BUŊGƐI PƐƐKƐI 50
“A Cho Hunɔɔ Wa a Ya Latulu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ Niŋ”
“A tonya mi dimul num hau, a cho hunɔɔ wa a ya latulu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ.”—LUKU 23:43.
CHONDII 145 Mɛlɛka Chua Buŋgɛi le Kpele Hɛnɛkiɔɔ
SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊa
1. Tuupa mi Chiisu sɔla piɔmndo, yɛɛ o dimullɛ po viinɔ wa ndu ikɛiyo? (Luku 23:39-43)
MA BAŊ Chiisu o yɔmndo choo nda viiya a ŋiɔɔŋ. Nda kpou wa nyɛ nɛiyaa kala kalaa sinaŋndo, nduyɛ a wa niŋ hunɔɔ piɔmndo sɔlaa. (Luku 23:32, 33) Viyaa ŋiɔɔŋnda haa wa Chiisu mamɔɔ. Le hei, i cho kpendekele maa a ve o buɛiyaa Chiisuaa tɛɛŋ te. (Maa. 27:44; Maki 15:32) Kɛ, mi opilɛ siŋgaŋ. Mbo dimi aa: “Chiisu, loonuŋ a ya teleŋ ŋ cho hunɔɔ wa masa wo.” Mi Chiisu dimul ndu aa: “A tonya mi dimul num hau, a cho hunɔɔ wa a ya latulu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ.” (Nuawɔ Luku 23:39-43.) Nyɛ o nyɛ chɔm maa mi viinɔɔ hoo chɛl yooŋgu Chiisu wa dimioo a “Masale Mɛlɛkaleŋ” okɔɔ wo le. Nduyɛ, pesiŋ bɛɛ Chiisu dimul poo hoo maa o cho hunɔɔ wa a ndu latulu o Masaleŋ choo le. (Maa. 4:17) A Kpele Hɛnɛkɛ wa niŋ o lɛŋndeŋ choo wo okɔɔ Chiisu wa suɛi ni. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende?
Yɛɛ naŋ dimi yɛ a po viinɔ Chiisu ndoo soo o ndu lo wo vɛlɛ a nyɛ ndoo sina wo okɔɔ? (Tofa pɛl 2-3)
2. Yɛɛ chɔm yɛ maa naapum Chuunɔɔ po siŋgaŋ koŋ ndo wa ni?
2 Naapum, Chuunɔɔ po viinɔ siŋgaŋ koŋ ndo wa ni. Mi po koŋ dimul chaaŋ ndɔ aa: “Baa a nɔ isiooŋ le Mɛlɛka le mɛɛ nda kilul num yamɛi pilɛi kpe nya poo hoo yɛ le?” (Luku 23:40) Mɛlɛka ndupilɛ kpe Chuuwa ndaa piɛi ni. Kɛ mi wanaa wa o lɛŋii cheleŋ niŋnda ndaa piɛi mɛlɛkaa bɔɔbɔɔ. (Ɛsɔ. 20:2, 3; 1 Kɔliŋ. 8:5, 6) Te ndoo yɔŋ pɛ maa o lɛŋii cheleŋ niŋ viiyaa ŋiɔɔŋaa kaŋ ndaa fula ni, po viinɔ koŋ wa nyuna aa: “Baa a nɔ isiooŋ le mɛlɛkaa le?” O fula okoŋ kɔɔli, o cho o wanaa fula o lɛŋii cheleŋ niŋnda lo le Mɛlɛka vem Chiisu le. Kɛ, “o wanaa cho maa saa luusiaŋnda o Isɔluɛi niŋnda lo kinɛi nda vem [ndu] ni.” (Maa. 15:24) Nduyɛ mi Mɛlɛka chɔm Isɔluɛiya maa o cho wanaa vi wa miŋgi yoomu. Naapum po viinɔ siŋgaŋ koŋ ndo ndoo sina a hei okɔɔ. Nduyɛ a mɛɛ ndupila dimi yɛ, mbo chɔm maa Mɛlɛka cho Chiisu miŋgi yoomu, le mbo wa masaa o Masale Mɛlɛkalaŋ choo. Naapum ndu bɛɛ ndoo nɔ tiindaŋndo maa Mɛlɛka cho ndu hunɔɔ miŋgi yoomu.
3. Naapum a yɛɛ okɔɔ po viinɔ ndoo siŋgaŋndo yiyaŋ yɛ, mɛɛ Chiisu soo a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ? Tɛɛsiaawɔ. (Chɛnɛsee 2:15)
3 Te po koŋ ndoo wa pɛ Chuunɔɔ, mɛɛ naapum ndoo sina a Adam nda Ifi okɔɔ, vɛlɛ a Kpele Hɛnɛkɛ Chɛhowa ndoo toosiaa le nda wo. Le hei, po koŋ ndoo tiuba mbo yiyaŋ maa Kpele Hɛnɛkɛ Chiisu soo okɔɔ wo cho wa kpele kɛndɛ kɛndɛ o lɛŋndeŋ choo.—Nuawɔ Chɛnɛsee 2:15.
4. Yɛɛ diomnda Chiisu dimul po viinɔɔ laŋ la nɔ yɛ mi la nyindu naa le tosaa?
4 Diomnda Chiisu dimul po viinɔɔ hoo laŋ la tosa naa miŋ yiyaŋ a mɛɛ yoomoo wa niŋ o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ yɛ. O kpeekpei niŋ, ŋ tiuba miŋ pɛɛku tau a kpele hɛnɛkiɔɔ okɔɔ, te ŋ yiyaŋ pɛ a mɛɛ kɔl nyuloo wa o masale Sɔlɔmɔŋndeŋ bɛŋgu yɛ. Nduyɛ ŋ nɔ miŋ wa kɔl maa wana hiou Sɔlɔmɔŋndo ndu cho yɛ Chiisu Kiliti ni, a wanaa nda cho wa o masaleŋ choo wa cho tosa mi yoomoo wa nyɛkɛndɛi o chieeŋndo choo. (Maa. 12:42) Nduyɛ ‘saa cheleŋnda’ nɔ ma nɔ yeemɛi le sinaa nyɛ nda nɔ ma tosa le ma suliŋ le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋndo.—Chɔŋ 10:16.
VƐƐ YOOMOO WA YƐ NIŊ O KPELE HƐNƐKIƆƆ NIŊ?
5. Yɛɛ ŋ cho yɛ lehɔl le mbo yɔŋnuŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ?
5 Yɛɛ huŋ yɛ num o kɔl te a yiyaŋ pɛ a mɛɛ yoomoo wa niŋ o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ yɛ? Naapum ma cheŋnuŋ kpele kɛndɛ kɛndɔɔ o hɔl, mɛɛ kpeloo Idɛŋ wa nuaa yɛ. (Chɛ. 2:7-9) Kɛlɛŋgaa a loonuŋ huului Makal wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo poonyiaa ve. Mbo poonyiaa aa: “Wana o wana waŋnuŋ niŋ a kɔl nyulu, mbo de kpele ndɔ maKilikiiyo a kpele ndɔ mafikiiyo tɔnɔ.” (Makal 4:3, 4) Naapum ma yiyaŋ dɔɔ vɛlɛ a nyɛ Baabuiyo dimi maa nyɛdiaa cho wa tau wo okɔɔ. (Sam 72:16; Aisaya 65:21, 22) Ma cheŋnuŋ numpila o kpele kɛndɛ kɛndɔɔ niŋ o tibiiyo ikɛi, a nyɛdiaa yeelɛi yeelɛiyo lechoo. Ma yiyaŋ dɔɔ vɛlɛ a tɔlɔɔlaŋ, komɔɔlaŋ, a bilta peeŋgela kɛndɛ kɛndɛlaŋ tueiyɔɔ chuŋ. Naapum yɛ, ma tuei yuŋgulaŋ a chaŋyaŋ mamɔɔ a wanaa cho miiŋgu yoomu wa latulu, ma wa balta kɛndɛlaŋ tueiyɔɔ yeela. Sɔɔŋ muŋ kpou cho lɔma sɔlaa le! Kɛ kɛsiŋ o kɔl maa wallo cho wa tau le tosaa o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ.
Ŋ cho nɔ wali sɔvɛ sɔviɔɔ le wanaa cho miiŋgu yoomu wa pɛɛkoo (Tofa pɛl 6)
6. Yɛɛ naŋ cho yɛ wa tosaa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ? (Tofa fotueiyo.)
6 Chɛhowa toosiaa naa le miŋ tuei wali naa yeela. (Ikili. 2:24) Ŋ nɔ niŋ wallo tau le tosaa a Teleŋ Chiisu Cho Wa o Masaleŋ Choo le Wɔsilaŋ Waapilɛ wo. Wanaa cho chindaa sɔla a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo wa, a wanaa miiŋgu niŋ yoomu o miiliɔŋndaŋ niŋnda yeema niŋ nyɛdiaa, nyɛlaŋ, a naa lɔlaa. Wallo pila tosaŋ niŋ ni le nyɔɔŋ muŋ kpou sɔlaa. Adam nda Ifi ndaa nɔ ma toosiaa Kpele Hɛnɛkɛ nda wa niŋndo nyɛkɛndɛi. O nɛi pilɛ koŋ choo, naa bɛɛ cho sɔla dikeŋnaŋndo le Kpele Hɛnɛkɛ wa niŋ o lɛŋndeŋ choo wo toosiaa nyɛkɛndɛi. Yiyaŋndɔ mɛɛ i wa niŋ suɛi nyaale le wanaa miiŋgu niŋ yoomu o miiliɔŋndaŋ niŋnda pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ vɛlɛ a tuula ndɔlaŋ yɛ. Waŋnda haa ndaa sina tau a Chɛhowa okɔɔ le. Nduyɛ, wanaa wa bɛɛ yoomu tuupa mi Chiisu huŋ o lɛŋndeŋ choo wa nɔ ma chɔɔlu pɛɛkoo sɔla a Chɛhowa okɔɔ.
7. Tiindaŋ yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ nɔ, nduyɛ le yɛɛ?
7 Ŋ nɔ miŋ nɔ tiindaŋndo maa te ŋ huŋ wa pɛ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ, ŋ cho nɔ nyɛ o nyɛ naŋ hauba, nduyɛ mi sɔɔŋ wa kpɛ kpɛ. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende? Kanifuule, Chɛhowa chɔm naa nyɛɛmbɔ a mɛɛ yoomoo wa niŋ o masale Po ndɔɔ bɛŋgu yɛ. Ŋ tiuba miŋ sina a hei okɔɔ te ŋ yaasiaa pɛ a mɛɛ sɔɔŋ wa o masale Sɔlɔmɔŋndeŋ bɛŋgu yɛ.
MƐƐ SƆƆŊ WA O MASALE SƆLƆMƆŊNDEŊ BƐŊGU YƐ CHƆM NYƐƐMBƆ A MƐƐ SƆƆŊ WA NIŊ O KPELE HƐNƐKIƆƆ NIŊ YƐ
8. Vɛɛ diomnda Masaa Deeve poonyiaa o Sam 37:10, 11, 29 niŋndaŋ la peeluŋ yɛ o paandoo niŋ? (Tofa “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda,” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ.)
8 Mi Chɛhowa ke Masaa Deeve nyina ndɔ diandaa le mbo poonyiaa a mɛɛ yoomoo wa niŋ o chilaŋ niŋ yɛ okɔɔ, te Chiisu huŋ simnuŋ pɛ masaa le masale Mɛlɛkaleŋ. (Nuawɔ Sam 37:10, 11, 29.) Teleŋnda bɔɔbɔɔ, miŋ veelul waŋnda diomndaŋ o Sam 37:11 niŋ te ŋ wa pɛ suɛi a Kpele Hɛnɛkiɔɔ okɔɔ. Ŋ nɔ sabu kɛndɔɔ le hei tosaa kanifuule, mɛɛ Chiisu wa Waŋnda Pɛɛkoo o Pembei Choo, mbo suaa a mɛɛ bolle Baabuileŋ ndeŋ le peeluŋ niŋ o chilaŋ niŋ yɛ okɔɔ. (Maa. 5:5) Kɛ diomnda Deeve laŋ la chɔm vɛlɛ mɛɛ yoomoo ndoo wa niŋ o masale Sɔlɔmɔŋndeŋ bɛŋgu yɛ. Teleŋ Sɔlɔmɔŋ simnuŋ masaa o Isɔluɛi niŋndo, wanaa Mɛlɛkaa wa o kɔl nyulu niŋ. Lɛŋndeŋ le wa le piaa a nyɛm kɛndɔŋ, nduyɛ lee nɔ fondaŋnda kɛndɛla tɔlɔɔlaŋ laa naŋ ndaŋ. Mi Mɛlɛka dimul wanaa nduaa aa: ‘Te la tosa nyɛ sawala nilaŋ la dimi wo pɛ, I cho tosa mi kɔl nyuloo o wa o lɛŋnde nyaleŋ niŋ kpou. Wana o wana la hiniŋ niŋ mi la lɔlnuŋ nyɛ o nyɛ nɔla mbo dɔu nya isiooŋ te.’ (Lɛvi. 20:24; 26:3, 6) Mi diomndaŋ ndaŋ la peeluŋ mɛɛ Sɔlɔmɔŋ simnuŋ masaa. (1 Kolo. 22:9; 29:26-28) Mi Chɛhowa chuel nda vɛlɛ buŋgɛi maa wanaa wɔɔŋnda ve lɛ niŋ te. (Sam 37:10) A tonya, mi diomnda dimiŋ o Sam 37:10, 11, 29 niŋndaŋ la peeluŋ o sindɔɔ niŋ. Nduyɛ, la cho vɛlɛ peelɔŋ o chilaŋ niŋ.
9. Yɛɛ wana lanɔ wa masa bɛndoo le lɛŋnde Siɛba leŋ ndo dimi yɛ a masale Sɔlɔmɔŋndeŋ okɔɔ?
9 Mi wana lanɔ wa masa bɛndoo le lɛŋnde Siɛba leŋ ndo tuɛi a mɛɛ Isɔluɛiya wa o kɔl nyulu niŋ o masale Sɔlɔmɔŋndeŋ bɛŋgu yɛ. Mi chuaa hoo buli tiŋ vilɛiyo le kɔlaŋ Chulusalɛm le mbo kɔ chɔ a hɔlta ndɔlaŋ pɛɛŋ. (1 Masaa. 10:1) Mɛɛ chuaa hoo mɛɛndiaŋ mɛɛ sɔɔŋ wa o masale Sɔlɔmɔŋndeŋ bɛŋgu yɛ, mbo dimi aa: “Nyɛ ya I huŋ chɔ wo . . . tɛndaa tɛɛŋ bɛɛ I tui a ndu okɔɔ le. Mbɔ . . . buɛiyaa cho num wallo o ba bɛŋgu wa a pɛl tɔnɔɔ, kani fondole, nda nda le teleŋ o teleŋ a cho latulu a num, ma tuɛi diomnda kɔl kalula ŋ dimi laŋ.” (1 Masaa. 10:6-8) Kɛ mɛɛ sɔɔŋ wa o masale Sɔlɔmɔŋndeŋ bɛŋgu yɛ chɔm nyɛɛmbɔ, nyɛ Chɛhowa cho hunɔɔ tosa le waŋnda chieeya o masale Chiisuleŋ bɛŋgu wo.
10. O nɛila kuɛɛ choo Chiisu hiou yɛ Sɔlɔmɔŋ?
10 Chiisu hiou Sɔlɔmɔŋ o nɛi o nɛi niŋ. Wana hakioo Sɔlɔmɔŋ wa ni. Le hei, mi ndoo tosa biondɔŋndaŋ tau a mɛɛ ndoo kialu yamaŋ yɛ. Nduyɛ, mi hei ndii tosa mi wanaa Mɛlɛkaa ndaa saŋga tau. O baa pilɔɔ choo, wana walaŋndo Chiisu cho ni. Pesiŋ bɛɛ o tosa biondɔŋ te. (Luku 1:32; Hibu. 4:14, 15) Mi Chiisu lo o laalaŋ ndɔɔ choo, mi che bɛɛ mi Setana simul ndu o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ. Mbo chɔm maa fɛɛŋ bɛɛ o tosa niŋ haki le. Nduyɛ o tosa niŋ nyɛ o nyɛ chuu niŋ wanaa cho wa o masale ndɔleŋ bɛŋgu wa saŋgaa le. A tonya, ndu kpeekpei bɛnda ni le mbo wa Masa naa.
11. Nɛɛ waa tosa yɛ niŋ masaleŋ a Chiisu o choo choo niŋ?
11 Chiisu a ŋwaŋ 144,000 cho wallo tosa diompilɛ le bahawɛila waŋnda chieeya solioo, ma peelu tuu Chɛhowa nɔ le chieeŋndo wo. (Sɔɔŋ. 14:1-3) Waŋnda haa sina saŋgaa, nduyɛ mi sɔɔŋ palaŋ bɔɔbɔɔ komal nda teleŋ nda wa o chieeŋndo choo wo. Lelaŋ, te a huŋ simnuŋ pɛ masaa, a cho sina bahawɛila waŋnda chieeya cho niŋndaŋ. Kɛ yɛɛ kpeekpei waŋnda haa cho yɛ lakɔ tosa o choo choo niŋ?
YƐƐ KILISIƆŊAA PƆYAŊNDA TOSA YƐ NIŊ O CHOO CHOO NIŊ?
12. Wali yɛɛ Chɛhowa ke yɛ niŋ ŋwaŋ 144,000?
12 Wali Chiisu a wanaa nda cho wa o masaleŋ choo wa tosa niŋndo hiau niŋ wali Sɔlɔmɔŋ tosa wo. Sɔlɔmɔŋ ndoo nɔ mbo soli bahawɛila waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ, nduyɛ o lɛŋnde Isɔluɛi leŋ niŋ kinɛi o wa masaa ni. Kɛ wanaa cho wa masaa le Masale Mɛlɛkaleŋ nda, cho bahawɛila waŋnda o biiliɔŋndaŋ niŋ soli chieeŋndo balɔɔ silɔ. Nuawɔ se dikeŋnaŋ bɛndu Chɛhowa ke ŋwaŋ 144,000 wo!
13. Wali teŋgeŋ kuɛɛ wanaa cho wa o masaleŋ choo a Chiisu latulu wa tosa yɛ niŋ?
13 Maa Chiisu, ŋwaŋ 144,000 cho wa masaa a wanaa soliaa lasalaa. (Sɔɔŋ. 5:10) O sawa Mɛlɛka ndoo ke Muuse wo bɛŋgu, kalaŋ sɔvɛ wanaa soliaa lasaa ndaa nɔ wo wa le wanaa Mɛlɛkaa malaa ma wa kɛndiaa, nduyɛ ma sɔla nyɛm nda hauba o Mɛlɛka piɛiyo niŋndoŋ ni. Sawalaŋ ndaŋ laa sim lewundu le sɔɔŋ kɛndɛŋ cho hunɔɔ woŋ. Le hei, ŋ dimi maa Chiisu a wanaa nda cho wa o masaleŋ choo wa cho wanaa Mɛlɛkaa mala ma wa kɛndiaa vɛlɛ ma sɔɔŋguu Mɛlɛka ikɛi kpɛɛluŋ. (Hibu. 10:1) Le suŋ suŋndɔ, ŋ sina mɛɛ wanaa cho wa o masaleŋ choo wa suukaŋ niŋ a wanaa cho wa o chieeŋndo choo wa le. Ŋ nɔ miŋ chum miŋ che mɛɛ hei wa niŋ yɛ. Mɛɛ mɛɛ Chɛhowa kɛɛsiaa pɛ, ŋ nɔ tiindaŋndo maa wanaa cho wa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋnda cho sɔla nɛi chɔmaa nda yeema niŋndo.—Sɔɔŋ. 21:3, 4.
YƐƐ ‘SAA CHELEŊNDA’ NƆ YƐ MA TOSA LE MA SULIŊ LE WAA O KPELE HƐNƐKIƆƆ NIŊ?
14. Vɛɛ wanaa cho o kunda saa pɔmbɔɔ niŋnda a wanaa cho o kunda saa cheleŋnda niŋnda cho yɛ diompilɛ?
14 Mi Chiisu veelu wanaa nda cho wa o masaleŋ choo wa aa “saa kunda pɔmbɔɔ.” (Luku 12:32) Kɛ mbo suaa vɛlɛ a kunda cheleŋ okɔɔ. Nda cho ‘saa cheleŋnda’ ni. Kundala tiɔɔŋndaŋ ndaŋ la cho simnɔŋ kundaa opilɛ. (Chɔŋ 10:16) Nduyɛ, la cho niŋ wallo o diompilɔɔ niŋ. La cho hiouwɔɔ lachi a wallo diompilɛ o Kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ. A teleŋ koŋ, wanaa cho o ‘kunda saa pɔmbɔɔ’ niŋnda, cho wa o choo choo niŋ, mi wanaa cho o kunda ‘saa cheleŋnda’ niŋnda tuei yoomoo yeela o lɛŋndeŋ choo lefafɛɛŋ. Kɛ wanaa cho o kunda saa cheleŋnda niŋnda nɔ ma tosa sɔɔŋ ŋpum, le ma suliŋ le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ.
Suŋ suŋ bɛɛ, ŋ chɔm maa ŋ cho bɛɛndiaŋndo le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ (Tofa pɛl 15)b
15. (a) Vɛɛ ‘saa cheleŋnda’ cho yɛ wallo tosaa diompilɛ a pɔmbuaa Chiisuaa? (b) Vɛɛ ŋ tuallɛ tamasi puaapilɛnɔ cho yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o fondaŋ pisiaa makoŋgoo wo kɔɔli? (Tofa fotueiyo.)
15 Po viinɔ siŋgaŋndo ndoo nɔ teleŋ bɔɔ le mbo chɔm balika melaa tau le nyɛ Chiisu tosa le ndu wo le. O baa pilɔɔ choo, naa ‘saa cheleŋnda’ nɔ dilakeŋnaŋndaŋ tau le balika melaa chɔmndo le nyɛ Chiisu tosa le naa wo. Le tamaseliiyo, miŋ chɔm maa ŋ kaala ndu sanaa a mɛɛ naŋ bii pɔmbuaa nduaa yɛ. Mbo dimi maa o cho naa yamɛi kilul sanaa a mɛɛ naŋ cho pɔmbuaa nduaa biyɔɔ yɛ. Ŋ toolu pɔmbuaa nduaa te ŋ yɔŋguŋ pɛ a dialuŋ fulaa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, miŋ siiŋguu waŋnda buɛiya. (Maa. 28:18-20) Le hei tosaa, ŋ nɔ miŋ soliŋ nyɛm waliŋ nda ke naa woŋ kpeku nyɛkɛndɛi mɛɛ yauwo hoo, Tuei Yoomoo Yeela Lefafɛɛŋ! cho nuaa yɛ. Te a kendu wɔ waŋndo Baabuiyo pɛɛkoo le, mɛɛ kɛsi kpeleŋndo le kandɔɔ waŋndo Baabuiyo pɛɛkoo mɛɛ ŋ tiuba yɛ.
16. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa suŋ suŋ le bɛɛndiaŋndo le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ?
16 O kpeekpei niŋ, ŋ nɔ miŋ chum le miŋ huŋ wa fɛŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ, malaŋ naŋ simnuŋ wanaa suu Chɛhowa yeema ma wa loŋ nda le. Suŋ suŋ naŋ nɔ ni miŋ chɔm sandei o nyɛ naŋ dimi wo niŋ a nyɛ naŋ tosa wo. Nduyɛ, ŋ nɔ vɛlɛ miŋ kindiŋ le kaala kɛndɛlaŋ nɔɔ. Ŋ nɔ miŋ chɔm lo lechoo wo o Chɛhowa lo, wana naŋ cho o nɔɔ niŋndo, a o puaapiliaa naa lo. Te ŋ kindiŋ pɛ le sawala Chɛhowalaŋ biyɔɔ o chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo niŋ, i cho wa tɛtɛlɛ le laŋ biyɔɔ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ. Ŋ nɔ miŋ pɛɛku waltaŋ lapum nduyɛ miŋ nɔ suliŋnda chɔm maa ŋ cho bɛɛndiaŋndo le waa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋndaŋ. Tofa buŋgɛi hei, “A Cho Pa o Bɛɛndiaŋ le Waa o Lɛŋndeŋ Choo?” O Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ.
17. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa te ŋ tosa pɛ haki wɔɔŋ wɔɔŋndo o paandoo niŋ? Tɛɛsiaawɔ.
17 Te o yɔŋ pɛ maa ŋ tosa niŋ haki wɔɔŋ wɔɔŋndo o paandoo niŋ, ŋ nɔ miŋ pɛŋgi yiyaŋndo maa Chɛhowa mellɔ naa haki le. Kɛ o kpeekpei niŋ, ŋ nɔ miŋ wa ‘hakioo tosaa a siɛlɛi fuu,’ miŋ yiyaŋ maa sala baŋaa Chiisoo cho hakila naalaŋ faŋa le. (Hibu. 10:26-31) Ŋ nɔ miŋ nɔ tiindaŋndo maa, te ŋ mal pɛ yɔŋnda naala wɔɔŋndaŋ, miŋ nyuna bɛnduaa le malaa, nduyɛ miŋ siŋga kaala naalaŋ, Chɛhowa cho naa malɔɔ haki fasɛi. (Aisaya 55:7; Walta. 3:19) Loonuŋ diomnda Chiisu dimul Falisiiya laŋ. Mbo dimul nda aa: “O cho le wanaa cho sakpo wa le ya hiŋ te, kɛ le wanaa lahakiaa.” (Maa. 9:13) Sala baŋaa Chiisu wo tiuba mbo faŋa hakila naalaŋ kpou.
A TIUBA MA WA ACHAL LEFAFƐƐŊ O KPELE HƐNƐKIƆƆ NIŊ
18. Yɛɛ ŋ yeema yɛ niŋ ma dimul po viinɔ nda baŋ Chiisu ikɛiyo?
18 Baa ma cheŋnuŋ pa numpila suukaŋndo a po viinɔ soo o Chiisu lo wo o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ? Nya ŋiɔɔŋ kpou cho balika melaa chɔm le sala baŋaa Chiisu wo. Naapum, a nyuna ndu niŋ a mɛɛ sɔɔŋ wa a ndu teleŋ nda baŋ ndu o yɔmndo choo a Chiisu latulu wo. Kɛlɛŋgaa a nyuna ndu niŋ vɛlɛ le mbo chɔm num mɛɛ ndoo sinaŋ yɛ, mɛɛ Chiisu dimul ndu maa o cho wa latulu a ndu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ. O baa pilɔɔ choo, naapum ndu bɛɛ cho num nyuna a mɛɛ yoomoo wa a num o palɛi mɛɛlɛi niŋ o chieeŋ Setanaa niŋ yɛ. I wa niŋ bɔɔ dikeŋnaŋ bɛndu le Baabuiyo pɛɛkoo a waŋnda, mɛɛ po koŋ cho nuaa yɛ!—Ɛfi. 4:22-24.
Puaapilɛnɔɔ cho a kɔl kɛndɛ le nyɔɔŋ tuuliaa. Wallo hoo o nɔ yeemɛi ni le chaa tosaa a teleŋ Chiisu cho wa o Masaleŋ choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ Wo (Tofa pɛl 19)
19. Le yɛɛ yoomoo yeela yɛ niŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ? (Tofa fotueiyo o kɔɔ.)
19 Yoomoo o Kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ yeela niŋ bɔɔ. Lepaa o lepaa, ŋ cho wa chiikaŋndo a wanaa teŋgeŋ teŋgeŋnda, nduyɛ ŋ nɔ niŋ wali sɔvɛ sɔviɔɔ le tosaa. I hiou kpou ve, lepaa o lepaa, ŋ cho wa Finya naa kaalaa o choo choo niŋ sɔɔŋguuwo ikɛi, miŋ tuei nyɛm o toosiaa woŋ yeela tau. Sɔɔŋ cho wa tau le pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ vɛlɛ a nyɛm o toosiaa woŋ. Mɛɛ naŋ hiau niŋ lachi a waa yoomu fau yɛ, lende koni naŋ hiau lachi a kaalaa nɔɔ le Mɛlɛka ni. Ŋ nɔ bɔɔ balika melaa le mɛɛ Chɛhowa nda Chiisu chuel naa buŋgɛi, le waa achal lefafɛɛŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ yɛ!
CHONDII 22 Masaleŋ le Kanduŋ, Maa le Huŋ!
a Baa ma yiyaŋ pa teleŋ o teleŋ a mɛɛ yoomoo wa niŋ o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ yɛ? Hei tosaa dɛɛniaa naa kɔllo tau. Mɛɛ naŋ yiyaŋ fau a nyɛ Chɛhowa tosal niŋ naa o chilaŋ niŋndo okɔɔ yɛ, lende koni naŋ nɔ yeemɛi le acheleŋnda pɛɛkoo a chieeŋ sɛnɛiyo okɔɔ ni. Buŋgɛi hei cho naa mala le miŋ kindi laalaŋ naa o diomnde mɛyaale Chiisu mɛi a chieeŋ sɛnɛiyo okɔɔ wo.
b TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Puaapilɛnɔɔ nɔ tiindaŋndo le wanaa cho hunɔɔ miiŋgu yoomu wa pɛɛkoo. Nduyɛ, o cho niŋ wali koŋ tosaa suŋ suŋ.