ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • es25 kpashi. 98-108
  • Octobre

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Octobre
  • Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2025
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • Zangagbe 1er Octobre
  • Labishigbe 2 octobre
  • Xɔsuzangbe 3 octobre
  • Zozangbe 4 octobre
  • Kwɛshilagbe 5 octobre
  • Tɛnigbe 6 Octobre
  • Tanatagbe 7 octobre
  • Zangagbe 8 octobre
  • Labishigbe 9 octobre
  • Xɔsuzangbe 10 octobre
  • Zozangbe 11 octobre
  • Kwɛshilagbe 12 octobre
  • Tɛnigbe 13 octobre
  • Tanatagbe 14 octobre
  • Zangagbe 15 octobre
  • Labishigbe 16 octobre
  • Xɔsuzangbe 17 octobre
  • Zozangbe 18 octobre
  • Kwɛshilagbe 19 octobre
  • Tɛnigbe 20 octobre
  • Tanatagbe 21 octobre
  • Zangagbe 22 octobre
  • Labishigbe 23 octobre
  • Xɔsuzangbe 24 octobre
  • Zozangbe 25 octobre
  • Kwɛshilagbe 26 octobre
  • Tɛnigbe 27 octobre
  • Tanatagbe 28 octobre
  • Zangagbe 29 octobre
  • Labishigbe 30 octobre
  • Xɔsuzangbe 31 octobre
Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2025
es25 kpashi. 98-108

Octobre

Zangagbe 1er Octobre

Nunya ci yí so jeŋkwi mɛ lɔn . . . yí senɔ tonu.—Ʒaki 3:​17, nwt.

Tonusese gbɔnnɔnu nɔ eo hweɖewonua? Ahan ewa nɔ Efyɔ Davidi nɛ keke edo gbe ɖaɖa nɔ Mawu yí nu mɔ: “Do ŋsɛn anyi gbɔngbɔn yí a le gbesɔsɔ yí a na bubu Eo.” (Eha. 51:12) Davidi lɔn Yehowa. Vɔ de gashiagamɛ yí tonusese nɔnɔ fafɛɖe ni o, ahan ewanɔ nɔ mìwo can nɛ. Nyi yí taɖoɔ? Ŋkɔtɔɔ, mìɖu cinɔ nɔ tonumase. Evetɔ, Satana le agbla ji tɛgbɛɛ mɔ yeadɔ mìafɔn gu do Mawu ji shigbe lé yɛŋtɔ wɛ ɛnɛ. (2 Kor. 11:3) Amɛtɔntɔ, mìle xexe ci mɛ yí egufɔntɔwo sugbɔ le, “gbɔngbɔn vwin lɔ wawa dɔ koɖo amɛ hunnɔ ciwo yí gbe mɔ yewo da bu Mawu o.” (Efe. 2:2) Mìɖo aje agbla yí aɖu nuvɔnwawa gbɔngbɔn ci yí le mì mɛ ji yí agbeje agbla keŋ nɔ Legba koɖo yi xexe lɔ ŋgbeʒin mì ji nɔ mìanyi tonumasetɔwo o. Mìɖo aje agbla yí asenɔ tonu nɔ Yehowa koɖo mɛ ciwo yí esɔ ɖo ŋsɛntɔxuwo. w23.10 6 ¶1

Labishigbe 2 octobre

È gbé vɛn nywitɔ ɖɛ keke je hwe cɛ nu.—Ʒan 2:10.

Nyi mìatɛnŋ akpla so enujiŋ ci Yesu wa yí sɔ eshi sɔ trɔ vɛn mɛɔ? Mìkpla lé mìasɔ mìwoɖekiwo hwenɔ do. Yesu degangan yiɖeki do enujiŋ ci ewa ŋci o; yí degangannɔ yiɖeki gbeɖe do enu ciwo ewanɔ ŋci o. Vɔ éhwenɔ yiɖeki yí sɔnɔ kanfukanfu lɔwo pleŋ nanɔ Edalɔ tɛgbɛɛ. (Ʒan 5:​19, 30; 8:28) Nɔ mìsran Yesu yí sɔ mìwoɖekiwo hwenɔɔ, mìdasɔ enu ciwo mìwanɔ yinɔ go o. Mìdeɖo agangannɔ mìwoɖekiwo o, vɔ Mawu ci yí hun emɔ nɔ mì yí mìsinsin ɛ yí mìakannɔfu. (Ʒer. 9:​23, 24) Mìɖo asɔ kanfukanfu ci eje nɔ sɔ jo ni. Vɔ ɖe, enunywi ci mìatɛnŋ awa nɔ Yehowa tɔ dɛn le mɛɔ? (1 Kor. 1:​26-31) Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwenɔɔ, mìdakannɔfu mìwoɖekiwo do enunywi ciwo mìwanɔ nɔ mɛbuwo ŋci o. Ci mìnya mɔ Yehowa kpɔnɔ enu ciwo mìwanɔ yí wojɔnɔ ji niɔ, esun nɔ mì xoxo. (Sɔ sɔ koɖo Matie 6:​2-4; Ebre. 13:16) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, nɔ mìsran Yesu yí sɔ mìwoɖekiwo hwenɔɔ, mìwo nu ajɔ ji nɔ Yehowa.—1 Piɛ 5:6. w23.04 4 ¶9; 5 ¶11-12

Xɔsuzangbe 3 octobre

Amɛ ɖe ŋgbe ji mɔ yetɔɖekɛ yí a nyɔ o, vɔ, amɛ ɖeka ɖeka le bu tamɛ kpɔ so yi kpena tɔwo nu.—Fili. 2:4.

Gbɔngbɔn kɔkɔɛ na yí apotru Pɔlu do ŋsɛn Kristotɔwo mɔ wo le bunɔ tamɛ kpɔ so mɛbuwo nyɔnawo nu. Lé mìatɛnŋ awa do nukplamu ŋtɔ́ ji le bɔbɔwo doɔ? Mìɖo aɖonɔ ŋwi mɔ shigbe mìwo nɛɔ, mɛbuwo can jijiɛ mɔ yewoana ɖoŋciwo hɛnnɛ. Kpɔ enu lɔwo to emɔ cɛ ji. Nɔ èkankɔ seŋ koɖo ao kpenawo ɖe, àji mɔ yeɖekɛ yí axokɔ nuxu keke wowodagbekpɔ eɖe anua? Kankandoji li mɔ danyi ahan o. Àji mɔ wowo can wo le xonɔ nuxu do seŋkankan lɔ mɛ hɛnnɛ. Ahanke le bɔbɔwoɔ, mìji mɔ mìana emɔ amɛ sugbɔ nɔ woaɖo enyɔ ŋci nɛ. Eyi taɖo emɔ nywi ɖeka ci ji mìatɛnŋ ato yí ado ŋsɛn lanmɛ nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo yí nyi mɔ, mìana emɔ wo nɔ woaxo nuxu so wowo xɔse nu. (1 Kor. 10:24) Na nɔ ao ɖoŋciwo anɔnɔ kleŋ nɔ gamɛ akpɔtɔ ali keŋ nɔ amɛ sugbɔ ana ɖoŋciwo. Nɔ èna ɖoŋci ciwo yí le kleŋ can ɔ, ŋgbexo nuxu so susu sugbɔ nu o. Nɔ èxo nuxu so enu ciwo pleŋ yí le mamamɛ lɔ mɛ nuɔ, mɛbuwo dagbekpɔ enyɔ ɖe yí anu o. w23.04 22-23 ¶11-13

Zozangbe 4 octobre

Eŋɛnywi lɔ tamɛ yí ŋwa enu cɛwo pleŋ do [keŋ atɛnŋ anui nɔ mɛbuwo].—1 Kor. 9:23.

Mìɖo aɖo ŋwi mɔ yɛ le veviɖe mɔ mìɖo akpɔtɔ akpenɔdo mɛbuwo nu vevitɔ to kunuɖeɖedɔ lɔ ji. Mìɖo awa nu le dredrenu le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Mɛ ciwo mìdonɔ go le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ ɖo jixɔse koɖo adɛn vovovowo yí gbeso akɔta hamɛhamɛwo mɛ. Apotru Pɔlu trɔnɔdo nɔnɔmɛ vovovowo nu yí mìatɛnŋ akpla nu so yi kpɔwɛ mɛ. Yesu ɖo apotru Pɔlu yí enyi “amɛdɔdɔ . . . nɔ amɛmanyiʒuifuwo.” (Rɔm. 11:13) Eyi apotru Pɔlu ɖe kunu nɔ Ʒuifuwo, Grɛkiwo, amɛyisukluwo, agbledetɔwo, egawo koɖo efyɔwo. Nɔ enyɔ ciwo Pɔlu nukɔ atɛnŋ aɖo ji mɛ nɔ amɛ lɔwo pleŋ ɔ, ésɔ yiɖeki “trɔsun enuwo pleŋ nɔ amɛwo pleŋ.” (1 Kor. 9:​19-22) Élenɔ ŋkuvi do wowo kɔnuwo, ekpla ci woxɔ koɖo wowo jixɔsewo nu yí wanɔ nu esɔnɔ koɖo nu cɛwo. Mìwo can mìatɛnŋ ana mìwo kunuɖeɖedɔ lɔ anyɔ doji nɔ mìwanɔ nu le dredrenu yí tekpɔ yí bunɔ tamɛ kpɔ so lé mìawɛ akpedo mɛ ciwo mìdonɔ go le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ nu. w23.07 23 ¶11-12

Kwɛshilagbe 5 octobre

Axwetɔ dɔwavi Deɖo awa evu o, vɔ ele mɔ anyi amɛfafa nɔ amɛwo pleŋ, anya enukplakpla ɖɛ, aɖu yiɖeki ji nɔ wowa evwin do nu.—2 Tim. 2:24.

Mɛ ci yí fanɔ xomɛ nyi ŋsɛntɔnɔ, denyi kleklitɔnɔ o. Eʒan mɔ woado ŋsɛn gbɔxwe yí aɖu nɔnɔmɛ sɛnŋ ɖe ji. Xomɛfafa nyi “Gbɔngbɔn kɔkwɛ kusɛnsɛn” kpaxwe ɖeka. (Gal. 5:​22, 23) Wozannɔ Grɛki nyɔgbe ci mɛ woɖe mɔ “xomɛfafa” hweɖewonu nɔ woxokɔ nuxu so esɔ gbemɛtɔ ci wona kpla nu. Wona kpla yi yí evafa keŋkeŋ. Ci efa can ɔ, ŋsɛn kpɔtɔ le nu. Lé mìwo agbetɔwo atɛnŋ adasɛ mɔ mìnyi amɛfafawo gan yí sɛnŋ doɔ? Mìdatɛnŋ awa cɛ le mìwoŋtɔwo ŋsɛn mɛ o. Enu ci yí atɛnŋ akpedo mì nu yí nyi mɔ mìabiɔ Yehowa nɔ ana mì yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ ci yí akpedo mì nu mìaɖo nɔnɔmɛ nywi cɛ. Amɛ sugbɔ tɛnŋ kpla lé woawɛ anyi xomɛfafatɔnɔwo. Nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu sugbɔtɔ wa nu koɖo fafa ci amɛwo ji nyɔ le wo nu. Ecɛ na yí mɛbuwo ɖo susu nywi do Yehowa Kunuɖetɔwo nu.—2 Tim. 2:​24, 25. w23.09 15 ¶3

Tɛnigbe 6 Octobre

Evi ci yí ŋ byɔ le anyi kwifan mɛ ke. Tɔhonɔ swɛ nɔ ŋ.—1 Sam. 1:27.

Le ŋtegannukpɔkpɔ jiŋ ɖeka mɛɔ, apotru Ʒan kpɔ mɛgan 24 ɖekawo yí wosɛnkɔ Yehowa le jeŋkwi mɛ. Wokanfu Mawu yí nu mɔ, yije “a xɔ kanfukanfu, bubu nana, koɖo hlɔnhlɔn.” (Enyɔ. 4:​10, 11) Mawudɔla egbejinɔtɔwo can ɖo susu sugbɔ ciwo yí taɖo wokannɔfu Yehowa. Wole jeŋkwi mɛ koɖo Mawu yí vajeshi ɖɛ nywiɖe. Enu ciwo yí ewa na wovajeshi yi nɔnɔmɛwo. Nɔ wokpɔ lé Yehowa le ŋɖe wakɔ doɔ, ena wokannɔfui. (Job 38:​4-7) Mìwo can mìji mɔ mìakannɔfu Yehowa le mìwo gbedodoɖawo mɛ, anunɔ enu ci yí taɖo yi nu jɔ ji nɔ mì ni yí agbenunɔ enu ci yí dɔ mìbuini. Nɔ èhlɛnkɔ Bibla alo èkplɛkɔɔ, tekpɔ akpɔnɔ Yehowa nɔnɔmɛ nywi ciwo yí jɔnɔ ji nɔ eo. (Job 37:23; Rɔm. 11:33) Yi goduɔ, nanu lé èkpɔnɔ nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo do nɔ Yehowa. Mìatɛnŋ agbekannɔfu Yehowa nɔ enu ciwo yí ewanɔ nɔ mì koɖo enu ciwo yí ewanɔ nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo mìwo nɔvinyɔnuwo.—1 Sam. 2:​1, 2. w23.05 3-4 ¶6-7

Tanatagbe 7 octobre

Zɔn do emɔ ci yí a hɛn bubu va nɔ Axwetɔ.—Kol. 1:10.

Le xwe 1919 mɛɔ, Babiloni gangan lɔ degbekpɔ ŋsɛn do Mawu mɛwo ji o. Xwenɔxwe yí “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ” lɔ tɔ edɔ ji yí akplɔ eji nywitɔwo va “Emɔ Kɔkwɛ” lɔ ji nɛ. (Mt. 24:​45-47, nwt; Ezai 35:8) Edɔ ci yí “mɛ ciwo yí dra emɔ lɔ do” vayi wa kpedo mɛ ciwo yí vatɔ emɔ lɔ zɔnzɔn nu yí wokpla nu sugbɔ so Yehowa koɖo enu ciwo edrɔ mɔ yeawa nu. (Elo. 4:18) Wowo nuwanawo sɔ koɖo Yehowa sewo. Yehowa dekpɔkɔ emɔ mɔ ye mɛwo atrɔ wowo nuwanawo pleŋ zeɖeka o, vɔ éna womɛ́ vivivi. Eji ajɔ mì taŋ nɔ mì pleŋ kpe ji yí wakɔ enu ciwo pleŋ ajɔ ji nɔ mìwo Mawu keke asɔyi mavɔ! Gbɔxwe emɔ ɖe akpɔtɔ ale nywiɖeɔ, woɖo adraɛni do. So xwe 1919 ɔ, wodradra “Emɔ Kɔkwɛ” lɔ do keŋ nɔ amɛ sugbɔ atɛnŋ ato le Babiloni gangan lɔ mɛ yí azɔn ji. w23.05 17 ¶15; 19 ¶16

Zangagbe 8 octobre

Ŋ da tashi mí gbeɖe o.—Ebre. 13:5.

Edɔjikpɔha lɔ ŋtɔ nana ekpla yi kpedonutɔwo le Edɔjikpɔgbɛ vovovowo mɛ. Kpedonutɔ cɛwo wakɔ edɔ sugbɔ le Habɔbɔ lɔ mɛ kakayɛ le egbejinɔnɔ mɛ. Wodra wo do daɖɛ nɔ woayi ji akpɔtɔ alekɔ bu nɔ Kristo lɛngbɔviwo. Nɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛkpɛtɛtɔwo yi jeŋkwi mɛ le vɔvɔnu nɔ xaxa gangan lɔɔ, Yehowa mɛ ciwo yí le nyigban lɔ ji akpɔtɔ asinkɔ le egbejinɔnɔ mɛ. Nyɔnɔnwi enyi mɔ le ega hunnɔtɔ́ mɛɔ, jukɔnwo xoxoxu ci yí nyi Gɔgi ci yí so Magɔgi aje mì ji. (Eze. 38:​18-20) Vɔ amɛjijeje ŋtɔ́ anɔ kleŋ yí daje ji o, datɛnŋ ɖote Yehowa mɛwo yí woasin aglo o. Yehowa ahwlɛn wo gan! Ʒan kpɔ Kristo lɛngbɔviwo yí wonyi “agbetɔ sugbɔsugbɔ” le ŋtegannukpɔkpɔ ɖeka mɛ. Wonu nɔ Ʒan mɔ “agbetɔ sugbɔsugbɔ” lɔwo to le “efunkpekpe gangan” lɔ mɛ. (Enyɔ. 7:​9, 14) Kankandoji li mɔ, Yehowa ahwlɛnwo gan! w24.02 5-6 ¶13-14

Labishigbe 9 octobre

Míŋgbe ci gbɔngbɔn lɔ zo o. —1 Tɛs. 5:​19, nwt.

Nyi mìawa yí atɛnŋ axɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔɔ? Mìatɛnŋ ado gbe ɖaɖa yí abiɛ, akpla Mawu Nyɔ lɔ yí awa nu alɔlealɔmɛ koɖo yi habɔbɔ lɔ ci esɔ yi gbɔngbɔn lɔ dadasɛ emɔ nɔ. Nɔ mìwɛkɔ ahan ɔ, adɔ yí mìaɖo “Gbɔngbɔn Kɔkwɛ kusɛnsɛn” lɔ. (Gal. 5:​22, 23) Mɛ ciwo yí mɛ́ le susu koɖo wana mɛ ɖekɛwo yí Mawu nanɔ yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ. Dakpɔtɔ anana mì gbɔngbɔn lɔ nɔ mìɖonɔ susu dɔndɔnwo yí wanɔ do wo ji o. (1 Tɛs. 4:​7, 8) Gbɔxwe mìakpɔtɔ axɔkɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔɔ, mìdeɖo asɔ “Mawu nyɔnuɖɛ sɔ yɔ mɔ enu manyi enu vevi o.” (1 Tɛs. 5:20) Le kpukpui cɛ mɛɔ, Mawu “nyɔnuɖɛ” gɔnmɛ yí nyi eŋɛdu ci yí so Yehowa gbɔ toto gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ ji, enyɔnuɖɛ ciwo yí xo nuxu so Yehowa ŋkeke lɔ koɖo lé mìɖo awa nu kpata le mìwo hwenu can le mɛ. Mìdebuini mɔ Harmagedɔn alo Yehowa ŋkeke lɔ dava le mìwo hwenu o. Ewaɖeɔ, mìkpɔɛni le susu mɛ shigbe mɔ egogo hannɛ keŋ wanɔ enu ciwo yí dɔ mìnɔnɔ “kɔkwɛ ɖe, yí a nyi Mawu mɛwo”.—2 Piɛ. 3:​11, 12. w23.06 12 ¶13-14

Xɔsuzangbe 10 octobre

Bubu nana Tɔhonɔ nyi afɔɖeɖe ŋkɔtɔ ɖaɖa ŋununyanya xɔxɔ gbɔ.—Elo. 9:10.

Ci mìnyi Kristotɔwo ɖe, lé mìɖo awa nu do nɔ mamaɖeɖenuwo vaze le telefonu, tele alo ɔdinatɛɛ ji nɔ mì maɖoŋdonutɔɔ? Mìaɖe ŋkuvi so ji blaŋ. Ale fafɛɖe nɔ mì mɔ mìawɛ ahan nɔ mìɖonɔ ŋwi mɔ exlɔnyinyi ci yí le mìwo koɖo Yehowa gblamɛ yí nyi enuvevitɔ nɔ mì. Vɔ foto ɖewo ciwo yí denyi mamaɖeɖenuwo can atɛnŋ adɔ mìaɖo susu dɔndɔnwo. Nyi yí taɖo mìdakpɔnɔ woɔ? Ðo mìdeji mɔ mìaɖe afɔ ɖe ci yí adɔ mìavayi je gbɔdɔndɔn masɔkoɖosenu ɖe mɛ o. (Mt. 5:​28, 29) David ci yí nyi hamɛmɛshinshin le Thaïlande nu mɔ: “Ŋbiɔnɔ nyɛɖeki se mɔ: ‘Nɔ foto lɔwo denyi mamaɖeɖenuwo can ɖe, ajɔ ji nɔ Yehowa nɔ ŋkpɔkɔ woa?’ Tamɛbubu ahan kpenɔdo ŋnu yí ŋwanɔ nu le nunya mɛ.” Nɔ mìvɔnkɔ mɔ mìdawa ŋɖe ci yí davajɔ ji nɔ Yehowa ɔ, adɔ mìawa nu le nunya mɛ. Vɔnvɔn nɔ Mawu nyi “afɔɖeɖe ŋkɔtɔ ɖaɖa ŋununyanya xɔxɔ gbɔ.” w23.06 23 ¶12-13

Zozangbe 11 octobre

Anyi jukɔn, míyi, míɖo míwo xɔganwo mɛ.—Ezai 26:20.

“Xɔgan lɔwo” tɛnŋ nyi mìwo hamɛwo. Yehowa ɖo egbe mɔ yeaglɔn eta nɔ mì le efunkpekpe gangan lɔ hwenu nɔ mìkpɔtɔ yí sinkɔ doju koɖo mìwo kpena xɔsetɔwo. Eyi taɖo, mìɖo ado egbla aɖo lɔnlɔn sɛnŋ nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo. Taŋfuin eyi mìawa gbɔxwe akpɔ hwlɛngan! “Yehowa zan gangan lɔ” anyi hwenu gbɔnnu ɖeka nɔ amɛwo pleŋ. (Zef. 1:​14, 15, nwt) Dafa do Yehowa mɛwo can o. Vɔ nɔ mìdra do kakacɛɔ, mìatɛnŋ akpe ji anɔ kpuu yí akpedo mɛbuwo nu. Mìado ji le cukaɖa ɖekpokpui ci yí ava mì ji mɛ. Nɔ mìwo kpena xɔsetɔwo kpekpeɛ fun ɔ, mìatɛnŋ awa ci ji mìkpe keŋ akpedo wo nu asɔ dasɛ mɔ mìsenɔ vevi do wo nu yí ana wo ŋci yí ʒan wo. Nɔ mìlɔnnɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwoɔ, adɔ yí mìakpɔtɔ anɔ eju koɖo wo le esɔ mɛ, yí Yehowa asɔ agbe mavɔ cu efɛn nɔ mì le xexe ci mɛ yí mìaŋlɔbe afɔku koɖo efun ciwo mìkpe vayi.—Ezai 65:17. w23.07 7 ¶16-17

Kwɛshilagbe 12 octobre

[Yehowa] a na mí a like, yí A naŋsɛn mí, yí A na mí a le gogwiɖe.—1 Piɛ 5:10.

Mawu Nyɔ lɔ drenɔ egbejinɔtɔwo hweɖewonu mɔ, wonyi ŋsɛntɔnɔwo. Vɔ gaɖewomɛɔ, wovakpɔɛni mɔ ŋsɛn dele yewo nu o. Le kpɔwɛ mɛ, le hweɖekanuɔ, Efyɔ Davidi nu mɔ “enu ɖekpokpwi da tɛnŋ ɖu ŋ ji o,” vɔ hwebunuɔ, énu mɔ “ŋ vɔn yí hunhun.” (Eha. 30:7) Samusɔn nyi ŋsu ɖeka ci yí kpɔnɔ ŋsɛn sugbɔ nɔ Mawu gbɔngbɔn va ji, vɔ édo jeshi mɔ nɔ Yehowa ŋsɛn dele mɛɔ, ye a “gbɔjɔ shigbe amɛ bu ɖekpokpwi ɛnɛ.” (Koj. 14:​5, 6; 16:17) Yehowa yí na ŋsɛn ŋsu egbejinɔtɔ cɛwo taɖo yí wonyi ŋsɛntɔnɔwo. Apotru Pɔlu lɔn do ji mɔ yeʒan ŋsɛn so Yehowa gbɔ. (2 Korɛntitɔwo 12:​9, 10) Pɔlu donɔ go lanmɛsɛn cukaɖawo. (Gal. 4:​13, 14) Gaɖewomɛɔ, egbɔnnɔnu ni mɔ awa enunywi. (Rɔm. 7:​18, 19) Yí hweɖewonu can ɔ, élonɔ nu kpɔ yí vɔnnɔ mɔ ŋɖe tɛnŋ vajɔ do ye ji. (2 Kor. 1:​8, 9) Ele ahan gan, nɔ Pɔlu gbɔjɔɔ, égbekpɔnɔ ŋsɛn. Lé ekpɔnɔ ŋsɛn doɔ? Yehowa nanɔ Pɔlu ŋsɛn ci yí hwe di. Éwɛ yí Pɔlu nyinɔ ŋsɛntɔnɔ. w23.10 12 ¶1-2

Tɛnigbe 13 octobre

Yehowa kpɔnɔ ji mɛ nɔ amɛ. —1 Sam. 16:​7, nwt.

Nɔ mìkpɔɛni hweɖewonu mɔ mìdele boɖenu o, keŋ le agbla jekɔ mɔ susu ŋtɔ́ aso le tamɛ nɔ mìɔ, mìatɛnŋ aɖo ŋwi mɔ Yehowa ŋtɔ yí dɔn mì va yiɖeki gbɔ. (Ʒan 6:44) Ékpɔnɔ jijɔ nywi ciwo mìɖo, ciwo mìwoŋtɔwo detɛnŋ kpɔnɔ kpetii o, yí ejeshi mɛ ci ŋmɛ mìnyi le ji mɛ. (2 Kro. 6:30) Eyi taɖo, nɔ émɔ mìwo le veviɖe nɔ yeɔ, mìatɛnŋ akando ji. (1 Ʒan 3:​19, 20) Gbɔxwe mìavakpla nyɔnɔnwi lɔɔ, mɛɖewo le mì mɛ yí wa ŋɖewo vayi ciwo yí na mìdonɔ ehwɛ mìwoɖekiwo. (1 Piɛ 4:3) Kristotɔ egbejinɔtɔwo can tɛnŋ le egbla dokɔ koɖo wowo gbɔjɔgbɔjɔwo. Ao ji dodoɔ ehwɛ eoa? Nɔ enyi ahan yɔ nɛɔ, nya mɔ ewa ahan nɔ Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔwo can vayi. Le kpɔwɛ mɛ, apotru Pɔlu kpɔɛ mɔ ye nu sadɔnu nɔ éɖo ŋwi afɛn ciwo ewa vayi. (Rɔm. 7:24) Vɔ apotru Pɔlu trɔ ji mɛ so yi nuvɔnwo mɛ keŋ yí wa ʒinʒindoshimɛ. Éle ahan gan, éyɔ yiɖeki mɔ yenyi “amɛhwɛhwɛtɔ le amɛdɔdɔ lɔwo domɛ” yí gbenyi “Agɔjetɔ gantɔ.”—1 Kor. 15:9; 1 Tim. 1:15. w24.03 27 ¶5-6

Tanatagbe 14 octobre

Wogbe Yehowa xwe lɔ ɖɛ. —2 Kro. 24:​18, nwt.

Enu ɖeka ci mìatɛnŋ akpla le gbeta dɔndɔn ci Efyɔ Ʒoasi sɔ mɛ yí nyi mɔ mìɖo aje xlɔ koɖo mɛ ciwo yí adɔ mìawanɔ nunywi, exlɔ ciwo yí lɔn Yehowa yí ji mɔ yewoawɛ nɔ eji ajɔɛ. De mìwo koɖo mɛ ciwo yí le xwe mɛ ɖekɛ mìadonɔ ha koɖo o. Ðo ŋwi mɔ, Ʒoasi nyi vihwɛ nɔ yi xlɔ Yoyada. Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Anyi xlɔwo kpenɔdo ŋnu nɔ xɔse ci ŋɖo do Yehowa nu asɛnkɔŋ dojia? Wodonɔ ŋsɛnŋ mɔ nyɛ le nɔ agbe asɔ koɖo Mawu sewoa? Woxonɔ nuxu so Yehowa koɖo nyɔnɔnwi lɔ nua? Wowanɔ do Mawu sewo jia? Nɔ ŋwa afɛn ɖe, taŋfuin enyɔ ci naji mɔ wo le nu nɔŋ yí wonunɔa alo wogbenɔ dɔn yí gbenɔ nɔŋ a?’ (Elo. 27:​5, 6, 17) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, nɔ ao xlɔwo delɔn Yehowa ɔ, tashi wo. Vɔ nɔ wolɔn Yehowa ɔ, le do wo nu, woakpenɔdo eo nu gashiagamɛ.—Elo. 13:20. w23.09 9-10 ¶6-7

Zangagbe 15 octobre

Enyɛ yí nyi Alufa koɖo Omega. —Enyɔ. 1:8.

Grɛki wemakwi ŋkɔtɔ yí nyi Alufa lɔ, yí Omɛga nyi vɔxutɔ. Ci Yehowa mɔ yenyi “Alufa koɖo Omɛga” ɔ, nu enunuɔ mɔ nɔ yetɔ ŋɖe wawaɔ, yewɛni keke yí ayi vɔvɔnu. Hwenu yí Yehowa wa Adamu koɖo Ɛva ɔ, énu nɔ wo mɔ: “Mí a ji evi sugbɔ, mí a ɖɔ nyigban ji yí a sun ji. (Gɔnm. 1:28) Ele shigbe mɔ hwenɔnuɔ, Yehowa nu mɔ “Alufa” hannɛ. Énu edro yitɔ yi mɛ kɔ petii. Adamu koɖo Ɛva jijimɛvi ciwo yí nyi amɛkpekpewo aɖɔ nyigban lɔ ji yí awɛ yí atrɔ Paradiso. Nɔ evanyi ahan le esɔ mɛɔ, anyi Yehowa anu mɔ “Omɛga.” Ci Yehowa wa enushanu ci yí le “jeŋkwi mɛ koɖo nyigban ji” ɖegbɔɔ, énu nyɔ ɖeka ci yí dasɛ mɔ edro yitɔ lɔ avamɛ dandandan. Éɖo kpe yi ji mɔ yeawɛ keke edro ci yeɖo do agbetɔwo koɖo nyigban lɔ nu anyi wawa. Avamɛ keŋkeŋ le vɔvɔnu nɔ ŋkeke amadrɛtɔ lɔ. .—Gɔnm. 2:​1-3. w23.11 5 ¶13-14

Labishigbe 16 octobre

Mí dra emɔ do le zogbeji nɔ Tɔhonɔ! Mí ɖe emɔ do zogbeji gbɔ nɔ mìwo Mawu!—Ezai 40:3.

Soso le Babiloni ayi Izraɛli axɔ wu wleci amɛnɛ, vɔ Yehowa ɖo gbe mɔ yeaɖe emɔxenu ɖeshiaɖe ci yí adɔ emɔ lɔ zɔnzɔn agbɔnnu so le emɔ lɔ ji. Ʒuifu egbejinɔtɔwo nya mɔ, nyɔna ciwo yí yewoakpɔ nɔ yewotrɔ yi Izraɛli asugbɔ wu enu ciwo yewoasɔ sa vɔn. Shicu gangantɔ ci woaxɔ yí nyi mɔ, woatrɔ atɔ Mawu sɛnsɛn nywiɖe. Wodecu gbedoxɔ ɖe le Babiloni, nɔ Yehowa sɛnsɛn o. Vɔnsakpe ɖe deli yí Izraɛliviwo atɛnŋ asa vɔn le ji shigbe lé Moizi Se lɔ nui nɛ o. Gbesɔ kpe niɔ, avɔnsatɔ ciwo yí asa vɔn lɔwo can deli o. Nɛnɛke mɛ ciwo yí sɛnkɔ hojuwo sugbɔ wu mɛ ciwo yí sɛnkɔ Yehowa yí wakɔ do yi sewo ji. Eyi taɖo Ʒuifu ciwo yí ayi kotokun nɛniɖe jijiɛ veviɖe mɔ yewoatrɔ ayi axwe keŋ aɖo sɛnsɛn mɛmi lɔ. w23.05 14-15 ¶3-4

Xɔsuzangbe 17 octobre

Mí nɔ agbe shigbe klɛnklɛn viwo ɛnɛ.—Efe. 5:8.

Mìʒan Mawu gbɔngbɔn lɔ kpekpedonu keŋ gbɔxwe atɛnŋ anɔ agbe “shigbe klɛnklɛnmɛviwo ɛnɛ.” Nyi yí taɖoɔ? Ðo egbla koɖo ekɔn enyi gbɔxwe woakpɔtɔ anɔ mɛmiɖe le xexe dɔndɔn cɛ mɛ. (1 Tɛs. 4:​3-5, 7, 8) Gbɔngbɔn kɔkwɛ atɛnŋ akpedo mì nu mìaɖu xexe lɔ susu ji. Eɖewo yí nyi xexemɛnunya koɖo susu ciwo yí trɔkpe lé Mawu bunɔ nuwo do. Gbɔngbɔn kɔkwɛ lɔ atɛnŋ agbekpedo mì nu mìawanɔ “enunywi hamɛhamɛ koɖo enujɔjɔɛ wawa koɖo nyɔnɔnwi.” (Efe. 5:9) Emɔ ɖeka ci ji mìato axɔ gbɔngbɔn kɔkwɛ yí nyi mɔ mìadonɔ egbe ɖaɖa yí abiɔɛni. Yesu nu mɔ Yehowa ana “gbɔngbɔn kɔkwɛ amɛ ci yí [biɔbiɔɛ].” (Luiki 11:13) Mìgbexɔnɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkwɛ lɔ hɛnnɛ nɔ mìkanfukɔ Yehowa le Kristotɔwo bɔbɔwo mɛ. (Efe. 5:​19, 20) Enunywi ciwo gbɔngbɔn kɔkwɛ lɔ wanɔ nɔ mì akpedo mì nu mìanɔ agbe ci yí akpe nɔ Mawu. w24.03 23-24 ¶13-15

Zozangbe 18 octobre

Mí byɔ nɔ wo a na mí. Mí ji enu kpɔ nɔ mí a kpɔɛ, yí mí xo ehɔn nɔ wo a hwin nɔ mí.—Luiki 11:9.

Èkpɔɛ mɔ ele mɔ yeɖo agbɔnnɔ eji ɖɛ wua? Nɔ enyi ahan ɔ, do gbe ɖaɖa so nu. Jigbɔnɖɛxɔxɔ nyi akpaxwe ɖeka nɔ gbɔngbɔn kusɛnsɛn lɔ. (Gal. 5:​22, 23) Eyi taɖo mìatɛnŋ ado gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí abiɔ yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ nɔ akpedo mì nu mìaɖo gbɔngbɔn kusɛnsɛn cɛ. Nɔ mìdo go cukaɖa ɖe ci yí te jigbɔnɖɛxɔxɔ mìwotɔ kpɔɔ, ‘mìkpɔtɔ yí biɔnɔ’ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ nɔ akpedo mì nu mìado ʒinxo. (Luiki 11:13) Mìatɛnŋ agbedo gbe ɖaɖa yí abiɔ Yehowa mɔ yi le kpedo mì nu mìakpɔ nu lɔwo shigbe lé ekpɔkpɔ wo do nɛ. Nɔ mìdo gbe ɖaɖa ɖegbɔɔ, mìɖo awa ci ji mìkpe yí akpɔtɔ axɔnɔ jigbɔnɖɛ gbeɖeka duu. Nɔ mìkpɔtɔ yí donɔ gbe ɖaɖa keŋ biɔnɔ jigbɔnɖɛxɔxɔ yí tekpɔ yí xɔnɔ jigbɔnɖɛɔ, Yehowa akpedo mì nu mìavagbɔnnɔ ji ɖɛ sɔwu nɔ mìdetɛnŋ wɛni ahan sa can. Tamɛbubukpɔ so Bibla mɛ kpɔwɛwo nu akpedo eo nu hɛnnɛ. Bibla xo nuxu so amɛ sugbɔ ciwo yí gbɔn ji ɖɛ nu. Nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ so mɛ ŋtɔ́wo kpɔwɛwo nuɔ, mìakpla lé mìawɛ yí adonɔ ʒinxo. w23.08 22 ¶10-11

Kwɛshilagbe 19 octobre

Da eɖɔ lɔ a lé kpaviwo.—Luiki 5:4.

Yesu na kankandoji apotru Piɛ mɔ Yehowa akpedo nu. Ci Yesu fɔn so ku goduɔ, éwa enujiŋ ɖeka yí Piɛ koɖo apotru kpɛtɛwo lé kpaviwo. (Ʒan 21:​4-6) Eze gbawlɛ mɔ enujiŋ cɛ na kankandoji Piɛ mɔ Yehowa akpɔ ŋcilanmɛ ʒan yitɔwo gbɔ fafɛɖe. Taŋfuin ecɛ adɔ apotru lɔ aɖo ŋwi enyɔ ci Yesu nu mɔ Yehowa ado alɔ mɛ ciwo yí ji yi ‘Fyɔju mɛ kpɔ do ŋkɔ’ nu. (Mt. 6:33) Eyi taɖo Piɛ sɔ kunuɖeɖedɔ lɔ ɖo ŋkɔ nɔ kpavileledɔ lɔ. Éɖe kunu koɖo edɔngbegbe le Pantekoti 33 K.H., yí kpedo amɛ kotokun nɛniɖe nu yí woxɔ eŋɛnywi lɔ. (Edɔ. 2:​14, 37-41) Yi goduɔ, ékpedo Samaritɔwo koɖo Amɛmanyiʒuifuwo nu yí woxɔ Kristo ji se. (Edɔ. 8:​14-17; 10:​44-48) Yehowa zan Piɛ le emɔ jiŋ ji yí sɔ hɛn amɛ vovovowo va yi hamɛ lɔ mɛ. w23.09 20 ¶1; 23 ¶11

Tɛnigbe 20 octobre

Mí ɖo a ɖe yi gɔnmɛ nɔ ŋ. Nɔ́ mí dewa enu hunnɔwoɔ, na dɔ yí wo a ja mí wliwliwli.—Dan. 2:5.

Le xwe ve godu nɔ hwenu yí Babilonitɔwo gban Ʒerusalɛmu ɔ, Babiloni Fyɔ Nabukodonosɔ ku edrɔ do vɔnvɔn nɔ amɛ ɖeka ci mɛ ekpɔ enumɛmɛ gangan ɖeka le. Ékan adan mɔ yeawu nunyatɔwo pleŋ ciwo mɛ Daniɛli can le, nɔ wodenu drɔ lɔ nɔ ye yí gbeɖe gɔnmɛ ni nɔ ye o. (Dan. 2:​3-5) Daniɛli ɖo awa nu blaŋ nɔ denyi ahan ɔ, amɛ sugbɔ aku. Daniɛli biɔ “efyɔ lɔ mɔ yi le na eye gamɛ sugbɔ. Eyi, [yea] nu nɔ efyɔ enu ci yí kudo gɔnmɛsese nɔ edrɔ lɔ nu.” (Dan. 2:16) Ecɛ dasɛ mɔ Daniɛli nyi dɔngbetɔ yí gbeɖo xɔse. Wodeŋwlɛ do fiɖe mɔ Daniɛli dre edrɔwo mɛ vayi o. Ébiɔ yi xlɔwo mɔ, “wo le fankwi nɔ Mawu a wa xomɛvu nɔ wo yí akpedo wo nu yí wo a mɔŋje enyɔwlawla cɛ mɛ.” (Dan. 2:18) Yehowa ɖo to wowo kwifanwo. Mawu kpedo Daniɛli nu yí etɛnŋ ɖe edrɔ lɔ mɛ nɔ Nabukodonosɔ. Daniɛli koɖo yi kpena lɔwo ci agbe. w23.08 3 ¶4

Tanatagbe 21 octobre

Amɛ ci yí a doji keke yí a ɖo vɔvɔɛnu lɔ nu ɔ, é yí a kpɔ hwlɛngan.—Mt. 24:13.

Kpɔ nyɔna ciwo yí le jigbɔnɖɛxɔxɔ mɛ ɖa. Nɔ mìxɔnɔ jigbɔnɖɛɔ, mìakpɔnɔ jijɔ yí anyi fafamɛwo. Jigbɔnɖɛxɔxɔ can akpedo mì nu mìale nywiɖe le susu koɖo gbaza mɛ. Nɔ mìgbɔnnɔ ji ɖɛ nɔ mɛbuwoɔ, mìanyi xlɔ nywi koɖo wo. Éna yí ejunɔnɔ le mìwo hamɛwo mɛ. Nɔ mɛɖe jijiɛ nyɔ le nu mì nu yí mìdeɖe blɛ yí do dɔmɛziɔ, atɛnŋ ana yí enyɔ lɔ davanyi enyɔ gangan ɖe o. (Eha. 37:8; Elo. 14:29) Ci gbewu ŋnɔwo pleŋ ɔ, mìɖyikɔ mìwo Da ci yí le jekwi mɛ yí mìgbetenɔ gogui doji. Jigbɔnɖɛxɔxɔ nyi nɔnɔmɛ nywi ɖeka ci yí na wogbekpɔnɔ nyɔnawo hɛnnɛ. Ci dafanɔ do mì gashiagamɛ mɔ mìaxɔ jigbɔnɖɛ can ɔ, Yehowa akpedo mì nu mìakpɔtɔ aɖokɔ nɔnɔmɛ cɛ. Eyi ci mìgbɔn ji ɖɛ yí le te kpɔ xexe yoyu lɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ, “Tɔhonɔ kpɔnɔ yí cɔnnɔ mɛ ciwo yí kplɔɛ ni do ji. Yi lɔnlɔn gangan cɔnnɔ mɛ ciwo yí [nɔnɔ te kpɔɛ] ji.” (Eha. 33:18) Le vamɛ mɔ mì pleŋ mìaɖui yí akpɔtɔ agbɔnnɔ ji ɖɛ. w23.08 22 ¶7; 25 ¶16-17

Zangagbe 22 octobre

Nɔ́ edɔwawawo de bɔdo xɔse nu ɔ, xɔse lɔ nyi enukuku.—Ʒaki 2:17.

Ʒaki nu mɔ ŋsu ɖe tɛnŋ nu mɔ yeɖo xɔse, vɔ yi nuwanawo dasɛ mɔ éɖo xɔsea? (Ʒaki 2:​1-5, 9) Ʒaki gbexo nuxu so mɛɖe ci yí kpɔ nɔviŋsu alo nɔvinyɔnu ɖe yí ele mama yí gbeɖeka ŋkeke ŋɖuɖu hwe di vɔ dewa ŋɖe yí sɔ kpedo nu o. Nɔ mɛ hunnɔ mɔ yeɖo xɔse can ɔ, yi nuwanawo dedasɛ yi o, yi xɔse lɔ nyi nugbali. (Ʒaki 2:​14-16) Ʒaki xo nuxu so Raxabu nu mɔ yɛnyi kpɔwɛ, ci edasɛ yi xɔse toto yi nuwanawo ji. (Ʒaki 2:​25, 26) Ése nyɔwo so Yehowa nu yí do jeshi mɔ Yehowa kpekpeɛdo Izraɛliviwo nu. (Ʒoz. 2:​9-11) Édasɛ yi xɔse to yi nuwanawo mɛ, églɔn ta nɔ Izraɛlivi amɛve ciwo yí va ejulɔ trɔ gbe hwenu yí wowo gbe le afɔku mɛ. Eyi woyɔ nyɔnu nuvɔnmɛ ŋtɔ́ ci yí denyi Izraɛlivi o mɔ yɛnyi amɛjɔjɔɛ shigbe lé woyɔ Abraxamu do nɛ. Yi kpɔwɛ lɔ dasɛ mɔ éle veviɖe mɔ mìadasɛ to mìwo nuwanawo ji mɔ mìɖo xɔse. w23.12 5-6 ¶12-13

Labishigbe 23 octobre

Míwo gbewo a like yí a lete le lɔnlɔn mɛ.—Efe. 3:17.

Ci mìnyi Kristotɔwoɔ, de gɔnmɛjeje nukplakplawo ji mìasɛnnɔ le Bibla mɛ o. To gbɔngbɔn kɔkɔɛ kpekpedonu mɛɔ, mìaji veviɖe mɔ mìakpla “Mawu nuwlawlawo do citocito tɔxu.” (1 Kor. 2:​9, 10) Nyi yí taɖo dàtɔ amɛɖekɛnukplakpla wawa keŋ ate gogo Yehowa doji sɔwuɔ? Àtɛnŋ awa numɛkuku so lé Yehowa lɔn yi mɛwo do le blema nu koɖo lé edasɛ do mɔ yelɔn mìwo can le egbɛ mɛ do. Àtɛnŋ agbekpɔ lé Yehowa ji mɔ Izraɛliviwo le sɛn ye do yí asɔ sɔ koɖo lé eji mɔ mìwo le sɛn ye do le egbɛ mɛ. Alo àtɛnŋ agbekpla nu so Yesu gbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔ yitɔ nu keŋ akpɔ lé ena yí nyɔnuɖɛwo vamɛ do. Nɔ èzan Index des publications Watchtower alo Numekuku Ŋuti Mɔfiagbalẽ Na Yehowa Ðasefowo yí sɔ ji nu gɔnmɛ kpɔ so nyɔta cɛwo nuɔ, àkpɔ jijɔ sugbɔ. Nɔ èkplakpla Bibla kitokitoɔ, ana yí ao xɔse asɛnŋ yí ‘nakpla enu so Mawu nu nyɔnɔnwitɔ.’—Elo. 2:​4, 5. w23.10 18-19 ¶3-5

Xɔsuzangbe 24 octobre

Vevitɔ ɔ, mí ɖo lɔnlɔn adodwi nɔ míwonɔnɔwo, ɖo lɔnlɔn cɔnnɔ agɔjeje sugbɔ.—1 Piɛ 4:8.

Enyɔgbe “sɛnŋsɛnŋɖe” ci apotru Piɛ zan le lɛ gɔnmɛɖeɖe tiin yí nyi mɔ “woakeke ŋɖe.” Akpaxwe amɛvetɔ nɔ kpukpui lɔ nu enu ci yí lɔnlɔn ŋtɔ́ adɔ yí mìawa. Nɔ mìlɔn amɛwo sɛnŋsɛnŋɖeɔ, mìacɔnnɔ nu do agɔjeje wowotɔwo ji. Mìasɔ kpɔwɛ cɛ sɔ ɖe mɛ. Sɔɛ mɔ, ŋmɛ ja nɔ kplɔn ɖe. Wohɛn woasɔ avɔn ɖe cɔn ji yí jaja tɔxu lɔwo dagbeze o. De jaja tɔxu ɖeka alo amɛve kpoŋ ji yí eɖo lɔ acɔn o, vɔ jaja tɔxu lɔwo pleŋ yɔ. Ahanke nɔ mìɖo lɔnlɔn sɛnŋ nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwoɔ, denyi agɔjeje kuɖeka alo amɛve ji yí mìacɔn o, vɔ “enuvɔn sugbɔ sugbɔ ji” yɔ Lɔnlɔn ci mìɖo nɔ mìwo nɔviwo ɖo asɛnŋ keke mìasɔ wowo gɔjejewo ke wo nɔ egbɔnnu nɔ mì ŋtɔkpu can. (Kol. 3:13.) Nɔ mìtɛnŋ sɔ amɛwo gɔjejewo kenɔ woɔ, anyi mìwo lɔnlɔn sɛnŋ yí mìwo nu ajɔ ji nɔ Yehowa. w23.11 11-12 ¶13-15

Zozangbe 25 octobre

Safan tɔ hlinhlin le ŋmɛ nɔ efyɔ lɔ.—2 Kro. 34:​18, nwt.

Hwenu Efyɔ Ʒoziasi ɖo exwe 26 ɔ, étɔ gbedoxɔ lɔ dradra do. Ci wowakɔ edɔ lɔɔ, wokpɔ “Ese wema Yehowa tɔ ci ena to Moizi ji.” Ci efyɔ lɔ se enyɔ ciwo yí woŋwlɛ do mɛɔ, éwa nu le afɔdumɛ zeɖeka keŋ wa do enyɔ lɔwo ji. (2 Kro. 34:​14, 19-21) Bibla hlɛnhlɛn blaŋblaŋ jɔnɔ eji nɔ eoa? Nɔ èteteɛkpɔ mɔ yeahlinni gbeɖeka duu ɖe, lé eyikɔ doɔ? Èdonɔ jeshi kpukpui ciwo yí atɛnŋ akpedo eo nua? Hwenu Ʒoziasi ɖokɔ exwe 39 han ɔ, éwa fɛn ɖeka ci yí hɛn ku va ni. Ékando yiɖeki ji yí debiɔ Yehowa se mɔ lé yeawa enuwo do ma o. (2 Kro. 35:​20-25) Enukplamu ci yí le mɛ ke. Nɔ mìshin yí ɖo exwe ɖekpokpui alo mìkplakɔ Bibla yí ejinjin yɛ can ɔ, mìɖo akpɔtɔ ajinɔ Yehowa. Edasɛ mɔ mìɖo adonɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa abiɔnɔ emɔdasɛnamɛ yitɔ, akplanɔ yi Nyɔ lɔ yí axɔnɔ nukplamu le Kristotɔ ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ gbɔ. Nɔ mìwɛni ahan ɔ, adɔ yí mìdawanɔ afɛn ganganwo ahan o yí eji ajɔnɔ mì.—Ʒaki 1:25. w23.09 12 ¶15-16

Kwɛshilagbe 26 octobre

Mawu trɔnɔ kpanŋkɔ egoyìtɔwo, vɔ É nanɔ adɔnusoswi amɛ ciwo yí hwenɔ wowoɖekiwo kpɔtɔ.—Ʒaki 4:6.

Bibla xo nuxu so nyɔnu nywi ɖewo ciwo yí lɔn Yehowa yí gbesin nu. Wowanɔ “enu do dredre nú” yí gbenyi ‘egbejinɔtɔwo le enushanu mɛ.’ (1 Tim. 3:11) Ahanke nɔvinyɔnuwo atɛnŋ akpɔ Kristotɔ nyɔnu ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ le wowo hamɛwo mɛ ciwo yí woatɛnŋ aɖyi. Nɔvinyɔnu jajɛwo, danyɔ mɔ míaji nyɔnu Kristotɔ ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ ciwo yí ɖo kpɔwɛ nywi ciwo míatɛnŋ asran ba? Do jeshi wowo nɔnɔmɛ nywiwo, yi goduɔ, kpɔ lé àtɛnŋ adasɛ nɔnɔmɛ lɔwo do. Nɔnɔmɛ vevi ɖeka ci yí Kristotɔ ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ ɖo aɖo yí nyi amɛɖekisɔsɔhwe. Nɔ nyɔnu ɖe sɔ yiɖeki hwenɔɔ, ekacaca nywi anɔ yɛ koɖo Yehowa koɖo mɛbuwo gblamɛ. Le kpɔwɛ mɛ, nyɔnu ci yí lɔn Yehowa lɔnnɔ do etanyinyi toto ci Yehowa wa ji. (1 Kor. 11:3) Édre lé woawa do etanyinyi toto lɔ ji le hamɛ lɔ koɖo xomu lɔ mɛ. w23.12 18-19 ¶3-5

Tɛnigbe 27 octobre

Ŋsu ɖo alɔn ashiɛ . . . shigbe le é lɔn yi lankpu nɛ.—Efe. 5:28.

Yehowa ji mɔ ŋsu le lɔn ashiɛ yí ale be ni le ŋcilan mɛ, yí anyi xlɔ nywi ni yí agbele bu ni le gbɔngbɔn mɛ. Woaɖo tamɛbubu nujikpekpe, abunɔ nyɔnuwo yí agbenyi mɛ ci ji woakando akpedo eo nu nàvanyi asu nywi. Nɔ èɖe nyɔnuɔ, àtɛnŋ avatrɔ vida. Nyi àtɛnŋ akpla le Yehowa gbɔ so vida nywi nyinyi nuɔ? (Efe. 6:4) Yehowa nu nɔ Eviɛ Yesu so ji mɛ mɔ yeluin yí yi nu jɔnɔ ji nɔ ye. (Mt. 3:17) Nɔ èvanyi vidaɔ, tekpɔ yí ana kankandoji viowo mɔ yelɔn wo. Kannɔfu wo nɔ edɔ nywi ciwo wowakɔ. Vida ciwo yí wanɔ Yehowa tɔ han kpenɔdo wowo viwo nu yí wovanyinɔ Kristotɔ ŋsu koɖo nyɔnu ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ. Àdra do ɖɛ nɔ edɔ ŋtɔ́wo nɔ èsɔ lɔnlɔn yí sɔ lenɔ bu nɔ mɛbuwo le ao xomu mɛ koɖo le hamɛ lɔ mɛ yí nunɔ nɔ wo mɔ yelɔn wo yí wowo nu gbejɔnɔ ji nɔ ye.—Ʒan 15:9. w23.12 28-29 ¶17-18

Tanatagbe 28 octobre

[Yehowa] yí nyi gɔnmɛɖokpe nɔ míwo hwenuwo.—Ezai 33:6.

Ci mìsɛnsɛn Yehowa le egbejinɔnɔ mɛ can ɔ, mìdonɔ go cukaɖawo yí gbeblenɔ shigbe amɛwo pleŋ nɛ. Mɛ ciwo yí gbe ŋwan nɔ Mawu mɛwo tɛnŋ ci yumɛ nɔ mì hɛnnɛ. Ci Yehowa deglɔnnɔ ta nɔ mì nɔ cukaɖa ŋtɔ́wo ŋgbejɔ do mì ji can ɔ, éɖo gbe mɔ yeakpedo mì nu. (Ezai 41:10) Yi kpekpedonu lɔ na yí mìkpɔtɔ kpɔnɔ jijɔ, sɔnɔ gbeta nywiwo yí kpɔtɔ nɔnɔ gbeji ni nɔ mìle cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛ can. Yehova ɖo gbe mɔ yeana mì enu ci Bibla yɔ mɔ “fafa Mawu tɔ.” (Fili. 4:​6, 7.) Fafa ŋtɔ́ na yí mìvonɔŋ le susu koɖo ji mɛ, ɖo mìle ekacaca nywi mɛ koɖo Yehowa. “Agbetɔ da tɛnŋ mɔnŋje” fafa ŋtɔ́ mɛ o, éwunɔgan wu lé mìkpɔkpɔ emɔ ni do. Èdo gbe ɖaɖa veviɖe nɔ Yehowa kpɔ yí ekpaca eo mɔ le yi goduɔ, èvoŋ le eoɖeki mɛa? “Fafa Mawu tɔ” yí dɔ ewa ahan nɔ eo. w24.01 20 ¶2; 21 ¶4

Zangagbe 29 octobre

Ŋji mɔ nakanfu Yehowa; anyi ŋcinuwo pleŋ lé kanfu yi ŋkɔ kɔkɔɛ lɔ.—Eha. 103:​1, nwt.

Lɔnlɔn ci yí Mawu sɛntɔ egbejinɔtɔwo ɖo ni dɔ yí wokannɔfu yi ŋkɔ koɖo wowo ji pleŋ. Efyɔ Davidi mɔŋje mɛ mɔ woakanfu Yehowa ŋkɔ yí nyi kpɔ mɔ woakanfu Yehowa ŋtɔ. Yehowa ŋkɔ hɛnnɔ susu yi mɛ ciŋmɛ enyi, nɔnɔmɛ nywi ciwo yí le shi koɖo enu nyakpɔkpɔ ciwo ewawo ji. Davidi jinɔ mɔ yeakpɔnɔ ye daye ŋkɔ lɔ do enu mɛmi ji yí agbekannɔfui. Éji mɔ “ye ŋcinuwo pleŋ” le kanfui ci gɔnmɛ yí nyi mɔ koɖo yi ji pleŋ. Ahanke Levitɔwo can xɔ ŋkɔ le Yehowa kanfukanfu mɛ nɛ. Wosɔ wowoɖekiwo hwe yí lɔn do ji mɔ yewo nyɔgbewo datɛnŋ kanfu Yehowa ŋkɔ kɔkɔɛ lɔ shigbe lé eje do ɛnɛ gbeɖe o. (Nex. 9:5) Kankandojitɔɔ, nɔ wosɔ amɛɖeki hwe yí kanfu Yehowa so ji mɛɔ, édonɔ jijɔ nɔ yi ji sugbɔ. w24.02 9 ¶6

Labishigbe 30 octobre

Nɔ́ a nyi eɖe can ɔ, mì ɖo a kpɔtɔ a yìkɔ ŋkɔ le emɔ ci ji mì le keke va nanɔ evyɛ.—Fili. 3:16.

Yehowa dagbali eo nɔ ci detɛnŋ wa do ao tajinu lɔ ji o. (2 Kor. 8:12) Nɔ ŋɖe jɔ yí egbɔnnu mɔ àwa do ao tajinu lɔ jiɔ, kpla nu so mɛ. Kpɔtɔ aɖonɔ ŋwi enu ciwo èwa vayi. Bibla nu mɔ: “Mawu de nyi majɔmajɔtɔ o. Mawu a ɖoŋwi edɔ pleŋ ciwo yí mí wa.” (Ebre. 6:10) Eyi taɖo eɔ can ŋgbeŋlɔbe enu ciwo èwa vayi o. Ðo ŋwi tajinu ciwo ji èwa do vayi, ɖewo yí nyi mɔ ètekpɔ yí vanyi xlɔ koɖo Yehowa, èxonɔ nuxu so nu nɔ mɛbuwo alo èwa ʒinʒindoshimɛ. Ci ètekpɔ yí wa do gbɔngbɔn mɛ tajinu ɖewo ji vayiɔ, edasɛ mɔ àtɛnŋ awa do tajinu ci èɖo lɔ yɛ ji. Yehowa akpedo eo nu natɛnŋ awa do ao tajinu lɔ ji. Tekpɔ yí akpɔ lé Yehowa dodoɔ alɔ eo koɖo lé ecucuɔ shi nɔ eo do ci èteteɛkpɔ mɔ yeawa do tajinu yetɔ lɔ ji. Ecɛ awɛ mɔ eji agbejɔkɔ eo hɛnnɛ. (2 Kor. 4:7) Nɔ dena taɔ, àvaxɔ shicu sugbɔwo.—Gal. 6:9. w23.05 31 ¶16-18

Xɔsuzangbe 31 octobre

Eda ŋtɔ lɔn mí, ɖo mí lɔn ŋ, yí mí xɔse mɔ ŋ so eda gbɔ.—Ʒan 16:27.

Yehowa jinɔ mɔ yeadasɛ nɔ mɛ ciwo yí yelɔn mɔ wowo nu jɔkɔ ji nɔ ye veviɖe. Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo xo nuxu so nɔnɔmɛ amɛve ciwo mɛ Enu nɔ Yesu le mɔ yɛnyi Ye Viye vevi ci Yelɔn. (Mat. 3:17; 17:5) Èji mɔ Yehowa le nu nɔ ye mɔ, ao nu jɔ ji nɔ yea? Nyɔnɔnwi enyi mɔ, mìdegbesenɔ Yehowa gbe mɛ gbɛɛ o, vɔ éxonɔ nuxu nɔ mì to yi Nyɔ Bibla ji. Mìatɛnŋ “ase” Yehowa gbe mɛ yí anukɔ nɔ mì mɔ mìwo nu kpe nɔ ye nɔ mìhlɛnnɔ enyɔ ciwo Yesu nu do Eŋɛnywi wemawo mɛ. Yesu sran Edalɔ nɔnɔmɛwo pɛpɛpɛ. Eyi taɖo, nɔ mìhlɛn enyɔ ciwo yí Yesu nu nɔ yi dokplɔtɔ egbejinɔwo mɔ wowo nu kpe nɔ ye, gan yí wonyi nuvɔnmɛwoɔ, mìatɛnŋ akpɔɛ mɔ Yehowa nukɔ enyɔ cɛ hanwo ke nɔ mìwo can. (Ʒan 15:​9, 15) Nɔ mìtotoɔ cukaɖawo mɛɔ, dedasɛ mɔ mìwo nu yí degbekpekpeɛ nɔ Mawu yɔ o. Ewaɖeɔ, wohunnɔ emɔwo nɔ mì nɔ mìadasɛ lé mìɖo lɔnlɔn gangan nɔ Mawu yí gbekando ji do.—Ʒaki 1:12. w24.03 28 ¶10-11

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin