“ Nkokɛ kaamɛ ka lo nyuma”
ƆPƆSTƆLƆ Pɔɔlɔ akakeketsha Akristo wa l’Ɛfɛsɔ dia ntetemala ‘mbikikanɛ onto la wonyande lo ngandji, wadja welo wa l’otema ɔtɔi dia nkokɛ kaamɛ ka lo nyuma lo dimama dia wɔladi.’—Ɛf. 4:2, 3.
“Kaamɛ” kele la so kekɔ “ka lo nyuma.” Kɛsɔ nembetshiyaka dia tɔ kekɔ etombelo w’oma lo wolo waki Nzambi. Koko, oko wakafunde Pɔɔlɔ, kaamɛ kaso pombaka kokamɛ. Oma le na? Lo mɛtɛ, Okristo tshɛ pombaka nsala kɛnɛ tshɛ kakokande nsala dia “nkokɛ kaamɛ ka lo nyuma.”
Dia nembetshiya dui sɔ, tɔshi ɛnyɛlɔ dia onto ɔmɔtshi ambokokahɛ mutuka w’oyoyo. Onto akɔna ahomba monga l’ɔkɛndɛ wa mbɔlɔngɔsɔlaka? Okadimwelo mbokɛmaka hwe. Wɛ hakoke mbisha ɔnɛ lakakosha mutuka onongo l’ɔtɛ wambowolana nɛ dia wɛ hawɔlɔngɔsɔla.
Woho akɔ waamɛ mbele, kaanga mbele kaamɛ kaso k’Okristo ekɔ woshasha w’oma le Nzambi, ɔmɔmɔ la l’atei aso ekɔ l’ɔkɛndɛ wa kikokɛ. Naka sho bu la diɔtɔnganelo dia dimɛna l’ɔnangɛso kana la kadiyɛso kɛmɔtshi, kete sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde lekɔ lo nsala kɛnɛ kakokami nsala dia nkokɛ kaamɛ ka lo nyuma lo nkandola okakatanu wele la mi?’
‘NYODJE WELO WA L’OTEMA ƆTƆI’ DIA NKOKƐ KAAMƐ KA LO NYUMA
Oko wakafunde Pɔɔlɔ, tena dimɔtshi sho koka monga l’ohomba wa nsala la wolo dia nkokɛ kaamɛ ka lo nyuma. Dui sɔ koka salema djekoleko etena katosalɛ ɔnangɛso kana kadiyɛso kɔlɔ. Onde nkokɛ kaamɛ nɔmbaka tena tshɛ dia paka sho monga kaamɛ l’onto ndo nsawola dia dikambo diakɔ? Aha ngasɔ. Yambola wate: ‘Onde nsala ngasɔ ayokimanyiya dia nkokɛ kaamɛ ko kana ayoleka ntɔla akambo otsha lo kɔlɔ?’ Tena dimɔtshi, ayoleka ɔlɔlɔ mbohɛ ndo dimanyiya onto akɔ.—Tok. 19:11; Makɔ 11:25.
Yambola wate: ‘Onde monga kaamɛ l’onto ndo nsawola dia dikambo diakɔ ayokimanyiya dia nkokɛ kaamɛ ko kana ayoleka ntɔla akambo otsha lo kɔlɔ?’
Oko wakafunde ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, nyɛsɔ totetemale ‘mbikikanɛ onto la wonyande lo ngandji.’ (Ɛf. 4:2) Dibuku dimɔtshi mbutaka dia etelo kɛsɔ koka kadimɔma ɔnɛ “mbaetawɔ woho wewɔ.” Kɛsɔ nembetshiyaka dia sho pombaka mbetawɔ dia asekaso ambetawudi wekɔ atshi wa pɛkato oko sho. Aha la taamu, sho salaka la wolo dia ndɔta “lonto l’oyoyo.” (Ɛf. 4:23, 24) Koko, ndooko onto la l’atei aso lakoka nsala dui sɔ lo yoho ya kokele. (Rɔmɔ 3:23) Naka sho mbetawɔ dui sɔ, kete ayonga wɔdu le so dia mbikikanɛ onto la wonyande, dia dimanyiyana ndo lo nsala ngasɔ ‘tayokokɛ kaamɛ ka lo nyuma.’
Etena kakandolaso ekakatanu wele lam’asaso l’anto akina, kaanga wa l’etei k’otema, tayotetemala monga lo “dimama dia wɔladi.” Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokadimɔmi ɔnɛ “dimama” lo Ɛfɛsɔ 4:3 kadimɔmaka “eshisha” lo Kɔlɔsayi 2:19. Woho w’eshisha wɔtɛkɛtami lanɛ, wekɔ tangangɔ tele la wolo efula takakatanya weka. Woho akɔ waamɛ mbele, wɔladi, mbidja ndo ngandji kokaso anangɛso tokimanyiyaka dia ntetemala monga suke la wɔ kaanga mbotshikitanyiso la wɔ.
Laasɔ etena kakosalɛ osekayɛ ombetawudi kɔlɔ, kakonyangiyande kana kakomadiande, sala la wolo dia nshihodia lande na kosadinde ngasɔ lo dihole dia menda kɔlɔ kosadinde. (Kɔl. 3:12) Lam’ele anto tshɛ keema kokele, ondo l’etena kɛmɔtshi wɛ lawɔ akasalɛ onto ɔmɔtshi kɔlɔ. Nama dui sɔ lo yimba ayokokimanyiya dia nsala kɛnɛ kakokayɛ nsala dia “nkokɛ kaamɛ ka lo nyuma.”