Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • mwbr25 July m. 1-10
  • Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu
  • Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu—2025
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • JULY 7-13
  • JULY 14-20
  • JULY 21-27
  • JULY 28–AUGUST 3
  • AUGUST 4-10
  • AUGUST 11-17
  • AUGUST 18-24
  • AUGUST 25-31
Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu—2025
mwbr25 July m. 1-10

Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

JULY 7-13

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 21

Ngyinlazo Mɔɔ Fa Anyelielɛ Ba Agyalɛ Nu La

w03 10/15 4 ¶5

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔazi Kpɔkɛ Kpalɛ Ɛ?

Nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ yɛbapele yɛ nwo yɛazi kpɔkɛ. Mrɛlɛbulɛ 21:5 bɔ yɛ kɔkɔ kɛ: “Sonla mɔɔ bɔ mɔdenle yɛ gyima la ngyehyɛleɛ bawie boɛ, noko bɛdabɛ mɔɔ bɛpele bɛ nwo bɛyɛ debie la kɔsɔɔti bali ehyia.” Kɛ neazo la, ɔwɔ kɛ ngakula mɔɔ ɛhulolɛ ɛli bɛ ti la si abotane kolaa na bazi agyalɛ nwo kpɔkɛ. Tɛ ye zɔ a, bɛbanwu nɔhalɛ mɔɔ wɔ nwɔhoa kɛlɛvolɛ William Congreve mɔɔ dɛnlanle aze wɔ ɛvoya 18 ne mɔlebɛbo la edwɛkɛ ne anu, ɔhanle kɛ: “Menli mɔɔ pele bɛ nwo kɔ agyalɛ la banlu bɛ nwo kɛ bɛyɛle zɔ la.”

g 7/08 7 ¶2

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔ Agyalɛ Ayɛ Kpalɛ La

Bɛlɛ ɛ nwo aze. “Bɛmmafa manzonlehwenlɛ anzɛɛ anwomemaazo bɛyɛ debie biala, emomu bɛbɛlɛ bɛ nwo aze na bɛbu bɛ gɔnwo mɔ bɛdɛla bɛ nwo.” (Fel. 2:3) Kɛ anrɛɛ ngyegyelɛ bie ba agyalɛ nu a, kunli nee yelɛ ne bavi mɛlɛbɛnwoaze nu ali ngyegyelɛ ne anwo gyima la, fane dɔɔnwo ne ala bɛbɔ bɛ nwo somolɛ. Mɛlɛbɛnwoaze ɛnrɛmaa yɛnrɛgyinla edwɛkɛ bie azo kyengye kɛ yɛ edwɛkɛ yɛ fɛ.

w06 9/15 28 ¶13

“Ɛ Nee Ɛ Ye Mɔɔ Ɛgyale Ye Wɔ Wɔ Mgbavolɛ Nu La Anye Ɛlie”

Na saa ninyɛne ɛngɔ boɛ wɔ bɛ agyalɛ ne anu ɔlua kɛzi bɛ nee bɛ nwo di la ati ɛ? Ɔhyia mɔdenlebɔlɛ na bɛahola bɛali nwolɛ gyima. Kɛ neazo la, bie a bɛva ɛvolɛ dɔɔnwo bɛha ɛdendɛlɛ evinli bɛhile bɛ nwo bɛmaa yeha ɛkɛ. (Mrɛ. 12:18) Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛzuzu nwo wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu anu la, ɛhye bahola ava ngyegyelɛ dɔɔnwo ara. Baebolo ne ka kɛ: “Ɔle kpalɛ kɛ ɛkɛdɛnla fienemgbole nu tɛla kɛ ɛ nee yelɛ mɔɔ kulo butule na ɔngyɛ na yeava ɛya la kɛdɛnla.” (Mrɛ. 21:19) Saa ɛle raalɛ yɛɛ wɔ agyalɛ ɛyɛ zɛhae a, biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo me subane maa ɔyɛ se ɔmaa me hu kɛ ɔbabikye me ɔ?’ Baebolo ne ka kile kunlima kɛ: “Bɛhɔ zo bɛhulo bɛ ye mɔ, na bɛmmafa bɛ nwo ɛya kpole.” (Kɔl. 3:19) Saa ɛle nrenyia noko a, biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo mendwenle me ye anwo la ati a ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔbakpondɛ arɛlekyekyelɛ wɔ ɛleka gyɛne la ɔ?’ Ɛhye ɛnle nwolɛ adenle mɔɔ bɛgyinla zo bɛbɔ adwɔmane na bɛsɛkye agyalɛ a. Noko kɛmɔ ɛhye bahola azi la ati ɔle kpalɛ kɛ bɛbavi bɛ ahonle nu bɛazuzu edwɛkɛ nwo.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w05 1/15 17 ¶9

Ninyɛne Mɔɔ Fale Nyamenle Belemgbunlililɛ Ne Anwo La Ɛra Nu

Kɛkala Gyisɛse ɛnle sonla dasanli mɔɔ de asoaso zo a, emomu ɔle Belemgbunli mɔɔ lɛ tumi. Bɛha ɔ nwo edwɛkɛ kɛ ɔlɛka ɛkpɔnwɔ. Wɔ Baebolo ne anu ɛhye gyi ɛkɛ ne maa konle. (Mrɛ. 21:31) Yekile 6:2 ka kɛ, “Nea! ɛkpɔnwɔ fufule bie, na ahenle mɔɔ de zo la lɛ ɛda; na bɛmaanle ye abotile, na ɔvindele ɔhɔlile konim kɛ ɔwie ye konimlilɛ ne bɔkɔɔ.” Yeanga ye zɔ, edwɛndolɛnli Devidi hanle Gyisɛse anwo edwɛkɛ kɛ, “Gyihova badɛlɛ wɔ tumi kpɔma ne anu wɔ Zayɔn, yeaha kɛ: ‘Kɔ wɔ kpɔvolɛma avinli kɔli bɛ nwo zo konim.’”​—Edw. 110:2.

JULY 14-20

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 22

Ngyinlazo Kpalɛ Mɔɔ Ɔbaboa Ngakula Ɛtetelɛ La

w20.10 27 ¶7

Asoo Bɛnyi A Bɛbazonle Nyamenle?

