Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • es25 m. 67-77
  • July

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • July
  • Neɛnlea Ngɛlɛlera Ne Anu Dahuu—2025
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Dwɛkɛ, July 1
  • Maanle, July 2
  • Kule, July 3
  • Yalɛ, July 4
  • Folɛ, July 5
  • Molɛ, July 6
  • Kenlenzile, July 7
  • Dwɛkɛ, July 8
  • Maanle, July 9
  • Kule, July 10
  • Yalɛ, July 11
  • Folɛ, July 12
  • Molɛ, July 13
  • Kenlenzile, July 14
  • Dwɛkɛ, July 15
  • Maanle, July 16
  • Kule, July 17
  • Yalɛ, July 18
  • Folɛ, July 19
  • Molɛ, July 20
  • Kenlenzile, July 21
  • Dwɛkɛ, July 22
  • Maanle, July 23
  • Kule, July 24
  • Yalɛ, July 25
  • Folɛ, July 26
  • Molɛ, July 27
  • Kenlenzile, July 28
  • Dwɛkɛ, July 29
  • Maanle, July 30
  • Kule, July 31
Neɛnlea Ngɛlɛlera Ne Anu Dahuu—2025
es25 m. 67-77

July

Dwɛkɛ, July 1

‘Ɔkpɔsale ɔyɛle ninyɛne mgbalɛ na ɔyɛle menli mɔɔ ayile.’—Gyi. 10:38.

Gyisɛse lale ɔ Ze adwenle nee kɛzi ɔte nganeɛ la ali wɔ mɔɔ ɔhanle nee mɔɔ ɔyɛle—mɔɔ ye nwanwane ninyɛne ne mɔ boka nwo la—amuala anu. (Dwɔn 14:9) Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi ye nwanwane ninyɛne ne mɔ anu a? Gyisɛse nee ɔ Ze kulo yɛ kpalɛ. Mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɔvale ye tumi ne ɔboale menli mɔɔ ɛlɛnwu amaneɛ la ɔvale ɔhilele kɛzi ɔkulo menli la. Kenle ko bie, anyezinlirama nwiɔ deɛdeanle nu vɛlɛle ye kɛ ɔboa bɛ. (Mat. 20:​30-34) Yɛ ye nzonlɛ kɛ, “alɔbɔlɛ hunle Gyisɛse” na akee ɔyɛle bɛ ayile. Wɔ ɛke, Giliki yɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo kɛ “alɔbɔlɛ hunle Gyisɛse” la kile ahunluyelɛyelalɛ kpole mɔɔ awie te wɔ ye nu la. Ahunluyelɛyelalɛ kpole zɛhae mɔɔ ɛlɔlɛ a maa bɛda ye ali la a hanle Gyisɛse maanle ɔmaanle menli mɔɔ ɛhɔne ɛlɛku bɛ la aleɛ na ɔyɛle kokobɛvolɛ bie ayile a. (Mat. 15:32; Maake 1:41) Yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ Gyihova, “anwunvɔnezelɛ” anzɛɛ ahunluyelɛyelalɛ Nyamenle ne nee ɔ Ra ne kulo yɛ kpalɛ na saa yɛlɛnwu amaneɛ a, bɛdi nyane. (Luku 1:78; 1 Pita 5:7) Nea kɛzi bɛ nye la kɛ bɛbaye ngyegyelɛ kɔsɔɔti mɔɔ maa alesama nwu amaneɛ la bɛavi ɛkɛ a! w23.04 3 ¶4-5

Maanle, July 2

O bɛmɛ mɔɔ bɛkulo Gyihova la, bɛhyi ɛtane. Ɔbɔ ye nɔhavoma ngoane nwo bane; ɔdie bɛ ɔfi amumuyɛma asa anu.—Edw. 97:10.

Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la kɛ yɛnrɛgenga anzɛɛ yɛnrɛdie debie mɔɔ bamaa yɛanyia adwenle mɔɔ ɛndenrɛ mɔɔ ɛbu wɔ Seetan ewiade ne anu la. Saa yɛsukoa Baebolo ne a, yɛbahola yɛava ninyɛne mɔɔ anwo te la yɛazie yɛ adwenle nu. Eza saa yɛkɔ debiezukoalɛ na yɛfa yɛ nwo yɛwula ɛzonlenlɛ gyima ne anu a, ɔbabɔ yɛ adwenle ne anwo bane. Gyihova noko ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔnrɛmaa bɛnrɛzɔ yɛ bɛnrɛnlea bɛnrɛdɛla mɔɔ yɛkɛhola ɔ nloa gyinla la. (1 Kɔl. 10:​12, 13) Mekɛ ɛhye a ɔwɔ kɛ yɛ nuhua ko biala yɛ asɔne dɔɔnwo kpalɛ a amaa yeahɔ zo yeali nɔhalɛ yeamaa Gyihova wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye mɔɔ anu yɛ se la anu. Ye Gyihova ayɛlɛ na yɛ ye mo wɔ mɔɔ ɔyɛ la amuala anwo. Gyihova kulo kɛ ‘yɛka yɛ ahonle nu edwɛkɛ yɛkile ye.’ (Edw. 62:8) Sɛlɛ ye kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛnyia akɛnrasesebɛ ɛyɛ ye ɛzonlenlɛ gyima ne. Sɛlɛ ye kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛgyinla ngyegyelɛ biala anloa na ɛho ɛtia sɔnea biala mɔɔ bie a ɛbayia la. Mmamaa debie anzɛɛ awie biala si wɔ adenle kɛ ɛbayɛ asɔne dahuu. w23.05 7 ¶17-18

Kule, July 3

‘Bɛmaa yɛzuzu yɛ nwo ngoko na yɛmaa yɛ nwo anwosesebɛ.’ —Hib. 10:​24, 25.

Duzu ati a yɛkɔ debiezukoalɛ a? Ye titili ne a le kɛ yɛkaye Gyihova ayɛlɛ. (Edw. 26:12; 111:1) Eza yɛkɔ debiezukoalɛ amaa yɛahola yɛamaa yɛ nwo anwosesebɛ wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ anu yɛ se la anu. (1 Tɛs. 5:11) Saa yɛmaa yɛ sa zo yɛmaa mualɛ a, ɛnee yɛlɛyɛ ninyɛne nwiɔ ɛhye. Noko ɛhye mɔ bahola ayɛ ngyegyelɛ. Bie a yɛsulo kɛ yɛbamaa mualɛ anzɛɛ yɛlɛ ɛhulolɛ kɛ yɛbamaa mualɛ noko bɛnda bɛnvɛlɛ yɛ kɛ mɔɔ yɛkpondɛ la. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛali ngyegyelɛ ɛhye mɔ anwo gyima ɛ? Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie zolɛ la a le kɛ ‘yɛbamaa yɛ nwo anwosesebɛ.’ Saa yɛnwu ye kɛ yɛka yɛ diedi ne anwo edwɛkɛ sikalɛ bɔbɔ a ɔbamaa tievolɛma anwosesebɛ a, ɔmaa yɛnyia anwosesebɛ kɛ yɛbamaa mualɛ. Yɛɛ saa bɛanda bɛanvɛlɛ yɛ a, yɛ nye bahola alie kɛ menli gyɛne mɔɔ wɔ asafo ne anu la banyia nwolɛ adenle amaa mualɛ la.—1 Pita 3:8. w23.04 20 ¶1-3

Yalɛ, July 4

‘Bɛhɔ Gyɛlusalɛm na bɛhɔzi Gyihova sua ne bieko.’—Ɛzela 1:3.

Belemgbunli ne maanle bɛbɔle nolo bie! Dwuuma mɔɔ hɔle akɛlɛzonlenlɛ nu wɔ Babelɔn wɔ kɛyɛ ɛvolɛ 70 la ɛnyia fanwodi kɛ bɛbazia bɛahɔ bɛ maanle nu Yizilayɛ. (Ɛzela 1:​2-4) Gyihova ala a maanle ɔrale ye zɔ a. Ɔluakɛ Babelɔnoma ɛngyakyi menli mɔɔ bɛkye bɛ bɛkɔ akɛlɛzonlenlɛ nu la. (Aye. 14:​4, 17) Noko bɛlile Babelɔn anwo zo konim, na belemgbunli fofolɛ ne hanle hilele Dwuuma kɛ bɛbahola bɛavi maanle ne anu. Ɛnee ɔwɔ kɛ Dwuunli biala, titili mbusua tile, si kpɔkɛ kɛ bɛbavi Babelɔn anzɛɛ bɛbadɛnla ɛkɛ. Ɛnee ɔnla aze kɛ bɛbazi kpɔkɛ zɛhae. Kɛmɔ ɛnee bie mɔ ɛyɛ mrelera la ati, bɛnrɛhola adenle tendenle ne pɛ. Yɛɛ kɛmɔ bɛwole Dwuuma dɔɔnwo wɔ Babelɔn la ati, ɛnee bɛtɛtɛnlanle ɛleka gyɛne biala ɛlɛ. Bɛbule Yizilayɛ kɛ ɔle bɛ nenyia mɔ sua zo. Ɔbayɛ kɛ Dwuuma bie mɔ noko nyianle bɛ nwo kpalɛ wɔ Babelɔn, ɔti ɛnee ɔnla aze kɛ bɛbagyakyi bɛ azua ngɛnlɛma anzɛɛ bɛ gyima na bɛadu bɛahɔ ɛleka mɔɔ bɛtɛtɛnlanle ɛkɛ ne ɛlɛ la. w23.05 14 ¶1-2

Folɛ, July 5

Bɛziezie bɛ nwo.—Mat. 24:44.

Nyamenle Edwɛkɛ ne maa yɛ anwosesebɛ kɛ yɛhɔ zo yɛgyinla kpundii, yɛnyia ahunluyelɛyelalɛ nee ɛlɔlɛ. Luku 21:19 ka kɛ: “Saa bɛgyinla kpundii a, bɛbabɔ bɛ ngoane nwo bane.” Kɔlɔsaema 3:12 ka kɛ: “Bɛwula ahunluyelɛyelalɛ.” Yɛɛ 1 Tɛsalonaekama 4:​9, 10 ka kɛ: “Nyamenle ɛhilehile bɛ kɛ bɛhulo bɛ nwo ngoko. . . . Noko mediema, yɛtu bɛ folɛ kɛ, bɛhɔ zo bɛyɛ bɛmaa ɔbo zo.” Bɛhɛlɛle edwɛkɛ ɛhye mɔ bɛmaanle ɛdoavolɛma mɔɔ ɛnee ɛlimoa ɛla kpundiigyinlanlɛ, ahunluyelɛyelalɛ nee ɛlɔlɛ ali la. Noko ɛnee ɔwɔ kɛ bɛkɔ zo bɛnyia subane ɛhye mɔ kpole. Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a. Suzu kɛzi alimoa Kilisienema lale subane ɛhye ali la anwo na ɔbaboa wɔ. Akee ɛbanwu kɛzi ɛbazukoa ɛdoavolɛma zɔhane amaa wɔahile kɛ wɔziezie ɛ nwo wɔmaa anwongyelelɛ kpole ne la. Akee anwongyelelɛ kpole ne kabɔ ɔ bo la, ɛnee wɔnwu kɛzi bɛgyinla kpundii la na ɔbamaa wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛbahɔ zo wɔagyinla kpundii. w23.07 3 ¶4, 8

Molɛ, July 6

‘Ademgbole bie bala ɛkɛ, Nwuanzanwuanza Adenle.’—Aye. 35:8.

Saa bɛkpokpa yɛ o, yɛboka “mboane gyɛne” ne anwo o, ɔhyia kɛ yɛ muala yɛkɔ zo yɛdua “Nwuanzanwuanza Adenle” ne azo ɔluakɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛtɛnla sunsum nu paladaese ne anu yɛɛ ɔbamaa yɛanyia nyilalɛ mɔɔ Belemgbunlililɛ ne bava ara la bie. (Dwɔn 10:16) Ɔvi 1919 Y.M. mɔɔ ba la, mrenyia, mraalɛ nee ngakula mgbe dɔɔnwo ɛvi Babelɔn Kpole ne, ewiade amuala adalɛ ɛzonlenlɛ maanle ne anu na bɛdɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo ademgbole ɛhye azo. Gyihova nleanle kɛ ɔbaye debie biala mɔɔ bazi Dwuuma mɔɔ ɛlɛfi Babelɔn la adenle la yeavi ɛkɛ. (Aye. 57:14) Na ɛnɛ mekɛ ye “Nwuanzanwuanza Adenle” ne noko ɛ? Ɛvolɛ dɔɔnwo kolaa na 1919 adwu la, Gyihova luale mrenyia mɔɔ sulo Ye la anwo zo maanle bɛyele Babelɔn Kpole ne anu debie biala bɛvile adenle ne azo. (Fa toto Ayezaya 40:3 anwo.) Bɛyɛle gyima biala mɔɔ ɔhyia la—sunsum nu gyimalilɛ biala—amaa nzinlii menli mɔɔ lɛ ahonle kpalɛ la ahola avi Babelɔn Kpole ne anu na bɛara sunsum nu paladaese ne, ɛleka mɔɔ bɛlɛsonle Gyihova wɔ nɔhalɛ nu bieko la anu. w23.05 15-16 ¶8-9

Kenlenzile, July 7

Bɛva fɛlɛkolilɛ bɛzonle Gyihova. Bɛva anyelielɛ bɛdeɛdea nu bɛrɛla ɔ nyunlu.—Edw. 100:2.

Gyihova kulo kɛ yɛfi yɛ ɛhulolɛ nu yɛfa anyelielɛ yɛsonle ye. (2 Kɔl. 9:7) Ɔti, asoo ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbadwu yɛ bodane bie anwo wɔ mekɛ mɔɔ yɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ yɛbayɛ zɔ la ɔ? Suzu ɛzoanvolɛ Pɔɔlo neazo ne anwo. Ɔhanle kɛ: ‘Metete me nwo nane ne kpalɛ na meyɛ ye kɛ akɛlɛ.’ (1 Kɔl. 9:​25-27, ɔbdw.) Pɔɔlo mianle ɔ nye yɛle mɔɔ le kpalɛ la wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ ɛnee ɔnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbayɛ zɔ la. Asoo Gyihova liele Pɔɔlo ɛzonlenlɛ ne dole nu? Ɛhɛe! Na Gyihova yilale ye wɔ ye mɔdenlebɔlɛ ne anwo. (2 Tim. 4:​7, 8) Zɔhane ala a saa Gyihova nwu kɛ yɛlɛbɔ mɔdenle yɛadwu yɛ bodane nwo wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ yɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ yɛbayɛ zɔ la a, ɔ nye die a. Ɔ nye die ɔluakɛ ɔze kɛ tɛ kɛ yɛ nye die zɔhane deɛ ne anwo la ati a dahuu yɛyɛ a, emomu, ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa ɔdaye Gyihova la ati a yɛlɛyɛ a. Gyihova bayila yɛ wɔ yɛ mɔdenlebɔlɛ nwo kɛ mɔɔ ɔyilale Pɔɔlo la. (Edw. 126:5) Na mekɛ mɔɔ yɛlɛnwu kɛzi Gyihova ɛlɛyila yɛ la, bie bɔbɔ a ɔbamaa yɛabɔ ɔ bo yɛanyia ɛhulolɛ ne. w23.05 29 ¶9-10

Dwɛkɛ, July 8

Gyihova kenle ne bara.—1 Tɛs. 5:2.

Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo vale bɛdabɛ mɔɔ bɛnrɛyia ngoane wɔ Gyihova kenle ne la totole menli mɔɔ bɛlafe la anwo. Bɛnnwu mɔɔ ɛlɛkɔ zo la yɛɛ bɛnnwu kɛ mekɛ ne ɛlɛkɔ. Ɔti saa edwɛkɛ titili bie ɛlɛsisi a bɛnnwu ye yɛɛ bɛnyɛ nwolɛ ɛhwee. Ɛnɛ, menli dɔɔnwo ɛlafe sunsum nu. (Wlo. 11:8) Bɛnlie daselɛ mɔɔ kile kɛ yɛwɔ “mekɛ mɔɔ li awieleɛ la anu” na ɔnrɛhyɛ anwongyelelɛ kpole ne bara la bɛnli. (2 Pita 3:​3, 4) Noko folɛdulɛ ɛhye maa yɛnwu ye kenle ko biala kɛ ɔhyia kpalɛ kɛ yɛbazinza. (1 Tɛs. 5:6) Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ yɛsie yɛ nwo dii na yɛmaa yɛ adwenle gyinla. Duzu ati ɔ? Amaa yɛanva yɛ nwo yɛanwulowula maanyɛlɛ anzɛɛ maanlema edwɛkɛ nu. Mekɛ mɔɔ Gyihova kenle ne ɛlɛbikye la, bɛbatinlitinli yɛ nwo zo kpalɛ kɛ yɛva yɛ nwo yɛwulowula ninyɛne ɛhye mɔ anu. Noko ɔngyia kɛ yɛmaa mɔɔ yɛbayɛ wɔ nwo la anwo adwenleadwenle tɔ yɛ nwo. Nyamenle sunsum ne bahola aboa yɛ yeamaa yɛazie yɛ nwo dii na yɛ adwenle agyinla amaa yɛasisi kpɔkɛ kpalɛ.—Luku 12:​11, 12. w23.06 10 ¶6-7

Maanle, July 9

Tumivolɛ Awulae Gyihova, mesɛlɛ wɔ kakye me na maa me anwosesebɛ.—Ndɛ. 16:28.

Saa ɛte duma Samesɛn a, duzu a ba wɔ adwenle nu a? Bie a nrenyia bie mɔɔ lɛ anwosesebɛ kpole la a ba wɔ adwenle nu a. Na ɔle nɔhalɛ. Noko Samesɛn zile kpɔkɛ ɛtane bie mɔɔ ɔmaanle ɔnwunle amaneɛ a. Noko Gyihova vale ye adwenle ziele Samesɛn nɔhalɛlilɛ ne azo, na ɔmaanle bɛhɛlɛle ye wɔ Baebolo ne anu amaa yɛanyia zolɛ nvasoɛ. Gyihova luale Samesɛn anwo zo yɛle nwanwane ninyɛne dɔɔnwo boale Ye menli Yizilayɛma mɔɔ yekpa bɛ la. Mɔɔ Samesɛn wule la anzi ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo, Gyihova maanle ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle ye duma bokale menli mɔɔ lɛ diedi kpole la anwo. (Hib. 11:​32-34) Samesɛn neazo ne bahola amaa yɛ anwosesebɛ. Ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se bɔbɔ la anu. Ye neazo ne bahola amaa yɛ anwosesebɛ yɛɛ yɛbahola yɛazukoa ninyɛne dɔɔnwo yɛavi nu. w23.09 2 ¶1-2

Kule, July 10

Bɛva bɛ nzɛlɛlɛ bɛdo Nyamenle anyunlu.—Fel. 4:6.

Saa yɛka ninyɛne mɔɔ ɛlɛgyegye yɛ la anwo edwɛkɛ yɛkile Gyihova dahuu a, ɔbamaa yɛamia yɛ kpundiigyinlanlɛ ne anu. (1 Tɛs. 5:17) Bie a ɛngyi sɔnea mɔɔ anu yɛ se la anloa kɛkala. Noko saa ɛ rɛle bɔ, wɔ adwenle tufonyia, anzɛɛ ɛnnwu mɔɔ ɛyɛ a, asoo ɛkpondɛ adehilelɛ ɛfi Gyihova ɛkɛ? Ɛnɛ bɔbɔ, saa ɛsɛlɛ Nyamenle kɛ ɔboa wɔ wɔ ngyegyelɛ mɔɔ ɛyia ye alehyenlɛ biala la anu a, ɛlɛyia ngyegyelɛ mgbole kenle bie a, ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa wɔ kɛ ɛbayɛ ye zɔ. Akee ɔbamaa wɔanyia anwodozo kɛ ɔze mekɛ fɔɔnwo mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔboa wɔ nee mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ ɔboa wɔ la. (Edw. 27:​1, 3) Saa yɛgyinla kpundii wɔ sɔnea nu ɛnɛ a, yɛbahola yɛagyinla kpundii wɔ anwongyelelɛ kpole ne anu. (Wlo. 5:3) Duzu ati a yɛkola yɛka ye zɔ a? Mediema dɔɔnwo ɛnwu kɛ saa bɛgyinla diedi nwo sɔnea biala anu kpundii a, ɔboa bɛ ɔmaa bɛgyinla ngyegyelɛ bieko anu kpundii. Kpundiigyinlanlɛ maa diedi mɔɔ bɛlɛ kɛ Gyihova ɛziezie ɔ nwo yɛɛ ɔlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbaboa bɛ la yɛ kpole. Akee bɛ diedi ne boa bɛ maa bɛgyinla kpundii wɔ sɔnea bieko anu.—Gye. 1:​2-4. w23.07 3 ¶7-8

Yalɛ, July 11

Mebayɛ mɔɔ wɔha la.—Gyn. 19:21.

Gyihova mɛlɛbɛnwoaze nee ye ahunluyelɛyelalɛ ne maa ɔda ndelebɛbo ali. Kɛ neazo la, mɔɔ Gyihova kazɛkye amumuyɛma ne mɔɔ wɔ Sodɔm la, ɔhilele kɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze. Gyihova luale ye anwumabɔvolɛma ne anwo zo maanle tenlenenli Lɔɔto adehilelɛ kɛ ɔnriandi ɔhɔ awoka ne mɔ azo. Ɛnee Lɔɔto sulo kɛ ɔbahɔ ɛkɛ. Ɔti ɔzɛlɛle Gyihova kɛ ɔmaa ɔ nee ye abusua ne ɛnriandi ɛhɔ Zowaa, sua ekyi bie mɔɔ ɛnee Gyihova kulo kɛ ɔsɛkye ɔdaye noko la azo. Anrɛɛ Gyihova bahola agyinla zo kyengye kɛ Lɔɔto ɛli Ye adehilelɛ ne mɔ azo pɛpɛɛpɛ. Noko ɔyɛle mɔɔ Lɔɔto hanle la, na yemɔ ammaa yeanzɛkye Zowaa. (Gyn. 19:​18-22) Ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo anzi, Gyihova lale ahunluyelɛyelalɛ ali hilele Nenɛvɛma. Ɔzoanle ye ngapezonli Dwona kɛ ɔhɔha ɔhile bɛ kɛ bɛbazɛkye suakpole ne nee amumuyɛma ne mɔɔ wɔ zo la. Noko mɔɔ Nenɛvɛma nlunle bɛ nwo la, Gyihova lile bɛ nwo nyane na yeanzɛkye suakpole ne.—Dwona 3:​1, 10; 4:​10, 11. w23.07 21 ¶5

Folɛ, July 12

‘Bɛhunle Gyɛhowahye noko bɛanzie ye wɔ ɛleka mɔɔ bɛsie arelemgbunli ne mɔ la.’—2 Ek. 24:25.

Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi Gyɛhowahye neazo ne anu a? Ɛnee ɔle kɛ baka mɔɔ ye ndinli ne ɛngɔ moa ɔti kyesɛ bɛfa takola bɛsɔ ye la. Mɔɔ takola ne—Gyɛhɔyada—vile ɛkɛ na ɛkpɔkyelɛ anwoma ne bɔle la, Gyɛhowahye dule dɔle aze. Edwɛkɛ ɛhye maa yɛnwu kɛ, ɔnle kɛ yɛgyinla neazo kpalɛ mɔɔ yɛ mediema Kilisienema, mɔɔ yɛ mbusuafoɔ boka nwo la yɛ la ala azo a yɛsulo Nyamenle a. Amaa yɛ nwo ayɛ se wɔ sunsum nu la, ɔwɔ kɛ yɛsukoa debie, yɛdwenledwenle nwo na yɛyɛ asɔne dahuu yɛfa yɛmia yɛ Nyamenlezonlenlɛ nee ɛbulɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle la anu. (Gyɛ. 17:​7, 8; Kɔl. 2:​6, 7) Gyihova ɛngulo kɛ yɛyɛ ninyɛne mɔɔ bo yɛ nwo zo la. Bɛha mɔɔ ɔkulo kɛ yɛyɛ la wɔ Nolobɔvo 12:13 kɛ: “Sulo nɔhalɛ Nyamenle ne na di ye mɛla ne mɔ azo, ɔluakɛ sonla gyima mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ la kɔsɔɔti ɛne.” Saa yɛsulo Nyamenle a, yɛbahola yɛagyinla sɔnea ngakyile mɔɔ yɛbayia ye kenle bie la anloa na yɛagyinla kpundii. Debie biala ɛnrɛhola ɛnrɛzɛkye yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne. w23.06 19 ¶17-19

Molɛ, July 13

Nea! Melɛyɛ ninyɛne kɔsɔɔti fofolɛ. —Yek. 21:5.

Ngyɛnu 5 ne bɔle ɔ bo kɛ: “Na Mɔɔ de belemgbunli ebia ne azo la hanle kɛ.” (Yek. 21:5a) Gyihova mumua ne dendɛle fane nsa ala wɔ ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ne mɔɔ wɔ Yekile buluku ne anu la anu na ɛhye le nuhua ko. Ɔti, tɛ anwumabɔvolɛ bie anzɛɛ Gyisɛse mɔɔ bɛdwazo ye bɔbɔ la a maa yɛnyia anwodozo ɛhye a, emomu Gyihova mumua ne ɔ! Nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye maa yɛnwu ye wienyi kɛ yɛbahola yɛava yɛ nwo yɛado edwɛkɛ mɔɔ doa zo la azo bɔkɔɔ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Gyihova ‘ɛngola ɛmbɔ adalɛ.’ (Tae. 1:2) Ɛhye maa yɛkola yɛfa yɛ nwo yɛto edwɛkɛ mɔɔ yɛkenga ye wɔ Yekile 21:​5, 6 la azo bɔkɔɔ. Suzu edwɛkɛkpɔkɛ “Nea!” anwo. Bɛta bɛfa Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “nea!” la bɛdi gyima wɔ Yekile buluku ne anu. Duzu a doa ndeanu sɛkɛlɛneɛ ne azo a? Nyamenle hanle kɛ: “Melɛyɛ ninyɛne kɔsɔɔti fofolɛ.” Ɛnee Gyihova ɛlɛka nzenzaleɛ mɔɔ bara kenle bie la anwo edwɛkɛ ɛdeɛ, noko wɔ ye afoa nu, ɛnee ɔze ye wienyi kɛ ɛwɔkɛ ɛhye bara nu, ɔti ɔka nzenzaleɛ ɛhye mɔ anwo edwɛkɛ kɛ asɛɛ bɛra nu dɛbadɛba.—Aye. 46:10. w23.11 3-4 ¶7-8

Kenlenzile, July 14

Ɔvindele ɔhɔzunle alɔbɔlɛ ɛzunlɛ.—Mat. 26:75.

Ɛnee ɛzoanvolɛ Pita ɛtɛkolale ɛtɛdile ye sinlidɔlɛ ne mɔ anwo gyima. Suzu neazo bie mɔ anwo. Mɔɔ Gyisɛse hanle kɛzi ɔbanwu amaneɛ na yeawu amaa Baebolo ngapezo ara nu anwo edwɛkɛ la, Pita hwile ɔ nyunlu. (Maake 8:​31-33) Pita nee ɛzoanvolɛma mɔɔ ɛha la zule mɔɔ le kpole wɔ bɛ nu la anwo kpolera fane dɔɔnwo. (Maake 9:​33, 34) Nɔe ne mɔɔ aleɛ kye a Gyisɛse bawu la, Pita hɔle nrenyia bie anwo zo na ɔpɛle ɔ nzo. (Dwɔn 18:10) Zɔhane nɔe ne ala, ɛzulolɛ hanle Pita na ɔkpole ɔ gɔnwo Gyisɛse fane nsa. (Maake 14:​66-72) Ɛhye maanle Pita zunle alɔbɔlɛ ɛzunlɛ. Gyisɛse amkpo ye ɛdoavolɛma ne mɔɔ ɛnee bɛ sa nu ɛdo bɔkɔɔ la. Mɔɔ bɛdwazole Gyisɛse la, ɔmaanle Pita nyianle nwolɛ adenle mɔɔ ɔbava yeahile kɛ ɔtɛkulo ye la. Gyisɛse hanle hilele Pita kɛ ɔvi mɛlɛbɛnwoaze nu ɔnlea ye mboane ne. (Dwɔn 21:​15-17) Ɛnee Pita ɛziezie ɔ nwo kɛ ɔbayɛ mɔɔ Gyisɛse se ɔyɛ la. Ɛnee Pita wɔ Gyɛlusalɛm wɔ Pɛntekɔso kenle ne na ɔboka bɛdabɛ mɔɔ bɛlimoale bɛvale sunsum nwuanzanwuanza ne bɛkpokpale bɛ la. w23.09 22 ¶6-7

Dwɛkɛ, July 15

Nea me mboane ngyikyi ne. —Dwɔn 21:16.

Ɛzoanvolɛ Pita maanle ɔ gɔnwo mɔ mgbanyima anwosesebɛ kɛ, “bɛnlea Nyamenle mboane ne.” (1 Pita 5:​1-4) Saa ɛle kpanyinli a, yɛze kɛ ɛkulo ɛ mediema na ɛkulo kɛ ɛnea bɛ. Noko ɔdwu mekɛ ne bie a ɛbade nganeɛ kɛ ɛnlɛ alagye fee anzɛɛ wɔvɛ somaa ɔti ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ zɔhane gyima ne. Duzu a ɛbahola wɔayɛ a? Ka wɔ ngyegyelɛ ne amuala kile Gyihova. Pita hɛlɛle kɛ: “Saa awie sonle a bɛmaa ɔgyinla anwosesebɛ ne mɔɔ Nyamenle fa maa la azo ɔyɛ zɔ.” (1 Pita 4:11) Bie a ɛ mediema ɛlɛyia ngyegyelɛ mɔɔ bɛnrɛnyia ye sɔbelɛ bɔkɔɔ wɔ ewiade ɛhye anu la. Noko kakye kɛ, Gyisɛse Kelaese, “mboaneneavolɛ kpanyinli ne” bahola aboa bɛ adɛla wɔ. Ɔbahola yeaboa bɛ ɛnɛ na eza yeaboa bɛ wɔ ewiade fofolɛ ne anu. Mɔɔ Nyamenle kulo kɛ mgbanyima yɛ la a le kɛ ɔwɔ kɛ bɛkulo bɛ mediema, bɛnea bɛ na “bɛyɛ neazo bɛmaa mboane ne.” w23.09 29-30 ¶13-14

Maanle, July 16

Gyihova ze kɛ nrɛlɛbɛvolɛma nzuzulɛ le mgbane.—1 Kɔl. 3:20.

Ɔwɔ kɛ yɛkoati sonla nzuzulɛ. Saa yɛgyinla kɛzi menli dwenle ninyɛne nwo la azo yɛsuzu ninyɛne nwo a, bie a yɛbabu yɛ nye yɛagua Gyihova nee ye ngyinlazo ne mɔ azo. (1 Kɔl. 3:19) “Ewiade ɛhye anu nrɛlɛbɛ” maa menli ta di bɛ nwonane nu atiakunluwɔzo nzi. Kilisienema mɔɔ wɔ Pɛgamɛm nee Tayataela la bie mɔ liele awozonle ɛzonlenlɛ nee ɛbɛlatane nwo adwenle mɔɔ ɛnee menli dɔɔnwo lɛ wɔ zɔhane azuamgbole ne mɔ azo la dole nu. Gyisɛse hwile asafo nwiɔ zɔhane mɔ anyunlu kɛ bɛsosɔle adwɔmane ɛbɛla zo la. (Yek. 2:​14, 20) Ɛnɛ, menli bɔ mɔdenle kɛ bɛtinlitinli yɛ nwo zo bɛamaa yɛalie nzuzulɛ mɔɔ ɛndenrɛ la yɛado nu. Bie a yɛ mbusuafoɔ nee yɛ gɔnwo mɔ babɔ mɔdenle kɛ bɛmaa yɛalie yɛali kɛ yɛlɛyɛ kyengye somaa na ɔwɔ kɛ yɛbulu Gyihova mɛla ne mɔ azo. Kɛ neazo la, bie a bɛbaha kɛ saa yɛdi yɛ atiakunluwɔzo nzi a, nvonleɛ biala ɛnle nwo na ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la ɛkpa nwo. Ɔdwu mekɛ ne bie a, yɛbanyia adwenle kɛ adehilelɛ mɔɔ Gyihova fa maa yɛ la anu ɛnla ɛkɛ ne kpalɛ. Bie a yɛbabɔ mɔdenle bɔbɔ kɛ ‘yɛbayɛ debie yɛamaa yeadɛla mɔɔ bɛhɛlɛ la.’—1 Kɔl. 4:6. w23.07 16 ¶10-11

Kule, July 17

Agɔnwolɛ kpalɛ da ɛlɔlɛ ali mekɛ biala yɛɛ ɔle adiema mɔɔ bɛwo ye bɛmaa anwongyelelɛ mekɛ.—Mrɛ. 17:17.

Ɛnee Gyisɛse mame Mɛle hyia anwosesebɛ. Anwumabɔvolɛ Geebeleɛle hanle hilele ye kɛ ɔbanrenzɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛtɛgyale ye la. Ɛnee ɔtɛtetele ɔdaye mumua ne ɔ mra bɔbɔ ɛlɛ, noko ɔwɔ kɛ ɔnea kakula ne mɔɔ ɔbarayɛ Mɛzaya ne la. Na kɛmɔ ɛnee Mɛle nee nrenyia ɛtɛdale ɛlɛ la ati, kɛ ɔkɛyɛ na yeahilehile edwɛkɛ ne amuala anu yeahile Dwosefi mɔɔ ɛbɔ ye ɛwɔkɛ kɛ ɔbagya ye la ɛ? (Luku 1:​26-33) Kɛzi Mɛle nyianle anwosesebɛ mɔɔ ɔhyia nwo la ɛ? Ɔkpondɛle moalɛ ɔvile awie mɔ ɛkɛ. Kɛ neazo la, ɔhanle ɔhilele Geebeleɛle kɛ ɔha kɛzi ɔbayɛ ye gyima ne la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo ɔhile ye. (Luku 1:34) Ɛhye anzi, ɔpɛle adenle ɔhɔle Dwuda “sua bie mɔɔ gua awoka zo la azo” ɔhɔkpɔlale ye busuanli Ɛlezabɛte. Ɛlezabɛte hanvole Mɛle na Gyihova sunsum ne hanle ye maanle ɔhanle ngapezo bie mɔɔ ɔbamaa Mɛle anwosesebɛ la. (Luku 1:​39-45) Mɛle hanle kɛ Gyihova ‘ɛva ɔ sa ɛyɛ ninyɛne mgbole.’ (Luku 1:​46-51) Gyihova luale Geebeleɛle nee Ɛlezabɛte anwo zo maanle Mɛle anwosesebɛ. w23.10 14-15 ¶10-12

Yalɛ, July 18

Yeyɛ yɛ arelemgbunli nee ɛsɔfoma yemaa ye Nyamenle nee ɔ Ze.—Yek. 1:6.

Kelaese ɛdoavolɛma ne anu ekyi bie a bɛva sunsum nwuanzanwuanza ne bɛkpokpa bɛ a, na bɛ nee Gyihova lɛ abusuabɔlɛ titili bie. Menli 144,000 ɛhye nee Gyisɛse badɛnla anwuma, na bɛbayɛ ɛsɔfoma. (Yek. 14:1) Mekɛ mɔɔ bɛtɛbɔ azɛlɛ ye azo la, Nyamenle fa ye sunsum ne kpokpa bɛ na ɔfa bɛ ɔyɛ ye sunsum nu mralɛ. Ɛdanlɛsua ne Nwuanzanwuanza Ɛleka ne gyi ɛkɛ maa abusuabɔlɛ titili ɛhye mɔɔ bɛ nee Nyamenle lɛ la. (Wlo. 8:​15-17) Ɛdanlɛsua ne Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne gyi ɛkɛ maa anwuma, ɛleka mɔɔ Gyihova de la. “Mgbɛnudanlɛ ne” mɔɔ ɛnee kyɛ Nwuanzanwuanza Ɛleka ne nee Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne anu la gyi ɛkɛ maa Gyisɛse nwonane nu sonlabaka ne mɔɔ ɛnee ɔmmaa ɔngola ɔngɔ anwuma nehane kɛ sunsum nu ɛzonlenlɛsua ne anu Ɛsɔfo Kpanyinli kpole kpalɛ ne la. Mɔɔ Gyisɛse vale ye sonlabaka ne bɔle afɔle maanle alesama la, ɔbukele anwuma ɛhɔlɛ nwo adenle ne ɔmaanle Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la kɔsɔɔti. Amaa bɛdabɛ noko bɛanyia bɛ anwuma ahyɛlɛdeɛ ne la, ɔwɔ kɛ bɛkpolo bɛ sonlabaka ne bɛgua ɛkɛ.—Hib. 10:​19, 20; 1 Kɔl. 15:50. w23.10 28 ¶13

Folɛ, July 19

‘Saa meka kɛ meka Gedɛyɔn anwo edwɛkɛ a, mekɛ kɛbɔ me.’—Hib. 11:32.

Mɔɔ Yifelaemma ne dendɛle tiale Gedɛyɔn la, ɔziele ɔ nwo dii. (Ndɛ. 8:​1-3) Yeanva ɛya ambua bɛ. Ɔdiele bɛ edwɛkɛ ne ɔvale ɔhilele kɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze na ɔluale adenle kpalɛ zo ɔdendɛle ɔhilele bɛ ɔmaanle bɛ ɛya ne dwole. Mgbanyima mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la tie awie mɔ edwɛkɛ kpalɛ yɛɛ saa bɛtendɛ bɛtia bɛ a bɛsie bɛ nwo dii bɛfa bɛsukoa Gedɛyɔn. (Gye. 3:13) Ɛhye ati bɛboa bɛmaa anzodwolɛ tɛnla asafo ne anu. Mɔɔ bɛhanvole Gedɛyɔn kɛ yeli Medeanema ne anwo zo konim la, ɔvale nganvolɛ ne ɔmaanle Gyihova. (Ndɛ. 8:​22, 23) Kɛzi mgbanyima bahola azukoa Gedɛyɔn ɛ? Ɔwɔ kɛ bɛfa mɔɔ bɛkola bɛyɛ la anwo nganvolɛ bɛmaa Gyihova. (1 Kɔl. 4:​6, 7) Kɛ neazo la, saa bɛkanvo kpanyinli bie wɔ kɛzi ɔkilehile la anwo a, ɔbahola yeahwe adwenle yeahɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ yɛnyia ngilehilelɛ ne yɛfi nu anzɛɛ ndetelɛ mɔɔ yɛnyia yɛfi Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛkɛ ne la azo. Ɔyɛ a ɔwɔ kɛ mgbanyima nea saa bɛlɛtwe adwenle bɛara bɛ nwo zo a. w23.06 4 ¶7-8

Molɛ, July 20

Tɛ me adwenle a le bɛ adwenle. —Aye. 55:8.

Saa yɛyɛ debie bie anwo asɔne na yɛ sa anga ye a, yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ, ‘Mɔɔ melɛyɛ nwolɛ asɔne la fɛta ɔ?’ Fane dɔɔnwo ne ala, yɛte nganeɛ kɛ yɛze mɔɔ le kpalɛ maa yɛ la. Noko bie a ninyɛne mɔɔ yɛbiza la ɛnrɛboa yɛ. Saa yɛlɛyɛ ngyegyelɛ bie anwo asɔne a, bie a nwolɛ sɔbelɛ kpalɛ wɔ ɛkɛ tɛla mɔɔ yɛdayɛ yɛlɛbiza la. Yɛɛ ɔbahola yeara ye kɛ ninyɛne mɔɔ yɛlɛbiza la nee Gyihova ɛhulolɛdeɛ ɛnyia. (1 Dwɔn 5:14) Kɛ neazo la, suzu awovolɛ mɔɔ bɛzɛlɛle Gyihova kɛ ɔboa bɛ ra ne ɔmaa ɔdɛnla nɔhalɛ ne anu la anwo. Ɔzɔho kɛ ɛhye le debie mɔɔ anwo hyia. Noko Gyihova ɛnrɛtinlitinli yɛ nuhua biala anwo zo kɛ ɔzonle ye. Ɔkulo kɛ yɛ muala mɔɔ yɛ mra ne mɔ boka nwo la kpa kɛ yɛbazonle ye. (Dit. 10:​12, 13; 30:​19, 20) Ɔti awovolɛ ne bahola azɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa bɛ ɔmaa bɛ edwɛkɛ ɛha bɛ ra ne ahonle amaa yeahulo Gyihova na yeayɛ ɔ gɔnwo.—Mrɛ. 22:6; Ɛfɛ. 6:4. w23.11 21 ¶5; 23 ¶12

Kenlenzile, July 21

‘Bɛhɔ zo bɛkyekye bɛ rɛle ngoko.’—1 Tɛs. 4:18.

Kɛzi awie mɔ mɔɔ yɛkyekye bɛ rɛle la le adenle titili mɔɔ yɛdua zo yɛmaa bɛnwu kɛ yɛkulo bɛ ɛ? Baebolo nwo buluku bie hanle kɛ, edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ Pɔɔlo vale lile gyima maanle ‘arɛlekyekyelɛ’ la kile kɛ “ɛgyinla awie anwo ɛkɛ wɔamaa ye anwosesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛyia sɔnea mɔɔ anu yɛ se la.” Ɛhye ati, saa yɛkyekye yɛ diema diedinli bie mɔɔ wɔ amaneɛnwunlɛ nu la arɛle a, ɛnee yɛlɛboa ye yɛamaa yeadwazo na yeahɔ zo yealua ngoane adenle ne azo. Mekɛ biala mɔɔ yɛbakyekye adiema bie arɛlɛ la, ɛnee yɛlɛmaa yeanwu ye kɛ yɛkulo ye. (2 Kɔl. 7:​6, 7,13) Yɛ kunlu mɔɔ ɔyelɛyela yɛ nee awie mɔ mɔɔ yɛkyekye bɛ rɛle la zɔho bɛ nwo. Wɔ adenle boni azo? Saa awie akunlu yelɛyela ye maa awie mɔɔ ɛlɛnwu amaneɛ la a, ɔmaa ɔkyekye ɔ rɛle na ɔnyia ɛhulolɛ kɛ ɔbayɛ debie yeaboa ye. Ɔti yɛ kunlu dimoa yelɛyela yɛ maa bɛ, na akee yɛakyekye bɛ rɛle. Yɛ kɛzi Pɔɔlo maanle ɔlale ali kɛ Gyihova ahunluyelɛyelalɛ ne ka ye maa ɔkyekye awie mɔ arɛle la nzonlɛ. Ɔhanle kɛ Gyihova le “anwunvɔnezelɛ Selɛ nee arɛlekyekyelɛ muala Nyamenle ne.”—2 Kɔl. 1:3. w23.11 9-10 ¶8-10

Dwɛkɛ, July 22

Yɛli fɛlɛko noko wɔ mekɛ mɔɔ yɛwɔ amaneɛnwunlɛ nu la.—Wlo. 5:3.

Nɔhalɛ ne a le kɛ Kelaese ɛdoavolɛma kɔsɔɔti bahola amaa bɛ nye ala kɛ bɛbanwu amaneɛ. Dwenle Pɔɔlo neazo ne anwo. Ɔhanle ɔhilele bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ Tɛsalonaeka la kɛ: “Mekɛ mɔɔ yɛwɔ bɛ nwo lɔ la, yɛhanle yɛhilele bɛ kɛ yɛbanwu amaneɛ, na yemɔ a ɛzi mɔɔ bɛnwu ye la.” (1 Tɛs. 3:4) Ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle Kɔlentema ne noko kɛ: “Mediema, yɛkulo kɛ bɛnwu kɛ yɛnwunle amaneɛ dɔɔnwo . . . mɔɔ ɔhale yɛ nee ewule a.” (2 Kɔl. 1:8; 11:​23-27) Kilisienema mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la bahola amaa bɛ nye ala kɛ bɛbanwu amaneɛ bie mɔ. (2 Tim. 3:12) Ɛnyia Gyisɛse anu diedi na ɛbɔ ɔ bo kɛ ɛdi ɔ nzi la, bie a ɛ gɔnwo mɔ nee wɔ mbusuafoɔ bagolo ɛ nwo. Kɛmɔ wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbali nɔhalɛ wɔ debie biala anu la ati, asoo yemaa wɔyia ngyegyelɛ wɔ gyima nu ɔ? (Hib. 13:18) Asoo arane ne dwazole tiale wɔ ɔlua wɔ diedi ne mɔɔ ɛhanle nwolɛ edwɛkɛ ɛhilele awie mɔ la ati ɔ? Noko ɔnva nwo ngyegyelɛ biala mɔɔ yɛbayia la, Pɔɔlo se yɛli fɛlɛko. w23.12 10-11 ¶9-10

Maanle, July 23

‘Bɛhwe edwɛkɛ kpole bɛmaa me.’—Gyn. 34:30.

Gyekɔbo gyinlanle ngyegyelɛ dɔɔnwo anloa. Gyekɔbo amra mrenyia nwiɔ, Semɛyɔn nee Livae guale abusua ne anyunlu aze na bɛguale Gyihova duma ne anwo evinli. Eza Gyekɔbo aye mɔɔ ɔkulo ye kpalɛ la, Relahyɛle, wule wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛwo bɛ ra mɔɔ tɔ zo nwiɔ la. Na ɔlua ɛhɔne kpole bie ati, ɛnee ɔwɔ kɛ Gyekɔbo tu fi ɛleka mɔɔ ɔde la ɔkɔ Yigyibiti wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee yeyɛ ɛrelera la. (Gyn. 35:​16-19; 37:28; 45:​9-11, 28) Ɔnva nwo ngyegyelɛ ɛhye mɔ amuala, Gyekɔbo hɔle zo nyianle diedi wɔ Gyihova nee Ye ɛwɔkɛ ne mɔ anu. Gyihova noko maanle Gyekɔbo nwunle kɛ yenyia Ɔ nyunlu ɛlolɛ. Kɛ neazo la, Gyihova maanle Gyekɔbo nyianle ɔ nwo. Eza nea kɛzi Gyekɔbo anye zɔle mɔɔ Gyihova yɛle maanle ye wɔ mekɛ mɔɔ ɔnwunle ɔ ra Dwosefi mɔɔ ɛnee ɔsuzu kɛ yewu dɛbadɛba la! Agɔnwolɛvalɛ kpalɛ mɔɔ ɛnee Gyekɔbo nee Gyihova lɛ la boale ye maanle ɔgyinlanle ye sɔnea ne mɔ anloa. (Gyn. 30:43; 32:​9, 10; 46:​28-30) Saa yɛ nee Gyihova nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ dahuu a, yɛdayɛ noko yɛbahola yɛagyinla sɔnea mɔɔ yɛ nye ɛnla la anloa. w23.04 15 ¶6-7

Kule, July 24

Gyihova le me Neavolɛ. Menrɛhyia ɛhwee.—Edw. 23:1.

Edwɛne 23 ne le edwɛne mɔɔ da anwodozo mɔɔ yɛlɛ wɔ Gyihova ɛlɔlɛ ne anu la ali a. Devidi mɔɔ hɛlɛle edwɛne ɛhye la hanle agɔnwolɛvalɛ kyengye mɔɔ wɔ ɔ nee ye Neavolɛ Gyihova avinli la anwo edwɛkɛ. Devidi anzulo kɛ ɔbamaa Gyihova ahile ye adenle, na ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo bɔkɔɔ. Ɛnee Devidi ze kɛ Gyihova ɛlɔlɛ ne bali ɔ nzi wɔ ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu. Duzu a maanle ɔnyianle anwodozo kpole zɛhae a? Devidi dele nganeɛ kɛ Gyihova nleanle ye kpalɛ ɔluakɛ ɔmaanle ɔ sa hanle mɔɔ ɔhyia nwo la dahuu. Ɛnee Devidi eza ze ye kɛ Gyihova le ɔ gɔnwo yɛɛ yenyia ɔ nyunlu ɛlolɛ. Ɛhye ati a ɛnee ɔdie ɔdi bɔkɔɔ kɛ, ɔnva nwo mɔɔ bazi kenle bie la, Gyihova bahɔ zo amaa ɔ sa aha mɔɔ ɔhyia nwo la. Ɛnee anwodozo mɔɔ Devidi lɛ wɔ Gyihova ɛlɔlɛ ne anu la anu yɛ se tɛla ye ngyegyelɛ ne mɔ anu biala na ɔmaanle ɔ nye liele na ɔ kunlu dwole ɔ nwo.—Edw. 16:11. w24.01 29 ¶12-13

Yalɛ, July 25

Me nee bɛ lua dahuu kɔkpula mekɛ ɛhye awieleɛ.—Mat. 28:20.

Ɔvi mekɛ mɔɔ bɛhonle Ewiade Konle II mɔɔ ba la, Gyihova menli mɔɔ wɔ maanle dɔɔnwo anu la ɛnyia anzodwolɛ nee fanwodi ekyi ɛlɛyɛ bɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne. Nɔhalɛ nu, edwɛkɛhanlɛ gyima ne ɛnyia anyuhɔlɛ kpalɛ. Ɛnɛ, Neazo Eku ne anu amra kɔ zo kpondɛ adehilelɛ fi Kelaese ɛkɛ. Bɛkulo kɛ adehilelɛ mɔɔ bɛfa bɛmaa mediema ne mɔ la da adwenle mɔɔ Nyamenle nee Kelaese lɛ wɔ ninyɛne nwo la ali. Akee bɛdua maangyebakyi zo neavolɛma nee asafo nu mgbanyima nwo zo bɛfa adehilelɛ bɛmaa asafo ne mɔ. Asafo nu mgbanyima mɔɔ bɛkpokpa bɛ la, yɛɛ yɛtɛlɛ nu a, mgbanyima gyɛne mɔɔ bɛwɔ asafo ne mɔ anu la wɔ Kelaese ‘asa fema ne anu.’ (Yek. 2:1) Nɔhalɛ nu, asafo nu mgbanyima ɛhye mɔ ɛnli munli yɛɛ bɛyɛ nvonleɛ. Mosisi nee Dwɔhyua yɛle nvonleɛ mekɛ bie mɔ anu, zɔhane ala a ɛzoanvolɛma ne noko yɛle nvonleɛ a. (Nɔm. 20:12; Dwɔh. 9:​14, 15; Wlo. 3:23) Noko yɛkola yɛnwu ye wienyi kɛ, Kelaese ɛlɛkile akɛlɛ nɔhavo ne nee mgbanyima ne mɔ mɔɔ bɛkpa bɛ la adenle kpalɛ, na ɔbahɔ zo yeayɛ zɔ. Ɔti ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ nwo yɛto adehilelɛ mɔɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛkpa bɛ kɛ bɛli yɛ nyunlu la fa maa yɛ la azo. w24.02 23-24 ¶13-14

Folɛ, July 26

Bɛzukoa Nyamenle kɛ mralɛ kulovolɛma.—Ɛfɛ. 5:1.

Ɛnɛ, saa yɛfa wuluwuluyɛlɛ, anyezɔlɛ nee ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la yɛka ɔ nwo edwɛkɛ yɛkile awie mɔ a, yɛbamaa ɔ nye alie. Saa yɛwɔ daselɛlilɛ nu a, yɛkakye kɛ yɛ bodane titili a le kɛ yɛboa awie mɔ yɛamaa bɛabikye Gyihova na bɛanwu yɛ Ze ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la kɛ mɔɔ yɛnwu ye la. (Gye. 4:8) Yɛ nye die nwo kɛ yɛbamaa menli anwu mɔɔ Baebolo ne ka wɔ Gyihova anwo la. Ɔka ye ɛlɔlɛ, pɛlepɛlelilɛ, nrɛlɛbɛ, tumi nee ye subane ngɛnlɛma gyɛne nwo edwɛkɛ. Eza saa yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbazukoa Gyihova a, ɛnee yɛlɛye ye ayɛlɛ yɛɛ ɔmaa ɔ nye die. Saa yɛyɛ ye zɔ a, ɔmaa yɛyɛ ngakyile yɛfi ɛtane ewiade ɛhye anwo. Menli banwu ye na bɛabiza deɛmɔti yɛle ngakyile la. (Mat. 5:​14-16) Saa yɛ nee bɛ ɛlɛyɛ ninyɛne bie mɔ kenle ko biala a, bie a yɛbahola yɛahilehile deɛmɔti yɛle zɔ la anu yɛahile bɛ. Ɛhye bamaa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ ahonle kpalɛ la abikye yɛ Nyamenle ne. Saa yɛye Gyihova ayɛlɛ wɔ ndenle zɛhae mɔ azo a, yɛbamaa ye ahonle ali fɛlɛko.—1 Tim. 2:​3, 4. w24.02 10 ¶7

Molɛ, July 27

‘Yeahola yeamaa anwosesebɛ na yeahwi bɛ nyunlu.’—Tae. 1:9.

Amaa wɔayɛ nrenyia mɔɔ wɔnyi sunsum nu la, ɔhyia kɛ ɛsukoa ninyɛne bie mɔ ɛyɛlɛ. Ɛhye mɔ baboa wɔ yeamaa wɔalie ɛzonlelilɛ bie mɔ wɔado nu wɔ asafo ne anu, wɔanyia gyima mɔɔ ɛbayɛ wɔanlea ɛ nwo anzɛɛ wɔ abusua ne na ɛ nee awie mɔ anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. Kɛ neazo la, sukoa ɛgengalɛ nee ɛhɛlɛlɛ kpalɛ. Baebolo ne ka kɛ saa awie anye balie na yeawie ye boɛ a, ɔwɔ kɛ ɔnyia mekɛ kenle ko biala ɔkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne na ɔdwenledwenle nwolɛ kpalɛ. (Edw. 1:​1-3) Ɛkenga Baebolo ne kenle ko biala a, ɔbamaa wɔanwu adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la na yemɔ baboa wɔ yeamaa wɔadwenle ninyɛne nwo wɔahɔ moa na wɔanwu kɛzi ɛbava Ngɛlɛlera ne wɔali gyima kpalɛ la. (Mrɛ. 1:​3, 4) Yɛ mediema mrenyia nee mraalɛ hyia mrenyia mɔɔ kola gyinla Baebolo ne azo kilehile bɛ na bɛtu bɛ folɛ la. Saa ɛkola ɛkenga na ɛkɛlɛ kpalɛ a, ɔbahola yeamaa wɔaziezie ɛdendɛlɛ nee mualɛ mɔɔ ɔbamaa ɛ mediema diedi nu amia la. Eza ɛbahola wɔayɛ kɛlɛtokɛ kpalɛ mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔ diedi nu ayɛ se na wɔava wɔamaa awie mɔ anwosesebɛ la. w23.12 26-27 ¶9-11

Kenlenzile, July 28

Ahenle mɔɔ wɔ bɛ afoa la le kpole tɛla ahenle mɔɔ wɔ ewiade ne afoa la.—1 Dwɔn 4:4.

Saa ɛzulolɛ ka wɔ a, dwenledwenle mɔɔ Gyihova bayɛ ye kenle bie mekɛ mɔɔ Seetan ɛvi ɛkɛ la anwo. Wɔ yɛkile bie mɔɔ bɛyɛle ye wɔ 2014 maanzinli nyianu ne abo la anu, selɛ bie hilehilele nu hilele ye abusua ne kɛ, saa edwɛkɛ mɔɔ wɔ 2 Timote 3:​1-5 la fale ninyɛne mɔɔ basisi Paladaese la anwo a, anrɛɛ bɛbahɛlɛ ye zɛhae: “Mekpondɛ kɛ ɛnwu ye kɛ, wɔ ewiade fofolɛ ne anu mekɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ kpalɛ la bara. Menli bahulo awie mɔ, bɛbahulo sunsum nu ninyɛne, bɛbabɛlɛ bɛ nwo aze, bɛbayeyɛ Nyamenle, bɛbadie bɛ awovolɛma, bɛbala anyezɔlɛ ali, bɛbali nɔhalɛ, bɛbanyia ɛlɔlɛ kpole bɛamaa bɛ mbusuafoɔ, bɛbali ngyekyeleɛ zo, bɛbaha awie mɔ anwo edwɛkɛ kpalɛ mekɛ biala, bɛbahomo bɛ nwo zo, bɛbayɛ bɛlɛvo, bɛbahulo kpalɛyɛlɛ, bɛbayɛ menli mɔɔ ɛkola ɛfa ɛ nwo ɛto bɛ nwo zo, bɛbagyakyi edwɛkɛ nu, bɛbanyia mɛlɛbɛnwoaze adwenle, bɛbahulo nyamenlezonlenlɛ bɛadɛla anyelielɛ, bɛbavi ahonle nu bɛazonle nyamenle kpalɛ; menli zɛhae mɔ yɛɛ bikye bɛ kpalɛ a.” Ɛ nee wɔ abusua ne anzɛɛ ɛ mediema diedima suzu kɛzi asetɛnla bayɛ wɔ ewiade fofolɛ ne anu la anwo ɔ? w24.01 6 ¶13-14

Dwɛkɛ, July 29

Melie wɔ medo nu.—Luku 3:22.

Saa yɛnwu kɛ Gyihova anye die yɛ nwo kɛ ekpunli a, nea kɛzi ɔmaa yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu a! Baebolo ne ka kɛ: “Gyihova anye die ye menli ne anwo.” (Edw. 149:4) Noko ɔyɛ a bie mɔ asa anu to dedee bɛka kɛ, ‘Medame mumua ne, asoo Gyihova anye die me nwo ɔ?’ Ɛnee ɔyɛ se ɔmaa Gyihova azonvolɛ nɔhavoma mɔɔ dɛnlanle aze wɔ tete ne la anu dɔɔnwo kɛ bɛbalie bɛali kɛ Gyihova anye die bɛ nwo. (1 Sa. 1:​6-10; Dwobu 29:​2, 4; Edw. 51:11) Baebolo ne maa ɔda ali wienyi kɛ Gyihova anye bahola alie alesama mɔɔ bɛnli munli la anwo. Adenle boni azo? Ɔwɔ kɛ yɛnyia diedi wɔ Gyisɛse Kelaese anu na yɛmaa bɛsɔne yɛ. (Dwɔn 3:16) Yɛyɛ ɛhye yɛfa yɛda ye ali wɔ bagua nu kɛ yɛnlu yɛ nwo wɔ yɛ ɛtane nwo na yɛbɔ Gyihova ɛwɔkɛ kɛ yɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ. (Gyi. 2:38; 3:19) Saa yɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ amaa yɛava Gyihova agɔnwolɛ a, ɔ nye die nwolɛ kpalɛ. Mekɛ ala mɔɔ yɛlɛkɔ zo yɛayɛ biala mɔɔ yɛbahola la yɛazonle Gyihova kɛ mɔɔ yɛbɔle ye ɛwɔkɛ la a, ɔ nye die yɛ nwo yɛɛ ɔbu yɛ kɛ yɛle ɔ gɔnwo mɔ.—Edw. 25:14. w24.03 26 ¶1-2

Maanle, July 30

Yɛmɛ, yɛnrɛhola yɛnrɛgyakyi ninyɛne mɔɔ yɛnwu ye nee mɔɔ yɛde la anwo edwɛkɛ ɛhanlɛ.—Gyi. 4:20.

Saa arane mgbanyima ka kɛ yɛgyakyi edwɛkɛhanlɛ gyima ne bɔbɔ na yɛkɔ zo yɛka a, ɛnee yɛlɛsukoa ɛdoavolɛma ne. Yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ, Gyihova baboa yɛ yeamaa yɛawie yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne. Sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa wɔ akɛnrasesebɛ nee nrɛlɛbɛ na ɔboa wɔ ɔmaa ɛgyinla ngyegyelɛ nloa. Ɔlua kpɔkɛdelɛ, nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ, yɛ kulovolɛ bie ewule, abusua tɛnlabelɛ bie mɔɔ anu yɛ se, kpɔdekpɔdeyɛlɛ anzɛɛ ngyegyelɛ gyɛne ti, yɛ nuhua dɔɔnwo nwu amaneɛ. Yɛɛ ninyɛne le kɛ ewulenzane nee konle konle maa ngyegyelɛ ɛhye mɔ anu dɔɔnwo anloa ɛgyinlanlɛ yɛ se kpalɛ. Ka wɔ ahonle nu edwɛkɛ kile Gyihova. Ka wɔ tɛnlabelɛ ne anwo edwɛkɛ kile ye kɛ mɔɔ ɛka wɔahile ɛ gɔnwo kpalɛ bie a ɛbaha ye ala la. Nyia anwodozo kɛ Gyihova ‘bali amaa wɔ.’ (Edw. 37:​3, 5) Saa yɛyɛ asɔne dahuu a, ɔbaboa yɛ yeamaa ‘yɛagyinla kpundii wɔ anwongyelelɛ nu.’ (Wlo. 12:12) Gyihova ze ngyegyelɛ mɔɔ ye azonvolɛ ɛlɛyia la—“ɔtie bɛ ɛzunlɛ.”—Edw. 145:​18, 19. w23.05 5-6 ¶12-15

Kule, July 31

Bɛbɔ mɔdenle bɛnwu mɔɔ sɔ Awulae anye la.—Ɛfɛ. 5:10.

Saa ɔwɔ kɛ yɛsisi kpɔkɛ ngakyile mɔɔ hyia la a, ɔhyia kɛ yɛnwu “Gyihova ɛhulolɛdeɛ” na yɛdi yemɔ azo. (Ɛfɛ. 5:17) Saa yɛkpondɛ Baebolo nu ngyinlazo mɔɔ fale yɛ tɛnlabelɛ ne anwo la a, ɛnee yɛlɛkpondɛ adwenle mɔɔ Nyamenle lɛ wɔ edwɛkɛ ne anwo la. Akee saa yɛdi ye ngyinlazo ne mɔ azo a, ɔbamaa yɛasisi kpɔkɛ kpalɛ. “Amumuyɛnli ne,” mɔɔ le yɛ kpɔvolɛ Seetan, kulo kɛ yɛfa yɛ mekɛ kɔsɔɔti yɛdi ewiade ɛhye ninyɛne nzi mɔɔ yɛnnyia bie fee yɛmmaa yɛ Nyamenle ne ɛzonlenlɛ a. (1 Dwɔn 5:19) Ɔnrɛyɛ se kɛ Kilisienenli bie bava anwonyia, nwomazukoalɛ anzɛɛ ye gyima alimoa nwolɛ adenle ngakyile mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbazonle Gyihova la anyunlu. Saa ɔba ye zɔ a, ɔbahile kɛ ewiade ne adwenle ɛlɛnyia ɔ nwo zo tumi. Nɔhalɛ nu, nvonleɛ ɛnle ninyɛne ɛhye mɔ anwo ɛdeɛ, noko ɔnle kɛ yɛmaa yemɔ kyia yɛ somaa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. w24.03 24 ¶16-17

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie