho mbuta mbala kakɔ ɔtɔi ɔnɛ tekɔ Akristo, kete onto lasawola la so mbeyaka tɔsɔhanya mbala kakɔ ɔtɔi l’Ɛtɛmwɛlɔ wa Lokristokristo, dui diokoki mbidja wekamu. Ekɔ nto ɔlɔlɔ efula mbutaka ɔnɛ “Afundelo” kana “afundelo w’ekila” naka shate tote ɔnɛ Bible.—Mat. 21:42; 2 Tim. 3:15.
16 Naka wɛ ambohomana l’ose ɔtɛmwɛlɔ wahetawɔ Kristo ko wɛ amboyaoka oko wɛ bu l’akoka wa mbôsambisha ko wonya akɔ, kamba la diaaso diakɔ lo mombola tsho, shande kiatshi mɔtshi, tɛnde lokombo layɛ ko wɛ funda lande. Ko l’ɔkɔngɔ wa lushi ɔtɔi kana nshi hiende, naka wɛ amboyalɔngɔsɔla dimɛna, wɛ koka membola dia tôsambisha.—1 Tim. 4:16; 2 Tim. 3:17.
17 Sambisha Aseka Bouddha: (Enda lo tshapita 6 ya dibuku L’humanité à la recherche de Dieu.) Le Ase Bouddha, onto l’onto ekɔ la tokanyi tande. Ase Bouddha hawetawɔ ɔnɛ Otungi ekɔ, koko vɔ mbɔsaka Bouddha Gautama, Ose Inde ɔmɔ lakasɛnaka l’eleko ka samalo la ntondo ka tena diaso nɛ, oko ɛnyɛlɔ kahombawɔ ndjelaka l’akambo w’ɔtɛmwɛlɔ. Ose Bouddha lam’akandɛnyi mbala ka ntondo onto la hemɔ, osombe w’onto ndo onto lambovɔ, nde akayakiyanya lo dikambo dia kitshimudi ya lɔsɛnɔ ate: ‘Onde onto akotɔ paka dia ndjosowa, tshunda osombe ndo mvɔ?’ Mɛtɛ, sho koka kadimola Aseka Bouddha w’etema ɔlɔlɔ ndo walanga lo dimbola sɔ.
18 Naka tambokondja diaaso dia sawola l’Aseka Bouddha, toshikikale paka lo losango l’ɔlɔlɔ ndo l’akambo wa mɛtɛ wokema hwe wakafundama lo Bible, dibuku dioleki abuku akina tshɛ w’ekila. Oko ayasha anto efula, Aseka Bouddha lawɔ ndjashaka l’akambo wa wɔladi, wa monga la lɔkɛwɔ l’ɔlɔlɔ ndo wa lɔsɛnɔ la nkumbo, ndo vɔ ngɛnangɛnaka sawola l’onto l’akambo asɔ. Dui sɔ mbeyaka tokonya lo sho mbaɛnya ɔnɛ Diolelo mbele tshɔi yakɔ ya lowandji layoshidiya pâ y’anto.
19 Ambolekana ɛnɔnyi dikumi, ombatshi mboka ɔmɔtshi wa omoto wa la Nevada lo wodja w’États-Unis d’Amérique akekaka Bible l’ambeki w’Ase Chine. Lushi lɔmɔ lakandasambishaka lo luudu lɔmɔtshi la woke laki mvudu esambele l’etei yakadjasɛka ambeki asɔ, nde akalɔmbɛ Jehowa dia mbôkimanyiya dia tatɛ mbeka l’onto Bible l’oseka luudu tshɛ. Lo mingu hiende, nde akekaka l’ombeki ɔtɔi kana ndekana l’oseka luudu tshɛ. Kadiyɛso kɛsɔ kondjaka etombelo w’ɔlɔlɔ lo ndjela ɛtɛkɛta ande wa mbɔtwɛlɔ ɔnɛ nde ambɛna dia ambeki tshɛ ndjakiyanyaka lo dikambo diamɛ: oyangelo wa wɔladi l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Nde mbambolaka kana ndo vɔ lawɔ ndjakiyanyaka lo dikambo diakɔ. Vɔ kadimulaka paka ɔnɛ eelo. L’ɔkɔngɔ ko nde kotola yambalo yawɔ lo biukubuku La paix et le bonheur sans fin : comment les trouver ? (angl.), yakafundama lo dikambo di’Ase Chine. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbeka mbala tshanu, ombeki ɔmɔtshi akawotɛ dia nde amboshola akambo wa mɛtɛ wambondotahekɔka nyanga.
20 Sambisha Ahindu: (Enda lo tshapita 5 ya dibuku L’humanité à la recherche de Dieu.) Dietawɔ dia lânde bu l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ahindu. Filɔzɔfi ka lɔkɔ kekɔ okakatanu efula. Ahindu ndeka tɛmɔla Brah-ma nzambi ka losato l’osanto (Brahma Otungi, Vishnu Olami, Siva Ondjaki). Dietawɔ diawɔ di’ɔnɛ anima havu mbele etshina ka wetshelo w’ɔnɛ onto sangɔsangɔka (réincarnation), wetshelo wasokoya Ahindu lo vɔ mɛna ɔnɛ akambo tshɛ wambokongɛmaka lo lɔsɛnɔ. (Enda lo dibuku Comment raisonner, lɛkɛ 305-9, ndo Tshoto y’Etangelo (Falase) ya Ngɔndɔ ka Tanu 15, 1997, lɛkɛ 3-8.) Ahindu mbetawɔka ɔnɛ ɛtɛmwɛlɔ tshɛ tɔlaka otsha lo mɛtɛ kakɔ kâmɛ.
21 Dia sambisha Ohindu, ekɔ dimɛna mbɛ̂nya elongamelo kaso ka lɔsɛnɔ la la nkɛtɛ lo kokele, la ekadimwelo w’amɛna washa Bible lo wembola w’ohomba efula wayambola anto.
22 Sambisha Ase Juda: (Enda lo tshapita 9 ya dibuku L’humanité à la recherche de Dieu.) Otshikitanyi l’ɛtɛmwɛlɔ ekina wahetawɔ Kristo, ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda mbika etshina l’Ɔkɔndɔ w’anto, koko aha lo toshimu ta kashi. Oyangelo watayange anto Nzambi ka mɛtɛ tshamaka paka lo Afundelo wakasambiyama wa lo Hɛbɛru. Koko, dietawɔ diendana l’anima wahavu ekɔ wetshelo ɔmɔtshi w’etshina wa l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda wa nshi nyɛ, dui diahɔtɔnɛ l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Sho koka mbɔtɔnɛ la wɔ l’ɛtɛkɛta naka sho tɛtɛ ɔnɛ tekɔ lo tɛmɔla Nzambi k’Abarahama ndo ɔnɛ sho tshɛ pomanaka l’ekakatanu akɔ wâmɛ l’andja ɔnɛ.
23 Naka Ose Juda lahetawɔ Nzambi mbatɛkɛta la so, kete tayeya woho wa munanda otema ande naka sho mombola dia kana nde okôngaka ngasɔ. Oko ɛnyɛlɔ, ondo nde atakondjaka olembetshiyelo w’ɔngɛnyangɛnya lo dikambo dia ɔkɔkɔ watshika Nzambi pâ. Sho koka nɔmba Ase Juda w’etema ɔlɔlɔ dia nyomɔsɛdingola bonde kataso ɔnɛ Yeso mbele Mɛsiya lo ndjela kɛnɛ kakate afundji w’Ase Juda wakafunde Afundelo wa lo Grɛkɛ, koko aha lo ndjela ɛfɔnyɛlɔ ka kashi kɛnya Lokristokristo.
24 Sambisha wa Mizilima: (Enda lo tshapita 12 ya dibuku L’humanité à la recherche de Dieu.) Wa Mizilima mamemaka dietawɔ di’Angwana (kana Mahomet), kɛdikɛdi mbetawɔ Allah, nzambi ɔtɔi keyawɔ, ndo Mahomet (ɔnɛ lakotɔ l’ɔnɔnyi wa 570 ko mvɔ lo 632 T.D.), omvutshi wa ndjihelo ndo woleki amvutshi akina tshɛ ohomba. Lam’ele vɔ hawetawɔ ɔnɛ Nzambi ekɔ l’ɔna, wa Mizilima mbɔsaka Yeso Kristo paka oko omvutshi wa Nzambi wahɔnyi la Mahomet. Dibuku dielɛwɔ Koran diahatakotsha ɛnɔnyi 1400, shilaka Afundelo wa lo Hɛbɛru la wa lo Grɛkɛ. Ɔtɛmwɛlɔ w’Angwana mbɔtɔnɛka efula la w’Aseka Mupɛ. Vɔ akɔ ehende ndakanyaka ɔnɛ anima w’onto havu, onto soyamaka tshanda mɔtshi l’ɔkɔngɔ a nyɔi ndo ɔnɛ ifɛrnɔ wa dja wekɔ.
25 Sho mbetawɔka Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ ndo mbɔsaka Bible oko dibuku diakasambiyama oma le nde, lɔsɔ mbɔtɔnɛso la wɔ. Naka sho mbadia Koran la yambalo tshɛ, kete tayɛna dia Torah, Esambu ndo Evanjiliyɔ mbelamɛka lɔkɔ oko Ɔtɛkɛta wa Nzambi, ndo ɔnɛ pombaka mbaɔsa paka ngasɔ ndo kamba l’awui wa lɔkɔ. Dui sɔ koka tokonya lo sho sɛngɔla ɔnɛ lasawola la so dia mbeka la nde tenyi sɔ dia Bible.
26 Ondo mbɔtwɛlɔ kɛnɛ ayonga dimɛna le onto lata ɔnɛ nde ekɔ Mizilima: “Latasawola mbala efula la waa Mizilima, koko lakɛnyi lo dibuku nɛ awui amɔtshi wendana la kɛnɛ ketawɔnyu. [Fola biukubuku Woho wa Tatɛ ndo Totetemala Sawola l’Anto lo Bible lo lɛkɛ 15.] Vɔ mbutaka ɔnɛ nyu mbetawɔka dia Yeso aki omvutshi, koko ɔnɛ Mahomet aki omvutshi wa ndjihelo ndo woleki amvutshi akina tshɛ ohomba. Onde nyu mbetawɔka ndo ɔnɛ Mɔsɛ aki omvutshi wa mɛtɛ? [Tshikande akadimule.] Kɛnya kɛnɛ kakatɛ Nzambi Mɔsɛ lo dikambo dia lokombo lande l’oshika?” Ko wɛ mbadia Etombelo 6:2, 3. Lam’ayoyowembola, wɛ mbeyaka sawola la nde l’ɔtɛ a dui woyedi wata ɔnɛ “Nzambi ɔtɔi, ɔtɛmwɛlɔ ɔtɔi” lo lɛkɛ 13 la biukubuku Le temps de la vraie soumission à Dieu.
27 Ondo hanyohomana l’awui wa ngasɔ lo mbilo kanyu. Koko, onto tshɛ l’atei aso koka fudia olimu ande lo mbeka ɔtɛkɛta okina lâdiko dia wɔnɛ watɛkɛtande kana lo monɔ la lolango lande ndamɛ otsha lo mbilo kekina. (Is. 6:8) Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula tshaka kɛnɛ kakate Isaya 55:6 ate: “Nyuyangi [Jehowa] lam’eyandi ntanema. [“Nyowete,” NW ] lam’ekindi lasuki.” Dui sɔ mendanaka l’anto tshɛ w’etema ɔlɔlɔ, oyadi ɔtɛkɛta kana ɔtɛmwɛlɔ akɔna wewɔ. Sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayɔtshɔkɔla weolo aso dia ntshɔ ndo ‘mbetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki.’—Mat. 28:19.
Aseka Bouddha
À la recherche d’un père (Biukubuku)
“ Voici, je fais toutes choses nouvelles “ (Biukubuku ya woke)
Ase Chine
La paix et le bonheur sans fin : comment les trouver ? (Biukubuku ya woke)
Ahindu (Hindouistes)
De Kurukshetra à Harmaguédon et à votre survie (Biukubuku)
La victoire sur la mort : est-elle à votre portée ? (Biukubuku)
Le chemin de la liberté : la vérité divine (Biukubuku)
Nos problèmes — Qui nous aidera à les résoudre ? (Biukubuku ya woke)
Pourquoi adorer Dieu en amour et en vérité ? (Biukubuku ya woke)
Ase Juda
Connaîtrons-nous un jour un monde sans guerre ? (Biukubuku ya woke)
Les Témoins de Jéhovah : Quelles sont leurs croyances ? (Kiatshikatshi T-18)
Un monde nouveau de paix : Le verrons-nous un jour ? (Kiatshikatshi T-17)
Mizilima
Le chemin du Paradis : Comment le trouver ? (Kiatshikatshi)
Le temps de la vraie soumission à Dieu (Biukubuku)
[Caption on page 6]
[Box on page 6]
EKANDA WAKASALEMA LO DIKAMBO DI’ANTO WELE BU AKRISTO