Saa bɛle agyalɛma mɔɔ bɛkulo kɛ bɛwo ngakula a, bɛbiza bɛ nwo kɛ: ‘Asoo yɛle menli mɔɔ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze na yɛkulo Gyihova nee ye Edwɛkɛ ne ɔ? Asoo Gyihova bakpa yɛ kɛ yɛnlea adɔma bie ɔ?’ (Edw. 127:3, 4) Saa wɔwo noko a, biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo melɛmaa me mra anwu nvasoɛ mɔɔ wɔ gyima ɛsesebɛ ɛyɛlɛ zo la?’ (Nol. 3:12, 13) ‘Asoo meyɛ biala mɔɔ mebahola la mebɔ me mra nwo bane mefi basabasayɛlɛ nee ɛbɛlatane mɔɔ ɛbu zo wɔ Seetan ewiade ne anu la anwo ɔ?’ (Mrɛ. 22:3) Ɛnrɛhola ɛnrɛbɔ ɛ mra nwo bane ɛnrɛvi ngyegyelɛ biala mɔɔ bɛbayia la anwo. Ɛyɛ ye biala a ɔnrɛyɛ boɛ. Noko, ɛbahola wɔavi ɛlɔlɛ nu wɔahilehile bɛ kɛzi bɛbava bɛ nwo bɛado Baebolo ne azo amaa bɛahola bɛali ngyegyelɛ mɔɔ bɛbayia ye wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo gyima la. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 2:1-6.) Kɛ neazo la, saa bɛ busuanli bie twe ɔ nwo fi nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nwo a, dua Nyamenle Edwɛkɛ ne azo boa ɛ mra maa bɛnwu deɛmɔti ɔwɔ kɛ bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova la. (Edw. 31:23) Anzɛɛ saa bɛ kulovolɛ bie wu a, kenga Baebolo ne anu edwɛkɛ bie mɔɔ bakyekye ɛ mra ne mɔ arɛle na yeamaa bɛanyia anzodwolɛ la kile bɛ.​—2 Kɔl. 1:3, 4; 2 Tim. 3:16

w19.12 26 ¶17-19

Awovolɛ​​—Bɛtete Bɛ Mra Bɛmaa Bɛhulo Gyihova

Bɔ ɛ mra ɛtetelɛ bo ndɛ. Ɔle kpalɛ kɛ awovolɛ babɔ ɔ bo ndɛ atete bɛ mra. (Mrɛ. 22:6) Suzu Timote mɔɔ ɔ nee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo dule adenle la anwo nea. Timote mame, Yunise yɛɛ ye nana, Loyese hilehilele ye ɔvi ye “ngakula nu.”​​—2 Tim. 1:5; 3:15.

Jean-Claude yɛɛ Peace, agyalɛma gyɛne mɔɔ bɛvi Côte d’Ivoire la holale tetele bɛ mra nsia ne amuala bɛmaanle bɛhulole Gyihova na bɛzonlenle ye. Duzu a boale bɛ a? Bɛzukoale Yunise nee Loyese neazo ne. Bɛka kɛ: “Yɛvale Nyamenle Edwɛkɛ ne yɛwulale yɛ mra ne mɔ ahonle nu ɔvi bɛ ngakula nu, yɛwo bɛ ala a ɛnee yɛbɔ ɔ bo.”​​—Dit. 6:6, 7.

Gyihova Edwɛkɛ ne mɔɔ ‘bɛfa bɛawula bɛ mra ahonle nu’ la kile duzu? ‘Fa wula ahonle nu’ kile kɛ, ɛbahilehile bɛ anzɛɛ ɛbahakye bɛ ɔlua zolɛ mɔɔ ɛbada wɔazi la azo. Amaa awovolɛ ahola ayɛ zɔ la, ɔwɔ kɛ bɛnyia mekɛ dɔɔnwo bɛmaa bɛ mra. Ɔnla aze kɛ awovolɛ bahakye bɛ mra adehilelɛ bie mɔ. Noko, adenle ɛhye azo ala a awovolɛ bahola alua aboa bɛ mra bɛamaa bɛade Nyamenle Edwɛkɛ ne abo na bɛava bɛayɛ gyima a.

w06 4/1 9 ¶4

Awovolɛ​—Bɛyɛ Neazo Kpalɛ Bɛmaa Bɛ Mra

Nɔhalɛ ne a le kɛ, ɔnva nwo kɛzi awovolɛ bayɛ bɛ mra biala la, bɛbayɛ anzosesebɛ na bie mɔ bɔbɔ bade atua. (Gyn. 8:21) Duzu a awovolɛ bayɛ a? Baebolo ne ka kɛ, “Ngoaseade kyekye kakula ahonle nwo, noko ɛdenrɛdenrɛlɛ baka ne baye ye avi ɔ nwo ahɔ moamoa.” (Mrɛ. 22:15) Bie mɔ te nganeɛ kɛ ɛhye anloa yɛ se somaa yɛɛ yekpa nwolɛ. Nɔhalɛ nu Baebolo ne kyi basabasayɛlɛ nee awie mɔɔ bɛkile ye nyane la. Noko akee awovolɛ bahola ava baka ali gyima, noko “baka” ne mɔɔ bɛva bɛli gyima wɔ ɛke la eza gyi ɛkɛ ne maa tumi mɔɔ awovolɛ lɛ kɛ bɛbazi bɛ gyakɛ aze bɛava ɛdenrɛdenrɛlɛ mɔɔ fɛta la bɛamaa bɛ mra wɔ ɛlɔlɛ nu ɔlua ngakula ne mɔ boɛyɛlɛ ti.​—Hib. 12:7-11.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w21.08 22 ¶11

Maa Ɛ Nye Ɛlie Nwolɛ Adenle Mɔɔ Ɛlɛ La Anwo

Zɔhane ala a yɛmaa yɛ nye bolo gyima mɔɔ bɛva bɛwula yɛ sa wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la anwo a, yɛ nye balie kpole a. ‘Fa wɔ mekɛ muala’ ka edwɛkɛ ne na yɛ gyima ɛsesebɛ wɔ asafo ne anu. (Gyi. 18:5; Hib. 10:24, 25) Siezie ɛ nwo kpalɛ maa debiezukoalɛ ne mɔ amaa wɔahola wɔamaa mualɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la. Saa bɛmaa wɔ gyimalilɛ biala wɔ dapɛne avinli debiezukoalɛ ne abo a, fa ye anyebolo zo. Saa bɛka kɛ ɛboa ɛmaa bɛyɛ gyima bie wɔ asafo ne anu a, di mekɛ zo na yɛ. Mmabu gyimalilɛ biala mɔɔ bɛbava bɛamaa wɔ kɛ ɛyɛ la kɛ ɔngyia kɛ ɛsɛkye wɔ mekɛ wɔ nwo. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu wɔ gyima ne anye zo kpalɛ. (Mrɛ. 22:29) Saa ɛmaa ɛ nye bolo sunsum nu ninyɛne mɔɔ ɛyɛ nee gyimalilɛ ngakyile mɔɔ bɛfa bɛmaa wɔ la anwo kpalɛ a, ɛbanyia anyuhɔlɛ ndɛndɛ na wɔanyia anyelielɛ kpole. (Gal. 6:4) Eza saa awie mɔ nyia nwolɛ adenle mɔɔ ɛnee ɛlɛkpondɛ la a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ ɛdawɔ noko ɛ nye balie.​—Wlo. 12:15; Gal. 5:26.

JULY 21-27

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 23

Ngyinlazo Kpalɛ Mɔɔ Ɔbaboa Yeamaa Yɛava Nza Yɛali Gyima Kpalɛ La

w04 12/1 19 ¶5-6

Nyia Nzanlonlɛ Nwo Adwenle Kpalɛ

Saa awie no nza noko ɔnea kɛ ɔnrɛyɛ mɔɔ awie mɔ banwu ye kɛ yebo ɛ? Menli bie mɔ kola no nza dɔɔnwo kpalɛ noko ɔnla ali kɛ bɛbo. Ɔti saa awie te nganeɛ kɛ nvonleɛ biala ɛnle subane ɛhye anwo a ɛnee ɔlɛbɛlɛbɛla ɔ nwo. (Gyɛ. 17:9) Ngyikyingyikyi, subane ɛhye kola ka awie anwo mɔɔ saa yeanno nza kenle ko bɔbɔ a, ɔ nwo ɛndɔ ye a na ɛhye maa ɔyɛ ‘akɛlɛ ɔmaa nza.’ (Tae. 2:3) Mɔɔ fale nza mɔɔ gya bɛ la anwo la, buluku kɛlɛvolɛ Caroline Knapp hanle kɛ: “Ɔyɛ ye bɛtɛbɛtɛ, ngyikyingyikyi ɛnee ɔlɛbɛlɛbɛla wɔ yeamaa wɔayɛ nzanli.” Nɔhalɛ nu, nza dɔɔnwo ɛnlonlɛ anzi yɛ ɛzulolɛ kpalɛ!

Suzu Gyisɛse kɔkɔbɔlɛ ne anwo, ɔhanle kɛ: “Bɛnlea bɛ nwo boɛ na aleɛlilɛ molozo nee nza dɔɔnwo ɛnlonlɛ yɛɛ ɛbɛlabɔlɛ nu adwenleadwenle angomo bɛ ahonle zo ɛlɛ, na zɔhane kenle ne ambando bɛ arɛlevilɛ nu kɛ ɛhane. Ɔluakɛ ɔbara menli mɔɔ de azɛlɛ ye ɛleka biala la anwo zo.” (Luku 21:34, 35) Nza dɔɔnwo ɛnlonlɛ kola maa awie yɛ mgbovonle nee bɛtɛɛ wɔ nwonane nu nee sunsum nu, saa bɔbɔ ahenle ɛtɛbole a. Na saa Gyihova kenle ne bato ye wɔ tɛnlabelɛ ɛhye anu ɛ?

it-1 656

Nzabolɛ

Baebolo ne tendɛ tia. Baebolo ne tua nza mɔɔ bɛno bɛbo la bɔkɔɔ. Edwɛkɛ mɔɔ Mrɛlɛbulɛ kɛlɛvolɛ ne mɔɔ ze nrɛlɛbɛ hanle ye wɔ nza dɔɔnwo ɛnlonlɛ nwo la anu la ɛkɛ yɛɛ ɔ nee mɔɔ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma ka la yia pɛpɛɛpɛ. Ɔbɔle kɔkɔ kɛ: “Nwane a munzule ɛdo ye a? Nwane a adwenleadwenle ɛdɔ ɔ nwo a? Nwane a kulo butule a? Nwane a kulo edwɛkɛ ɛhehanlɛ a? Nwane a tudu nganlɛ mgbane gyɛne nu a? Nwane a anye ɛyɛ ngɔkɔlɛ a? Bɛdabɛ mɔɔ bɛtɛnla nwanye nwo bɛkyɛ; bɛdabɛ mɔɔ bɛkpondɛ nwanye mɔɔ bɛfonla ye la. Mmanea nwanye anye kɔkɔlɛ ne mɔɔ ɔwu awubue wɔ kanrɛlɛ nu [ɔ nye kɛnlɛma ne] na ɔgua aze bɛtɛɛ la [kile kɛ, ɛgua ye ɛ kominza a ɔkɔ yɔɔ]. Ɔluakɛ awieleɛ ne ɔka kɛ ɛwɔlɛ, na ɔkpu pɔezen kɛ bɔna la [ɔkola ɔmaa awie anwo to ye (kɛ neazo la, ɔnyia ɛbolɛ ewule) nee adwenle nu ewule yɛɛ ɔkola ɔku ye]. Ɛ nye banwu ninyɛne ɛzulolɛ, [nza nyia kɛzi awie dwenle la azo tumi, ɔmmaa ɔngola ɔ nwo sɔ wɔ ninyɛne bie mɔ anu; ɔmaa ɔte edwɛkɛ anzɛɛ ɔnwu ninyɛne mɔɔ ɔnle ɛkɛ ne la; ɔmaa ɔ rɛle fi ɔ nwo na ɔbɔ ɔ ti anu ɔkeha edwɛkɛ; na ɔyɛ ninyɛne ɔmaa ɔbo zo] na wɔ ahonle aheha mgbane mgbane [ɔmaa ɔda adwenle nee nganeɛdelɛ mɔɔ anrɛɛ ɔnrɛla ye ali la ali].”​—Mrɛ. 23:29-33; Hozia 4:11; Mat. 15:18, 19.

Baebolo kɛlɛvo ne toa zo ka nzanli ne anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɛbayɛ kɛ sonla mɔɔ la nyevile ne akunlu nehane, [ɔmaa ɔyɛ kɛ awie mɔɔ ɔlɛnoma azule nu na ɔ nye zo ɛbulu ye la] kɛ sonla mɔɔ la meli avela baka ti zo la [wɔ meli nu, ɛke le ɛleka ko mɔɔ woso kpalɛ a, wɔ mekɛ ɛhye anu nzanli ne ngoane da esiane nu, ɔbahola yeanyia stroke, ɔ nee awie bahola aho nee gyɛne mɔɔ bokɛboka nwo la]. Ɛbaha kɛ: ‘Bɛbɔle me, noko meande. Bɛbole me, noko meannwu ye [ɔka edwɛkɛ ɛhye kɛ asɛɛ ɔlɛtendɛ yeahile ɔ nwo; ɔnze mɔɔ ɔlɛkɔ zo la yɛɛ ɔnwu mɔɔ ɛdo ye bɔbɔ la]. Mekɛ boni a mebadunwue a? Mehyia nza bieko [ɔwɔ kɛ ɔda na nza ne atete avi ɔ nye zo, noko kɛmɔ yeyɛ akɛlɛ yemaa nza la ati ɔ kunlu a anrɛɛ yedwazo na yenyia bieko yenlo].’” Ɔbali ehyia ɔluakɛ ɔbazɛkye ezukoa dɔɔnwo wɔ nza nwo yɛɛ ɔnrɛhola ɔnrɛyɛ gyima ɔluakɛ bɛngola bɛnva bɛ nwo bɛndo ɔ nwo zo.​—Mrɛ. 23:20, 21, 34, 35.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w04 11/1 31 ¶2

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Kɛ neazo la, adidikpoku kola maa awie yɛ belane tufuu noko tɛ dahuu a ɔle zɔ a. Ɔdwu mekɛ ne bie a, anwodolɛ kola maa awie yɛ belane. Bie ɛdeɛ noko vi abusua nu. Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ sonlabaka ne kola yɛ kpole noko adidikpoku le subane. “Saa ɛnlome dɔɔnwo ba sonlabaka ne anu a,” bɛka kɛ ahenle ɛyɛ belane, noko adidikpoku sonla “ɛnze kɛ ɔ ko ɛyi yɛɛ ɔle anyebolo.” Ɛhye ati ɛnrɛhola ɛnrɛgyinla kɛzi awie kpole de la azo ɛnrɛha kɛ ɔle adidikpoku, emomu subane mɔɔ ɔda ye ali wɔ aleɛ nwo la a bahile a. Sonla ɛdenraa bɔbɔ bahola ayɛ adidikpoku. Bieko maanle mɔɔ awie de nu anzɛɛ ɛleka mɔɔ ɔwɔ la a bahile kɛ ye belane ne fɛta anzɛɛ ɔnfɛta a.

JULY 28–AUGUST 3

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 24

Siezie Ɛ Nwo Maa Ngyegyelɛ

it-2 610 ¶8

Kpɔdekpɔdeyɛlɛ

Kilisienema anye die nyilalɛ mɔɔ menli mɔɔ bagyinla kpundii ahɔ awieleɛ banyia la anwo. Gyisɛse hanle nyilalɛ ɛhye anwo edwɛkɛ kɛ: “Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ tenleneyɛlɛ ti bɛyɛ bɛ kpɔdekpɔde la, ɔluakɛ anwuma Belemgbunlililɛ ne le bɛ ɛdeɛ.” (Mat. 5:10) Ewudwazo anyelazo ne yɛɛ Ahenle mɔɔ bɔle ɛwɔkɛ ɛhye la anwo ninyɛne mɔɔ bɛzukoa la maa bɛ anwosesebɛ. Saa kpɔvolɛma fa ewule nwunlonwunla bɛ bɔbɔ a, anyelazo ɛhye maa bɛ anwosesebɛ maa bɛkɔ zo bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Nyamenle. Bɛlɛ diedi wɔ mɔɔ Gyisɛse ewule ne ɛyɛ la anu, yemɔti bɛnzulo ewule mɔɔ kpɔdekpɔdeyɛlɛ fa ba la. (Hib. 2:14, 15) Saa Kilisienenli bahola ali nɔhalɛ na yeagyinla kpundii yeahɔ awieleɛ a, adwenle kpalɛ mɔɔ ɔbanyia la anwo hyia. “Bɛnyia adwenle ɛhye mɔɔ ɛnee Kelaese Gyisɛse noko lɛ la bie . . . ɔyɛle tieyɛ ɔhɔle ewule nu, ɛhɛe, ɔwule amaneɛnwunlɛ baka zo.” (Fel. 2:5-8) ‘Ɔlua anyelielɛ ne mɔɔ bɛvale bɛziele Gyisɛse anyunlu la ati, ɔgyinlanle ewule nloa wɔ amaneɛnwunlɛ baka zo, yeandwenle anyiemgba nwo.’​—Hib. 12:2; eza nea 2 Kɔl. 12:10; 2 Tɛs. 1:4; 1 Pita 2:21-23.

w09 12/15 18 ¶12-13

Kɔ Zo Nyia Anyelielɛ Wɔ Ngyegyelɛ Mekɛ Nu

Mrɛlɛbulɛ 24:10 ka kɛ: “Saa ɛ sa nu to wɔ anwongyelelɛ mekɛ nu a, wɔ anwosesebɛ zo bade.” Mrɛlɛbulɛ eza ka kɛ: “Nyanelilɛ maa sonla nwo bubu ye.” (Mrɛ. 15:13) Nyanelilɛ somaa ɛmaa Kilisienema bie mɔ ɛgyakyi bɛ Baebolo ɛgengalɛ nee nwolɛ ɛdwenledwenlenlɛ. Bɛ asɔneyɛlɛ ɛnvi bɛ ahonle nu yɛɛ bie a bɛte bɛ nwo bɛfi bɛ mediema Kilisienema anwo. Nɔhalɛ nu, saa bɛanyɛ tɛnlabelɛ zɛhae anwo debie a, ɔbahola yeaboda bɛ.​—Mrɛ. 18:1, 14.

Wɔ adenle fofolɛ zo, adwenle kpalɛ mɔɔ yɛbanyia la baboa yɛ yeamaa yɛava yɛ adwenle yɛazie ninyɛne mɔɔ yɛyɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a ɔbamaa yɛ nye alie la azo. Devidi hɛlɛle kɛ: “O me Nyamenle, me nye die nwo kɛ mebayɛ wɔ ɛhulolɛdeɛ.” (Edw. 40:8) Saa ninyɛne ɛngɔ boɛ wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a, debie mɔɔ ɔnle kɛ yɛgyakyi ye ɛyɛlɛ fee la a le ninyɛne mɔɔ yɛyɛ wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la. Nɔhalɛ nu, saa yɛ rɛle bɔ a, debie kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la a le kɛ yɛbayɛ ninyɛne mɔɔ bamaa yɛ nye alie la. Gyihova ka kile yɛ kɛ saa yɛsukoa ye Edwɛkɛ ne dahuu a, yɛ nye balie kpalɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. (Edw. 1:1, 2; Gye. 1:25) Yɛnyia “edwɛkɛ kɛnlɛma” mɔɔ maa anwosesebɛ na ɔmaa yɛ ahonle di fɛlɛko la wɔ Baebolo ne nee yɛ Kilisiene ayia bo.​—Mrɛ. 12:25; 16:24.

w20.12 15

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Mrɛlɛbulɛ 24:16 ka kɛ: “Tenlenenli bahola adɔ aze fane nsuu, na ɔbadwazo bieko.” Asoo ɛhye fale awie mɔɔ yɛ ɛtane fane dɔɔnwo na Nyamenle fa kyɛ ye la anwo?

Nɔhalɛ nu, tɛ mɔɔ ngyɛnu ɛhye kile la ɛne. Emomu, ngyɛnu ɛhye fale awie mɔɔ ɔyia ngyegyelɛ dɔɔnwo na ɔgyinla nu la anwo.

Ɛhye kile kɛ Mrɛlɛbulɛ 24:16 ɛnvale awie mɔɔ yɛ ɛtane fane dɔɔnwo la anwo. Emomu, ɔfale awie mɔɔ yia ngyegyelɛ fane dɔɔnwo la anwo. Wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu, tenlenenli bahola ayia kpɔkɛdelɛ nwo ngyegyelɛ anzɛɛ ngyegyelɛ gyɛne. Bie a ye diedi ne ati arane ne bɔbɔ bakpɔ ye ɛsesebɛ. Noko ɔbahola yeanyia anwodozo kɛ Nyamenle gyi ɔ nzi na ɔbaboa ye yeamaa yeali konim. Wɔmɔ nea kɛzi ninyɛne ta kɔ boɛ maa Nyamenle azonvolɛ la. Duzu ati ɔ? Yɛlɛ anwodozo kɛ “Gyihova sɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛgua aze la kɔsɔɔti, na ɔmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛgua aze la kɔsɔɔti zo.”​—Edw. 41:1-3; 145:14-19.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w09 10/15 12

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Wɔ Baebolo mekɛ zo saa ɛnee nrenyia bie ‘kulo kɛ ɔkyekye awuke,’ anzɛɛ ɔgya na ɔkyekye abusua a, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔbiza ɔ nwo kɛ, ‘Asoo meziezie me nwo kɛ mebanlea me ye na saa nzinlii yɛwo a meanlea ngakula ne mɔ noko ɔ?’ Kolaa na yeakyekye abusua la, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔnyia gyima ɔyɛ, ɔwɔ kɛ ɔnyia ɔ ti anwo ɛya. Ɔti, Baebolo ngilebɛbo bie hilele ngyɛnu ɛhye anu kɛ: “Kolaa na wɔazi wɔ sua na wɔakyekye awuke la, nea nwu ye kɛ wɔ ma ɛzo mɔɔ ɛbahola wɔanyia debie wɔanlea ɛ nwo a.” (Today’s English Version) Asoo ngyinlazo ɛhye tɛyɛ gyima ɛnɛ ɔ?

Ɛhɛe. Ɔwɔ kɛ nrenyia mɔɔ ɔkulo kɛ ɔgya la siezie ɔ nwo kpalɛ. Saa ɔkola gyima yɛ angomekye ɛdeɛ a, ɔwɔ kɛ ɔyɛ gyima. Nɔhalɛ nu, tɛ gyima ɛsesebɛ mɔɔ nrenyia bie bayɛ ava anlea ye abusua ne wɔ nwonane afoa nu la angomekye a ɔwɔ kɛ ɔfa ye adwenle ɔsie zo a. Nyamenle Edwɛkɛ ne maa ɔda ali kɛ saa nrenyia bie anva ye abusua ne nwonane nu, nganeɛdelɛ nee sunsum nu ngyianlɛ ammaa bɛ a, ɛnee ɔle ɛtanevolɛ ɔtɛla sonla mɔɔ ɛnlɛ diedi la! (1 Tim. 5:8) Ɛhye ati saa kpavolɛ bie ɛlɛsiezie ɔ nwo amaa agyalɛ a, ɔwɔ kɛ ɔbiza ɔ nwo kpuya ɛhye mɔ: ‘Asoo meziezie me nwo mɔɔ mebahola meanlea me abusua ne ɔ? Asoo mebahola meaboa me abusua ne meamaa bɛazonle Gyihova ɔ? Asoo mebahola me nee me ye nee me mra ne mɔ azukoa debie dahuu ɔ?’ Nyamenle Edwɛkɛ ne ka gyima ɛhye mɔ mɔɔ anwo hyia la anwo edwɛkɛ.​—Dit. 6:6-8; Ɛfɛ. 6:4.

Ɔwɔ kɛ kpavolɛ mɔɔ ɔkulo kɛ ɔgya la dwenle ngyinlazo mɔɔ wɔ Mrɛlɛbulɛ 24:27 la anwo kpalɛ. Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ bɛlɛra mɔɔ ɔkulo kɛ ɔkɔ agyalɛ la biza ɔ nwo saa yeziezie ɔ nwo kɛ ɔbayɛ yelɛ nee ɛrɛladane a. Ɔwɔ kɛ agyalɛma mɔɔ bɛkulo kɛ bɛwo la fa kpuya zɛhae bie suzu ɛzonlelilɛ mɔɔ wɔ ngakula ɛtetelɛ nu la anwo. (Luku 14:28) Saa Nyamenle menli fa ngyinlazo ɛhye yɛ gyima a, ɔbaboa bɛ yeamaa bɛakpo ngyegyelɛ dɔɔnwo na bɛanyia abusua anyelielɛ.

AUGUST 4-10

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 25

Ngyinlazo Kpalɛ Mɔɔ Ɔbamaa Yɛ Ɛdendɛlɛ Ayɛ Fɛ La

w15 12/15 18 ¶6-7

Fa Ɛ Tafinlima Ka Edwɛkɛ Kpalɛ

Nzɔne ati a ɔwɔ kɛ yɛkpa mekɛ kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛtendɛ la ɛ? Mrɛlɛbulɛ 25:11 ka kɛ: “Edwɛkɛ mɔɔ bɛkɛha ye wɔ ye adenle zo la le kɛ ezukoa nvutuke ampolo mɔɔ la dwɛtɛ fufule pɛlɛte nu la.” Ampolo mɔɔ bɛva nvutuke bɛyɛ la le ngɛnlɛma, noko saa ɔgua debie mɔɔ bɛva dwɛtɛ fufule bɛyɛ la azo a, yemɔ bɛnga. Zɔhane ala a bie a yɛlɛ edwɛkɛ kpalɛ mɔɔ yɛkulo kɛ yɛka yɛkile awie a. Noko saa yɛkpa mekɛ kpalɛ mɔɔ yɛbaha ye la a, yɛbahola yɛaboa ahenle zɔhane kpalɛ. Kɛzi yɛbahola yɛayɛ ɛhye ɛ?

Saa yɛandendɛ wɔ mekɛ kpalɛ nu a, menli ɛnrɛde yɛ edwɛkɛ bo anzɛɛ bɛnrɛdie yɛ. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 15:23.) Kɛ neazo la, wɔ March 2011, azɛlɛ ɛkpusulɛ nee nyevile mɔɔ tu ba sua zo la zile Japan aduduleɛ na ɔzɛkyele azuamgbole dɔɔnwo. Menli mɔɔ bo 15,000 la wule. Ɔnva nwo kɛ Gyihova Alasevolɛ dɔɔnwo mbusua nee bɛ gɔnwo mɔ wule la, ɛnee bɛkpondɛ kɛ bɛfa Baebolo ne bɛboa menli mɔɔ bɛdabɛ noko bɛwɔ tɛnlabelɛ ko ne ala anu la. Noko ɛnee bɛze kɛ bɛ nuhua dɔɔnwo wɔ Buddha ɛzonlenlɛ nu yɛɛ bɛnze Baebolo ne anu kpalɛ. Yemɔti kɛ anrɛɛ mediema ne mɔ baha ewudwazo ne anwo edwɛkɛ wɔ zɔhane mekɛ ne la, bɛhilehilele deɛmɔti ninyɛndane to kpalɛma la anu bɛvale bɛkyekyele bɛ rɛle.

w15 12/15 20-21 ¶15-16

Fa Ɛ Tafinlima Ka Edwɛkɛ Kpalɛ

Kɛzi yɛtendɛ yɛkile awie mɔ nee edwɛkɛ mɔɔ yɛka la amuala anwo hyia kpalɛ. Menli anye liele Gyisɛse ‘ɛdendɛlɛ kɛnlɛma’ ne anwo. (Luku 4:22) Saa yɛtendɛ kɛnlɛma a, menli anye balie nwo kɛ bɛbadie yɛ na bɛalie mɔɔ yɛka la bɛado nu. (Mrɛ. 25:15) Saa yɛbu awie mɔ na yɛdwenle bɛ nganeɛdelɛ nwo a, ɔbamaa yɛadendɛ wɔ adenle kɛnlɛma zo yɛahile bɛ. Zɔhane a Gyisɛse yɛle a. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ ɔnwunle kɛ menli dɔɔnwo ɛlɛtie ye la, ɔ nye liele na ɔnyianle mekɛ ɔhilehilele bɛ. (Maake 6:34) Mekɛ mɔɔ menli bɔle ye aholoba bɔbɔ la, yeambɔ bɛ bie.​—1 Pita 2:23

Ɔwɔ nuhua kɛ yɛkulo yɛ abusua ne nee yɛ gɔnwo mɔ edwɛkɛ, noko bie a yɛnrɛdendɛ kɛnlɛma yɛnrɛhile bɛ ɔluakɛ yɛze bɛ kpalɛ. Bie a yɛbadwenle kɛ ɔngyia kɛ yɛnea kɛzi yɛtendɛ yɛkile bɛ la boɛ. Noko Gyisɛse andendɛ zɔ angile ɔ gɔnwo mɔ ɛlɛ. Mekɛ mɔɔ bɛ nuhua bie mɔ su mɔɔ le kpole wɔ bɛ nu anwo kpolera la, ɔdenrɛle bɛ wɔ adenle kɛnlɛma zo na ɔvale kakula ekyi ɔyɛle neazo ɔboale bɛ amaa bɛahakyi bɛ adwenle. (Maake 9:33-37) Mgbanyima bahola azukoa Gyisɛse neazo ne ɔlua adenle kɛnlɛma mɔɔ bɛbalua zo bɛadu awie mɔ folɛ la azo.​—Gal. 6:1.

w95 4/1 17 ¶8

Kɛzi Yɛmaa Yɛ Nwo Anwosesebɛ Yɛkɔ Ɛlɔlɛ Nee Gyima Kpalɛ Ɛyɛlɛ Nu Ɛ?

Yɛbahola yɛalua yɛ neazo zo yɛamaa yɛ nwo anwosesebɛ wɔ ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛfa yɛmaa Gyihova la anu. Gyisɛse maanle ye tievolɛma anwosesebɛ. Ɛnee ɔkulo ɛzonlenlɛ gyima ne yɛɛ ɔhanvole ɛzonlenlɛ gyima ne ɔhilele awie mɔ. Ɔhanle kɛ ɔle kɛ ye aleɛ la. (Dwɔn 4:34; Wlo. 11:13) Anyelielɛ zɛhae kola maa awie mɔ anwosesebɛ. Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔamaa awie mɔ anwu anyelielɛ mɔɔ ɛfa ɛyɛ ɛzonlenlɛ gyima ne la ɔ? Ka anwubielɛ ngɛnlɛma mɔɔ wɔnyia ye la kile awie mɔ, noko nea boɛ na wɔammemaa ɛ nwo zo. Saa ɛ nee awie mɔ lua daselɛlilɛ nu a, boa bɛ maa bɛ nye ɛlie nwo kɛ bɛbaha Gyihova yɛ Bɔvolɛ Kpole ne anwo edwɛkɛ bahile awie mɔ.​—Mrɛ. 25:25.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

it-2 399

Mɛlɛbɛnwoaze

Diedi nee Gyihova ɛkɛ ne anwosesebɛ a boa awie maa ɔyɛ bɛlɛvo a. Ɔnva ɛya mgbane mgbane anzɛɛ saa ninyɛne angɔ ye boɛ bɔbɔ a, ɔsie ɔ nwo dii. Saa awie ɛnlie ɔ nwo ɛnli, ɔnlɛ diedi nee anyelazo na ɔ nye zo ta ye a, ɔkola ɔmaa ɔfa ɛya. Mrɛlɛbulɛ ka awie mɔɔ ɔnle bɛlɛvo la anwo edwɛkɛ kɛ: “Sonla mɔɔ ɛngola ye ɛya zo komo la le kɛ suakpole mɔɔ bɛzɛkye ye, na ɔnlɛ bane la.” (Mrɛ. 25:28) Adwenle mɔɔ ɛnle kpalɛ la bahola ara ɔ ti anu mekɛ biala na ɛhye bahola amaa yeayɛ ninyɛne mɔɔ ɛnle kpalɛ la.

AUGUST 11-17

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 26

Twe Ɛ Nwo Fi “Koasea” Nwo

it-2 729 ¶6

Ezule

Ɛlobɔ. Ɛnee bɛlɛ ɛlobɔ titili nwiɔ wɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo. Bɛmɛ a le wawaa nee fɔsɛlɛ mekɛ, na yɛkola yɛka kɛ yemɔ a le ewia nee ezule mekɛ. (Fa toto Edw. 32:4; Sɔl. 2:11 anwo.) Ɔvi April avinli kɔdwu October avinli ɛkɛ ne, ezule tɔ ekyi bie ala. Ezule ɛnda ɛndɔ wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ bɛfa bɛte ma la. Mrɛlɛbulɛ 26:1 maa yɛnwu kɛ ezule ɛnda ɛndɔ wɔ ma ɛdelɛ mekɛ nu. (Fa toto 1 Sa. 12:17-19 anwo.) Wɔ fɔsɛlɛ nu bɔbɔ, tɛ dahuu biala a ezule ne tɔ a; ɔyɛ a ɔgyakyi kenle ne bie ɔto nu mɔɔ ɔndɔ a. Kɛmɔ ɛyɛyɛlɛ ba wɔ mekɛ ɛhye anu la ati saa awie gyinla ezule ne anu a, ɔ nwo bawoso ye. (Ɛzela 10:9, 13) Ɛhye ati, saa awie nyia kpɔda bie a, ɔ nye balie nwolɛ kpalɛ.​—Aye. 4:6; 25:4; 32:2; Dwobu 24:8.

w87 10/1 19 ¶12

Ndeanlɛ So Anzodwolɛ Ma

Wɔ menli bie mɔ afoa nu, ɔhyia kɛ bɛnyia ndeanlɛ mɔɔ anu yɛ se la, kɛ mɔɔ Mrɛlɛbulɛ 26:3 ka la, ɔse: “Empele fɛta ɛkpɔnwɔ, nyɛma fɛta asoaso, yɛɛ baka fɛta ahoasea nzi.” Ɛnee ɔdwu mekɛ ne bie a Gyihova maa adenle maa ye maanle Yizilayɛma nwu bɛ anzosesebɛ ne anwo amaneɛ: “Bɛdele Nyamenle edwɛkɛ ne anwo atua; bɛambu Anwuma Anwumanli ne folɛdulɛ ne bie. Ɔti ɔluale ngyegyelɛ zo ɔbɛlɛle bɛ ahonle ne aze; bɛguale aze na bɛannyia awie amboa bɛ. Bɛzunle bɛvɛlɛle Gyihova kɛ ɔboa bɛ wɔ bɛ anwongyelelɛ nu; ɔliele bɛ ɔvile bɛ ngyegyelɛ ne anu.” (Edw. 107:11-13) Noko akee, ɛnee ahoasea mɔɔ bɛwɔ bɛ avinli la maa bɛ ahonle yɛ se mɔɔ bɛboa bɛ kɛ nzɔne bɔbɔ a ɔnyɛ boɛ a: “Sonla mɔɔ bɛtwi ɔ nyunlu fane dɔɔnwo a ɔyɛ ɔ kɔme ketee la, bɛbazɛkye ye arɛlevilɛ nu mɔɔ bɛnrɛhola bɛnrɛyɛ ye ayile a.”​—Mrɛ. 29:1.

it-2 191 ¶4

Abubura, Abuburayɛlɛ

Bɛfa bɛbu ɛrɛlɛ. Belemgbunli Sɔlɔmɔn nrɛlɛbɛvolɛ hanle kɛ, “Sonla mɔɔ fa edwɛkɛ wula koasea asa anu la le kɛ sonla mɔɔ bu ɔdaye mumua ne ɔ gyakɛ na ɔboda ɔ nwo la [ɛhye bamaa yeayɛ abubura].” Nɔhalɛ nu, saa awie fa koasea kɛ ɔnlea ye gyima zo ɔmaa ye a, ɔle kɛ asɛɛ ɔlɛbu ɔdaye mumua ne ɔ gyakɛ la, ɔnrɛnyia nvasoɛ biala. Ye gyima ne bazɛkye bɔkɔɔ na yeali nyane kpole kpalɛ.​—Mrɛ. 26:6.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

it-1 846

Koasea

Mrɛlɛbulɛ ka kɛ: “Mmabua koasea kɛ mɔɔ ye ngoaseade ne de la.” Ɛhye kile kɛ, ɔnle kɛ yɛdua adenle ɛtane mɔɔ koasea dua zo suzu ninyɛne nwo anzɛɛ su nwolɛ kpolera la azo yɛyɛ yɛ ninyɛne amaa yɛanyɛ kɛ koasea ne la. Noko akee, Mrɛlɛbulɛ 26:4, 5 maa yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛbua koasea “kɛ mɔɔ ye ngoaseade ne de la,” kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛboa ye yɛmaa ɔnwu kɛ ye nzuzulɛ nee adenle mɔɔ ɔdua zo ɔyɛ ninyɛne la ɛnle kpalɛ amaa yeandwenle kɛ ɔze nrɛlɛbɛ. Saa yɛyɛ ɛhye a, ɔbaboa kpalɛ.

AUGUST 18-24

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 27

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Yɛanyia Agɔnwolɛ Kpalɛ Zo Nvasoɛ La

w19.09 5 ¶12

Gyihova Azonvolɛ Mɔɔ Bɛbɛlɛ Bɛ Nwo Aze La Sonle Bolɛ Maa Ye

Sonla mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la kile folɛdulɛ nwo anyezɔlɛ. Kɛ ndonwo la, fa ye kɛ wɔhɔ Kilisiene ayia bo. Mɔɔ ɛ nee ɛ mediema diedima dɔɔnwo dendɛle wiele la, bɛ nuhua ko vɛlɛle wɔ hɔle ahane na ɔluale nrɛlɛbɛ adenle zo ɔmaanle ɛnwunle kɛ aleɛ mɔɔ ɛlile la bie ɛha ɛ gye zo. Kɛ ɔde ye biala la, nyiane badɔ ɛ nye zo. Noko ɛ nye balie ɛ diema zɔhane anwo. Nɔhalɛ nu, ɛbade nganeɛ kɛ anrɛɛ ɔwɔ kɛ bɛka bɛkile wɔ ndɛ. Zɔhane ala yɛɛ saa adiema bie nyia akɛnrasesebɛ twe wɔ adwenle sie wɔ nvonleɛ zo a, ɔwɔ kɛ ɛkile nwolɛ anyezɔlɛ a. Yɛbu sonla zɛhae kɛ ɔle yɛ gɔnwo, tɛ yɛ kpɔvolɛ.​—Kenga Mrɛlɛbulɛ 27:5, 6; Gal. 4:16.

it-2 491 ¶3

Agɔnwolɛ

Noko akee, Mrɛlɛbulɛ buluku ne kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛnyia yɛ gɔnwo mɔ anu diedi nee anwodozo yɛɛ ɔle kpalɛ kɛ yɛbavɛlɛ bɛ wɔ ngyegyelɛ mekɛ nu. Ɔtu folɛ kɛ: “Mmakpo ɛ gɔnwo anzɛɛ wɔ papa agɔnwo, yɛɛ mmakɔ ɛ diema sua nu wɔ kenle mɔɔ esiane kɛdo wɔ la; agɔnwolɛ mɔɔ bikye wɔ la le kpalɛ tɛla [sha·khenʹ] adiema mɔɔ wɔ moamoa la.” (Mrɛ. 27:10) Ɔbayɛ kɛ kɛlɛvolɛ ne ɛlɛkile kɛ agɔnwolɛ mɔɔ bikye wɔ la anwo hyia kpalɛ na yemɔ a ɔwɔ kɛ ɛkpondɛ ye wɔ ngyegyelɛ mekɛ nu a na tɛ ɛ diema mɔɔ wɔ moamoa la, ɔluakɛ kɛmɔ ɔwɔ moa la ati saa ɛhyia moalɛ ndɛndɛ a, bie a ɔnrɛhola ɔnrɛboa wɔ kɛ mɔɔ agɔnwolɛ mɔɔ bikye wɔ bayɛ la.

w23.09 9 ¶7

Ngakula​—Kɛzi Bɛkulo Kɛ Bɛ Ɛbɛlabɔlɛ Yɛ Ɛ?

Debie ko mɔɔ yɛbahola yɛazukoa yɛavi Gyɛhowahye kpɔkɛzilɛ ɛtane ne anu la a le kɛ ɔhyia kɛ yɛkpa agɔnwolɛma mɔɔ bɛbamaa yɛayɛ mɔɔ le kpalɛ la​—agɔnwolɛma mɔɔ kulo Gyihova na bɛkpondɛ kɛ bɛmaa ɔ nye die la. Ɔngyia kɛ yɛfa yɛ tipɛnema ala agɔnwolɛ. Kakye kɛ, ɛnee Gyɛhowahye agɔnwo Gyɛhɔyada le kpanyinli tɛla ye kolaa. Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo me gɔnwo mɔ boa me maa menyia diedi kpole wɔ Gyihova anu ɔ? Asoo bɛlɛmaa me anwosesebɛ kɛ menva Nyamenle ngyinlazo ne mɔ membɔ me ɛbɛla ɔ? Asoo bɛka Gyihova nee ye nɔhalɛ ne mɔɔ sonle bolɛ la anwo edwɛkɛ? Asoo bɛbu Nyamenle ngyinlazo ne mɔ ɔ? Asoo mɔɔ mekulo kɛ mete la ala a bɛka bɛkile me ɔ, anzɛɛ saa meyɛ mɔɔ ɔnle kpalɛ la a bɛnyia akɛnrasesebɛ bɛka bɛkile me?’ (Mrɛ. 27:5, 6, 17) Nɔhalɛ nu, saa ɛ gɔnwo mɔ ɛngulo Gyihova a, ɛnee ɛngyia bɛ nwo. Noko saa ɛ gɔnwo mɔ kulo Gyihova a, ɛnee sɔ bɛ nu boɛ​—bɛbaboa wɔ dahuu!​—Mrɛ. 13:20.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w06 9/15 19 ¶12

Mrɛlɛbulɛ Buluku Ne Anu Edwɛkɛ Titili

Mrɛ. 27:21. Nganvolɛ bahola amaa kɛzi yɛde la ala ali. Saa bɛkanvo awie mɔɔ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze la a, ɔdie ɔto nu kɛ Gyihova a ɛboa ye a na ɔfi ye ahonle nu ɔfa nganvolɛ ne ɔmaa Gyihova na ɔkɔ zo ɔsonle ye. Saa nganvolɛ maa yɛte nganeɛ kɛ yɛ nwo hyia tɛla awie mɔ a, ɔmaa ɔda ali kɛ yɛmbɛlɛ yɛ nwo aze.

AUGUST 25-31

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 28

Ngakyile Mɔɔ Wɔ Tenlenenli Nee Amumuyɛnli Avinli La

w93 5/15 26 ¶2

Asoo Ɛfi Ahonle Nu Ɛdi Gyihova Anzi?

“Tenlenema lɛ anwodozo kɛ awenade.” (Mrɛ. 28:1) Bɛlɛ diedi kpole, bɛlɛ anwodozo wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu yɛɛ bɛfa akɛnrazilɛ bɛsonle Gyihova wɔ esiane mekɛ nu bɔbɔ.

it-2 1139 ¶3

Ndelebɛbo

Bɛdabɛ mɔɔ bɛtwe bɛ nwo bɛfi Ɛvileka ne anwo la. Awie mɔɔ kɔ zo yɛ ɛtane la gyakyi Nyamenle anzi ɛlilɛ, ɔmbu ye kɛ ɔwɔ kɛ ɔmaa ɔboa ye wɔ ye kpɔkɛzilɛ nee ye ngyehyɛleɛ nu. (Dwobu 34:27) Sonla zɛhae maa ye ahonle bɛlɛbɛla ye yemɔti ɔnnwu ye nvonleɛ na yeahyi yɛɛ ɔnlɛ nwunu biala. (Edw. 36:1-4) Saa ɔka kɛ ɔsonle Nyamenle bɔbɔ a, ɔfa menli mɛla mɔɔ bɛhilehile la ɔdimoa Nyamenle ɛdeɛ ne anyunlu; ɔkulo yemɔ. (Aye. 29:13, 14) Ɔbu ye anyiemgba ɛbɛla ne kɛ ɔle “nwɔhoa” debie ala. (Mrɛ. 10:23) Akee ɔbɔ ɛbɛla funli mɔɔ ɛnle kpalɛ fee la na ɔte nganeɛ kɛ Nyamenle ɛnnwu ye anzɛɛ Ye adwenle ɛtɛbale ye nvonleɛ ne azo, kɛ asɛɛ tumi mɔɔ Nyamenle fa nwu debie la ɛwie. (Edw. 94:4-10; Aye. 29:15, 16; Gyɛ. 10:21) Ɔdua ye nyɛleɛ zo ɔmaa ɔyɛ kɛ asɛɛ “Gyihova biala ɛnle ɛkɛ” (Edw. 14:1-3) ɔti ɔlɛsi kpɔkɛ a, ɔye ye ɔfi nu. Kɛmɔ ɔnva Baebolo ngyinlazo ɔnyɛ gyima la ati, ɔngola ɔmbua ndɛne fɔɔnwo, ɔnnyia ninyɛne nwo adwenle mɔɔ tenrɛ na yeahola yeazuzu nwolɛ kpalɛ amaa yeazi kpɔkɛ kpalɛ.​—Mrɛ. 28:5.

it-1 1211 ¶4

Nɔhalɛlilɛ

Saa awie bahola ali nɔhalɛ amaa Gyihova a, ɔngyi ɔdaye mumua ne ye anwosesebɛ zo emomu kyesɛ ɔnyia Gyihova anu diedi kpole na ɔfa ɔ nwo ɔto Ɔ nwo zo na ɔnwu ye kɛ ɔbahola yealie ye. (Edw. 25:21) Nyamenle ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbayɛ “enyinlike” nee “aranemgbole” yeamaa menli mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la na yeabɔ bɛ adenle nwo bane. (Mrɛ. 2:6-8; 10:29; Edw. 41:12) Kɛmɔ bɛbɔ mɔdenle dahuu kɛ bɛbanyia Gyihova anyunlu ɛlolɛ la ati, bɛ ɛbɛla wie bɛ boɛ na ɔmaa bɛdua adenle mɔɔ tenrɛ fɔɔnwo la azo bɛdwu bɛ bodane nwo. (Edw. 26:1-3; Mrɛ. 11:5; 28:18) Ɔwɔ nu kɛ mekɛ mɔɔ ɛnee Dwobu adwenle ɛdu ɛfonyia la ɔhilele kɛ, saa amumuyɛnli di tumi a, tenlenenli nwu amaneɛ na ɔ nee ye wu ɛdeɛ, noko Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔze mɔɔ awie mɔɔ edwɛkɛ ɛnle ɔ nwo la fa nu la na ye agyapadeɛ badɛnla ɛkɛ ne dahuu. Ɔbanyia anzodwolɛ kenle bie na yeanyia debie kpalɛ. (Dwobu 9:20-22; Edw. 37:18, 19, 37; 84:11; Mrɛ. 28:10) Kɛ mɔɔ Dwobu edwɛkɛ ne kile la, nɔhalɛ mɔɔ awie bali la a bahile kɛ ɔ nwo lɛ nvasoɛ na ɔfɛta ɛbulɛ a na tɛ anwonyia mɔɔ ɔbanyia ye la. (Mrɛ. 19:1; 28:6) Ngakula mɔɔ lɛ awovolɛ zɛhae la anye die kpalɛ (Mrɛ. 20:7 7), ɔmaa bɛnyia bɛ papa duma kpalɛ ne nee ye ɛbulɛ ne azo nvasoɛ kɛ agyapadeɛ.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w01 12/1 11 ¶3

Ɛbahola Wɔahoati Sunsum Nu Heart Attack

Mmadie ɛ nwo ɛdi somaa. Menli mɔɔ nyianle heart attack la anu dɔɔnwo ɛnee die bɛ nwo di kɛ bɛlɛ kpɔkɛdelɛ kpalɛ. Kolaa na ɛhye ado bɛ la, bɛhoatile kɛ bɛbahɔ asopiti amaa dɔketa anleɛnlea bɛ nu anzɛɛ bɛbule ye kɛ nwolɛ ɛngyia. Zɔhane ala a bie mɔ suzu kɛ bɛrayɛle Kilisienema la ɛhyɛ ɔti ɛhwee ɛnrɛhola ɛnrɛdo bɛ a. Bie a bɛnrɛva Baebolo ne bɛnrɛnleɛnlea bɛ nwo nu kɔkpula kɛ esiane kɛdo bɛ la. Ɔle kpalɛ kɛ yɛbadie Pɔɔlo folɛdulɛ ɛhye mɔɔ fale bɛ nwo mɔɔ bɛdie ye bɛdi somaa la anwo la: “Mɔɔ dwenle kɛ ɔgyi kpundii la, ɛnlea boɛ na yeandɔ aze.” Ɔwɔ kɛ yɛdie yɛto nu kɛ yɛnli munli na yɛfa Ngɛlɛlera ne yɛneɛnlea yɛ nwo nu ɔvi mekɛ mɔɔ kɔ mekɛ.​—1 Kɔl. 10:12; Mrɛ. 28:14.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie