Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w13 1/1 bf. 3-6
  • Anɛ E Sa Nɛ O Ye Je ɔ Nyagbe ɔ Gbeye Lo?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Anɛ E Sa Nɛ O Ye Je ɔ Nyagbe ɔ Gbeye Lo?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2013
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “Nyagbe ɔ”​​—Mɛni E Tsɔɔ?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2015
  • Anɛ Je ɔ Nyagbe Su Ta Lo?
    Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?
  • Moo Hyɛ Blɔ!
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2015
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2013
w13 1/1 bf. 3-6

HƐ MI MUNYU: ANƐ E SA NƐ O YE JE Ɔ NYAGBE Ɔ GBEYE LO?

Je ɔ Nyagbe ɔ​—Anɛ O Yeɔ Gbeye, O Ngɛ Blɔ Hyɛe, Aloo O Kɔni Mi Jɔ

Kɛ o susuɔ ngɛ tsakemihi nɛ nihi fuu ngɛ dee kaa e maa ba ngɛ je kɛ wɛ ngɛ December 21, 2012, ngɛ Mayabi a calendar a nya a he ha kɛɛ? Ke o ngɛ nɔ́ nɛ maa ba a gbeye yee ɔ, lɛɛ ke e bɛ ɔ, eko ɔ, o tsui maa nɔ o mi. Ke o suɔ nɛ o na bɔnɛ níhi maa ya nɔ ha ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɛ nɔ́ ko bɛ ɔ, e maa dɔ mo. Aloo ke o ngɛ jamɛ a be ɔ mlɛe nɛ e bɛ ɔ, eko ɔ, o kɔni mi maa jɔ. Anɛ December 21, 2012 ɔ hu maa pee be nɛ nihi maa hyɛ blɔ kaa nyagbe ɔ maa ba se e be bae lo?

Nɛ “je nɛ ɔ nyagbe” ɔ nɛ Baiblo ɔ tu he munyu ɔ hu nɛɛ? (Mateo 24:3) Ni komɛ yeɔ gbeye kaa Mawu maa sã zugba a. Ni komɛ hu suɔ nɛ a na bɔnɛ je ɔ nyagbe ɔ maa ba ha. Nihi fuu nɛ a ngɛ blɔ hyɛe kaa nyagbe ɔ maa ba nɛ e bɛ ɔ, a kɔni mi jɔ. Se jã ji bɔnɛ e sa kaa nihi nɛ a pee a ní ngɛ munyuhi nɛ nihi po de ɔ a he lo?

Eko ɔ, ke o kase nɔ́ tutuutu nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ je nɛ ɔ nyagbe ɔ he ɔ, e maa pee mo nyakpɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ yi mi tomihi a heje nɛ e sa kaa waa hyɛ je nɛ ɔ nyagbe ɔ blɔ ɔ. E tsɔɔ hu kaa nihi a kɔni mi maa wo nyu ke nyagbe ɔ bɛ ngɛ be nɛ a kɛ a hɛ fɔ nɔ kaa e maa ba a. Nihi pɔɔ sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ bimi kɛ kɔ je nɛ ɔ nyagbe ɔ he. Wa suɔ nɛ o susu hetohi nɛ Baiblo ɔ ha a he.

Anɛ a maa sã zugba a lo?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: “[Mawu] ngɔ je ɔ ngɔ ma e sisi tomi ɔ nɔ kpɛii, nɛ a be jee ngɛ lejɛ ɔ gblegbleegble.”—LA 104:5.

A kɛ la aloo nɔ́ kpa ko be zugba a hɛ mi kpatae. Mohu ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa zugba nɛ ɔ nɔ ji he nɛ adesahi maa hi kɛ ya neneene. La 37:29 ɔ de ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.”—La 115:16; Yesaya 45:18.

Benɛ Mawu bɔ zugba a ta a, e hyɛ nɛ e na kaa e “muɔ e hɛ saminya,” nɛ amlɔ nɛ ɔ hu e muɔ e hɛ. (1 Mose 1:31) E tui e yi mi kaa e ma kpata zugba a hɛ mi kɔkɔɔkɔ, mohu ɔ, e wo si ke, e ma ‘kpata nihi nɛ ngɛ zugba a hɛ mi kpatae ɔ a hɛ mi,’ nɛ e maa po zugba a he piɛ nɛ e ko puɛ.—Kpojemi 11:18.

Eko ɔ, o ma susu kaa munyu nɛ a ngma ngɛ 2 Petro 3:7 ɔ tsɔɔ kaa a maa sã zugba a. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: ‘Se hiɔwe kɛ zugba a nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ, a kɛ la ma ba kpata a hɛ mi hwɔɔ se.’ Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa a maa sã zugba a lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ngɛ nɛ Baiblo ɔ ngɔɔ “hiɔwe,” “zugba,” kɛ “la” kɛ tsuɔ ni ngɛ okadi peemi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yesaya 1:2 ɔ de ke: “Hiɔwe kɛ zugba, nyɛɛ bu nɔ́ nɛ i ngɛ dee ɔ tue” ɔ, zugba a nɛ Yesaya tu he munyu ɔ daa si kɛ ha adesahi.

Munyu nɛ ngɛ 2 Petro 3:7 ɔ tsɔɔ kaa hiɔwe ɔ, zugba a, kɛ la a ji okadi peemi mi níhi. Kuku 5 kɛ 6 ha nɛ wa na kaa bɔnɛ e ba ngɛ Noa be ɔ mi Nyu Afua a mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ níhi maa ya nɔ. A kpata jamɛ a je ɔ hɛ mi ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Nyu Afua a kpata adesahi nɛ a peeɔ basabasa nɛ ji “zugba” a hɛ mi, se pi zugba a nitsɛ. E kpata “hiɔwe” ɔ, nɛ ji adesa nɔ yeli ɔmɛ a hɛ mi. (1 Mose 6:11) Jã kɛ̃ nɛ 2 Petro 3:7 ɔ gba kɛ fɔ si kaa a ma kpata yayami peeli kɛ a nɔ yemi yaya amɛ a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ kaa bɔnɛ ke la sã nɔ́ nɛ e hɛ mi kpataa pɛsɛpɛsɛ ɔ.

Mɛni maa ba ngɛ je ɔ nyagbe?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: “Je ɔ, kɛ e mi níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ ɔ ngɛ bee kɛ yaa. Se nɔ nɛ peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ, lɛɛ e ngɛ kɛ yaa neneene.”—1 YOHANE 2:17.

“Je ɔ” nɛ maa be kɛ ho ɔ ji adesahi nɛ a pee we Mawu suɔmi nya ní ɔ, se pi zugba a. Kaa bɔnɛ dɔkita gbaa hiɔtsɛ nɛ e jeɔ hiɔ ngɛ e mi konɛ e kɛ he e yi wami ɔ, jã nɔuu nɛ Mawu ma “kpata” nimli yayami ɔmɛ tsuo a hɛ mi konɛ dali nɛ a hi zugba a nɔ kɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ. (La 37:9) Ngɛ sisi numi nɛ ɔ nya a, “je nɛ ɔ nyagbe” ɔ nɛ maa ba a ji nɔ́ kpakpa.

Susumi kpakpa kaa kikɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Baiblo sisi tsɔɔli komɛ hɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, a tsɔɔ je nɛ ɔ nyagbe ɔ sisi ke, “je ɔ blɔ nya tomi ɔ nyagbe,” aloo “yinɔ ɔ nyagbe.” (Mateo 24:3; New International Version) Akɛnɛ a maa baa adesahi kɛ zugba a tsuo yi heje ɔ, anɛ sisi numi be he kaa yinɔ ehe loo blɔ nya tomi ehe maa nyɛɛ se kɛ ba lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa sisi numi ngɛ he, ejakaa Baiblo ɔ tu “je nɛ maa ba a” aloo blɔ nya tomi nɛ maa ba a he munyu.—Luka 18:30.

Yesu tu hwɔɔ se be nɛ ɔ he munyu kaa e ji “je ehe.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Mawu ma ha nɛ adesahi ma ná si himi kpakpa ekohu kaa bɔnɛ e to e yi mi kaa a ná a. (Mateo 19:28) Kɛkɛ ɔ, wa ma ná níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he se:

  • Zugba a maa pee paradeiso, nɛ adesahi tsuo maa hi si slɔkee nɛ a ma ná bua jɔmi.—Yesaya 35:1; Mika 4:4.

  • Nítsumi kpakpa nɛ haa nɛ nɔ tsui nɔɔ nɔ mi.—Yesaya 65:21-23.

  • A ma tsa hiɔhi tsuo.—Yesaya 33:24.

  • Nɔ ko be bwɔe hu.—Hiob 33:25.

  • A ma tle ni gbogboehi a si.—Yohane 5:28, 29.

Ke wa peeɔ “Mawu suɔmi nya ní” ɔ, e he hia we nɛ waa ye je ɔ nyagbe ɔ gbeye. Mohu ɔ, wa ma nyɛ maa hyɛ jamɛ a be ɔ blɔ.

Anɛ je ɔ nyagbe ɔ su si ta niinɛ lo?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: “Ke nyɛ na ní nɛ ɔmɛ ɔ, nyɛ maa le kaa Mawu matsɛ yemi ɔ su ta.”—LUKA 21:31.

Ní lelɔ kpanaa ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Richard Kyle ɔ ngma ngɛ womi nɛ ji The Last Days Are Here Again ɔ mi kaa “ke tsakemi loo basabasa peemi ko ba je ɔ mi tlukaa a, nihi tsɔɔ bɔnɛ nyagbe ɔ ma plɛ kɛ ba ha, kɛ be nɛ e maa ba.” A deɔ enɛ ɔ, titli ɔ, ke a nui tsakemi loo basabasa peemi nɛ ba a sisi.

Se Baiblo gbali nɛ a tu nyagbe ɔ he munyu ɔ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se, se pi níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ a be ɔ mi nɛ a nui sisi ɔ nya nɛ a tsɔɔ. Mawu gu e mumi ɔ nɔ nɛ e ha nɛ a tsɔɔ wɔ níhi nɛ ma ha nɛ waa na kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba. Gbami nɛ ɔmɛ ekomɛ nɛ a nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ. Mo nitsɛ mo susu a he nɛ o hyɛ kaa a ngɛ mi bae ngɛ wa be nɛ ɔ mi lo.

  • Tahi, hwɔ, zugba mimiɛmi, kɛ gbenɔ hiɔ nɛ sãa nɔ.—Mateo 24:7; Luka 21:11.

  • Yayami maa pɔhe.—Mateo 24:12.

  • Adesahi ma puɛ zugba a.—Kpojemi 11:18.

  • Nihi ma fo mɛ pɛ a nɔ́ mi, a maa pee a he sika suɔli, a maa suɔ fiɛmi pe bɔnɛ a suɔ Mawu.—2 Timoteo 3:2, 4.

  • Wekuhi ma puɛ.—2 Timoteo 3:2, 3.

  • Nihi ma ma a hɛ kɛ fɔ okadihi nɛ tsɔɔ kaa nyagbe ɔ su si ta a nɔ.—Mateo 24:37-39.

  • A maa fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a ngɛ je kɛ wɛ.—Mateo 24:14.

Kaa bɔnɛ Yesu de ɔ, ke wa na “ní nɛ ɔmɛ tsuo ɔ,” e sa nɛ wa ná nɛ waa le kaa je ɔ nyagbe ɔ su si ta. (Mateo 24:33) Yehowa Odasefoli he ye kaa níhi nɛ ngɛ nɔ yae ɔ tsɔɔ kaa nyagbe ɔ su si ta, enɛ ɔ he ɔ, a fiɛɛɔ a hemi kɛ yemi ɔ kɛ tsɔɔ nihi ngɛ mahi 236 nɔ.

Anɛ nyagbe ɔ blɔ nɛ nihi hyɛ kaa e maa ba nɛ e bɛ ɔ tsɔɔ kaa e be bae gblee lo?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: “Be mi nɛ nihi ma de ke, ‘Wa he mi jɔ wɔ, nɛ wa tue mi hu jɔ wɔ’ ɔ, jamɛ a be ɔ mi nɔuu nɛ a hɛ mi ma kpata tlukaa kaa bɔnɛ yo nɛ mi wa nuɔ kɔɔmi si kake too ɔ; nɛ nɔ ko nɔ ko be e he yee.”—1 TESALONIKABI 5:3.

Baiblo ɔ ngɔ je ɔ hɛ mi kpatami ɔ kɛ to kɔɔmi he. Yohɔyo nuɔ kɔɔmi tlukaa be mi nɛ e hɛ be e he nɔ. Kaa bɔnɛ ke yo nu kɔɔmi nɛ kɔɔmi ɔ mi waa kɛ ya siɔ be nɛ e fɔɔ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ okadihi nɛ maa sɛ nyagbe ɔ hlami ɔ hu maa hi. Eko ɔ, dɔkita a maa tsɔɔ yohɔyo ɔ be nɛ e ma fɔ; se ke yohɔyo ɔ fɔ we ngɛ be nɛ a tsɔɔ lɛ ɔ nɔ po ɔ, e le kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, e be kɛe nɛ e ma fɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke waa kɛ wa hɛ fɔ be pɔtɛɛ ko nɔ kaa nyagbe ɔ maa ba se e bɛ ɔ, lɔɔ tsɔɔ we kaa pi “nyagbe ligbi ɔmɛ” a he okadihi nɛ wa ngɛ nae nɛ ɔ.—2 Timoteo 3:1.

Eko ɔ, o ma bi ke, ‘Ke okadi ɔ tsɔɔ heii kaa e be kɛe kulaa nɛ nyagbe ɔ maa ba a, lɛɛ mɛni heje nɛ nihi fuu ma a hɛ fɔ nɔ mɔ?’ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke nyagbe ɔ su si ta a, nihi fuu ma ma a hɛ kɛ fɔ nɔ. Ngɛ be mi nɛ e sa kaa a kplɛɛ tsakemihi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ nɔ ɔ, a maa ye nihi nɛ a he ye kaa nyagbe ɔ su si ta a, a he fɛu nɛ a ma de ke: “Kɛ je benɛ wa nɛmɛ ɔmɛ gbo nɛ ɔ, bɔnɛ níhi ngɛ kɛ je benɛ a bɔ je ɔ, jã nɔuu nɛ a ngɛ nɛ ɔ nɛ.” (2 Petro 3:3, 4) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, nyagbe ligbi ɔmɛ a he okadi ɔ maa pee heii mohu lɛɛ, se nihi fuu ma ma a hɛ ngɔ fɔ nɔ.—Mateo 24:38, 39.

Wa ma susu odase yemi komɛ nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa nyagbe ɔ su si ta a, a he ngɛ munyu nɛ ɔ mi.a Anɛ o maa suɔ nɛ o le babauu lo? Ke jã a, lɛɛ mɛni heje mɔ nɛ o hla we Yehowa Odasefoli a se blɔ konɛ a kɛ mo nɛ kase Baiblo ɔ yaka gu ɔ? A kɛ mo ma nyɛ ma ba kase ní ngɛ o we mi, aloo ngɛ he saisaa nɛ maa hi ha mo, aloo ngɛ tɛlifoo nɔ po. Nɔ́ nɛ he hia pɛ ji deka nɛ o ma ná. Ke o kase Baiblo ɔ, o ma ná he se wawɛɛ.

a Ke o ngɛ hlae nɛ o le ní kpahi ɔ, moo hyɛ Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ yi 9, nɛ e yi ji, “Anɛ Wa Ngɛ ‘Nyagbe Ligbi ɔmɛ’ A Mi Lo?” nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ.

ANƐ YEHOWA ODASEFOLI TSƆƆ KAA NYAGBE Ɔ MAA BA NGƐ BE PƆTƐƐ KOMƐ A MI SE E BƐ LO?

Yehowa Odasefoli ngɔ a hɛ kɛ fɔ be pɔtɛɛ komɛ a nɔ kaa nyagbe ɔ maa ba se nyagbe ɔ bɛ. Kaa bɔnɛ Yesu kaseli nɛ a hi si blema a pee ɔ, be komɛ ngɛ nɛ wɔ hu wa hyɛɔ blɔ kaa gbami komɛ nɛ a ba mi, se pi jamɛ a be ɔ nɛ Mawu suɔ kaa a ba mi. (Luka 19:11; Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 1:6; 2 Tesalonikabi 2:1, 2) Wɔ hu wa kplɛɛ munyu nɛ Odasefono ko nɛ e sɔmɔ be kɛkɛɛ nɛ e biɛ ji A.  H. Macmillan ɔ tu ɔ nɔ. E de ke: “I kase kaa e sa nɛ waa kplɛɛ wa tɔmi nɔ, nɛ waa ya nɔ nɛ wa hla Mawu Munyu ɔ mi konɛ waa nu sisi.”

Lɛɛ mɛni heje mɔ nɛ wa yaa nɔ nɛ waa fiɛɛɔ kaa nyagbe ɔ su si ta a? Nɔ́ heje ji, wa le kaa e sa nɛ waa bu munyu nɛ Yesu tu ɔ tue wawɛɛ. E de ke: ‘Nyɛɛ hyɛ saminya, nyɛɛ hwɔɔ.’ Ke wa hwɔɔ we ɔ, Yesu ma susu kaa wa ngɛ “mahe hwɔe,” nɛ e bua be wa he jɔe. (Marko 13:33, 36) Mɛni heje?

Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke we he bumi gbe ko hwɔ nɛ wetsɛ ɔ hɛ tsɛ̃ ngɛ mahe mi, se pee se ɔ, wetsɛ ɔ na kaa pi nɛ nɔ ko ma we ɔ mi ɔ, anɛ e mi mi ma fu nɛ e maa jua gbe ɔ lo? E be jã pee, ejakaa lɔɔ tsɔɔ kaa gbe ɔ peeɔ klaalo, nɛ enɛ ɔ ma nyɛ ma he lɛ wetsɛ ɔ yi wami pee se.

Jã nɔuu nɛ waa kɛ wa hɛ fɔ be pɔtɛɛ komɛ a nɔ kaa nyagbe ɔ maa ba se e bɛ. Se afani nɛ waa bu Yesu tue nɛ wa he nihi a yi wami mohu pe nɛ wa ma susu kaa nihi maa tu wa he munyu, nɛ lɔɔ heje ɔ, wa be fiɛɛe. Fami nɛ Yesu fã wɔ kaa waa “ye odase” kɛ pi si ɔ woɔ wɔ he wami nɛ wa bɔɔ nihi kɔkɔ kaa nyagbe ɔ su si ta.—Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 10:42.

Wa he ye kaa tsa pi be nɛ nyagbe ɔ maa ba a ji nɔ́ nɛ he hia titli nɛ e sa kaa waa kɛ wa juɛmi nɛ ma nɔ, mohu ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ wa he ye kaa nyagbe ɔ maa ba, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa pee wa ní kaa wa he ye kaa nyagbe ɔ maa ba. Wa buɔ munyu nɛ ngɛ Habakuk 2:3 ɔ tue wawɛɛ. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: “E maa pee kaa nɔ́ nɛ [nyagbe ɔ] ma blɛuu tsɔ, se kɛ̃ ɔ, hyɛ blɔ. Ejakaa e maa ba mi kokooko, nɛ e be kɛe.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane