ENUKPLAKPLA NYƆTA 45
EHAJIJI 111 Enu Ciwo Taɖo Mìkpɔkɔ Jijɔ
Ebulenɔamɛtɔwo le Kpɔtɔ Akpɔkpɔ Jijɔ
“Amɛ ɖe tɛnŋ xa hwecinu edo jinukuwo, vɔ akpɔ jijɔ hwecinu ebɔ jinuku sɔsɔ lɔwo.”—EHA. 126:5.
SUSU VEVI LƆ
Nyɔta cɛ axo nuxu so ŋɖe ciwo atɛnŋ akpedo eo nu yí nàkpɔtɔ akpɔkɔ jijɔ hwenu èlekɔ bu nɔ ao xlɔ alo ao xomumɛtɔ ɖe ci yí shin alo ci yí blé nu.
1-2. Lé enu wanɔ do nɔ Yehowa kuso ebulenɔamɛtɔwo nuɔ? (Elododo Wema 19:17) (Kpɔ foto lɔwo hɛnnɛ.)
NƆVIŊSU ɖeka ci yí so Corée ci yí tɔ mɔ Jin-yeol nu mɔ: “Ewu exwe 32 yɛ yí nyɛ koɖo ashinyɛ mìɖe nɔnɔ. Vɔ so exwe amatɔn keɔ, enyɛ yí valeleɛ bu ni. Éle edɔ̀ vwin ɖeka ci yí na yí desɛnŋ gbehwannɔ yi ŋcinuwo o. Ŋlɔn ashinyɛ yí ŋlenɔ bu ni yí ejɔnɔ ji nɔŋ mɔ mawɛni ahan. Le ezan ɖeka mɛ duuɔ, énɔnɔ nyimlɔxu le baji le mìwo xwe mɛ. Ŋmlɔnɔ axa ni yí mìlénɔ alɔ̀ nɔ mìwonɔnɔwo hwenu mìdɔnkɔ alɔn.
2 Èlekɔ bu nɔ ao mɛvevi ɖe shigbe ao jila, asuo alo ashio, evio alo ao xlɔ ɖe nɛa? Nɔ enyi ahan yɔ nɛɔ, ájɔ ji nɔ eo mɔ àkpedo amɛ lɔ nu nywiɖe ɖo èluin. Nɔ èlenɔ bu nɔ ao mɛveviwoɔ, anyi èdadasɛ nɔ Yehowa mɔ yeluin. (1 Tim. 5:4, 8; Ʒaki. 1:27) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, ètokɔ cukaɖa ɖewo mɛ ci yí amɛwo denya o. Hweɖewonuɔ, étɛnŋ wa nɔ eo mɔ eoɖekɛ kpaŋ yí nya enu ci yí jɔkɔ do eo ji nɛ. Ètɛnŋ konɔ nukwi le amɛwo ŋmɛ, vɔ hwenu èvale eoɖekɛɔ, avinfanfan koɖo ɖashi ɖeɖe yɔ. (Eha. 6:6) Nɔ amɛwo denya ŋciwo mɛ tokɔ èle can ɔ, Yehowa mɔnɔŋje wo mɛ tɛgbɛɛ. (Sɔ sɔ koɖo Hunhun 3:7.) Ao ɖashiwo koɖo vɔnsa ciwo èwawawo le veviɖe ni. (Eha. 56:8; 126:5) Ékpɔkpɔ enu ciwo pleŋ èwanɔ yí sɔ kpenɔdo ao mɛvevi lɔ nu. Yehowa mɔ nɔ eɔleleɛ bu nɔ ao mɛvevi ɖeɔ, eye yí eɔwɛwɛ nɔ yí eɖo egbe mɔ yeacu shi nɔ eo.—Hlɛn Elododo Wema 19:17.
Ènyi ebulenɔamɛtɔ nɔ ao mɛvevi ɖea? (Kpɔ mamamɛ 2)
3. Cukaɖa ciwo yí Abraxamu koɖo Sara atɛnŋ do go hwenu wolekɔ bu nɔ Tera ɔ?
3 Ŋsu koɖo nyɔnu ciwo yí le bu nɔ amɛshinhinwo alo dɔ̀nɔwo xolɔlɔ sugbɔ le Bibla mɛ. Mìasɔ Abraxamu koɖo Sara kpɔwɛ. Hwenu wosokɔ le Ur ɔ, wowo da Tera ɖo exwe 200 han, gan ékplɔ wo do. Wozɔn emɔ kpeci 960 han yí yi Xaran. (Gɔnm. 11:31, 32) Kankandojitɔɔ, Abraxamu koɖo Sara lɔn Tera. Kankandoji li mɔ agbɔnnu nɔ wo mɔ woale bu ni. Vevitɔ ci enyi amɛshinshin xwe yí zɔnzɔn emɔ lɔ koɖo wo. Taŋfuin wohɛn esɔ kpotɔnɔwo alo esɔkɛtɛwo yí sɔ zɔn emɔ lɔ. Eyi emɔzɔnzɔn lɔ atɛnŋ agbɔnnu nɔ amɛshinshin Tera haan. Eyi taɖo, ésɔ gbe mɔ nɔ woci te do fiɖeɔ, enu acikɔ nɔ Abraxamu koɖo Sara gaɖewomɛ haan. Ðeeɖe ci anyiɔ, kankandoji li mɔ Yehowa na ŋsɛn ci yí ʒan wo. Shigbe lé Yehowa kpedo Abraxamu koɖo Sara nu nɛɔ, ákpedo eo can nu yí agbedo ŋsɛn eo.—Eha. 55:22.
4. Nyi nu mìakan seŋ so le nyɔta cɛ mɛɔ?
4 Nɔ èleleɛ bu nɔ ao mɛvevi ɖeɔ, jijɔ atɛnŋ akpedo eo nu yí nàdo ji. (Elo. 15:13) Mɛ ci yí kpɔkpɔ jijɔ atɛnŋ akpɔtɔ akpɔkɔ jijɔ nɔ étokɔ nɔnɔmɛ ɖekpokpui mɛ can. (Ʒaki 1:2, 3) Nyi àtɛnŋ awa yí akpɔtɔ akpɔkɔ jijɔɔ? Emɔ ɖeka ci ji àto yí nyi mɔ àkpɔtɔ adodoɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí abiɛ mɔ yɛ le kpedo ye nu nɔ yeakpɔtɔ aɖoɖoɔ susu nywi do nɔnɔmɛ lɔ nu. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakan seŋ so enu ciwo yí akpedo ebulenɔamɛtɔwo nu yí woakpɔtɔ yí akpɔkɔ jijɔ nu. Mìagbekpɔ lé hanci mɛbuwo atɛnŋ akpedo wo nu do hɛnnɛ. Vɔ doŋkɔɔ, mìakan seŋ so enu ci yí taɖo eʒan mɔ àkpɔtɔ akpɔkɔ jijɔ hwenu yí èleleɛ bu nɔ ao mɛvevi ɖe koɖo cukaɖa ciwo atɛnŋ adɔ yí dagbekpɔkɔ jijɔ nu.
LÉ EBULELE NƆ AMƐ ATƐNŊ ANA YÍ AGBƆNNU MƆ ÀKPƆ JIJƆ DO
5. Nyi yí taɖo eʒan mɔ ebulenɔamɛtɔwo akpɔtɔ akpɔkɔ jijɔɔ?
5 Nɔ ebulenɔamɛtɔwo degbekpɔkɔ jijɔɔ, átɛnŋ ale fafɛɖe mɔ enu acikɔ nɔ wo. (Elo. 24:10) Eyi nɔ enu cikɔ nɔ woɔ, wodagbesɛnŋ asɔ xomɛfafa yí akpedo mɛ ciwo wolekɔ bu nɔ nu nywiɖe shigbe lé hanci woji do nɛ o. Cukaɖa ciwo atɛnŋ adɔ yí ebulenɔamɛtɔwo abu wowo jijɔkpɔkpɔɔ?
6. Nyi yí taɖo enu cinɔ kɔ nɔ ebulenɔamɛtɔ ɖewo sugbɔɔ?
6 Enu atɛnŋ acikɔ nɔ ebulenɔamɛtɔwo sugbɔ. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Leah nu mɔ: “Ebulele nɔ amɛ dɔ yí enu cinɔkɔ nɔ amɛ sugbɔ le susu mɛ nɔ enuwo yikɔ nywiɖe can. Eyi le ŋkeke lɔ vɔvɔnuɔ, ŋkponɔ yí ŋdegbesun ji yí gbewanɔ enu ɖe o. Hweɖewonuɔ, ŋsɛn vɔnɔ nɔŋ keke ŋdegbekpɔnɔ ŋsɛn yí aɖo enyɔ ŋci nɔ mɛ ciwo yí ŋwlɛ enu ɖaɖaŋ to eka ji kpetii o.” Mɛbuwo kpɔɛ mɔ yewodetɛnŋ dɔnnɔ alɔn sugbɔ yí agbegbɔnnɔ domɛ nywiɖe o. Wokpɔɛ mɔ yɛgbɔnnu koŋ. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Inés nu mɔ: “Egbɔnnɔnu nɔŋ mɔ madɔn alɔn nywiɖe. Le zan mɛɔ, nɔ ŋvlɛ yí dɔn alɔn na nɔ gaxoxo amɛveɔ, ŋɖo afɔn yí ale bu nɔ asunyɛnɔ̀ yí ŋwɛni ahan keke eŋ ake. Na nɔ exwe sugbɔɔ, nyɛ koɖo asunyɛ dexɔnɔ gbɔndomɛ yí ayi fiɖe o.” Nɔ woyɔ ebulenɔamɛtɔ ɖewo va jijɔkpɔkpɔ ɖe tɔxu keke je teokrasidɔwo wawa ji can ɔ, wogbenɔ, ɖo woleleɛ bu nɔ wowo mɛveviwo gashiagamɛ. Ecɛ dɔ yí wotɛnŋ kpɔɛ mɔ yewoci yewoɖekɛ yí yewo nɔnɔmɛ lɔwo lé yewo do gaja mɛ.
7. Nyi yí taɖo ebulenɔamɛtɔ ɖewo donɔ hwɛ wowoɖekiwo alo senɔ veviɔ?
7 Ebulenɔamɛtɔwo tɛnŋ donɔ hwɛ wowoɖekiwo ɖoɖu. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Jessica nu mɔ: “Ŋdonɔ hwɛ nyɛɖeki mɔ ŋɖo awa enu sugbɔ sɔwu cɛ yí asɔ kpedo anyi mɛvevi lɔ nu. Ecɛ na yí ŋnɔnɔ ŋshishi mɛ, ɖo nɔ ŋkpe ŋkuvi do nyɛɖeki nu hwɛɖekaɔ, ŋkpɔɛni mɔ ŋjijiɛ nyɛɖekitɔ.” Mɛɖewo xanɔ le wowoɖekiwo mɛ yí amɔ yewodewakɔ enu sugbɔ ɖe yí sɔ kpekɔdo yewo mɛveviwo nu o. Alo etɛnŋ jɔ hweɖewonu mɔ, woavakpɔkpɔɛ mɔ yewodatɛnŋ akpɔtɔ aleleɛ bu nɔ amɛ lɔ o. Taŋfuin hwenu yí enucikɔ nɔ woɔ, wotɛnŋ nu enyɔ ɖe alo awa enu masɔgbe ɖe. Ŋcɛwo pleŋ atɛnŋ ana yí woaci ŋshishi mɛ sugbɔ. (Ʒaki 3:2) Gbesɔ kpe niɔ, mɛɖewo tɛnŋ ci shishi mɛ ci wokpɔɛ yí wowo mɛvevi lɔ fɔn yí blebleɛ gbɛmɛgbɛmɛ. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Barbara nu mɔ: “Ŋɖeka ci yí gbɔnnu nɔŋ sɔwu yí nyi mɔ, ci ŋkpɔ yí anyi xlɔ dɔ̀ lɔ kpɔtɔ sɛnsɛnŋ doji ŋkeke ɖeka duu.”
8. Na kpɔwɛ ɖeka ci yí dasɛ lé enujeŋnamɛ nyɔgbe kleŋ ɖewo zanzan atɛnŋ wadɔ do ebulenɔamɛtɔ ɖe ji do
8 Étɛnŋ wa nɔ ebulenɔamɛtɔ ɖewo mɔ ŋciwo yewowawa dejeŋ mɔ amɛwo o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo amɛ sugbɔtɔ dekannɔfu wo alo donɔ akpe nɔ wo do edɔ sɛnŋsɛnŋ ciwo wowa koɖo vɔnsa ciwo wowanɔ ŋci o. Enujeŋnɔamɛ nyɔgbe ɖewo nunu nɔ wo awa nywi nɔ wo sugbɔ. (1 Tɛs. 5:18) Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Melissa nu mɔ: “Gaɖewomɛɔ, ŋkɔnɔ ɖashi ɖo enu cikɔ nɔŋ alo ŋgbɔjɔ. Vɔ nɔ mɛ ci ŋlekɔ bu nɔ nu nɔŋ mɔ ‘akpe nɔ eo nɔ enu ciwo pleŋ èwakɔ nɔŋ’ ɔ, édonɔ ŋsɛnŋ sugbɔ! Amɛkanfukanfunyɔ cɛwo kpenɔdo ŋnu yí ŋfɔnnɔ nywiɖe le yi ŋkegbu yí kpakpa sɔ nɔŋ mɔ magbele bu nɔ wo doji.” Nɔviŋsu ɖeka ci yí tɔ mɔ Ahmadu dre lé enujeŋnɔamɛ nyɔgbewo wadɔ do yɛ koɖo ashiɛ ji do. Wolekɔ bu nɔ nɔviɛvi nyɔnuvi ɖeka ci yí lé jigbudɔ̀. Énu mɔ: “Ci denyanɔ vɔnsa ciwo pleŋ mìwanɔ yí asɔ kpedo nu can ɔ, édonɔ akpe nɔ mì yí gbeje agbla yí ŋwlɛnɔ mɔ ‘Ŋlɔn mí’. Enu cɛwo jɔnɔ ji nɔ mì koŋ.”
LÉ ÀWƐ AKPƆTƆ AKPƆKPƆ JIJƆ
9. Lé ebulenɔamɛtɔ ɖe atɛnŋ ajeshi sɛnxu nɔ yiɖeki doɔ?
9 Jeshi sɛnxu nɔ eoɖeki. (Elo. 11:2) Gamɛ koɖo ŋsɛn ci yí le mì shi ɖonɔ sɛnxu nɔ mì pleŋ. Eyi taɖo, èɖo aɖo lixo nɔ enu ci àtɛnŋ awa koɖo enu ci dàtɛnŋ awa o. Eyi nàgbenɔ ŋɖewo gaɖewomɛ. Ecɛ nyɔ ahan. Ecɛ wawa adasɛ mɔ èjeshi sɛnxu nɔ eoɖeki. Nɔ mɛbuwo ji mɔ yewoakpedo eo nuɔ, sɔ jijɔ yí axɔ gbe. Nɔviŋsu ɖeka ci yí tɔ mɔ Jay nu mɔ: “Mìdatɛnŋ awa nu sugbɔ le gaxoxo ɖeka lɔ mɛ mìwoɖekɛwo o. Nɔ èjeshi sɛnxu nɔ eoɖeki yí dèwanɔ enu ciwo yí awugan eoɔ, ákpedo eo nu yí nàkpɔtɔ akpɔkɔ jijɔ.”
10. Nyi yí taɖo ele veviɖe mɔ ebulenɔamɛtɔwo ɖo amɔnɔŋje enu mɛ nɔ amɛɔ? (Elododo Wema 19:11)
10 Mɔnɔŋje enu mɛ nɔ amɛ. (Hlɛn Elododo Wema 19:11.) Nɔ èmɔnɔŋje enu mɛ nɔ amɛɔ, ákpedo eo nu yí nàkpɔtɔ anɔnɔ kpuu hwenu mɛ ci èleleɛ bu nɔ lɔ ji nyɔ le eo nu. Mɛ ci yí mɔnɔŋje enu mɛ nɔ amɛ tenɔkpɔ yí donɔ jeshi susu ci yí taɖo mɛ lɔ wa enu ahan mɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, edɔ̀ sɛnŋ ɖewo li yí nɔ mɛɖe lé woɔ, étɛnŋ dɔ wodagbexonɔ nuxu alo awa enu do amɛ nu nywiɖe o. (Ŋun. 7:7) Le kpɔwɛ mɛ, mɛɖe ci yí wa ɖaŋ fanɔ xomɛ, nunɔ enyɔwo nywiɖe yí gbewa ɖaŋ bunɔ tamɛ kpɔ nywiɖe sa tɛnŋ vatɔ enyɔ gbaliwo dɔndɔn alo atɔ enyɔ jiji. Étɛnŋ nu mɔ eɔdewawa ŋɖe nɔ eye o yí adodoɔ ɖyika eo alo awawa kpannyi do eo. Nɔ èkpekpeɛdo mɛ ci yí lé edɔ̀ sɛnŋsɛnŋ ɖe nuɔ, étɛnŋ wa enywi sugbɔ nɔ eo nɔ èkpla nu so yi dɔ̀lele lɔ nu. Nɔ èvamɔŋje yi dɔ̀lele lɔ mɛɔ, àvanya mɔ nɔnɔmɛ yitɔ yí dɔ ele enyɔ yaawo nukɔ alo wakɔ enu ahan. Denyi mɛ ciŋmɛ enyi nɛ o.—Elo. 14:29.
11. Enu vevi ci yí ebulenɔamɛtɔwo ɖo aji gamɛ yí awanɔ ŋkeke ɖeka duuɔ? (Ehajiji Wema 132:4, 5)
11 Jinɔ gamɛ yí adonɔ ŋsɛn ekacaca ci yí le eo koɖo Yehowa gblamɛ. Hweɖewonuɔ, áʒan mɔ àɖo te edɔ ɖewo yí akpe ŋkuvi do “enu ciwo yí le veviɖe sɔwu” wo nu. (Fili. 1:10) Ðeka le enu ciwo le veviɖe sɔwu wo mɛ yí nyi ŋsɛndodo ekacaca ci yí le eo koɖo Yehowa gblamɛ. Efyɔ Davidi devonɔ o, vɔ ésɔ Yehowa sɛnsɛn sɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ. (Hlɛn Ehajiji Wema 132:4, 5.) Ahanke ele veviɖe nɔ eo mɔ, àjinɔ gamɛ gbeɖeka duu yí asɔ Bibla hlɛnhlɛn koɖo gbedoɖa sɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ le ŋkeke lɔ mɛ nɛ. Nɔvinyɔnu Elisha nu mɔ: “Ŋsun ji yí kpɔtɔ yí kpɔkɔ jijɔ, ci ŋdonɔ gbe ɖaɖa yí bunɔ tamɛ kpɔ so ehajiji wema fakɔnnɔamɛ nyɔwo nu. Gbedodoɖa wawa nɔ Yehowa nyi enu ci yí kpedo ŋnu sugbɔ. Nyɛŋtɔ ŋvakpɔɛ mɔ nɔ ŋdo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa le ŋkeke lɔ pleŋ mɛɔ, éna yí ŋvonɔŋ le nyɛɖeki mɛ yí nɔnɔ kpuu.
12. Nyi yí taɖo ele veviɖe mɔ ebulenɔamɛtɔwo ɖo aji gamɛ yí akpɔ wowo lanmɛsɛn mɛ nɔnɔ gbɔɔ?
12 Ji gamɛ yí ale bu nɔ eoɖeki. Étɛnŋ gbɔnnu nɔ ebulenamɛtɔwo mɔ woakpɔtɔ anɔ lanmɛsɛn mɛ nywiɖe, ɖo wodekpɔnɔ gamɛ yí axwle ŋɖuɖu adodwiwo yí aɖa yí aɖu o. Ŋɖuɖu nywiwo ɖuɖu koɖo kanmɛtete le veviɖe gbɔxwe àtɛnŋ anɔ lanmɛsɛn mɛ nywiɖe le ŋcilan mɛ koɖo le susu mɛ. Eyi taɖo, tèkpɔ azannɔ gamɛ hwɛɖeka ci yí le eo shi yí aɖunɔ enuɖuɖu nywiwo yí agbetenɔ kanmɛ kpɔ blaŋblaŋ. (Efe. 5:15, 16) Gbesɔ kpe niɔ, tèkpɔ yí adɔnnɔ alɔn nywiɖe. (Ŋun. 4:6) Enugɔnmɛjijikpɔwo dasɛ mɔ alɔndɔndɔn atɛnŋ akpedo mɛɖe nu yí enu ciwo yí le yi hlɔn mɛ adradra wowoɖekiwo do yí áwawa dɔ nywiɖe. Enyɔta ɖeka ci yí nyi “Lé Alɔndɔndɔn Aɖe Enulolokpɔ Kpɔtɔ do” nu mɔ: Nɔ mɛɖe dɔnkɔ alɔn nywiɖeɔ, enulolokpɔ yitɔ ɖenɔ kpɔtɔ yí asun ji yí anɔ kpuu nɔ éle nɔnɔmɛ gbɔnnugbɔnnuwo mɛ can. Gbesɔ kpe niɔ, ji gamɛ yí awanɔ ŋɖe ciwo yí jɔnɔ eji nɔ eo (Ŋun. 8:15) Ebulenɔamɛtɔ ɖeka nu enu ci yí kpedo nu yí ekpɔtɔ kpɔkɔ jijɔ. Énu mɔ: “Nɔ ayamɛ nɔnɔmɛwo nyɔɔ, ŋjenɔ agbla yí tonɔ je xexe nu yí akpɔ lé ewe klɛnklɛn do. Nɔ ehwe din ɔ, zeɖeka le wleci ɖeka mɛ ŋvayi munɔ munu koɖo anyi xlɔ ɖe.”
13. Nyi yí taɖo nukwikoko nyɔɔ? (Elododo Wema 17:22)
13 Ðo ŋwi yí akonɔ nukwi. (Hlɛn Elododo Wema 17:22; Ŋun. 3:1, 4) Nukwikoko le veviɖe nɔ amɛ anɔ nywiɖe le gbaza mɛ koɖo le susu mɛ. Nɔ èleleɛ bu nɔ mɛɖeɔ, étɛnŋ jɔnɔ blaŋblaŋ mɔ enuwo devayinɔ shigbe le hanci èjijiɛ do nɛ o. Vɔ nɔ èkonɔ nukwi le cukaɖa gbɔnnugbɔnuwo mɛɔ, àtɛnŋ ato wo mɛ fafɛɖe. Nukwikoko koɖo mɛ ci èleleɛ bu nɔ atɛnŋ ado ŋsɛn ekacaca ci yí le eo koɖo yɛ gblamɛ.
14. Lé nuxuxoxo koɖo exlɔ ɖe ci ji èkando atɛnŋ akpedo eo nu doɔ?
14 Xo nuxu nɔ exlɔ ɖeka ci ji ekan do. Nɔ èwakɔ ci ji èkpe yí akpɔtɔ akpɔnɔ jijɔ can ɔ, ètɛnŋ vakpɔɛni mɔ enu lɔwo wugan eye. Le hwenu ŋtɔ́ hanwo mɛɔ, áwa nywi nɔ eo nɔ enu lé enu wawa nɔ eo nɔ ao xlɔ ɖe ci yí dado ehwɛ eo alo dawa fɛn akpɔ enyɔ lɔ o. (Elo. 17:17) Eto ci aɖo eo koɖo ŋsɛndoamunyɔ ciwo anu nɔ eo tɛnŋ nyi enu ciwo èʒan pɛɛ yí akpɔtɔ akpɔkpɔ jijɔ.—Elo. 12:25.
15. Lé ŋkuvi sɔsɔ do mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ ji ana yí eji ajɔnɔ mì doɔ?
15 Kpɔɛ le susu mɛ mɔ yele Paradiso mɛ doju koɖo ao mɛvevi lɔ. Tèkpɔ yí aɖonɔ ŋwi mɔ ebulele nɔ amɛ nyi hwenu kleŋ ɖe dɔ yí denyi edɔ ci yí Yehowa drɔdrɔ nɔ agbetɔwo le tɔtɔmɛ nɛ o. (2 Kor. 4:16-18) “Agbe adodwi” lɔ le ŋkɔ yí gbɔgbɔ nɔ eo. (1 Tim. 6:19) Kankandoji li mɔ àkpɔ jijɔ nɔ èxokɔ nuxu koɖo mɛ ci nu yí èkpekpeɛdo so enu ciwo yí míawa doju le paradiso mɛ nu. (Ezai 33:24; 65:21) Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Heather nu mɔ: “Ŋnunɔ nɔ mɛ ciwo nu ŋkpekɔdo mɔ dajinjin o mìatɔn enu, alɔ eju yí aku keke doju. Mìagbeɖa ŋɖuɖu nɔ mìwo mɛvevi ciwo woavafɔn wo. Mìnɔnɔ ju yí donɔ akpe nɔ Yehowa nɔ mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ.”
LÉ MEBUWO ATƐNŊ AKPEDO EO NU DO
16. Lé mìatɛnŋ asun ji akpedo ebulenɔamɛtɔ ɖe nu le mìwo hamɛ lɔ mɛ doɔ? (Kpɔ foto lɔwo hɛnnɛ.)
16 Kpedo ebulenɔamɛtɔwo nu nɔ woaji gamɛ yí agbɔnnɔ domɛ. Mɛ ciwo yí le mìwo hamɛ lɔ mɛ atɛnŋ akpedo mɛ ciwo yí kpekpeɛdo wowo mɛveviwo nu nu. Ecɛ adɔ yí ebulenɔamɛtɔ lɔwo avoŋ le susu mɛ yí akpɔ wowoŋtɔwo ʒanwo gbɔ. (Gal. 6:2) Eŋɛnywidratɔwo wanɔ toto kwɛshila ɖeka mɛ duu yí asɔ kpedo ebulenɔamɛtɔwo nu. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Natalya ci yí kpekpeɛdo asuɔ ci yí kplibɔ nu nu mɔ: “Nɔviŋsu ɖeka le anyi hamɛ vanɔ zeɖeka alo zeve le kwɛshila lɔ mɛ yí asɔ nɔ eju koɖo asunyɛ. Wowanɔ kunuɖeɖedɔ lɔ, xonɔ nuxu yí gbekpɔnɔ fimuwo doju. Hwenu cɛwo nɔnɔ veviɖe nɔ asunyɛ sugbɔ. Ecɛ nanɔ gamɛŋ yí ŋkpenɔ ŋkuvi do nyɛŋtɔ ʒanwo nu shigbe esaɖyiɖyi hannɛ.” Le nɔnɔmɛ ɖewo mɛɔ, àtɛnŋ anu mɔ yeani zanmɛ keke eŋ ake nɔ mɛ ci yí kpekpeɛdo yi mɛvevi lɔ nu atɛnŋ adɔn alɔn hwɛɖeka.
Lé àwɛ akpedo ebulenɔamɛtɔ ɖe ci yí le ao hamɛ lɔ mɛ nuɔ? (Kpɔ mamamɛ 16)a
17. Lé mìatɛnŋ akpedo ebulenɔamɛtɔwo nu le bɔbɔwo hwenu doɔ?
17 Kpedo ebulenɔamɛtɔwo nu le bɔbɔwo hwenu. Étɛnŋ jɔ mɔ ebulenɔamɛtɔwo datɛnŋ aɖonɔ to le bɔbɔwo, ekan lɔ mɛ takpekpewo koɖo takpekpeganwo mɛ o, ɖo ci woleleɛ bu nɔ wowo mɛveviwo ŋci. Mɛ ciwo yí le hamɛ lɔ mɛ atɛnŋ amɔ yewoanɔ nyinɔnɔ do axa nɔ mɛ ci yí woleleɛ bu nɔ lɔ gbɔ le bɔbɔ lɔ kpaxwe ɖe mɛ alo le yi pleŋ mɛ. Nɔ mɛ ci yí blé lɔ alo amɛshinshin lɔ datɛnŋ aso le axomɛɔ, àtɛnŋ anu nɔ mɛ ci yí kpekpeɛdo nu mɔ yeanɔ dɔ̀nɔ lɔ gbɔ ni nɔ yɛayi bɔbɔ agbɔ.
18. Nubu ciwo mìatɛnŋ awa nɔ ebulenɔamɛtɔwoɔ?
18 Kannɔfu ebulenɔamɛtɔwo yí adonɔ gbe ɖaɖa do ta nɔ wo. Anyɔ mɔ hamɛmɛshinshinwo ayi jinɔ ebulenɔamɛtɔwo kpɔ blaŋblaŋ yí adonɔ ŋsɛn wo. (Elo. 27:23) Eyi nɔ mìwo nɔnɔmɛwo gbele do ɖeɖee can ɔ, mì pleŋ ci yí le hamɛ lɔ mɛ awanɔ xomɛvu nɔ ebulenɔamɛtɔwo yí agbekannɔfu wo blaŋblaŋ. Gbesɔ kpe niɔ, mìatɛnŋ adonɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ le kpɔtɔ adodoɔ ŋsɛn wo yí akpedo wo nu nɔ woakpɔtɔ akpɔkpɔ jijɔ.—2 Kor. 1:11.
19. Nyi mìkpɔkɔ emɔ nɔ le esɔ mɛɔ?
19 Dajinjin o, Yehowa acucu vevisese ɖashiwo keŋkeŋ swi. Edɔ̀lele koɖo eku dagbeli o. (Enyɔ. 21:3, 4) “Atakunɔwo aɖu we shigbe tɔvu ɛnɛ.” (Ezai 35:5, 6) “Woda ɖoŋwi enu hunnɔwo domɛtɔ ɖe” shigbe shinshin mɛ cukaɖawo koɖo vevi ciwo yí mɛ ciwo yí kpenɔdo wo nu senɔ nɛ o. (Ezai 65:17) Le kakacɛ mɛ can ɔ, ci mìle te kpɔ mɔkpɔkpɔ nywi cɛwo mɔ woava mɛɔ, Yehowa dagbe mì ɖɛ gbeɖe o. Nɔ mìkpɔtɔ yí kando yi ŋsɛn jiɔ, ákpedo mì nu “mìado ji le jigbɔnɖɛxɔxɔ mɛ koɖo jijɔ.”—Kol. 1:11.
EHAJIJI 155 Mìwo jijɔ yi mavɔ
a FOTOWO MƐ ÐEÐE: Nɔvinyɔnu jajɛ amɛve ɖekawo vayi ji nɔvinyɔnu shinshin ɖeka kpɔ keŋ nɔ ebulenamɛtɔ lɔ akpɔ vovo yí ayi ɖyisa.