BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w03 1/1 lk. 28-32
  • “Nyosungukalake”!

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • “Nyosungukalake”!
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2003
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • ‘Nyɔsɛnake ndo nyotshikale nge lo mbetawɔ’
  • Apɔstɔlɔ asato waki kɔsɛnaka
  • Waonga asato w’ohomba efula
  • ‘Tetemala la nkukutɛ kɛnɛ kele layɛ’
  • Lande na kahombaso ‘sungukalaka’?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2016
  • ‘Nyotetemale sungukala’ nɛ dia wonya w’elombwelo wambokoka!
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2005
  • Wanɛ Wahalale Djɔ Wekɔ L’ɔngɛnɔngɛnɔ!
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1997
  • ‘Nyosungukalake’
    Olimu Aso wa Diolelo—2000
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2003
w03 1/1 lk. 28-32

“Nyosungukalake”!

“Kɛnɛ kanyotɛɛmi kɛsɔ, anto cɛɛ mba[k]itɛɛmi nte: nyosungukalake.”​—MAKO 13:37, Dyookaneelo dy’Oyooyo.

1, 2. (a) Wetshelo akɔna wakakondja pami kɛmɔtshi lo kɛnɛ kendana l’olamelo wa diangɔ diande na? (b) Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo wɛɛla wakakambe la Yeso wa kanga wovi lo kɛnɛ kendana l’ohomba wa sɛnaka na?

JUAN akombaka diangɔ diande di’ohomba efula lo luudu. Nde akadiombaka l’ɛse ka mbeto nɛ dia nde akɔsaka dia ɔsɔ mbaki dihole diakaleke dimɛna dia woshamu lo luudu l’otondo. Koko l’otsho ɔmɔtshi, etena kakiwɔ lo djɔ nde la wadɛnde, wovi akawaɔtwɛ lo luudu la mbetama. Wovi ɔsɔ akeye mɛtɛ dihole dia mbidja lonya. Nde akatshu ɔkɔkɛ ndo akɔshi diangɔ tshɛ diaki l’ɛse ka mbeto ndo falanga yakadje Juan lo okotola wa mɛsa wa tshitshɛ wa suke la mbeto. La pindju, Juan akɛnyi dia wakawovi diangɔ. Nde hohɛki wetshelo wa kandji wakandakondja lo dikambo sɔ, mbut’ate: Ondadi djɔ heye nama diangɔ diande.

2 Ɔsɔku mbediɔ ndo lo nyuma. Hatotokoka nama elongamelo ndo mbetawɔ kaso naka sho ndala djɔ. Diakɔ diele, Paulo akasha dako nɛ ate: “Tatulalaki djo uku akina, keli tosene, tuyali ki.” (1 Tesalonika 5:6) Dia mɛnya woho wele ekɔ ohomba efula sungukalaka, Yeso akakambe l’ɛnyɛlɔ ka kanga wovi. Nde akalembetshiya akambo wakahombe ndjokonya l’oyelo ande oko Shushi, ndo oma lasɔ nde akewola ate: “Okone nyewo, ne dia nyu hanyeyi lushi layuya Khumenyu. Keli nyeyi nyati: Kanga luudu, utundeya unya wayuya uvi, tshiki ndi utosena, ndu tutundetawo luudu landi ntundwama. Okone ndu nyu, dieli la nyu dia ndjalongosola, ne dia On’a untu ayuya lu unya wahanyalungamela.” (Mateu 24:42-44) Wovi hewoya la ntondo wonya wayondoya. Nde komaka wonya wele ndoko onto lalongamɛ. Woho akɔ wamɛ mbele, oko wakadite Yeso, ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo kayoya lo ‘wonya wahatakanyiya dikambo diatɔ.’

‘Nyɔsɛnake ndo nyotshikale nge lo mbetawɔ’

3. Ngande wakɛnya Yeso ohomba wa sɛnaka lo kamba l’ɛnyɛlɔ k’ase olimu wakonga owandji awɔ oma lo diwala?

3 L’ɛtɛkɛta wele l’Evanjiliɔ wa Luka, Yeso akɛdika Akristo l’ase olimu wakonga owandji awɔ oma lo fɛtɛ kadiwala. Vɔ wakahombe tetemala la mambalɛka wonya tshɛ woho wa monga suke dia ndjayola owandji awɔ wonya wayondokoma. Lo yoho yakɔ yamɛ, Yeso akate ate: “On’a untu ayuya lu unya wahanyalungamela.” (Luka 12:40) Anto amɔtshi wambokambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula mbeyaka ndjoshisha yambalo yawɔ lo kɛnɛ kendana la tena diasɛnaso. Vɔ mbeyaka ndo ndjokanyiya ɔnɛ ekomelo kekekɔ etale efula. Koko kanyi ya ngasɔ mbeyaka ndjekola yimba yaso oma l’akambo wa lo nyuma otsha l’eyango wa lomombo la l’emunyi, wakoka toladia djɔ ya lo nyuma.​—Luka 8:14; 21:34, 35.

4. Eshikikelo kakɔna kayototshutshuya dia sungukalaka, ndo ngande wakɛnya Yeso dikambo sɔ?

4 Sho koka kondja wetshelo okina oma l’ɛnyɛlɔ kaki Yeso kɛsɔ. Kânga mbele ase olimu kombeyaka wonya wakahombe owandji awɔ ndja, ondo vɔ wakeyaka otsho wakandahombe ndja. Otonga wolo vɔ sɛnaka otsho w’ontondo ɔsɔ, naka vɔ mbeya di’owandji awɔ koka ndja otsho okina. Koko vɔ waki l’eshikikelo dia paka l’otsho ɔsɔ mbakahombe owandji awɔ ndja, ndo kɛsɔ akâtshutshuya dia vɔ sɛnaka. Woho akɔ wamɛ mbele, prɔfɛsiya ya lo Bible mɛnyaka hwe dia tekɔ lo sɛna lo nshi y’ekomelo; koko yɔ hayototɛ lushi kana wonya wayonga ekomelo. (Mateu 24:36) Woho wetawɔso di’ɔnɛ ekomelo kayoya tokimanyiyaka dia sho mambalɛka, koko naka tekɔ l’eshikikelo k’ɔnɛ lushi la Jehowa laya mɛtɛ nsuke, kete tayoleka tshutshuyama dia nyomoleka sungukalaka.​—Zefaniya 1:14.

5. Ngande wakokaso ndjela dako diaki Paulo diata dia ‘nsɛnaka’ na?

5 Efundelo wa Paulo otsha le ase Kɔrɛtɔ, ndakaka ɔnɛ: “Nyosene, nyushikikali lu mbetawo.” (1 Koreto 16:13) Eelo, sɛnaka kakatanyema la tshikala nge lo mbetawɔ k’Okristo. Ngande wakokaso sɛnaka wolo? Ele lo kondja ewo k’efula k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. (2 Timote 3:14, 15) Mbekelo y’amɛna ya wekelo w’onto ndamɛ ndo wɔtwɛlɔ wa mbala la mbala lo nsanganya kimanyiyaka dia keketsha mbetawɔ kaso, ndo mbohɔka lushi la Jehowa lo yimba ekɔ dikambo dimɔtshi di’ohomba efula lo mbetawɔ kaso. Lâsɔ, woho wavusolaso mbala la mbala tolembetelo t’oma l’Afundelo tɛnya dia tekɔ lo nsɛna lo nshi y’ekomelo ka dikongɛ nɛ, tokimanyiyaka diaha mbohɛ akambo wa mɛtɛ wendana l’ekomelo kayaye kɛsɔ.a Ekɔ nto ohomba mbidja yimba l’akambo weta l’andja ɔnɛ wakotsha prɔfɛsiya ya lo Bible. Ɔnangɛso ɔmɔtshi la l’Allemagne akafunde ate: “Wonya tshɛ wendami sango y’akambo weta l’andja, mbut’ate ata, adidimu wa nkɛtɛ, awui wa ngala, ndo woho walanyema okama aso wa nkɛtɛ, akambo asɔ ndekaka shikikɛmi di’ekomelo kamboleka sukana.”

6. Ngande wakɛnya Yeso dia lam’atete nshi, onto koka ndjoshisha yambalo yande ya lo nyuma?

6 Lo Mako tshapita 13, sho tanaka ɔkɔndɔ okina wɛnya dako diakasha Yeso ambeki ande dia vɔ sɛnaka. Lo tshapita shɔ, Yeso mbɛdikaka eongelo kawɔ la sɛtɛdi kakongɛ owandji ande oma lo lɔkɛndɔ l’etale. Sɛtɛdi kombeyaka wonya shikaa wakahombe owandji ande koma. Nde akahombe tsho tetemala la sungukala. Yeso akatɛkɛta dia wenya ɛnɛi wotshikitanyi watosungukalaka wa sɛtɛdi wakakoke owandji akɔ koma. Wonya wa nɛi tatɛka oma lo suke l’eshidi esato w’otsho polo la pindju. Lo wonya w’ekomelo ɔsɔ djɔ koka munda sɛtɛdi esadi eto. Vɔ mbutaka di’asɔlayi mbɔsaka dia wonya wa la ntondo ka wonya mpotɔ mbele etena koleki dimɛna ka minda otunyi la shashimoya. Woho akɔ wamɛ mbele l’etenyi kɛnɛ k’ekomelo ka nshi y’ekomelo, etena kele andja wotodingi wekɔ lo djɔ ya baka ya lo nyuma, sho pombaka sala la wolo woleki tshɛ dia sɛnaka. (Romo 13:11, 12) Ɔnkɔnɛ, l’ɛnyɛlɔ kande, Yeso akatɛtɛ mbala efula ate: “Nyewo, nyendaki . . . Nyendaki . . . Diui diunyutedimi ne, antu tshe mbaditelami nti:[nyosungukalake].”​—Mako 13:32-37.

7. Naa wâle wa mɛtɛ watanema, ndo aha la mbohɛ dikambo sɔ, ekeketshelo kakɔna kadiaso mbala la mbala lo Bible?

7 Mbala efula l’esambishelo kande ndo l’ɔkɔngɔ wa eolwelo kande, Yeso akatshutshuya anto dia vɔ nsɛna wolo. Diakɔ diele, suke la mbala tshɛ katɛkɛta Afundelo dikambo di’ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo, sho tanaka ɔhɛmwɛlɔ watotɛ dia sɛnaka kana sungukalaka.b (Luka 12:38, 40; Enyelo 3:2; 16:14-16) Mbokɛmaka dia djɔ ya lo nyuma ekɔ wâle wa mɛtɛ. Sho tshɛ tekɔ l’ohomba w’ɛhɛmwɛlɔ ɛsɔ!​—1 Koreto 10:12; 1 Tesalonika 5:2, 6. 

Apɔstɔlɔ asato waki kɔsɛnaka

8. Kakɔna kakasale apɔstɔlɔ asato waki Yeso l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ lam’akandâlɔmbɛ dia vɔ sungukalaka?

8 Sɛnaka halɔmbɛ tsho monga la nsaki k’ɔlɔlɔ ka sala dikambo sɔ oko wadiɛnya ɛnyɛlɔ ka Petero, Jakɔbɔ, la Joani. Vɔ waki apami asato waki la lonyuma la dimɛna wakayele Yeso la kɔlamelo tshɛ ndo waki la ngandji k’efula otsha lende. Koko, l’otsho wa Nisana 14, 33 T.D., vɔ kɔsɛnaka. Lam’akawamɔ oma lo luudu la ladiko lɛnɛ akawasale fɛtɛ ka Pasaka, apɔstɔlɔ asato asɔ wakatshu la Yeso l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ. Lɛkɔ, Yeso akawatɛ ate: “Utem’ami ambutamanya nyanga utsha lu nyoi. Nyutshikali lane, nyosenaki la mi.” (Mateu 26:38) Mbala shato y’etondo Yeso akalɔmbɛ She lele l’olongo la wolo tshɛ, ndo mbala yakɔ shato yakandakalolaka dia tenda angɛnyi ande, nde akâtanaka paka lo djɔ.​—Mateu 26:40, 43, 45.

9. Kakɔna ondo kakakonya apɔstɔlɔ dia vɔ ndala?

9 Lande na kaki apami asato waki la kɔlamelo asɔ kokoka sɛnaka kamɛ la Yeso l’otsho ɔsɔ na? Nɛ dia wakikɔ l’ɔlɛmbɛlɔ. Wonya wakete efula, ondo aki l’ɔkɔngɔ wa midi k’otsho, ndo “ashu awo waki wetshu” la djɔ. (Mateu 26:43) Kanga mbakidiɔ ɔsɔku, Yeso akate ate: “[Nyosungukalake], nyolombaki, nyutukoko l’ehimba. Mete utema nangaka, keli dimba mbeli wodu.”​—Mateu 26:41.

10, 11. (a) Kakɔna kakakimanyiya Yeso dia nde tetemala la sɛna l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ kânga mbakandalɛmbɛ? (b) Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lo kɛnɛ kakakomɛ apɔstɔlɔ asato etena kakâlɔmbɛ Yeso dia vɔ sungukalaka?

10 Aha la tâmu, ndo Yeso lawɔ akalɛmbɛ l’otsho wahohamɛki ɔsɔ. Koko lo dihole dia nde ndala djɔ, nde aketsha wenya ande w’ekomelo w’ohomba efula ɛsɔ la ntondo ka vɔ monda lo dɔmbɛlɔ dia l’etete. Nshi mɔtshi ngana la ntondo, nde akakeketsha ambeki ande dia vɔ nɔmbaka, lo mbatɛ ate: “Keli [nyɔsɛnake], nyolombaki l’osengosengo dia nyu mpanda lu akambu aso tshe wayuya, la dia memala la ntundu ka On’a untu.” (Luka 21:36; Efeso 6:18) Naka sho ndjela dako diaki Yeso ndo ɛnyɛlɔ kande k’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana la dɔmbɛlɔ, kete alɔmbɛlɔ aso w’oma k’ɛse otema w’otsha le Jehowa wayotokimanyiya dia sho sɛnaka lo nyuma.

11 Mɛtɛ Yeso akeyaka, koko ambeki ande kombeyaka dia kema edja, wayanga mbonda ndo mbodiaka. Ehemba ande wakahombe koma lo kondoko l’otamba w’asui. Yeso akashile mbewoya apɔstɔlɔ ande akambo asɔ, koko vɔ koshihodia kɛnɛ kakandawatɛka. Ɔnkɔnɛ, vɔ wakalale djɔ etena kele Yeso akasɛnaka dia nɔmbaka. (Mako 14:27-31; Luka 22:15-18) Oko wakidiɔ lo dikambo di’apɔstɔlɔ, demba diakiso diekɔ wɔdu ndo ekɔ akambo amɔtshi weso tatashihodia. Koko, naka sho mbohɛ dia tekɔ mɛtɛ lo nsɛna lo nshi y’ekomelo, kete sho mbeyaka ndjolala djɔ ya lo nyuma. Paka lo mambalɛka la wolo mbayotonga anto wasɛna.

Waonga asato w’ohomba efula

12. Naa waonga asato wɛnya Paulo watokimanyiya dia nsɛnaka?

12 Ngande wakokaso mbohɔka wonya tshɛ di’ekomelo kaya k’onyɔ? Takashidi mɛna ohomba wa dɔmbɛlɔ ndo wa mbohɔka lushi la Jehowa wonya tshɛ. Lâdiko dia lasɔ, Paulo akashile waonga asato w’ohomba efula wahombaso monga la wɔ. Nde akate ate: “Koko sho teekɔ ana wa yanyi, ko teekɔ la dya nsɛna lo yɛɛdikɔ yakoka. Tɔlɔtɛ dyeetawɔ la [ngandji] oko engawo, ndo tɔlɔtɛ [elongamelo ka] eko oko lofulɛ.” (1 Tɛsalɔnika 5:8, Dyookaneelo dy’oyoyo.) Nyɛsɔ tɔsɛdingole lo tshena pe ohomba wa mbetawɔ, elongamelo ndo ngandji, waonga watokimanyiya dia sho sungukala lo nyuma.

13. Ohomba akɔna wele la mbetawɔ dia sho mambalɛka?

13 Sho pombaka monga la mbetawɔ ka wolo k’ɔnɛ Jehowa ekɔ mɛtɛ ndo k’ɔnɛ “ndi keli ufutshi a wane watûyangaka.” (Heberu 11:6) Woho wakakotshama prɔfɛsiya ka Yeso kendana la nshi y’ekomelo mbala ka ntondo lo ntambe ka ntondo keketshaka mbetawɔ kaso l’ekotshamelo katɔ ka woke l’etena kaso kɛnɛ. Ndo mbetawɔ kaso tokimanyiyaka dia kongɛ lushi la Jehowa la wasaso tshɛ ndo l’eshikikelo ɔnɛ “[ɛnɛlɔ ka prɔfɛsiya]” kayuya mete, hakiutshimbatshimba.​—Habakuka 2:3.

14. Ngande wele elongamelo ohomba efula naka talanga sɛnaka?

14 Elongamelo kaso ka shikaa kekɔ oko “lungu la mashua [le anima]” latokimanyiya dia mbikikɛ ekakatanu kanga mbahombaso kongɛ ekotshamelo k’alaka amɔtshi waki Nzambi. (Heberu 6:18, 19) Margaret, kadiyɛso kɛmɔtshi k’okitami w’esɔ laya l’ɛnɔnyi 90 l’ɛmɔtshi ndo lakabatizama ambeta ɛnɔnyi 70, akate ate: “Etena kakavu omɛmi la hemɔ ka kansɛrɛ l’ɔnɔnyi 1963, dimi lakɛnyi dia akaleke dimɛna ekomelo ndja aha la tshimbatshimba. Koko kakianɛ lambɛna dia lakakanyiyaka paka dia wahɔ ami hita. Sho kokanyiyaka l’etena kɛsɔ woho wakahombe olimu ndjohama l’andja w’otondo. Kanga kakianɛ, ekɔ ahole efula wele olimu weke ka tatɛ la kambema. Ɔnkɔnɛ, lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ woho wele Jehowa la solo dia lotutsha.” Ɔpɔstɔlɔ Paulo toshikikɛka ate: “Etetemalu atutungaka lokewo l’ololo, la lokewo l’ololo latutungaka elungamelu. Elungamelu hatutsha sonyi.”​—Romo 5:3-5.

15. Ngande wayototshutshuya ngandji oyadi kanga aya ɛnɔnyi efula wambotokongɛ?

15 Ngandji k’Okristo ekɔ dionga dia diambo nɛ dia tɔ mbele kiɔkɔ yatotshutshuya dia sala oseka dikambo tshɛ diasalaso. Sho kambɛka Jehowa olimu nɛ dia sho mbolangaka, aha la mbidja yimba l’alamanaka ande wendana la lushi layoya ekomelo. Ngandji kokaso wonya aso onto mbatotshutshuya dia sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo l’edja tshɛ kayetawɔka Nzambi dia sho sambisha ndo oyadi sho kokalolaka mbala efula lo mvudu yakɔ yamɛ. Oko wakafunde Paulo, “ambutshikala mbetawo, la elungamelu, la ngandji. Akambu aso asatu, dikambu diuleki wuki l’atei awo ku ngandji.” (1 Koreto 13:13) Ngandji tokimanyiyaka dia tetemala ndo dia tetemala la nsɛna. “Ngandji atukhukhumeka akambu tshe, atukitshiyaka akambu tshe, atulungamelaka akambu tshe, atukikeka akambu tshe. Ngandji haheko pundju.”​—1 Koreto 13:7, 8.

‘Tetemala la nkukutɛ kɛnɛ kele layɛ’

16. Lo dihole dia tɛwɔla anya, dionga dia ngande diahombaso monga ladiɔ?

16 Tekɔ lo nsɛna lo tena di’ohomba efula, tena diele akambo weta l’andja wekɔ lo tohola wonya tshɛ dia tekɔ lo nsɛna l’etenyi k’ekomelo ka nshi y’ekomelo. (2 Timote 3:1-5) Ɔnɛ bu etena ka tɛwɔla anya, koko ekɔ etena ka sho ‘tetemala la nkukutɛ kɛnɛ kele la so.’ (Enyelo 3:11) Naka sho ‘sɛnaka wolo ndo nɔmbaka’ ndo mongaka la mbetawɔ, l’elongamelo, ndo la ngandji, kete tayonga l’akoka wa shika tanga wonya watokomɛ ohemba. (1 Petero 4:7) Tekɔ l’akambo efula wa sala l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ. Monga l’akambo efula wa sala w’etsha wɛnya omamemelo le Nzambi ayotokimanyiya dia nyomoleka tetemala la nsɛna wolo.​—2 Petero 3:11.

17. (a) Bonde kahahombe woho wele akambo wahasalema tena dimɔtshi woho walongamɛso tɔkɔmɔla otema na? (Enda kiombo ya lo lɛkɛ 21.) (b) Ngande wakokaso mbokoya Jehowa, ndo ɛtshɔkɔ akɔna wakongɛ wanɛ wasala dikambo sɔ?

17 Jeremiya akafunde ate: “[Jehowa] keli etenyi kami k’ukito, mbata utema ami, diako mbayumulungamelaka le ndi. [Jehowa] atutshelaka wane watukungelaka ololo, ndu one latûyangaka. Ololo untu nungamela, la nkunga panda ka [Jehowa].” (Delu dia Jeremiya 3:24-26) Amɔtshi l’atei aso eke esadi wotatewɔ la kongɛ. Akina wambokongɛ ɛnɔnyi efula dia mɛna panda ka Jehowa. Koko, dikongelo sɔ diekɔ mɛtɛ mondo efula naka mbɛdika la lɔsɛnɔ la pondjo lele la ntondo! (2 Koreto 4:16-18) Ndo l’etena kakatakongɛ lushi lakashikikɛ Jehowa, sho koka monga la waonga w’Okristo w’ohomba ndo kimanyiya anto akina dia vɔ kondja wahɔ oma lo solo dia lotutsha diaki Jehowa ndo mbeka akambo wa mɛtɛ. Nyɛsɔ sho tshɛ tosungukalake. Nyɛsɔ tokoya Jehowa ndo tonge la solo dia lotutsha, tokake Jehowa losaka l’elongamelo kakandatosha. Ndo oko wambalɛso la kɔlamelo tshɛ, nyɛsɔ, totetemale shikikɛ elongamelo kaso ka lɔsɛnɔ la pondjo. Ɔnkɔnɛ, alaka wa prɔfɛsiya anɛ wayokotshama lo dikambo diaso: “[Jehowa] ayuku[ko]miya dia we nkita kete. We ayena lam’ayunyema antu wa kolo.”​—Osambu 37:34.

[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]

a Ondo ayonga ohomba mvusola tolembetelo tosamalo tɛnya dia tekɔ lo nsɛna lo “nshi y’ekomelo,” tele lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Hende 1, 2000, lɛkɛ 6-7.​—2 Timote 3:1.

b Lam’akandatɛkɛta dikambo dia vɛrbɛ ya lo Grɛkɛ yokadimɔmi ɔnɛ “sɛnaka,” ɔmɔmbɔdi w’ɛtɛkɛta William Vine akalembetshiya dia vɛrbɛ shɔ nembetshiyaka ‘fumbola djɔ,’ ndo yɔ “mbishaka aha tsho kanyi yaha ndala djɔ, koko osungukalelo wa wanɛ wakongɛ dikambo dimɔtshi.”

Ngande wayoyokadimola?

• Ngande wakokaso keketsha eshikikelo kaso k’ɔnɛ ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo kaya suke?

• Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma l’ɛnyɛlɔ kaki Petero, Jakɔbɔ la Joani?

• Naa waonga asato wayotokimanyiya dia mambalɛka wonya tshɛ lo nyuma?

• Lande na kele ɔnɛ mbele etena ka sho ‘tetemala la kukutɛ kɛnɛ kele laso’?

[Kiombo/Osato wa lo lɛkɛ 31]

“Waku tshe watulungamelaka le ndi weli l’otshoko.”​—Danyele 12:12

Ohokanyiya dia sɛtɛdi kɛmɔtshi ambɔfɔnya wovi ɔmɔtshi dia nde ekɔ lo nanga ndjova lo lokombo lalamande. Kam’adja wonya, sɛtɛdi nongamɛka oseka londjo tshɛ lakoka nembetshiya oyelo wa wovi akɔ. Wonya tshɛ, nde mpokɛka ndo mbɛwɛwaka. Bu wolo mɛna woho wokokinde kesama esadi eto la londjo l’ɛngɔ kekina​—londjo l’akatshi w’esongo wasutshasutshama la lɔpɛpɛ kana londjo la nyawo yatatshanya ɛngɔ kɛmɔtshi.​—Luka 12:39, 40.

Dikambo dia woho ɔsɔ mbeyaka komɛ wanɛ ‘walongamɛ ɛnamelo ka Nkumɛso Yeso Kristo la wasaso tshɛ.’ (1 Koreto 1:7) Apɔstɔlɔ wakafɔnya dia Yeso ayolwela Isariyɛlɛ Diolelo’ nshi ngana tsho l’ɔkɔngɔ wa eolwelo kande. (Etsha 1:6) Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, wakohola Akristo wa la Tɛsalɔnika dia wongelo wa Yeso eke yema otsha la ntondo. (2 Tesalonika 2:3, 8) Koko woho waki kokotshama elongamelo kendana la lushi la Jehowa l’etena kakawalongamɛka kotakoya ambeki waki Yeso wa ntondo asɔ mboka ka lɔsɛnɔ.​—Mateu 7:13.

Lo nshi yaso nyɛ, okiyanu wendana la woho wamboviya ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo hawohombe tohekoya dia sho mambalɛka wonya tshɛ. Sɛtɛdi kambalɛ mbeyaka kesama la londjo l’ɛngɔ k’ekina, koko nde pombaka tetemala la sungukala. Ɔsɔ mbele olimu ande. Woho akɔ mbediɔ ndo le Akristo.

[Esato wa lo lɛkɛ  29]

Nsanganya, dɔmbɛlɔ ndo mbekelo y’amɛna ya wekelo w’onto ndamɛ tokimanyiyaka dia tetemala sungukala

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto