13 EKOBEE UE ENƆ
YƆƆ 127 Dua Nɛɛ A Bɔloo Kɔ M Lu
Ekɔ Bu Jɛhova Ɛɛge A Loo Ni?
“Bu mɛ ɛɛ a loo.”—LUK 3:22.
NU I NƆ
Kɛ̄ o dap suā leere kɔ bu Jɛhova ɛɛ a loo doo.
1. Amunu ekɛɛrɛ na a dap taɛ̄ŋɛ pio pya a gaa taāŋabah Jɛhova bu bɔ ture nyiɛ loo a?
ALU nu ɛɛbu kɔ bu Jɛhova ɛɛloo dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nɛɛ! Baibol kɔ: “Jɛhova ɛrɛ ɛɛbu loo pya ye nɛɛ.” (Yɔɔ 149:4) Kerewo, loo pio nɛɛ dap ɔ pio sɔ̄ sa ba bip kɔ: ‘Ekɔ bu Jɛhova lege aa ɛɛloo mda ni?’ A ɛrɛ sɔ̄ gbɛnɛ-edo nɛɛ a bee si tam nɛ Jɛhova bu bɔ ture nyiɛ loo lo Baibol kɔ nu akiiloo bee kɛɛrɛnage doo wo.—1 Sam 1:6-10; Job 29:2, 4; Yɔɔ 51:11
2. Ba mɛɛ na Jɛhova wee yerekpotɛ̄ a?
2 Baibol tɔgɛ leere kɔ pya nɛɛ a naa mmana dap ɛrɛ yerekpotɛ̄ a aabah Jɛhova. Bu mɛ sīdee? I ɛrɛ e’ɛrɛ yira bu Jizɔs Kraist sa liamaā. (Jɔn 3:16) Sɔ̄ i doo wo, i doo kɔ pya nɛɛ a muɛ kɔ i ekiiya aaloo i pɔrɔ sa yira yii nɛ Bari lo edoo nu alu ye ekɛɛrɛ. (Doonu 2:38; 3:19) Nyiɛ Jɛhova ɛɛ sɔ̄ i doo pya nu ama lo edoo kɔ i ɛrɛ le gbanialoo ye kumaloo. Kuma sɔ̄ i kiisī lo edoo nu i dap doo lo etɔɔ̄nɛ yii i bee yira a, Jɛhova eyere i kpotɛ̄ sa i su nua ye gbo.—Yɔɔ 25:14.
3. Taa amunu ebip na i agara bu ekobee ue ama a?
3 Lo a le doo wo, ena anua a tɔɔ̄loo pio nɛɛ kɔ Jɛhova naa yere wa kpotɛ̄ a? Bu mɛ sīdee na Jɛhova doo kɔ i suā kɔ a yeree i kpotɛ̄ a? E ena Nɛɛ Kraist edoo lokwa a agɛrɛbah suā sa yiga leere kɔ Bari gaa ye yereekpotɛ̄ a?
NU ANUA A DAP TƆƆ̄ LOO PIO NƐƐ KƆ BU JƐHOVA NAA ƐƐE WA LOO
4-5. Ena i suā leere kere i kɛɛrɛ kɔ ii le edɛɛ̄ lɔgɔ nu a?
4 Aā sɔ̄ i bee le gbɔmiɔŋɔ, gbɛnɛ-edo ii wee kɛɛrɛ kɔ ii le edɛɛ̄ lɔgɔ nu. (Yɔɔ 88:15) Ziī wuga nɛɛdam a kura Adrián kɔ: “M wee bialoo kɛɛrɛ kɔ mm le edɛɛ̄ lɔgɔ nu. Sɔ̄ m bee le gbomiɔŋɔ, m wee yere kara kɔ Bari a doo kɔ pya i butɔ a yii bu Paradais, kerewo m wee kɛɛrɛ kɔ mm bɔloo eyii bu.” Tony lo ye tɛ le ye ka naa bee le Pya Ekeebee Jɛhova bee kɔ: “Na tɛ le na ka naa bee mɛ kɔ nɛ lɔgɔ sɔ̄ kɔ ba weree mɛ loo, ale kɔ m dooe kɔ bu wa a ɛɛ. Lo ama bee doo kɔ a tɔɔ̄ mɛ loo kɔ lɔgɔ nu m doo sa a ɛɛrɛ wa bu naale.”
5 Lo i kɛɛrɛ kɔ ii le edɛɛ̄ lɔgɔ nu, a lee kɔ i nyɛŋiabu kɔ a ɛrɛ nu anua Jɛhova bee i zuura yaa loo ye. (Jɔn 6:44) A muɛ pya le elap dogo i ɛrɛ lo pio sɔ̄ ili ii dap muɛ, sa a suā nu a i le bu beenyiɛ. (1 Sam 16:7; 2 Edoo 6:30) Nyɔɔwo, i dap ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ sɔ̄ a kɔ i kuīe ye loo.—1 Jɔn 3:19, 20.
6. Pɔrɔ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee si sɔ̄ akii adumɛ bee ye tɔɔ̄loo doodoo wa?
6 Sɔ̄ i sii bee nɔ kaka ue, pio ii bee doo nu a doo kɔ i ekɛɛrɛ beenyiɛ a wee i bege ue. (1 Pit 4:3) Kere Pya Nɛɛ Kraist ba bɔ ture nyiɛ loo le gaa benage be loo taɛ lo edoo pɔrɔ. Ekɔ o wee bege ue aba ɔɔ sa kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naale edap a aaloo nɛ ni? Lo a le wo, susuā kɔ pya zooro Jɛhova ba bee bɔ ture nyiɛ loo bee kpenagesī dua kɛ̄tɔɔ̄ ama egbɔ̄ a nyiɛ. Bu edobah, nɛɛ leeratam Pɔɔl bee kɛɛrɛ kɔ a naale edɛɛ̄ lɔgɔ nu sɔ̄ a bee kɛɛrɛ nu akiiloo pɔrɔ nu a bee doo sɔ̄ akii adumɛ. (Rom 7:24) Pɔɔl ebee kiiya aaloo ye pɔrɔ sa liamaā. Kerewo, a bee su aba ɛɛ kure “nwīgbagbara a kiikɛ̄ yɛɛ pya nɛɛ lɛɛratam” le “nɛɛ ekobee” pya pɔrɔ.—1 Kɔr 15:9; 1 Tim 1:15.
7. Ena a bɔloo kɔ i nyɛŋiabu kiiloo pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ a?
7 I Tɛ a le li bunyɔɔ yira yii lo e’aaloo i pɔrɔ i nɛ lo i kiiya. (Yɔɔ 86:5) Nyɔɔwo, lo i kiiya kaāna aaloo pɔrɔ i bee si, i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ e’aaloo i nɛ.—Kɔl 2:13.
8-9. Bu mɛ sīdee na i dap ɔbɛ ekɛɛrɛ kɔ ii le edabe doo nu a nia Jɛhova a?
8 Dɛ̄dɛɛ̄ ii gbī esitam nɛ Jɛhova dookɛ̄ i dap doo. Kerewo, pio nɛɛ kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ nu ba edooe sa bu Jɛhova sikɛ̄ wa ɛɛeloo naale. Ziī wuga nɛɛwa a kura Amanda kɔ: “M wee kɛɛrɛ kɔ nu nɛ Jɛhova i nu a lee eera kura na lo ewee doo emanyɔɔ kɛ̄ m wee doo. Gbɛnɛkpo sɔ̄, m wee gbī edoo nu na ekpo naa toora. E sɔ̄ mm dap doo nu m bee seeasī, bu mɛ wee biiraloo aba mm sa m kɛɛrɛnage kɔ bu Jɛhova naa ɛɛna mɛ loo.”
9 Bu mɛ sīdee na i dap be eebah ekɛɛrɛ kɔ ii le edabe doo nu a nia Jɛhova a? Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova naa agabah. A naa kɔ i doo nu ii le edap doo. A tɔgɛ nia loo ɛrɛgebah nu i ye doo nɛ, kuma sɔ̄ i doo dookɛ̄ i ekpo toora doo. Wee kɛɛrɛbu loo edobah pya nɛɛ a bee si tam nɛ Jɛhova aābu dɛ̄dɛɛ̄ wa beenyiɛ. Kɛɛrɛbu loo Pɔɔl. A bee biibahkɛ̄ si tam bu gbɛnɛ-edo zua, kiā nyɔɔnyɔɔ dɛɛ̄ kiā, sa yere gbɛnɛ-edo bɔŋanaloo. Kerewo, ekɔ Bari naa bee ye yerenakpotɛ̄ sɔ̄ kɛ̄tɔɔ̄ naa bee yigana kɔ a si tam zue ue dookɛ̄ a wee doo ni? Eeye. A bee kiisī lo edoo kuma nu a dap doo, e Jɛhova bee ye nɛ leelee. (Doonu 28:30, 31) Bu aba lo sīdee, nu i dap doo bu esiatam Jɛhova dap nyaa pio sɔ̄. Mɛ nu a ye kuī loo na nu anua i gaa si lo tam. Nyaawo, doraa i naa kɛɛrɛbu loo pio sīdee Jɛhova tɔgɛ kɔ a yeree i kpotɛ̄.
BU MƐ SĪDEE NA JƐHOVA TƆGƐ KƆ BU YE ƐƐ I LOO A?
10. Bu mɛ sīdee na i dap “dā” sɔ̄ Jɛhova gaa kɔ bu ye ɛɛe i loo anii’ee a? (Jɔn 16:27)
10 Tɛ̄maloo Baibol. Jɛhova wee tɔgɛ pya ye nɛɛ kɔ a weree wa loo sa bu ye ɛɛe wa loo. Kpa Kaɛ kɔ nu akiiloo baɛ sɔ̄ Jɛhova bee kɔ nɛ Jizɔs kɔ bu ye ɛɛe ye loo. (Mat 3:17; 17:5) Eniage a kɔ Jɛhova a kɔ a nɛ kɔ bu ye ɛɛe a loo ni? Ii le edā muɛ̄ Jɛhova a gaa i kɔ ue nɛ aā bunyɔɔ anii’ee, mɛ a kɔ ue i nɛ tɛ̄maloo Ye Muɛ̄ Ue, lo a le Baibol. I dap “dā” muɛ̄ Jɛhova tɛ̄maloo ebuū pya ue Jizɔs bee kɔ a le bu pya Kpa Le Yere Ue. (Buū Jɔn 16:27.) Jizɔs bee tɔgɛ elap dogo ye Tɛ bu sīdee a mmana. Nyɔɔwo, sɔ̄ i buū nu akiiloo kɛ̄ bu Jizɔs bee ɛɛloo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ lo ba naa mmana doo, i dap muɛ kɔ kɛ̄ bu Jɛhova i ɛɛnage loo doolo.—Jɔn 15:9, 15.
Jɛhova tɔgɛ kɛ̄ bu ye i ɛɛ loo doo bu gbɛnɛ-edo sīdee (Ɛp 10 barakpaɛ̄)
11. Ena anua sɔ̄ i kpesī e’aga kɛ̄tɔɔ̄ naa kura kɔ bu Jɛhova naa ɛɛna i loo a? (Jemes 1:12)
11 Tɛ̄maloo ye dogo. A taɛ̄ Jɛhova eyerebah i nɛ tɛ̄maloo enɛ i pya nu a i bɛɛ̄ bu namloo. Pio sɔ̄ Jɛhova dap lɛɛbahloo kɔ i tɛɛ̄bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄, dookɛ̄ a bee lɛɛbahloo Job doo. (Job 1:8-11) Sɔ̄ i kpesī doā-ɛp naa kura kɔ bu Bari naa ɛɛna i loo. Taāwo, a doo kɔ i ɛrɛ dee lo etɔgɛ kɛ̄ i wereloo Bari doo le kɛ̄ i ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ doo. (Buū Jemes 1:12.) Sɔ̄ i le bu taāŋa, i wee muɛ kɛ̄ Bari i kuūdɛɛ̄loo bu wereloo sa i yerebah nɛ kɔ i egerebu doo.
12. Ena i dap nɔ aāloo nu a bee siraloo Dmitrii a?
12 Naa kɛɛrɛ nu akiiloo wuga nɛɛdam a kura Dmitrii a tɔɔ̄ barasī Asia. A bee lu elɛɛ ye loo tam sa a naa bee ɛrɛ tam bu pio enɔɔ̄. Nyɔɔwo, a bee biaɛfii lo enyimɛ ye tam zue ue yereloo, lo a tɔgɛ kɔ a dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova. Gbɛnɛ-edo enɔɔ̄ bee tɛɛ̄ e a naa muɛ tam esi. Lɛɛ sɔ̄ esaa, eyɔloo bee ye yiiloo sa naa dapna aakɛ̄. A bee bɔātɛ̄ e’ɛp kɔ a naa luena le dam le le tɛ, sa kɛɛrɛ kɔ bu Jɛhova naa ɛɛna ye loo. Mɛ loo uunɛ ziī dee, ye nwiīnɛɛwa bee ɛm pya ue a le bu kpa Aisaia 30:15 bu epɛɛ kpa, lo a kɔ: “Bu efɛɛloo tɔɔ̄, le bu ture nyiɛ loo na bui ekpo ele a.” Lɛɛ a su lo kpa nua loo ye tɛ a bee le nyɔɔ daɛ sa kɔ, “Papa, ɛrɛgebah sɔ̄ bu a biira, wee kɛɛrɛbuloo dɔ Kpa Kaɛ ama.” Dmitrii bee doo Jɛhova yaa kɔ pya ye butɔ lege gaa ɛrɛ nuede, bɛloo, le tɔ etɔɔ̄. A bee kɔ, “Nu a bee lu ebɛɛ̄ kɔ m doo na fɛɛrɛloo sa kiisī lo edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ na Bari.” Lo o gaa kpesī dua taāŋa a le doo wo, o dap kiisī lo edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ eyerebah a nɛ kɔ o kiisī lo e’egerebu.
Jɛhova tɔgɛ kɛ̄ bu ye i ɛɛ loo doo bu gbɛnɛ-edo sīdee (Ɛp 12 barakpaɛ̄)a
13. Ba mɛɛ na Jɛhova edap i su tɔŋɛ kɛ̄ bu ye i ɛɛloo doo a, e bu mɛ sīdee?
13 Tɛ̄maloo pya i wuga bu yira. Jɛhova wee su pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa i tɔŋɛ kɔ bu ye ɛɛe i loo. Bu edobah, a dap zū pya dɔɔ̄na kɔ ba a kɔ ue eyere i mɛm loo i nɛ taɛ sɔ̄ a bɔloo. Lo ama bee siraloo ziī wuga nɛɛwa a tɔɔ̄ barasī Asia sɔ̄ a bee kpesī gbɛnɛ-edo taāŋa. A bee lu elɛɛ ye loo tam sa loo ye bee dumɛ gbɛnɛ. Sɔ̄ esaa, ye dam bee si gbɛnɛ pɔrɔ sa alu elɛɛ ye dɔ nɛɛ kanɛɛ bah. A bee kɔ: “Mm suā nu anua dɛ̄dɛɛ̄ pya nu ama aa sira, m bee kɛɛrɛ kɔ naadabah m edoora ziī nu a bee piya sa bu Jɛhova naa ɛɛna mɛ loo.” I wuga nɛɛwa ama bee bara Jɛhova kɔ a doo kɔ a muɛe nu a tɔgɛ kɔ bu ye ɛɛe ye loo. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee doo wo ani? A kɔ: “Pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo bee mɛ nyɔɔnɛ kɔnia ue sa doo kɔ m muɛ kɔ Jɛhova lege aa mɛ wereloo.” Sɔ̄ esaa, a bee bara Jɛhova kɔ a yerebah ye nɛ. A kɔ: “Aba lo dee, pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa a le bu bɔŋanaloo bee mɛ yere lɛta ma. E sɔ̄ m gaa buū wa ue egbɔ̄nyiɛ ama, m bee muɛ kɔ Jɛhova dā na kara.” Bu kaka, Jɛhova wee i tɔgɛ kɔ a weree i loo tɛ̄maloo pya ue egbɔ̄nyiɛ a aabah pya dɔɔ̄na.—Yɔɔ 10:17.
Jɛhova tɔgɛ kɛ̄ bu ye i ɛɛ loo doo bu gbɛnɛ-edo sīdee (Ɛp 13 barakpaɛ̄)b
14. Dɔɔ̄na amunu sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ bu ye ɛɛe i loo a?
14 Jɛhova wee i tɔgɛnage kɛ̄ bu ye i ɛɛloo doo tɛ̄maloo ezū pya i wuga bu yira kɔ ba a nɛ i zuurabahtɔ̄ sɔ̄ alu ebɛɛ̄. Bu edobah, bu tua sɔ̄ o’oo tup zua, Jɛhova bee su nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl ɛma 14 lɛta ma pya ye wuga bu yira. Pya lo lɛta bee aara pya ue zuurabahtɔ̄ a tɔgɛ wereloo. Ena anua Jɛhova bee kɔ Pɔɔl a ɛm dua zuurabahtɔ̄ ama a? Jɛhova lu le Tɛ, e a wee zuurabahtɔ̄ pya ye miɔŋɔ “a wereloo.” (Kam 3:11, 12) Nyɔɔwo, sɔ̄ alu enɛ i zuurabahtɔ̄ a dɛɛa nyɔɔ Baibol, lee i ɛp nua nu a tɔgɛ kɔ bu Jɛhova ɛɛ i loo, e a naale kɔ bu ye biira i loo. (Hib 12:6) Ena alu pya dɔɔ̄na nu a tɔgɛ kɔ bu Jɛhova gaa i ɛɛ loo a?
PYA DƆƆ̄NA NU A TƆGƐ KƆ BU JƐHOVA ƐƐ I LOO
15. Ba mɛɛ na Jɛhova wee nɛ ye kaɛ edɔɔ̄ a, e ena anua lo ama e’agɛrɛ i nyiɛ a?
15 Jɛhova wee nɛ ye kaɛ edɔɔ̄ pya nɛɛ a wereloo. (Mat 12:18) Nyɔɔwo, i dap bip aba ii kɔ: ‘Ekɔ m gaa tɔgɛge pya elap dogo a tɔgɛ kɔ m ɛrɛ kaɛ edɔɔ̄ Bari ni?’ O muɛge kɔ o egerebu loo pya dɔɔ̄na anyaawo ee sɔ̄ o sii bee taāŋabah Jɛhova ni? Bu kaka, kuma kɛ̄ o kiisī lo etɔgɛ elap dogo a aaloo kaɛ edɔɔ̄ Bari doo, kɛ̄ o muɛnage leere kɔ bu Jɛhova ɛɛ a loo doolo!—Buū ekpo a kura “Eyuu Kaɛ Edɔɔ̄ Na . . . ”
Bu mɛ sīdee na o dap muɛ kɛ̄ Jɛhova a wereloo doo a? (Ɛp 15 barakpaɛ̄)
16. Ba mɛɛ na Jɛhova nɛ tam zue le yereue a, e lo ama tɔɔ̄ a loo doodoo wa? (1 Pya Tɛsalɔnaika 2:4)
16 Jɛhova su tam zue le yereue nɛ pya a wereloo. (Buū 1 Pya Tɛsalɔnaika 2:4.) Ɛp kɛ̄ ziī wuga nɛɛwa a kura Jocelyn bee ɛrɛ biī aāloo zue le yereue nɛ pya dɔɔ̄na doo. A ɛrɛ dee Jocelyn bee aa makɛ̄ sa ɛrɛ gbɛnɛ e’ɔaloo. A kɔ: “Mm bee dap doo lɔgɔ nu. M bee le nɛɛ sɛmdee, e a bee le dee i wee si uwe zue ue. Nyɔɔwo, m bee yere kara sa kii uwe zue ue.” Lo lɔɔrɛ, Jocelyn bee zɔŋia ziī wa alu fɛgɛ a kura Mary, e lo wa bee yiga lo enyɔɔnɛ ye nɔ Baibol. Sɔ̄ pio enɔɔ̄ etɛ̄na, Mary bee kɔ a bee le gaa yeree kara kɔ Jɛhova a yereebah ye nɛ, e taɛ lo sɔ̄ na Jocelyn bee kuɛ̄bahloo ye bū a. Sɔ̄ Jocelyn bee ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a bee ye siraloo ama, a bee kɔ: “A bee mɛ tɔɔ̄loo kɔ Jɛhova aa mɛ kɔ nɛ kɔ: ‘Bu mɛ ɛɛ a loo.’” Kerewo, naale dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ na egbaɛ̄ i tɔ̄ loo sɔ̄ i gaa zue ue a. Mɛ i suā leere kɔ nyiɛ Jɛhova ɛɛ i loo sɔ̄ i piiga lo ezue le yereue nɛ pya dɔɔ̄na.
Bu mɛ sīdee na o dap muɛ kɛ̄ Jɛhova a wereloo doo a? (Ɛp 16 barakpaɛ̄)c
17. Ena o nɔ aāloo nu Vicky kɔ akiiloo waara zɔɔ a’agara a? (Le-yɔɔ 5:12)
17 Jɛhova doo kɔ pya alɛ wereloo a ɛrɛ biī aāloo waara zɔɔ a’agara. (1 Tim 2:5, 6) Mɛ ena i doo lo a le a tɔɔ̄ i loo kɔ bu Jɛhova naa ɛɛ i loo kereadoo i e’ɛrɛ yira bu waara zɔɔ a’agara sa liamaā ani? Wee nyɛŋiabu kɔ ii le edap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, kerewo, i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova. A ɛp pya a ɛrɛ yira bu waara zɔɔ a’agara nua pya a ye kaāna kɛ̄dɛɛ̄, sa a yira yii lo enɛ wa leelee. (Buū Le-yɔɔ 5:12; Rom 3:26) Ɛ’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara bee yerebah nɛ Vicky. A ɛrɛ dee a bee le aa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara sa a kɔ: “Jɛhova ɛrɛ mɛ egerebu loo bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄. . . . Kerewo, a bee bee kɔ m gaa ye kɔ nɛ kɔ: ‘Oo dap wereloo nɛɛ a le doodoo mda. Waara zɔɔ o Nwiīnɛɛdam naa dap uu na pɔrɔ.’” Sɔ̄ a ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara ama, a bee bɔātɛ̄ emuɛ kɔ Jɛhova weree ye loo. Ili dapnage muɛ kɛ̄ bu Jɛhova i ɛɛ loo sa i wereloo doo sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara.
Bu mɛ sīdee na o dap muɛ kɛ̄ Jɛhova a wereloo doo a? (Ɛp 17 barakpaɛ̄)
18. Ena i suā leere kɔ esira lo a le i kiisī lo ewereloo i Tɛ a le li bunyɔɔ a?
18 Kereadoo i piiga lo esu pya nu i enɔā bu ekobee ue ama yerebu dogo, a dap sira kɔ loo i dap ɔ pio sɔ̄ sa i bɔātɛ̄ e’ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ lo a le Jɛhova aa i weregeloo naa e. Lo a sira a loo doo wo, nyɛŋiabu kɔ Jɛhova wee yerekpotɛ̄ “pya a ye wereloo.” (Jɛm 1:12) Nyɔɔwo, kiisī lo etɔɔ̄ waɛloo Jɛhova sa yere nukuādɛɛ̄loo kɛ̄ a gaa a wereloo doo. Su seea nyiɛ a dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ kɔ Jɛhova “naale kɛ̄ a binia aāloo ziī ziī ii.”—Doonu 17:27.
O AGARA DOODOO WA?
Ena anua pio nɛɛ dap kɛɛrɛ kɔ bu Jɛhova naa ɛɛe wa loo a?
Bu pio amunu sīdee na Jɛhova wee tɔgɛ kɔ bu ye ɛɛe i loo a?
Ena anua i suā leere kɔ Bari were i loo a?
YƆƆ 88 Tɔgɛ Mɛ Oloo Dee
a UE A BAATƐ̄ FOTO: Edobah a tɔgɛ nu a bee sira
b UE A BAATƐ̄ FOTO: Edobah a tɔgɛ nu a bee sira
c UE A BAATƐ̄ FOTO: Edobah a tɔgɛ nu a bee sira