BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • cl tshap. 1 lk. 7-17
  • “Nyende ɔnɛ kele Nzambi kaso!”

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • “Nyende ɔnɛ kele Nzambi kaso!”
  • Yasukanya la Jehowa
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Kitshimudi ya lokombo laki Nzambi
  • Nkum’Olongo, Nkumadiɔndjɔ Jehowa
  • Nzambi kele la lonto
  • “Nyende ɔnɛ kele Nzambi kaso!”
  • Nzambi Ekɔ La Lokombo
    Etshama oma le Ombetsha a woke
  • Teke dia mbeya mboka yaki Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2005
  • Tɔlɛmiya lokombo la woke la Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2013
  • Ele Nzambi Ka Mɛtɛ Na?
    Ewo Katɔla Otsha lo Lɔsɛnɔ la Pondjo
Enda awui akina
Yasukanya la Jehowa
cl tshap. 1 lk. 7-17
Mɔsɛ afɛ elungi kande lo dikombokombo diahɛta.

TSHAPITA 1

“Nyende ɔnɛ kele Nzambi kaso!”

1, 2. a) Ambola akɔna walangayɛ mboka Nzambi? b) Kakɔna kakambola Mɔsɛ Nzambi?

SAWOLA la Nzambi. Shi ɔsɔ ekɔ mɛtɛ dikambo dia wɔma efula? Ohɔsa dia Nkum’Olongo ndamɛ ekɔ lo ntɛkɛta la yɛ! L’ɔkɔngɔ wa wɛ fumbola wɔma, wɛ lawɔ ambotatɛ sawola la nde. Nde ekɔ lo kohokamɛ, ekɔ lo kokadimola; ndo ambokoma polo lo nde kokiya dia wɛ koka mboka ambola tshɛ walangayɛ. Naa wombola wayoyowoka?

2 Ambeta deko aha nɛ, onto ɔmɔtshi akakondja diaaso dia ngasɔ. Lokombo lande Mɔsɛ. Koko dimbola diakandoke Nzambi koka kambiya. Nde komombola akambo wendana la nde ndamɛ, la nshi yande yayaye, kana wendana la paa yele l’anto. Koko nde akambola lokombo laki Nzambi. Wɛ koka mamba dikambo sɔ lam’ele Mɔsɛ akeyaka lokombo laki Nzambi. Laasɔ, dimbola diande diakahombe monga la kitshimudi y’ohomba efula. Ɔsɔ mɛtɛ mbaki dimbola dioleki ohomba diakakoke Mɔsɛ mimbola, nɛ dia okadimwelo adiɔ mendanaka la so sho tshɛ. Vɔ koka kokimanyiya dia takola nna di’ohomba efula dia ndjasukanya la Nzambi. Lo woho akɔna? Nyɛsɔ tende sawo di’ohomba sɔ.

3, 4. Akambo akɔna wakayokonyaka lo sawo diakasawola Mɔsɛ nde la Nzambi, ndo naa etena kakaleke ohomba lo sawo sɔ?

3 Mɔsɛ aki l’ɛnɔnyi 80. Laasɔ ko aya ɛnɔnyi 40 wakandangana etale la wodja ande, mbuta ate ase Isariyɛlɛ, waki lo lɔhɔmbɔ l’Edjibito. Lushi lɔmɔtshi, lam’akandalamaka ɛkɔkɔ waki okilo ande wa pami, nde akɛnyi dikambo dia diambo efula. Dikombokombo diakahɛtaka dja, koko diɔ konongolaka. Diakatetemala mpɛta oko lombe la dja l’omamu wa dikona. Mɔsɛ akasukana dia tenda dikambo sɔ. Nde akambe heyama lam’akandoke dui diowotɛ akambo oma l’atei wa lombe la dja! Ngasɔ mbakatatɛ sawo di’otale diakasawola Mɔsɛ nde la Jehowa lo tshimbo ya ondjelo. Ondo wɛ mbeyaka dia sawo sɔ diakayokonyaka Nzambi lo nɔmba Mɔsɛ dia nde tshika lɔsɛnɔ lakandasɛnaka ko nkalola l’Edjibito dia totshungola ase Isariyɛlɛ oma lo fumbe, koko Mɔsɛ akatatshɔka ekolo eshidi eto.​—Etombelo 3:1-12.

