Totetemale la pama kâmɛ l’ohokwelo lo mboka kakɔ kâmɛ
1 Ɔpɔstɔlɔ Paulo akôkaka etshumanelo ka la Filipi kakandalowanya ngandji ka laande. Nde aki la lowando l’ekimanyielo ka l’emunyi kakawoshaka etshumanelo kakɔ la ngandji ndo nde akakishile oko ɛnyɛlɔ—2 Kor. 8:1-6.
2 Mukanda wakafundɛ Paulo ase Filipi wakatshutshuyama la ngandji k’oma ka tshina di’otema. Lo dibuku Auxiliaire, lɛkɛ 1176, 1177, sho mbalaka ɔnkɔnɛ: “Lo mukanda ande w’otondo, nde ekɔ lo keketsha ase Filipi dia vɔ tetemala la kɛndakɛndaka lo mboka k’ɔlɔlɔ, dia nyanga yimba yoleki ɔlɔlɔ, dia mamema dui dia lɔsɛnɔ, dia nyomokeketsha mbetawɔ kawɔ ndo elongamelo kawɔ ka difuto dia lo nshi yayaye.” Vɔ wakalongola ɛtɛkɛta ɛsɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo wakakeketsha dimama dia ngandji diakâkakatanyaka vɔ l’ɔpɔstɔlɔ akɔ. Ɛtɛkɛta waki Paulo wekɔ l’elembetshiyelo ka laande le so ɛlɔ kɛnɛ, nɛ dia vɔ toshaka ɔkɔkɔ w’ɔlɔlɔ dia sho kana lomba ɔlɔlɔ l’alako watoshande, djekoleko lo Filipi 3:15-17.
3 Yimba yambotshunda yekɔ ohomba: Etena kakafundɛ Paulo ase Filipi (3:15), nde aki l’ɛnɔnyi ɛmɔtshi wakandahokɔ olimu. Nde akeyaka ehamelo awɔ wa lo nyuma, nɛ dia nde akatɛkɛtaka dikambo diawɔ oko Akristo wambotshunda wɛɔngɔ wele la yimba y’ɔlɔlɔ. Edja tshɛ kakakɛnɛmɔlaka timba tawɔ okitshakitsha ndo lowando lakɛnya Yeso, vɔ wakatatemalaka la monga akanga a ‘memakana ndo anto waha l’onongo, ana wa Nzambi wele kema la munga, wamamema dui dia lɔsɛnɔ.’ (Fil. 2:15, 16) Etena kâlaso ɛtɛkɛta waki Paulo, sho pombaka kanyiyaka oko nde ndamɛmɛ mbatɛkɛta laso. Sho ndokɔlokɔka la saki ka ndjâla la yimba yâmɛ yaki la Yeso, ndo mɛnya lowando lele la okitshakitsha lo waɛsɛ aso. Sho tekɔ lo nɔmba Jehowa tena tshɛ dia nde tokimanyiya lo dikambo sɔ ndo l’akambo akina.—Fil. 4:6, 7.
4 Oko wadiɛnya Filipi 3:16, sho tshɛ pombaka ndjâtshutshuya dia pama. “Ohamelo” kɛdikɛdi “tshelo ya ntshɔ otsha la ntondo.” Anto wakombola pama ndjashaka lo tokanyi t’eyoyo, l’akambo washwama kana l’akambo w’eyoyo wokoki tomba. Paulo akalangaka di’ase Filipi shihodia ɔnɛ: Lokristo halotewala oko esapu pondjo ndo wanɛ wayata ɔnɛ l’atei a Lokristo mbewɔ pombaka tetemala la ntshɔ otsha la ntondo. Vɔ pombaka mɛnya lolango lawɔ la pama lam’ayowoyasɛdingolaka vɔamɛ, lo mbetawɔka wɛɔdu awɔ ndo lo nyangaka woho wa kamba efula kana ndowanya kɛnɛ kakawasalaka. Ɛlɔ kɛnɛ, ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa wa la kɛtɛ wekɔ lo tatetemala la ntshɔ otsha la ntondo yema yema, vɔ wekɔ lo tahamia olimu awɔ ndo yimba yawɔ ya Dui dia Nzambi. Sho tshɛ pombaka kɛndakɛndaka l’ɔlɔngɔswamelo akɔ lo nna ndo lo nna, lam’ayototâkondjaka ɛlɔlɔ w’oma lo kɛnɛ katoshawɔ ndo lam’ayotodjaka lokolo l’olimu awɔ.
5 Dia pama, pombaka monga l’ohokwelo ndo ndjâshikikɛ lo mboka kakɔ kâmɛ: Paulo akatetemala la keketsha anango dia ‘vɔ tetemala la kɛndakɛnda nshi tshɛ kâmɛ l’ohokwelo lo ndjela mboka kakɔ kâmɛ.’ (Fil. 3:16) Dia sho monga l’ohokwelo, sho pombaka kitsha anto la diangɔ l’ahole wasungana lawɔ ndo ndjâla la lɔkɛwɔ l’ɔlɔlɔ. Akristo wa la Filipi wakalamaka dihole diawɔ, nɛ dia vɔ wakatshikalaka suke suke l’ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa ndo l’anangɛwɔ. Lɔsɛnɔ lawɔ lakalɔmbwamaka oma l’ɔlɛmbɛ wa ngandji. (Joani 15:17; Fil. 2:1, 2) Paulo akâkeketsha dia vɔ ‘ndjâlɔmbɔlaka lo yoho yasungana la lokumu l’ɔlɔlɔ.’ (Fil. 1:27) Yɔngamu la lɔkɛwɔ lasungana ekɔ ohomba efula le Akristo ɛlɔ kɛnɛ.
6 ‘Kɛndakɛnda lo mboka kakɔ kâmɛ’ nembetshiyaka ɔnɛ: pombaka sala akambo lo woho akɔ wâmɛ, lo ndjela lɔkɛwɔ lakashikikɛma. Dia sala dikambo sɔ, pombaka salaka akambo lo woho wôkotosalaka nshi tshɛ. ‘Kɛndakɛnda lo mboka kakɔ kâmɛ’ mbeyaka monga wahɔ le so, nɛ dia sho hatotokandakanda kana kanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ lo kɛnɛ kahombaso sala—nɛ dia sho tamboshilaka mbata mboka katatalɔndɛ oko ambotekɛ.
7 Kɛndakɛnda lo ndjela Teokrasi kâmɛ l’ohokwelo lo mboka kakɔ kâmɛ ele mbekesanɛ la mbekelo yele kema la wâle, yele ɛlɔlɔ, yɔtɔnganɛ la lolango la Nzambi—kâmɛ l’oweso wa sho keketshana, kimanyiya anto akina ndo nyomoleka kamba l’olimu wa Jehowa, lo ndjela akoka aso. Dia koma l’eyango ɛsɔ, ekɔ ohomba mbata ndo shikikɛ mboka kakɔ kâmɛ k’endana la wekelo w’onto ndamɛ, wɔtwɛlɔ w’esangɔ tshɛ lo sanganya ndo otombelo wa l’olimu w’esambishelo.
8 Akambo amɔtshi w’ohomba: Dimɔtshi dia l’atei awɔ ko “[ewo k’oshika ndo ɛsɛdingwelo ka kokele, NW].” (Fil. 1:9) Wekelo w’onto ndamɛ pamiaka mbetawɔ kaso, keketshaka lowando laso l’akambo a mɛtɛ ndo totshutshuyaka l’etsha w’ɛlɔlɔ. Koko, anto amɔtshi mɛnaka wolo dia monga l’ekongelo k’ɔlɔlɔ ka wekelo. Ɔkɔkɔ ɔmɔtshi w’ohomba ele nɛ dia vɔ kema la wenya.
9 Walelo wa Bible wa lushi la lushi wekɔ l’ohomba waheyama mbɛdikama. Wetshelo w’oma lɔkɔ wekɔ “[ohomba, NW]” l’akambo tshɛ. (2 Tim. 3:16, 17) Woho akɔna akokaso tana etena oma l’elimu aso wa lushi la lushi dia mbeka Bible na? Amɔtshi salaka dikambo sɔ lo mbetɔka kɔ̂lɔmɔ la pindju tshɛ, etena kâkahɛtahɛta wɔɔngɔ. Akina ndekaka nanga mbala lo taahe tɔmɔtshi la dikɔlɔ la ntondo ka vɔ ndala. Amato wa l’atei a nkumbo ndjâlamɛka yema ya wenya mɔtshi l’ɔkɔngɔ a midi la ntondo k’ase nkumbo kalola oma l’olimu kana oma la kalasa. Lâdiko dia wekelo wa Bible wa mbala la mbala, amɔtshi mbidjaka walelo wa dibuku Prédicateurs l’ekongelo ka wekelo awɔ wa lomingu la lomingu.
10 Etena kayoshikikala ditshelo di’eyoyo, ditshelo di’edjedja kokaka ndjokalola. Lo nshi yakete, ondo takasumɔsumɔka dia mbisha elimu ɛmɔtshi wele kema ohomba diaaso dia vɔ mbɔsa wenya aso. Dia tshika ditshelo dia ngasɔ kema dikambo dia wɔdu. Ndoko onto layotodjangɛ dia sho mbekaka; ndo ndoko onto layokoya laso l’ɔtɛ wa kɛnɛ kasalaso lo dikambo sɔ. Mbekelo yaso ya wekelo yayonga la nɛmɔ di’efula naka tayandolaka “[akambo woleki ohomba, NW]” ndo naka tekɔ la saki ka tshungolaka “[etena k’ɔlɔlɔ, NW]” dia sho kondja wahɔ oma lɔkɔ.—Fil. 1:10; Ef. 5:16.
11 Sanganya y’Akristo yekɔ ohomba efula l’ohamelo aso wa lo nyuma, nɛ dia yɔ toshaka elakanyelo ndo ekeketshelo kele laso ohomba. Ɔnkɔnɛ, wɔtwɛlɔ wa lo sanganya ekɔ dikambo dikina di’ohomba dia sho mɛnya ohokwelo aso ndo dia sho kɛndakɛnda lo ndjela mboka kakɔ kâmɛ. Paulo akake epolo ɔsɛkɛ l’ohomba wa dikambo sɔ. Wɔtwɛlɔ wa lo sanganya kema dikambo diahomba onto sɔnɔla nde ndamɛmɛ.—Heb. 10:24, 25.
12 Woho akɔna wakokaso mɛnya ohokwelo aso l’etena kakongɛso ekongelo k’elimu aso wa lomingu la lomingu na? Amɔtshi ndjaombɛka tena dia laande lo dikambo di’elimu awɔ vɔamɛmɛ, ko mbidjaka sanganya lo wenya wewɔ kema l’olimu, tete le vɔ pombaka tshikitanya dikambo sɔ. Pombaka mbidja sanganya ya lomingu la lomingu lo dihole dia ntondo, ko elimu ekina l’ɔkɔngɔ.
13 Dia mbɔtɔka mbala la mbala lo sanganya, ekɔ ohomba monga l’ekongelo k’ɔlɔlɔ ndo ekimanyielo k’ɔlɔlɔ oma le ase nkumbo. Lo nshi ya l’atei a lomingu, efula ka l’atei aso wekɔ l’ekongelo kolodi l’elimu ndo pombaka etena. Ɔnkɔnɛ, naka kokaka, pombaka ndɛ̂ka diangɔ dia dikɔlɔ la wonya w’ɔlɔlɔ di’ase nkumbo monga l’etena ka ndɛ, ka ndjâlɔngɔsɔla ndo koma lo losanganya la ntondo ka lɔ tatɛ. Dia sala dikambo sɔ, ase nkumbo kokaka kamba kâmɛ lo weoho wotshikitanyi.
14 Otombelo wa l’olimu w’esambishelo mbala la mbala ekɔ ohomba naka sho nangaka tetemala la pama kâmɛ l’ohokwelo lo mboka kakɔ kâmɛ. Ɔmɔmɔ la l’atei aso mbeyaka dia nde ekɔ l’ɔkɛndɛ a wotsho wahombande kumbatɛ w’endana l’esambishelo ka losango la Diolelo. Dikambo sɔ mbatetɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa. (Is. 43:10) Oko wewɔ olimu woleki dihombo ɛlɔ kɛnɛ ndo woleki ɔlɔlɔ, hatokoke mbɔ̂sa oko olimu w’anyanya l’ekongelo kaso. Mɛtɛ, Paulo akasha dako nɛ ate: “Tukimoki ulambu wa mandulaka Unyashungu nshi tshe, uku elua uma lu elomo watetawoka lukumbu landi.”—Heb. 13:15.
15 Etena kasalaso ekongelo k’elimu aso wa lo lomingu, sho pombaka ndjâlamɛ etena kɛmɔtshi dikambo di’olimu w’esambishelo. Ondo etshumanelo nɔngɔsɔlaka sanganya efula y’otsha l’olimu mbala efula lo lomingu, ndo sho kokaka mbɔsa tɛdikɔ dia sukɛ sanganya mɔtshi ya l’atei ayɔ. Ekɔ ɔlɔlɔ kambaka weoho w’olimu tshɛ, oko dianganya periodikɛ kana ekanda ekina lo luudu la luudu, sala waembwelo w’eyoyo ndo mbeka l’anto Bible. Sho kokaka mbɔsa tɛdikɔ dia sambishaka lo yoho ya tshakitudi lo ndjalaka l’ekanda ndo lo mambalɛka waaso dia sho tatɛ sawola l’onto. Nɛ dia mbala efula, sho totshɔka l’olimu w’esambishelo kâmɛ l’anto akina, sho kokaka mbeya ekongelo kawɔ dia sho mbokanaka woho watombaka kâmɛ lawɔ.
16 Sho pombaka nama mbekelo ka sambishaka kânga anto hawotodje yimba. Sho mbeyaka dia anto yema tshitshɛ mbayetawɔ losango. (Mat. 13:15; 24:9) Ezekiyɛlɛ akakondja lotumu la sambisha anto waki ‘atɔmbɔki, akanga a lotamanya ndo w’etema wolo.’ Jehowa akalake Ezekiyɛlɛ dia mbokimanyiya lo mbetɛ “elundji [kande] wulu utsha le dundji diawo,” mbut’ate “uku dive dia wulu diuleki akina.” (Ezek. 2:3, 4; 3:7-9) Dia kambaka olimu ɔsɔ mbala la mbala sho pombaka monga l’etete.
17 Diɛnyɛlɔ di’ɔlɔlɔ diahombaso mbokoya: Etena katoshaka onto ɔmɔtshi ɛnyɛlɔ, efula ka l’atei aso tolekaka sambisha efula. Paulo l’asekande waki diɛnyɛlɔ di’ɔlɔlɔ ndo ɔpɔstɔlɔ akɔ akakeketsha akina dia vɔ mbôkoya. (Fil. 3:17) Nde akakɛndakɛndaka lo mboka kakɔ kâmɛ lo ndjela akambo tshɛ wakôkimanyiyaka dia nde tshikalaka la lonyuma la wolo.
18 Ɛlɔ kɛnɛ nto, sho tambɔtshɔkwama, nɛ dia sho tekɔ la diɛnyɛlɔ di’ɔlɔlɔ. Lo Heberu 13:7, Paulu akasha dako nɛ ate: “Nyuhoki elombodi anyu ( . . . ) Nyukani yimba ya ditshelu diawo, nyukuya mbetawo kawo.” Mɛtɛ, Kristo mbele Ɛnyɛlɔ kaso, koko sho kokaka mbokoya mbetawɔ ka wanɛ wele lâdiko diaso. Oko Paulo, dikumanyi pombaka mbeya dia vɔ pombaka monga diɛnyɛlɔ di’ɔlɔlɔ. Kânga mbakoka akambo awɔ w’onto l’onto tshikitana, vɔ tshɛ pombaka mɛnya dia vɔ wekɔ l’ohokwelo ndo wekɔ lo takɛndakɛnda lo mboka kakɔ kâmɛ lo mbidja wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo nshi tshɛ. Lam’ayowokotshaka ɛkɛndɛ awɔ wa l’emunyi ndo wa l’atei a nkumbo, dikumanyi pombaka monga l’ekongelo k’ɔlɔlɔ ka wekelo w’onto ndamɛ, ka mbɔtɔka lo sanganya ndo ka mbisha ɛnyɛlɔ l’olimu w’esambishelo. Naka dikumanyi wekɔ lo mɛnya dia vɔ wekɔ lo ‘nɔmbɔla wa lo luudu lawɔ lo yoho y’ɔlɔlɔ,’ kete ase etshumanelo tshɛ wayokeketshama dia tetemala la kɛndakɛnda kâmɛ l’ohokwelo lo mboka kakɔ kâmɛ.—1 Tim. 3:4, 5.
19 Eweso wa l’ɔnɔnyi w’oyoyo: Etatelo k’ɔnɔnyi kekɔ etena k’ɔlɔlɔ ka sho kana lomba lo woho wakɛndakɛndaso lo mboka kakɔ kâmɛ. Kakɔna kɛnya ɔsɛdingwelo w’olimu aso wa l’ɔnɔnyi wakete na? Onde takakoke shikikɛ, kana nɔngɔsɔla, yɛdikɔ yakambaso olimu oka? Ondo takakoke pamia yɛdikɔ ya wekelo aso w’onto ndamɛ. Ondo takaleke mbɔtɔ mbala la mbala lo sanganya ndo takahamia olimu w’esambishelo lam’akatayala ambatshi mboka wa tshanda. Ondo sho kokaka shila akambo amɔtshi wa lânde wakatasale dia mɛnya ɔlɔlɔ aso w’Akristo le anto akina wa l’atei w’etshumanelo kana le nkumbo kaso. Naka ɔsɔku mbediɔ, kete sho kokaka ngɛnangɛna nɛ dia takakɛndakɛnda lo yoho yangɛnyangɛnya Nzambi ndo sho tekɔ l’ɛkɔkɔ w’ɛlɔlɔ dia sho ‘tetemala nyomoleka sala dikambo sɔ.’—1 Tes. 4:1.
20 Kayotota naka elimu aso wôkotosalaka sho kômbasalaka mbala la mbala na? Onde taki la hemɔ ka lo nyuma oka? Onde ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wakekama la ntondo k’ohamelo aso oka? Dia sho nɔngɔsɔla dikambo sɔ, pombaka sho nɔmba Jehowa. (Fil. 4:6, 13) Tɛ̂ka ase nkumbo ehomba wele layɛ; lɔmbawɔ dia vɔ kokimanyiya dia wɛ mbɔsa tɛdikɔ t’eyoyo dia mbidja ekongelo koleki ɔlɔlɔ k’elimu wahomba salema. Naka wɛ ekɔ l’ekakatanu, lɔmba dikumanyi dia vɔ kokimanyiya. Naka tayodja weolo w’eshika ndo tayetawɔ alako wa Jehowa, kete tayoyashikikɛ dia sho hatotonga “tusuasua kana uku antu wahato elua.” — 2 Petero 1:5-8.
21 Kɛndakɛnda kâmɛ l’ohokwelo lo mboka kakɔ kâmɛ mbelaka ɛtshɔkɔ watosha weolo wadjaso elowa. Oko wambonyɔsa tɛdikɔ dia pama kâmɛ l’ohokwelo lo ndjela mboka kakɔ kâmɛ, “[nyokambe olimu anyu aha la sukukala. Nyohɛtahɛtake la spirito. Nyokambe Jehowa olimu oko ɛhɔmbɔ, NW].” (Rom. 12:11)—Nyayotana ɔsɛdingwelo wa dikambo diakɔ l’ɔmɔmɔ lo La Tour de Garde ka Yitshu 1, 1985, lɛkɛ 13-17.