4 Etena kɛsɔ Mɔsɛ akakoke mboka Nzambi dimbola tshɛ diakandalange. Koko, enda dimbola diakandoke Nzambi ate: “Tɔshi dia dimi lambotshɔ le ase Isariyɛlɛ ko lambotowatɛ nte: ‘Nzambi ka watshɛnyu kontomi le nyu,’ ko vɔ wambotomimbola vate: ‘Lokombo lande?’ Ngande wayomaakadimola?”​—Etombelo 3:13.

5, 6. a) Wetshelo akɔna w’oshika ndo w’ohomba wakondjaso oma lo dimbola diaki Mɔsɛ? b) Naa dikambo dia kɔlɔ efula diakasalema lo dikambo dia lokombo laki Nzambi? c) Lande na kele yoho yakewoya Nzambi anto lokombo lande ekɔ ohomba efula?

5 Wetshelo wa ntondo ndo woleki ohomba wa lo dimbola ɔsɔ vɔnɛ: Nzambi ekɔ la lokombo. Hatohombe mbɔsa dikambo dia mɛtɛ di’ohomba sɔ oko anyanya. Koko anto efula diɔsaka oko anyanya, vɔ wakanya lokombo laki Nzambi oma lo dikadimwelo efula dia Bible ko mbidja titrɛ yele oko “Nkumadiɔndjɔ” kana “Nzambi.” Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ dikambo dialonyangu ndo diahomba manyema la wolo tshɛ diakasalema lo lokombo l’ɔtɛmwɛlɔ! Atoyosalaka ntondo etena kahomanayɛ l’onto lahayeye? Shi wɛ totatɛka la mombola lokombo lande? Ngasɔ mbediɔ ndo lo kɛnɛ kendana la mbeya Nzambi. Nzambi kema onto laha la lokombo, lele etale efula, lahatakoke mbeya kana mana fundo. Kaanga mbahandɛnama, nde ekɔ Onto la mɛtɛ ndo ekɔ la lokombo: lokombo lande ko Jehowa.

6 Ndo nto, etena kashola Nzambi lokombo lande hita, dikambo dimɔtshi dia woke ndo diakeketsha diekɔ l’edia. Nde tɔlɔmbaka dia sho mboweya. Nde tɔlɔmbaka dia sho nsala ɔsɔnwɛlɔ woleki tshɛ dimɛna wakokaso sala lo lɔsɛnɔ, mbut’ate, ndjasukanya la nde. Koko Jehowa kokomɛ tsho lo totɛ lokombo lande. Nde akatolakanya nto kitshimudi ya lokombo lakɔ.

Kitshimudi ya lokombo laki Nzambi

7. a) Kakɔna kalembetshiya lokombo laki Nzambi? b) Kakɔna kakalange Mɔsɛ mbeya mɛtɛ lam’akandambola Nzambi lokombo Lande?

7 Jehowa akayasha lokombo lele la kitshimudi y’ohomba efula. Lokombo “Jehowa” nembetshiyaka “Nde salaka dia ndjaala.” Mɛtɛ, nde mbakatonge diangɔ tshɛ. Nde salaka dia asangwelo ande tshɛ kotshama ndo nde koka kaanga nsala di’ekambi ande wele bu kokele nkoma woho tshɛ walangande vɔ monga. Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ dui dia diambo efula. Ko onde kitshimudi ya lokombo laki Nzambi mendanaka tsho la dui dikina? Mɛnamaka hwe dia Mɔsɛ akalange nyomeya akambo akina efula. Nde akeyaka dia Jehowa mbele Otungi ndo nde akeyaka lokombo la Nzambi. Lokombo laki Nzambi komonga dikambo di’oyoyo, nɛ dia anto wakakambaka lalɔ l’edja ka nkama y’ɛnɔnyi. Lo mɛtɛ, lam’akandambola lokombo laki Nzambi, Mɔsɛ akalange mbeya woho wele onto lakanga lokombo lɔsɔ. Ekɔ oko nde akambola ate: ‘Kakɔna kayomototɛ wodja ayɛ w’Isariyɛlɛ dia vɔ monga la mbetawɔ le yɛ ndo monga l’eshikikelo ɔnɛ mɛtɛ wɛ ayowatshungola?’

8, 9. a) Ngande waki okadimwelo waki Jehowa lo dimbola dia Mɔsɛ, ndo kakɔna kele kɔlɔ lo woho wakadimɔma okadimwelo Ande ɔsɔ mbala efula? b) Kakɔna kalembetshiya etelo k’ɔnɛ: “Dimi layoyala kɛnɛ kayomɔsɔna dia ndjaala?”

8 Jehowa akalembetshiya kitshimudi ya lokombo lande. Nde akatɛ Mɔsɛ ate: “Dimi layoyala kɛnɛ kayomɔsɔna dia ndjaala.” (Etombelo 3:14) Dikadimwelo efula dia Bible kadimolaka divɛsa sɔ ɔnɛ: “Dimi lekɔ kɛnɛ kemi.” Koko, yoho ya dimɛna yakadimola divɛsa sɔ mɛnyaka dia Nzambi konanga mɛnya tsho ɔnɛ nde ekɔ. Koko, nde aketsha Mɔsɛ, ndo sho tshɛ ɔnɛ nde ‘sɔnaka dia ndjala’ kɛnɛ tshɛ kahombama dia nkotsha alaka ande. L’ekadimwelo ka Bible kaki Joseph Rotherham (Angɛlɛ), divɛsa sɔ kadimɔma ɔnɛ: “Dimi layonga kɛnɛ kalangami.” Manyi mɔtshi y’ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru akalembetshiya etelo kɛsɔ lo yoho nyɛ ate: “Oyadi dikambo kana ohomba akɔna tshɛ . . . , Nzambi ‘ayoyala’ okandwelo wahombama.”

9 Dikambo sɔ akadialembetshiyaka le ase Isariyɛlɛ na? Oyadi wekamu wa ngande wakakoke monga la ntondo kawɔ, kana okakatanu wakahombe monga lawɔ, Jehowa akahombe monga kɛnɛ tshɛ kahombama dia mbaatshungola oma lo lɔhɔmbɔ ndo mbatɔla lo Nkɛtɛ ya Daka. Aha la taamu, lokombo lɔsɔ akaatshutshuya dia vɔ ndjaɛkɛ le Nzambi. Lɔ koka monga la shɛngiya yaamɛ le so ɛlɔ kɛnɛ. (Osambo 9:10) Lande na?

10, 11. Ngande wele lokombo la Jehowa lekɔ leeta latotshutshuya dia mbowɔsa oko Shɛso koleki tshɛ kele l’akoka efula wa ndjaekesanyiya? Sha ɛnyɛlɔ.

10 Ɛnyɛlɔ: Oko wadieya ambutshi, monga la ana nɔmbaka dia vɔ pombaka ndjaekesanyiyaka wonya tshɛ dia salaka awui wotshikitanyi dia kokɛ anawɔ dimɛna. Lo lushi ɔtɔi, ombutshi mbeyaka nkamba oko onganga, onkatshi, ombetsha, onto lasha alanya, shushi ndo weho ekina w’ɛkɛndɛ. Efula kɔmɔka demba oma lo lokema l’ɛkɛndɛ lahombawɔ nkotsha lɔsɔ. Anawɔ ndjaɛkɛka tshɛ le wɔ; vɔ wekɔ l’eshikikelo di’ɔnɛ Papa kana Mama koka kɔnɔla kandji, shidiya oseka owanu tshɛ, nɔngɔsɔla ɛngɔ kakɛnya lawɔ kambolana kana nkadimola l’oseka dimbola diawɔ tshɛ diendana la woho wewɔ mɛna kɛnɛ mimbola mɛna kɛnɛ mimbola. Oko weyawɔ dia vɔ haweye oseka dikambo tshɛ, ambutshi amɔtshi ndjakiyanyaka mbala la mbala lo woho wewɔ l’elelo dia nsala akambo amɔtshi.

11 Jehowa lawɔ ekɔ ombutshi woludi la ngandji. Koko lo kɛnɛ kendana l’ɛlɛmbɛ ande wa kokele, ndooko woho wahandakoke ndjala dia ɔlɔlɔ w’ana ande wa la nkɛtɛ. Laasɔ, lokombo lande Jehowa ekɔ leeta latɔlɔmba dia sho mbɔowɔsa oko Shɛso koleki tshɛ. (Jakɔba 1:17) Mɔsɛ ndo ase Isariyɛlɛ tshɛ waki la kɔlamelo kotshimbatshimba dia mbeya dia Jehowa mbɔtɔnɛka mɛtɛ la kitshimudi ya lokombo lande. La diambo tshɛ, vɔ wakɛnyi woho wakayala Nzambi Owandji w’Alembe wahadjama anya, Onto laheme diangɔ tshɛ diakatongama, Ombidji w’ɛlɛmbɛ woleki tshɛ, Shushi, Otshudi, Ombishi wa mbo ya ndɛ ndo w’ashi wa nnɔ ndo Okokedi w’ahɔndɔ la sabata yawɔ, ndo akambo akina nto efula.

12. Ngande wakatshikitana dionga diaki la Farawɔ otsha le Jehowa la nɛ diaki la Mɔsɛ?

12 Tambɛna woho wakewoya Nzambi lokombo lande hita, woho wakandasha kitshimudi ya lɔ, ndo wakandɛnya dia Nde mɛtɛ kokaka la lokombo lɔsɔ. Aha la taamu, Nzambi nangaka dia sho mboweya. Onde sho lawɔ nangaka nsala dikambo sɔ? Mɔsɛ akalange mbeya Nzambi. Nsaki kɛsɔ kakonge wolo efula polo lo tɔ monga la shɛngiya lo lɔsɛnɔ la Mɔsɛ l’otondo ndo tɔ kakaleke mboosukanya la She lele l’olongo. (Walelo 12:6-8; Hɛbɛru 11:27) Lonyangu ko, anto yema tshitshɛ tsho wakasɛnaka lo nshi ya Mɔsɛ mbaki la nsaki ka ngasɔ. Etena kakate Mɔsɛ lokombo la Jehowa la ntondo ka Farawɔ, nkumekanga k’Edjibito ka lotamanya kɛsɔ akakadimola la diɔnyɔ tshɛ ate: “Akɔna ele Jehowa?” (Etombelo 5:2) Farawɔ konanga mbeya akambo efula lo kɛnɛ kendana la Jehowa. Koko, nde akɔnyɔla Nzambi k’Isariyɛlɛ lo mbɔsa dia nde bu ohomba kana ekɔ onto l’anyanya. Dionga dia ngasɔ mɛnamaka efula ɛlɔ kɛnɛ. Diɔ shimbaka anto dia vɔ mbeya dikambo dia mɛtɛ dioleki tshɛ ohomba ɔnɛ: Jehowa mbele Nkum’Olongo.

Nkum’Olongo, Nkumadiɔndjɔ Jehowa

13, 14. a) Lande na kele Jehowa la waa titrɛ efula lo Bible, ndo naa mɔtshi l’atei ayɔ? (Enda kiombo ya lo lɛkɛ 16.) b) Lande na kele paka Jehowa ndamɛ oto mbakoka mbelamɛ ɔnɛ: “Nkum’Olongo Nkumadiɔndjɔ”?

13 Lo menda dikoka dia wolo diele lande dia ndjaekesanyiya, Jehowa kokaka mɛtɛ monga la waa titrɛ efula l’Afundelo. Koko, titrɛ shɔ hayɔshi dihole diele la lokombo lande hita, koko yɔ ndekaka mbolilembetshiya. Ɛnyɛlɔ, nde mbelamɛka ɔnɛ: “Nkum’Olongo Nkumadiɔndjɔ Jehowa.” (2 Samuɛlɛ 7:22) Titrɛ ka lokumu kɛsɔ, katanema nkama ya mbala lo Bible tɛnyaka dihole diele la Jehowa. Ndamɛ onto mbele la lotshungɔ la monga Owandji w’andja w’otondo. Tende lande na kediɔ ngasɔ.

14 Jehowa ndamɛ oto mbele Otungi. Ɛnyɛlɔ 4:11 mbutaka ɔnɛ: “Wɛ Jehowa Nzambi kaso, wɛ kasungana nongola lotombo, kɛnɛmɔ ndo wolo, nɛ dia wɛ kakatonge diangɔ tshɛ, ndo oma lo lolango layɛ mbakadionge ndo mbakadiatongama.” Ndooko onto okina lakoka ɛtɛkɛta wa lotombo ɛsɔ tɛkɛtama lo dikambo diande. Oseka ɛngɔ tshɛ kele l’andja kakatongama oma le Jehowa! Aha la taamu, Jehowa mbasungana nongola lotombo, wolo, ndo nɛmɔ oko wende Nkum’Olongo ndo Otungi wa diangɔ tshɛ.

15. Lande na kelamɛ Jehowa ɔnɛ: “Nkumekanga ka pondjo”?

15 Titrɛ kekina kasungana paka la Jehowa oto ko, “Nkumekanga ka pondjo.” (1 Timɔte 1:17; Ɛnyɛlɔ 15:3) Kakɔna kalembetshiya dui sɔ? Kaanga mbele dikambo sɔ diekɔ wolo dia manema fundo lo timba taso, Jehowa ekɔ onto la pondjo, mbut’ate l’aha l’etatelo ndo l’ekomelo. Osambo 90:2 mbutaka ɔnɛ: “Oma ko mɔmbɔkɔmbɔla ndo pondjo pondjo, wɛ kele Nzambi.” Jehowa komonga l’etatelo; nde okongaka. Diakɔ dielamɛnde mɛtɛ ɔnɛ: “Tango Andja” nɛ dia nde okongaka oma ko mɔmbɔkɔmbɔla la ntondo k’oseka onto tshɛ kana k’ɛngɔ tshɛ ka l’andja monga! (Danyɛlɛ 7:9, 13, 22) Laasɔ, akɔna akoka mɛtɛ mbidja taamu lo lotshungɔ lele lande la monga Nkum’Olongo Nkumadiɔndjɔ?

16, 17. a) Lande na kahatakoke mɛna Jehowa, ndo bonde kele dikambo sɔ hadiotambiya? b) Lo yoho yakɔna yele Jehowa onto la mɛtɛ loleki ɛngɔ tshɛ kakokaso mɛna la washo kana munanda?

16 Koko anto efula mɔnyɔlaka lotshungɔ lele lande lɔsɔ oko wakɔnyɔla Farawɔ. Ekɔ ngasɔ nɛ dia anto wele bu kokele ndekaka mbetawɔ kɛnɛ kakokawɔ mɛna la washo. Sho hatokoke mɛna Nkum’Olongo Nkumadiɔndjɔ nɛ dia nde ekɔ la demba dia lo nyuma diahɛnama la washo w’anto. (Joani 4:24) Ndo nto, naka onto lele la demba la dikila memala la ntondo ka Jehowa, kete mbeyaka monga wolo dia nde ntshikala la lɔsɛnɔ. Jehowa ndamɛ akatɛ Mɔsɛ ate: “Wɛ hakoke mɛna elungi kami, nɛ dia ndooko onto lakoka mɛnami ko nde ntshikala la lɔsɛnɔ.”​—Etombelo 33:20; Joani 1:18.

17 Dikambo sɔ hadiokoke taambiya. Mɔsɛ akɛnyi paka yema tshitshɛ tsho ya lotombo la Nzambi ondo lo tshimbo y’ondjelo, koko elungi kande “kakatondja esase” lo tshanda mɔtshi. Ase Isariyɛlɛ wakoke wɔma dia menda elungi ka Mɔsɛ. (Etombelo 33:21-23; 34:5-7, 29, 30) Laasɔ, onto akɔna akoka menda Nkum’Olongo Nkumadiɔndjɔ lo lotombo lande tshɛ na? Onde kɛsɔ mɛnyaka dia nde bu onto la mɛtɛ lakokaso mɛna ndo munanda? Ndooko nɛ dia sho mbetawɔka mɛtɛ ka eongelo ka diangɔ efula diahatakoke mɛna la washo, ɛnyɛlɔ oko lɔpɛpɛ, asuku w’atɔtɔ wɛmba awui watɛkɛtama l’aradiyo, kana tokanyi. Ndo nto, Jehowa hatshikitana, oyadi kanga miliyara y’ɛnɔnyi yaheyama mbadia yeta hayootshikitanya! Lo yoho shɔ mbele nde ekɔ onto la mɛtɛ loleki ndo ɛngɔ tshɛ kakokaso munanda kana mɛna la washo, nɛ dia diangɔ diɛnama la washo tshundaka ndo ndanaka. (Mateo 6:19) Onde laasɔ sho koka mbuta dia Nzambi ekɔ wolo ɔmɔtshi wahɛnama ndo waheyama ɔtɛ l’ekolo kana dikambo dimɔtshi di’ehekesa diakatombe Ntondo?

Nzambi kele la lonto

18. Ɛnɛlɔ kakɔna kakawɛnya Ɛzɛkiyɛlɛ, ndo dungi nɛi dia “ditongami diasɛna” diaki suke la Jehowa ɛnyadiɔ?

18 Kaanga mbahatakoke mɛna Nzambi, sho tanaka avɛsa w’ohomba efula lo Bible watokimanyiya dia monga la kanyi lo kɛnɛ keta l’olongo. Tshapita ya ntondo ya dibuku di’Ɛzɛkiyɛlɛ ekɔ ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi. Wakɛnya Ɛzɛkiyɛlɛ ɛnɛlɔ k’etenyi ka l’olongo k’okongamelo wa Jehowa wa l’olongo, wakandɛnyi oko pusupusu ka woke efula lo loowa. Elembetshiyelo washama lo dikambo dia ditongami dia lo nyuma diele la wolo efula diodingi Jehowa ekɔ dikambo dia diambo efula. (Ɛzɛkiyɛlɛ 1:4-10) “Ditongami diasɛna” diekɔ suke la Jehowa, ndo ɛnamelo kadiɔ tetshaka dikambo dimɔtshi di’ohomba efula lo kɛnɛ kendana la Nzambi kakambɛwɔ. Etongami tshɛ kaki la dungi nɛi, elungi ka ngɔmbɛ, ka ntambwɛ, ka mpongo, ndo k’onto. Dungi sɔ mɛnyaka waonga anɛi woleki weke wohikami lonto la Jehowa.​—Ɛnyɛlɔ 4:6-8, 10.

19. Dionga diakɔna diɛnya a) elungi ka ngɔmbɛ? b) elungi ka ntambwɛ? c) elungi ka mpongo? d) elungi k’onto?

19 Bible tɛkɛtaka mbala efula dikambo dia ngɔmbɛ dia mɛnya wolo, nɛ dia ngɔmbɛ ekɔ nyama kele la nkudu efula. Ntambwɛ lo wedi atɔ, mɛnyaka losembwe, nɛ dia losembwe la mɛtɛ nɔmbaka dihonga, ndo dionga sɔ ndeka mɛnama le ntambwɛ. Mpongo mbeyamaka oko fudu kele la washo wa wolo wokimanyiya dia mɛna oyadi tangangɔ ta totshitshɛ kaanga lo nkama ya mɛtrɛ. Laasɔ, elungi ka mpongo mɛnyaka mɛtɛ lomba la Nzambi lɛna akambo etale. Ko elungi k’onto ɛnyatɔ na? Oko wakatongama onto l’efanelo ka Nzambi, paka ndamɛ oto mbele la dikoka dia kɛnɛmɔla dionga dia Nzambi dioleki woke, mbuta ate ngandji. (Etatelo 1:26) Woho watɛkɛta Afundelo mbala la mbala dia mɛnya weho ɛnɛi wa lonto laki Jehowa (wolo, losembwe, lomba ndo ngandji) konyaka dia waonga asɔ mbelamɛ ɔnɛ waonga woleki weke wa Nzambi.

20. Onde sho koka mboka wɔma ɔnɛ lonto laki Nzambi mbeyaka ntshikitana, ko lande na kakadimolayɛ ngasɔ?

20 Lo menda nunu di’ɛnɔnyi diakafundama awui wendana la Nzambi lo Bible, onde sho koka mboka wɔma ɔnɛ Nzambi mbeyaka ntshikitana? Ndooko nɛ dia lonto la Nzambi hatshikitana. Nde totɛka ɔnɛ: “Dimi kele Jehowa; dimi haatshikitana.” (Malaki 3:6) Jehowa kema onto latshikitana; nde ndjaekesanyiyaka la dikambo tshɛ oko Ombutshi w’oshika, lo kɛnɛmɔla waonga wendana la lonto lande lo yoho yahombama la ntondo ka dikambo tshɛ. Nde kambaka la waonga wa lo lonto lande wɔtɔnɛ la dikambo diotumbi. Ngandji mbele dionga dioleki tshɛ lo waonga anɛi wa Nzambi ndo diɔ mongaka l’oseka dikambo tshɛ diasala Nzambi. Nde kambaka la wolo ande, losembwe, ndo la lomba lo yoho yoludi la ngandji. Diakɔ diele, Bible mbutaka dikambo dimɔtshi dia diambo lo kɛnɛ kendana la Nzambi ndo la dionga diande sɔ ɔnɛ: “Nzambi ekɔ ngandji.” (1 Joani 4:8) Lembetɛ dia Bible hate ɔnɛ Nzambi ekɔ la ngandji kana ɔnɛ Nzambi mbokanaka ngandji. Koko tɔ mbutaka ɔnɛ Nzambi ekɔ ngandji. Ngandji mbatshutshuya Nzambi dia nsala kɛnɛ tshɛ kasalande, nɛ dia ndamɛ mbele tshondo ya ngandji.

“Nyende ɔnɛ kele Nzambi kaso!”

21. Eshikikelo kakɔna kayonga laso lam’ayotoleka mbeya waonga wa Jehowa?

21 Onde wɛ atɛnaka ɔna ɔmɔtshi atshumɛ asekande she lohita ndo awatɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la yema y’ofunu ɔnɛ: “Ɔnɛ mbele papa kami”? Atɛmɔdi wa Nzambi wekɔ l’ɛkɔkɔ tshɛ wa ndjaoka woho ɔsɔ lo dikambo dia Jehowa. Bible akatɛkɛta dikambo di’etena kayota anto wele la kɔlamelo vate: “Nyende ɔnɛ kele Nzambi kaso!” (Isaya 25:8, 9) Lo yɛdikɔ yayoyoleka mbeya waonga wa Jehowa, mbayoyoleka ndo ndjaashikikɛ dia nde ekɔ mɛtɛ Shɛso koleki.

22, 23. Woho akɔna wɛnya Bible Shɛso lele l’olongo, ndo ngande weyaso dia nde nangaka dia sho ndjasukanya la nde?

22 Nzambi bu Shɛso kahadje anto yimba, kana kele etale kaanga mbetsha waa filozofɛ, kana ase ɛtɛmwɛlɔ ɛmɔtshi awui wa wolo wolo dikambo sɔ. Otonga wolo sho ndjasukanya la Nzambi kahadje anto yimba ka ngasɔ, ndo aha yoho shɔ mbɛnya Bible woho wele Shɛso lele l’olongo. Koko, tɔ mbetaka Nzambi ɔnɛ: “Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ.” (1 Timɔte 1:11) Wolo ndo ngandji mɛnamaka lo ditshelo diande. Etena kakahindola ditongami diande diele la lomba ɛlɛmbɛ wakandawasha dikambo di’ɔlɔlɔ awɔ, sho mbadiaka ɔnɛ: “Otema ande waki la lɔkɔnyɔ.” (Etatelo 6:6; Osambo 78:41) Koko etena kasalaso akambo la lomba lo ndjela Ɔtɛkɛta ande, sho ‘ngɛnyangɛnyaka otema ande.’​—Tokedi 27:11.

23 Shɛso nangaka dia sho ndjasukanya la nde. Ɔtɛkɛta ande mbutaka: “Dia vɔ nyanga Nzambi, watamamba dia mbotana, kaanga mbele lo mɛtɛ nde bu etale oma le ɔmɔmɔ la l’atei aso.” (Etsha 17:27) Laasɔ, ngande wakoka onto k’onto ndjasukanya la Nkum’Olongo Nkumadiɔndjɔ?

Titrɛ mɔtshi yaki Jehowa

  • Kanga-Wolo-Tshɛ. Wolo wele lande bu l’elelo, vɔ hawodjama anya.​—Ɛnyɛlɔ 15:3.

  • Shɛso. Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ tshɛ, mbidja ndo lɔsɛnɔ la pondjo, nde ekɔ la ngandji kele oko k’ombutshi otsha le ekambi ande.​—Tokedi 27:11; Joani 5:21.

  • Ombetsha wa Woke. Nde kele ombetsha woleki lomba tshɛ, ndo le nde mbahombaso nyanga alako ndo wetshelo.​—Isaya 30:20; 48:17.

  • Dive. Nde hatshikitana, nde ekɔ eshamelo k’oshika.​—Ehwelo k’Ɛlɛmbɛ 32:4.

  • Olami. Nde nɔmbɔlaka ndo kokɛka ekambi ande oko olami w’ɛkɔkɔ, ndo mbashaka diangɔ dia ndɛ dia lo nyuma.​—Osambo 23:1.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto